Ktoré slovenské slovo vám je nepríjemné?
Máte nejaké slovenské slovo, ktoré neznášate? Že je vám nepríjemne, keď ho počujete?
U mňa je to slovo "chrasta". Normálne som z toho slova zhnusená. Ani "menzes" a "slina" sa mi nepáčia.
Stručné zhrnutie
- V online diskusiách sú najčastejšími zdrojmi rozhorčenia zdrobneniny (napr. „domček“, „peniažky“, „duduska“), nespisovné tvary (napr. „idem vonku“, „idem do dochtora“) a poslovenčené anglicizmy (napr. „outfit“, „basic kúsok“).
- Regionálne nárečia prinášajú konkrétne tvary, ktoré u časti ľudí vyvolávajú odpor (príklady v diskusii: „rupsak/ruksak“, „dupa“ používané na Záhorí/Orave, „kúpenské“ = kúpené).
- Riešenia spomínané v diskusii zahŕňajú konzultáciu s učiteľom slovenčiny a použitie jazykových vysvetlení (napr. rozlíšenie dokonavého a nedokonavého tvaru pri slovese „sústrediť sa“), pričom verejné médiá a moderátori sú identifikovaní ako miesta, kde sa nespisovné tvary často vyskytujú.
Najčastejšie otázky
Q: Aké kategórie slov ľudí najčastejšie iritujú v slovenskom jazyku?
A: V diskusii sa ako najčastejšie uvádzajú zdrobneniny (príklady: „domček“, „peniažky“, „cikulka“), nespisovné tvary a chybné skloňovanie (príklady: „idem vonku“, „ideme dnukai“, „idem do dochtora“) a poslovenčené anglicizmy (príklady: „outfit“, „basic kúsok“).
Q: Ktoré konkrétne nespisovné tvary a chyby sa v diskusii opakovane spomínali?
A: Ako často spomínané príklady boli „idem vonku“ namiesto „idem von“, „Ľadnička“ namiesto spisovnej „chladnička“, „rupsak/rupsak“ namiesto „ruksak“, a tvar „kúpenské“ v zmysle „kúpené“.
Q: Prečo ľudí vadia zdrobneniny a ktoré konkrétne zdrobneniny sa kritizovali?
A: Diskutujúci považujú zdrobneniny za nevhodné pri vyjadrovaní dospelých; ako problematické príklady uvádzali „domček“, „peniažky“, „duduska“, „papkat“, „tehuľka“ a množstvo iných zľahčujúcich tvarov.
Q: Ktoré regionálne alebo nárečové tvary sa v diskusii uviedli a kde sa podľa účastníkov používajú?
A: Uvedené príklady zahŕňajú „dupa“ ako výraz pre zadok používaný na Záhorí a Orave (a „dupa“ paralelu s poľským „dupa“), „chodíme vonku“ spojené s regiónom Žilina, a tvary typu „kúpenské“ či „pri dvere“ spojené s rôznymi miestnymi nárečiami.
Q: Ako sa má správne používať tvar slovesa „sústrediť sa“ v budúcom čase podľa vysvetlenia v diskusii?
A: Diskusia obsahovala vysvetlenie, že „sústredím sa“ (dokonavý tvar) vyjadruje budúcu, jednorazovú akciu a tvar „budem sa sústreďovať“ (nedokonavý) vyjadruje opakovaný alebo dlhodobejší dej; uvedené konjugácie: „Ja sa sústredím / My sa sústredíme“ vs. „Ja sa budem sústreďovať / My sa budeme sústreďovať“.
Q: Kde účastníci diskusie vnímajú šírenie nespisovnej reči vo verejnom priestore?
A: Účastníci menovali verejné médiá a moderátorov (konkrétne televízia JOJ a súťaž SuperStar) ako zdroje nespisovných foriem, a tiež školy a učiteľov ako miesta, kde sa jazyk často koriguje alebo naopak nesprávne používa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Zdrobneniny, nespisovné tvary a anglicizmy sú v diskusii identifikované ako hlavné zdroje jazykovej nepríjemnosti.
- Mnoho účastníkov uvádza rovnaké konkrétne príklady: „peniažky“, „domček“, „rupsak/ruksak“, „idem vonku“, „outfit“.
Sporné názory
- Niektorí účastníci považujú slová ako „menštruácia“ za nepríjemné, zatiaľ čo iní preferujú termíny „menštruácia“ alebo „perióda“; diskusia prezentuje obe stanoviská.
- Kým niektorí označujú „ľadnička“ za nepríjemné a nespisovné, iní poukazujú, že „ľadnička“ je historické slovo a v niektorých kontextoch akceptovateľné.
Otvorené otázky
- Kedy a akým spôsobom majú regionálne nárečia prejsť do spisovnej normy, ak vôbec?
- Prečo sa v bežnej reči tak masívne rozšírili tvary typu „idem vonku“ a kto by mal iniciovať ich korekciu (škola, médiá, redakcie)?
- Ako efektívne znižovať používanie poslovenčených anglicizmov v komerčných a online textoch?
Spomenuté značky a firmy
SuperStar, JOJ, Slovnaft, Modrý Koník, Horná Dolná
Spomenuté produkty a metódy
Mirena, croissant (kroasan / krojsant), Rucksack (ruksak / rupsak), menštruácia, vagína / pošva, chladnička / ľadnička
Miesta a osoby
Žilina, Bratislava, Nitra, Orava, Záhorie, Trnava, Terchová, Prešov, Banská Bystrica, Trenčín, Púchov, Dubnica nad Váhom, Bánovce, Kežmarok, Ružomberok, Petra Dzvoníková, Darinka Rolincová
@lenkahvh vazne ?? Na Orave to frci jutro - zajtra... haha ale uz som to pocula vsade ..
Mrcha miesto menzes. A rozne vychodniarske slovne skomoleniny a sklonovanie.
@drahomirrra idem do babky, do dochtora. Idem vonku. Dam si parku. Spaleň=spalna. Pod tu=pod sem.....atd..
Ja mam alergiu na "rupsak, rupsačik" ,moje nervy ženy, ruksak, batoh...a peniažky, menštruácia tiež mi trhajú usi
Mne nejde do hlavy preco je take tazke naucit sa spravne pouzivat von a vonku. Mam pocit, ze 80% prispievajucich v diskusiach a prispevkoch to pouziva opacne: cize idem vonku, bola som von, vysvetlite mi niekto, co je na tomto tazke?
@0silvia0 keď už sme u tej správnosti, tak "80 percent" sa nepíše 80%, ale 80 %😉 Keby si napísala "80 percentný podiel" priespievajúcich..., tak by si to mala správne. Nemáš zač😉
Ale inak súhlasím. Ja som letá trávila v ZA u krstnej a tam sa hovorilo, že ideme vonku. Nechápala som to. U nás (o 40 km bližšie k Trenčínu) sa hovorilo, že ideme von.
Prave som precitala nazov diskusie : manzel ma JEDUJE tak som to sem musela ist rychle napisat 😄
@hariet
a máš to tu zas 🙂 toto nikdy neskončí 🙉🙈
Mirena a špinenie
martiiina69Dnes o 12:45
Ahojte, tie čo máte/ste mali Mirenu teliesko, ako dlho ste po zavedení špinili? Mám ju pól roka a stále spinim, skoro každý deň, nie celý deň. Cca každé 2 týždne bolesti ako na menzes a potom príde krátke pól dňové krvácanie. Ale spomenie je furt alebo hustý výtok. Dosť ma to obťažuje, uvažujem, ze si ju dám preč. Prešlo vám to?
Jarok..
Spisovne je potok,a ešte aj v správach JOJ davaju "auto skončilo v jarku"
@kacenocka2 ale jarok neznamena len potok, jarok moze byt aj priekopa, priehlbina.
Nemam rada pozdrav: "Zdravim" , zda sa mi taky neokrochany a potom este "Dobrý" namiesto celeho pozdravu Dobry den.
Tiež nemusím anglické výrazy, také hejtovat už je síce "bežné" ale ze sa niekto musí fokusovat, no grc.
Ale čo mi najviac vadí, je spomínať Božie meno nadarmo. To robia aj ateisti, používa sa to bežne už v podstate ako nadávka, bez kúska úcty...ved to nie je len o viere, nikoho ani nenútim do kostola ani nič, ale tie volania mi strašne vadia. Tak ako niekomu reže uši rupsak, mne vadí keď niekto len tak vysloví Ježiš.
@kacenocka2 jarok je priehlbina popri ceste kadiaľ by mala tiecť voda napríklad v prípade dažďa, potok netečie pri ceste väčšinou
Ked povie kolega "nehaj tak, tak to namysleli", namiesto "nechaj tak, tak to vymysleli", co pocuvam casto..
A este ked je rec o dvoch zenach a povie sa ze oni (namiesto ony)
@kacenocka2 a čo ti na tom vadí? Jarok je struha, priekopa pri ceste. V kontexte toho, čo si napísala je to úplne v poriadku.
Neznášam slovo "okoštuj" (vyskúšaj, ochutnaj), "chytro" (rýchlo), "blizo" (blízko), "to kde sme su" (niečo v zmysle akože to kde sme)- Kysucké nárečie 🤦♀️

@snowflakenel to aj mojej švagriny mama... tieto podivné dialekty sú niekedy horšie ako jazykolam😀