Kto určuje rozdiely v ľudskom šťastí?
jedny ziju v hojnosti a velkom pocte v zdravi ( relativnom) a nepoznaju pomaly za cely zivot co je to trapenie
iny umieraju a maju problemy cely zivot sa trapia
preco niekto tak strasne v zivote tyrpi a ini to ani nepoznaju
(viem ze kazdy ma problem)
ale pisem vyslovene o hranicnych situaciach ako umrtie ci choroba
nerozumiem, tomu, potom vravim ze to je vsetko za moje hriechy a pritom som nikdy nikomu neublizila a nechcela zle. :(
@michala.s tiez si myslim ze som zabila asi mioliony ludi ked sa mi toto deje a vsetko sa mi to karmicky vracia :(
prosím ťa, nežijeme v stredoveku, aby si si myslela, že za všetky tvoje hriechy🤔 No hotové bububu, pánbožko ťa potrestá a aj čerť ťa vezme ako
Dorotu Máchalovú.
Áno, život niekedy nie je fér a treba hrať s kartami, aké sme dostali. Niekedy aj s tým čiernym Petrom. Niekedy je toho veľa aj na vola. A hovorí sa, že čert sa na malú kopu nevy... rie 💩
Neboj, nie je všetko zlato čo sa blyští. I keď u niekoho možno menej, ale každý má to svoje...
Kazdy z nas ma svoj kríž a keď človek prežíva svoj kríž, tak pri nom sa niečo naučí. Kazdy kríž nás niekde posunie alebo posunie ludi okolo nás.
A áno kde trpia deti to je asi najhorší kríž ale najviac nás ľudí dokáže zobudiť k životu a vnímame bolest, ale aj velku silu tých detí. Nik kto prežíva kríž spolu s druhým človekom už nebude rovnaký, častokrát viac zmäkne najmä k ľuďom, ktorí trpia podobne. Kazdy z nas cez kríž môže pochopiť druhých. Mne samej sa to často stáva, že niekedy si myslím niečo iné a keď počujem potom človeka ako hovorí o svojom kríži, tak zmením svoj pohľad a nie len na neho, ale už k danej veci ktorú ten človek robí nemám radikálny postoj.
A nie kríž nie je trest a veľa krát zaň vôbec človek nemôže, jednoducho sa mu stane a je to niekedy veľmi krutý kríž.
Každý si je strojcom svojho šťastia, lebo vždy má na výber....veľa samozrejme robí náhoda....a ja tiež verím že človek sa má niečomu v tomto živote naučiť, nikto nemá uplne bezproblémový život...niekomu chýbajú peniaze, inému zdravie, ďaľšiemu pokora....naozaj veľa ľuďom chýba práve pokora a vďačnosť....vďačnosť za maličkosti, za to že si dnes vstal ráno z postele a nič ťa nebol, vďačnosť za dobrého muža či za zdravé deti....
lenže pozor! ja som nikdy nehovorila, že male deti si zaslužia trest..to je uplne mimo toho, akej problematiky som sa chcela dotknut a to je požehnanie a prekliatie...každy človek vie, do akej kategorie patri..väčšinou tu pišu tí, ktori maju pocit, že su nepožehnaní a su z toho zúfali..hĺadaju pomoc..a mňa napadlo, či sa to netyka celej rodiny, ba dokonca predkov, jednoducho tato rodina nema šťastie ..nejake zle dedičstvo
a čo sa malých deti týka a ťažkych chorôb ĺudi - ja nie som teolog, na to odpoveď nemám..alebo prečo niekto umrel v 21 a druhy žije do 87...toto mne vrta občas hlavou a absolutne na to nemam odpoveď
@mogaa ja som vdacna za zivot ale nie za co ze mi umiera rodina tak skoro. SKORO. viem ze kazdy raz umrie.
Nejde o to, čo sa okolo teba deje, ide o to, ako na to TY REAGUJEŠ, to je celé. Ty si sama seba uväznila v myšlienkach ako “prečo sa mi toto deje” “je to trest za moje hriechy”, “prečo mi umiera rodina” “prečo, prečo, prečo” …. a stále dookola. Je to hrozne frustrujúce, ubíjajúce, demotivujúce a nevyriešiš tým absolútne NIČ. Áno, život je niekedy hajzel a zlé veci sa dejú, ale ty si môžeš povedať, že ok, nedokážem s tým nič spraviť, musím to prijať a ísť ďalej. Potrebuješ k tomu vieru, Boha, terapiu, priateľov … použi to! A k tvojej otázke, prečo sú niektorí štastní … ako vieš, že sú fakt šťastní? Odžila si ich život??? Ja by som bola v tvojej vzorke šťastných ľudí, ktorí sú spoko a majú všetko. Ale garantujem ti, že môj život do cca mojich 21 rokov by si rozhodne žiť nechcela!
@yoxinka jasne ze ide o reakciu ta moja je emotivna a plna bezmonosti lebo je cerstva
mozno o rok budem zas na to mat iny pohlad potrebovala som sa ''vykricat''
každy znaša ine veci inak..niekoho problem odpali, druhy bojuje, každy ma achillovu pätu niekde inde.
..ked sa ta ista vec stane piatim ĺuďom, každy sa bude spravat inak..
a ten, kto ĺahko znaša veci nikdy nepochopi toho, kto sa rozsype..
ak maš pocit, že to nedavaš, daj si nejaky rozhovor s kňazom, nech sa modli za teba a možno dostaneš odpovede na nejake otazky
Jasné, niekedy nás situácia prevalcuje … ale neostávaj v tej bezútešnej emócii, lebo je to ozaj na nič. Ty s emóciou dokážeš pracovať. Áno, si smutná alebo áno cítiš sa teraz bezmocne … to je OK, ale neostávaj v tom a nemotaj sa v tom. Cítiť môžeš absolútne všetko, ale nech ťa to neovláda. Daj si od tej situácie trochu odstup. Keď to nevieš sama, ber pomocníkov ako som ti písala v mojom prvom príspevku. Pokiaľ si človek, ktorému by pomohla nejaká literatúra, tak skús pozrieť knihu Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Je to fakt zaujímavé čítanie a vie človeku pomôcť na problémy pozerať trochu inou optikou.
Ty nenesies zodpovednost za druheho. Kazdy si nieco privolava.
@morusha prosím ak už čítaš nejaké bláboly aspoň ich nešír ďalej... Určite bude človek v koncentračnom tábore šťastný, ak umiera na hlad, žije v neslobode, bojuje o život. To je fakt čistý blábol.
@marsmykkok prečítaj si 😉
https://www.martinus.sk/13143-napriek-vsetkemu-...
@ibatanecnica akoze ja privolam dakomu smrt?
@marsmykkok
Prečítaj si knihu Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla … nie človek v koncentráku nemôže byť šťastný, ale prežili iba tí, ktorí mali zmysel života a aj napriek tej hrôze, ktorú tam žili, dokázali sa zamerať práve na ten svoj zmysel. A keď to dokázal človek v koncentráku, prečo to nedokáže človek žijúci teraz … Fakt zaujímavá kniha.
co moze cloveku dat ako vysvetlenie preco sa deje co sa deje. deti, to uz je total nonsense, a mladi ludia tiez.
moze daka kniha vysvetlit preco sa to deje?
akoze vec mutacie, ideme dalej.
akom sa s tym clovek ma zmierit? nejakou Boziou cestou alebo ako?
kedy clovek najde vnutorny pokoj alebo uzmiernenie?
lebo mam psychoterapeuta a okrem liekov mi nic ine vlastne nepovedal ...
Kniha ti neda univerzalnu odpoved. Konkrétne zato kniha ukazuje, ze aj v najťažších chvilach sa da najst zmysel života.
Ak si veriaca tak áno Boh, motlidba, rozhovor s duchovnym vie poskytnúť unavenemu cloveku určitý stupeň podpory, pochopenia a dokáže povzbudiť k životu.
Ak niesi veriaca, tak mne veľmi pomaha, že je to život, zivot je kruty, je hnusny, je surový a ja len musím hrať s tým čo mi život dáva, aké karty dostavam to neovplyvnim. Ja však ovplyvnim to ako s nimi budem hrať, či depresivne podlahnem, alebo v sebe pozbieram všetko a budem bojovať do poslednej chvíle. Hoci samozrejme mam aj ja dni kedy som v prdeli, ale už davno som si prestala dávať otázku prečo práve ja.

@0silvia0 ja prisaham, ze som bola Hitler alebo Mussolini.