Majú byť zbojníci, ak sú páni?
Aký máte na to názor? 😀
Stručné zhrnutie
- Ľútosť z krádeží spred niekoľkých desaťročí je bežný problém a v diskusii sa opakovane odporúčala psychologická pomoc, konkrétne návšteva psychologičky.
- Prirodzené riešenia odčineniu zahŕňajú priznanie, verejné alebo osobné ospravedlnenie a materiálne opatrenia ako darovanie na charitu alebo podpora konkrétnej potreby, ak priame vrátenie peňazí nie je možné.
- Pri jednaniach z obdobia privatizácie a podvodov s bytom/pozemkami diskutujúci uvádzali, že priame vrátenie často nie je možné, pretože "gro toho sa minulo na dovolenky a autá" a transakcie boli viazané na bytové družstvá a reštitúcie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako môžem psychologicky riešiť výčitky svedomia po krádežiach pred 30 rokmi?
A: Diskutujúci odporúčajú vyhľadať psychologičku alebo terapiu; v debate sa priamo spomína otázka "chodíš k psychologičke" ako štandardný krok k spracovaniu výčitiek.
Q: Dá sa po mnohých rokoch vrátiť ukradnuté peniaze alebo majetok?
A: Podľa diskusie je priame vrátenie často nemožné, pretože "gro toho sa minulo na dovolenky a autá"; niektorí účastníci tiež poukazovali na komplikácie z privatizácie a prevodov majetku.
Q: Aké konkrétne kroky ponúkajú diskutujúci namiesto priameho vrátenia?
A: Navrhované kroky zahŕňajú prepísať majetok na blízku osobu (v diskusii spomenuté "napísal vtedy na neplnoletú dcéru"), darovať peniaze na charitu a priamo podporiť niekoho v ťažkej situácii.
Q: Môže verejné priznanie alebo konfesia pomôcť zmierniť vinu?
A: Viacerí diskutujúci odporúčali priznanie ako morálne riešenie; jedna odpoveď v diskusii citovala Bibliu a odporúčala "vyznávať hriechy jeden druhému" ako cestu k náprave.
Q: Aké právne alebo bezpečnostné riziká sú spojené s podvodmi z privatizácie?
A: Diskutujúci spomínali možnosť krytia zážitkovami, kontakty a "zázemie", a tiež obavy z mafiánskych následkov pri odhalení; v diskusii sa uvádza, že takéto praktiky často vyžadovali "kontakt a krytý chrbát".
Q: Kde prakticky použiť peniaze, ak nie je možné vrátiť ukradnuté?
A: Navrhované možnosti zahŕňajú darovanie na charitu, podporu konkrétnej osoby v núdzi alebo miestnej komunite; v diskusii sa výslovne odporučilo "darovať na (overenú) charitu" alebo "podporiť niekoho, kto to potrebuje".
Závery z diskusie
Zhoda
- Ľútosť sama o sebe neospravedlňuje krádež; niekoľkí diskutujúci opakovane napísali, že "tvoja ľútosť ťa neospravedlňuje".
- Ak priame vrátenie nie je možné, odčiniť sa možno darovaním na charitu alebo konkrétnou pomocou iným ľuďom.
- Psychologická pomoc (psychologička, terapia) je uvádzaná ako odporúčaný krok pri spracovaní výčitiek svedomia.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že "zlodej, ktorý okradol zlodeja" je morálne prijateľnejší, zatiaľ čo iní reagujú, že "zlodej je vždy zlodejom" a takéto konanie nič nemení na povahe skutku.
- Niektorí obhajovali konanie v kontexte 90. rokov a privatizácie ako reakciu na nespravodlivosti, iní poukazovali na obete týchto praktík (napr. staršie osoby presťahované do garzónok).
Otvorené otázky
- Je právne alebo prakticky možné nájsť a odškodniť konkretne poškodené osoby po desaťročiach od spáchania prevodov z obdobia privatizácie?
- Do akej miery pomôže verejné priznanie alebo konfesia pri získaní odpustenia od priamych obetí?
- Ako efektívne a akceptovateľné spoločensky je darovanie na charitu ako náhrada priameho vrátenia ukradnutého majetku?
Spomenuté značky a firmy
Peugeot, Pacho Hybský zbojník, Jánošík, MK, Meciar, Erdody
Spomenuté produkty a metódy
Peugeot 309, privatizácia, bytové družstvo, prepísanie bytu na neplnoletú dcéru, darovanie na charitu, podvody s bytmi a pozemkami, presťahovanie do garzonky
Miesta a osoby
Rakúsko, Nemecko, Meciar, gróf Erdody, Jurošík, Pacho Hybský zbojník, Jánošík
Nie nie,vopred chcem upozorniť, že s vládou to nemá nič spoločné.
To som dostal ako útechu,nie priamo od psychologičky, ale bolo to niečo obdobné.
Mám už dlhšie problémy s tým,keď premýšľam ako som žil,čo som robil a čo som vyvádzal keď som bol mladý. Je to už dávno, ale spomienky sa nedajú nejako vymazať. Ako to povedať,že by mi začalo byt aj ľúto tých ľudí,čo im človek niekedy urobil?
normálne sa priznať. Čo je ťažké na tom, že ti je toho ľúto? Ak je to úprimné, nemyslím, že by ťa za to niekto odsúdil.
Nie chudobného nikdy,veď čo by mu aj človek zobral. Len to bolo cca 30.rokov dozadu a vtedy sa ešte ľahko dalo dostať k všelijakým údajom,kto má koľko na účte,kto čo vlastní,kto čo kupuje a komu odkiaľ chodí ešte aj koľko peňazí. Ale nie,nikoho som nezabil,ani nespáchal žiadnu vraždu. Len som sa možno zmocnil majetku a peňazí,keď som mal pocit že aj dotyčný k tomu ľahko prišiel.
ak nesedíš, tak buď rád. Vieš, ako sa hovorí: na každú sviňu sa voda varí... alebo božie mlyny melú pomaly, ale isto. Tiež čakám. A možno to pravda nie je. Hoci by som bola rada, keby bola.
Nie nesedím ani som nikdy nesedel, vždy to bolo nejako tak na hrane.
Tak asi si to začal aj ľutovať čo si urobil. Znamená, že máš ešte svedomie. Tak by si to mohol odčiniť nejako. Nech sa uľaví tvojmu svedomiu. Napr. si si za nakradnuté niečo kúpil, ako sa z toho môžeš tešiť? Alebo si užívať a pozerať na tie veci, že si musel najprv kradnuť a teraz sa pozeráš na tie veci, ktoré na teba kričia a pripomínaju ti, čo si to urobil.... Ja ani nájdenu peňaženku by som si nevedela nechať s čistým svedomím, mrzelo by ma, ako niekomu chýba a čo mu spôsobím, ked nenájdem majitela.
Ty nemáš sudiť toho druhého, že "si okradol zlodeja" ty maš pozerať len do svojho vnútra. A odčiniť to môžeš aj teraz.... spôsob si najdi
Joooj skvelé, dlho sme si nepozreli Pacho hybský zbojnik 🙂 poviem mužovi nech zapne v archive
"Len som sa MOŽNO zmocnil majetku a peňazí,keď som mal pocit že aj dotyčný k tomu ľahko prišiel." Takze v podstate taky novodoby Janosik, len si asi zabudol chodobnym rozdavat... Este, ze ti zacalo tych ludi, ktorych si pripravil o majetok, byt luto... Hlavne, ze si sa zahral na boha a rozhodol, kto sa k majetku dostal lahko a ty ho zbavis starosti...
Mne sa snad sniva, ty sa este aj lutujes (alebo si sa dosiel pochvalit?)
Áno trápi ma to,priznám sa. Nie je mi ľúto tých ľudí,pretože oni tiež neprišli k tým peniazom pri lopate alebo ako čašník v Rakúsku alebo Nemecku,ale mám výčitky že som také niečo robil.
Vrátiť by to asi už ani nešlo,gro toho sa minulo na dovolenky a autá a podobne.
tak čo vlastne chceš, aby sme ti napísali? Chodíš k psychologičke, povedala ti to, čo si nechcel počuť? Potrebuješ poľutovať? Čo vlastne chceš? Stále neodpovedáš.
Takze si obral Meciarovych privatizerov? A podla toho ako sa lutujes, aj tak z toho mas trt makovy, lebo si ich len prehajdakal. Si rovnaky ako oni. Lahko prislo, lahko odislo. A dobre ti tak, tak ti treba.
Tak môžeš niekoho podporiť, kto to potrebuje, alebo charitu. Hlavne z toho neurob svoju cnosť, že dávaš dary, lebo to by si sa zasa musel hanbiť pred sebou aj Bohom, aký si chrapúň. V Biblii je napísané, aby ľudia vyznávali hriechy jeden druhému. Predstav si, ako by si vyzeral, keby cele okolie tvoje vedelo o tebe celu pravdu. No blbé je, že tak aj vyzeráš, možno to nikto nevie, ale ty to vieš. A ked je tu vyššia moc, Boh, tak svoje hriechy neskryješ. Ty s nimi musíš žiť
No len že aký máte na to názor som chcel vedieť.
Dobre,tak sa skúsim spýtať inak.. Vás ako ženu pri rozvode muž oklame o nejaký majetok,prípadne jemu ostane napr 80% majetku a vám iba 20. Následne zistíte,že nejaký podvodník ho oklamal o tých cca 30 percent(to čo malo byť vaše). Ľutovali by ste toho manžela?
takže ide o rozvod? Blbosť. Neobaľuj to a nedávaj príklady. Načo je to dobré? Neľutujem nikoho, kto oklamal iných. Ani teba. Ak si urobil niečo, čoho ľutuješ, je fajn, že si si toho vedomý, ale uvedom si jedno: tvoja ľútosť ťa neospravedlňuje.
Vidím,že umelá inteligencia zas nesklamala..
poďme štrngať kľúčami. Raz to už zabralo. Dočasne.