Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň
otvaram tuto temu kedze podobnu som nikde nenasla....
u nas to vyzera , ze asi ano. len cakam na vysledok je to ako cakanie ,ako na kata ☹
velmi sa trapim kvoli tomu uz dlho a bola by som rada , ak by s atu nasli mamicky ktore maju podobny problem...
myslim si ze by sa dalo o tom vela rozpravat a mne osobne dobre robi ak mozem o tom rozpravat a hlavne s niekym kto uz ma doma podobny problem alebo poznal niekoho...
bude to ako skupinova terapia, inak to ani nazvat neviem ale myslim ze sa tu snad niekto najde.. a budem esi mat co povedat...
myslim si ze je to tema, novodoba , ktora zacina trapit mnohe rodiny a nasu spolocnost...
nehovori s ao tom lahko , ani medzi partnermi alebo v rodine, tak uvitam , dobru diskusiu na tuto temu..
dakuejm Vam , vopred ak sa zapojite.. 🙂
@mojoli Dakujem za krásny príspevok, ja mám 3 ročného a pomali už rezignujem.... som rada, že tu je ten,, forum,,.
a dufam že budete aj nadalej sem prispiet 😉
Čo sa týka B12 najprv nám to tiež trocha zabralo...ale ako by on na ten liek zvykol a potom dalej nič 😖 ...a to tak isto bolo aj po DMG.... Ja som zostala verná tej GAPS diete...
a musím sa nejak premoct a začat rozvíjat to porozumenie... 😵
@zrzulka007 No my sme presne takýmto obdobím prechádzali tiež v škôlke. Dieťa z domáceho prostredia
ide do školky. Ja viem že autíci sú naučený na určitý stereotyp, ale možno ho škôlka rozhádzala. My sme
promethazin začali brať pred dvoma rokmi a našej už 12 slečne zaberá, tak na noc. Nástupom do školy sa
to nejako uvoľnilo....Bola pokojnejšia aj ked veľmi často mala svoje nálady. Ja som bola do tých štyroch
rokov úplne vyštavená, poradili najprv v Dice a potom nám určili diagnozu. Teda až neskôr. Teraz ešte berieme
antiepileptiká a vidí sa mi že je na tom celkom dobre, je kľudnejšia a nemáva nálady. Práve sme teraz v puberte.
Neviem či ti toto stačilo. 😉 😉
ahojte maminky, mám tříletého synka kubíka a téměř dvouletou dcerku lucinku. u kubíčka nám před pár týdny diagnostikovali dětský autismus. ještě donedávna jsem neměla tušení co to vlastně je, teď mám hlavu plnou informací a pokládám si otázku, jak se to dá všechno zvládnout a nezbláznit se z toho. píšu sem, asi proto, že potřebuju pokecat se spřízněnou duší, která má doma něco podobného. doma mně muž nijak nepomáhá, nevím, asi si to nechce přiznat, kolikrát po večerech bulím a on se zeptá co se děje, jako kdyby nevěděl co se děje,....
asi ve dvou letech nastala regres, chodila jsem za doktorem, že se něco děje,ale on mě pokaždé vtloukl do hlavy, že to je kluk a že mu prostě všechno dýl trvá, nemluví, maximálně zopakuje první dvě písmena ze slova. nikdy jsem neslyšela , že mi řekne MAMI.snad se toho někdy dočkám. samozřejmě špatně jí, má jen pár svých pochoutek a tím to končí...vzteká se, jak se mu řekne NE, a nebo je něco jinak. např. bysme měli jít na procházku jinou cestou, než chodíme. za ruku chodit nechce, neustále utíká, pomalá chůze mu nic neříká, mám vždy hrůzu z aut a a nejraději bych se odstěhovala někam na samotu u lesa...takže z procházky přijdu totálně vyšťavená, kolikrát mi je i do breku...
celý den by nejradši koukal na svoje pohádky,ale povoluju jen jednu denně. od mala si s ním snažím hrát a připadá mi, že to je horší a horší, nechce vnímat, nespolupracuje, prostě nic. vždycky se na něco fixuje a to furt chce. např. teď vyžaduje abych mu něco namalovala a pak s tím i spí.
je toho na psaní moc,moc,moc,. miluju ho nade všechno na světě, vždyť je to můj chlapeček, ale to otázka mě potká každý den, jak se to dá všechno vlastně zvládnout????
@meesha Plne súhlasím... pokiaľ sme mu nerozumeli, tak sa snažil.,, akonáhle ho už poznáme a vieme presne , čo chce povedať, tak sa prestal snažiť... takže určite vyskúšame robiť sa, že mu nerozumieme...
ináč moja mama mala tvrdé praktiky (ale my sme zdravé deti) stále vraj povedala: Ja ti nerozumiem! Nauč sa rozprávať! a hotovo, nebavila sa s nami ... 😀 trošku trvdá praktika , ale vraj pomohla 😉
Tak, včera sme boli vyšetrení dr. Janošíkovou a autizmus nám žiaľ povtrdila... ☹
Mali sme ale tú smolu, že sa pokazil vlak a meškal 90 minút, takže sedenie u nej sme zmeškali, volala som jej, tak nás niekam vsunula, ale zasa to bolo tak narýchlo... veľa vecí som sa jej nestihla opýtať... máme na toto smolu 😒 , ale aj keď mi venovala tých 20-30 minút, tak som jej veľmi vďačná, pretože za tých pár minút mi dala viac info, ako akýkoľvek odborník doteraz. Oplatilo sa toľko cestovať až za ňou , je zlatá 🙂
@mardenad my ideme 4jula na diagnostiku k Janosikovej a mame tam byt o 8 rano...takze absolutne neviem ako dopadne Oski, kedze je to spachtos...a ci bude vobec schopny splupracovat. Este som si vsimla, ze miestnost kde vysetruje je dost tmava...noo uf..dufam, ze to tam mojmu malemu "pankovi" bude symapticke 😒
@lios ja som sa tiež bála prvý krát cestovať, išli sme rýchlikom prvý krát ku kámoške odtiaľto z MK z tejto diskusie, skamarátili sme sa, tak som ju išla pozrieť na stredne Slovensko no a bola som veľmi zvedavá, ako zvládne cestu, ale nemal s tým absolútne žiadny problém... akurát si viete predstaviť hyperaktívne dieťa zavreté pár hodín v malom kupé 😀 trocha divočiny, lozil, skákal, vešal sa ako tarzan, ale našťastie som natrafila na chápajúcich cestujúcich, takže to tolerovali, ale keby to videl sprievodca, tak by som mu mala čo vysvetľovať... 😀
možno sa to tvojmu malému aj zapáči 🙂
@kaja73
@anka912
@lios dakujem za prispevky kocky. Mne sa zda uz teraz, ze ten moj je "iny". Manzel ma ubezpecuje, ze si to len nahovaram a ze kazde dieta je ine, ale aj tak vo mne hloda cervik pochybnosti. Neopakuje cinnosti, netlieska, usmievat sa usmieva, ale on je taky smejo uz maleho babatka. Nemam pocit, zeby sa nejako rozvijal, este stale nestvornozkuje, len sa troska plazi, nevydava ziadne hlasky ako mama, tata, obcas sice povie mam, alebo be, ale to vynimocne a skor tak pisti a hlavne strasne rad prska. Akoby chcel nieco povedat, ale vzdy len prska a to ma najviac znepokojuje, lebo v mojom okoli som sa s tym nestretla ☹ Uz myslim na najhorsie a zacinam upadat do depky
@lios Je to tam malá miestosť u dr. plná hračiek... no a ona si všíma ako reaguje, keď mu ponúkne inú hračku ako tú, čo sa sňou práve hrá, potom si všíma aké zvuky vydáva, či si ich ukladá, točí , kôpkuje atd... moj jej tam urobil taký neporiadok, všetky dostupné hračky rozhádzal kade-tade,presne ako doma... až som ju ľutovala , keď sme odchádzali, že to musela zbierať... 🙂
@nensyke rada, ale som laik, neviem sa vyjadrovať ako odoborník, tak len tak mojimi slovami, dúfam, že to vystihnem tak, ako to chápem....
tak napríklad: ja som sama zistila, že naňho platí prísnosť a ráznosť, ale nevdela som do akej miery môžem ísť... napríklad, pri veľkom afekte krásne zaberú dve capnutia na zadok a prísny pohľad, že to myslím vážne... ona mi na to povedala, že môžem aj capnúť, ale je lepšie, keď je to len krajný prípad. Za útok a agresivitu mu mám vrátiť to, čo mi urobil (samozrejme nebudem po ňom hádzať kilové činky) ale ak do mňa niečo hodí, hodím aj ja... názorne mi to ukázala , hodil do nej 2 x a na tretí krát len chytil do ruky a už sa neodvážil, vysvetlila mi, že musí vycítiť vo mne istotu a že som silnejšia ako on. Takisto, ak ma buchne, buchnem ho aj ja... toto jednoznačne zaberá, už som to skúšala aj dávnejšie. Opisovala mi to teoreticky a prakticky som to aj videla. Funguje to. Potom mi vysvetlila, že ak mu na začiatku niečo nedovolila, tým si ho znepriatelila a potom bol už na ňu zlý... začal všetko rozsypávať potom už naschvál... povedala, že nesmiem to zbierať pred ním, ak áno, tak až ked zaspí, ale nesmie vidieť, že to zbieram ja, máme to zbierať spolu , držať ho aspon za ruku ked odmieta zbierať a hovoriť mu pri tom: nehádžem! zbieram! , potom mi povedala, že ak robí zle(deštrukcia, ničí veci) , tak je lepšie namiesto trestu ho chytiť za ruku a "vrámci srandy" ho dopútať od toho, čo robí v afekte a s úsmevom(akoby sa nič nestalo) ho namotivovať na inú činnosť...
potom mi vysvetlila, že prečo môj malý počarbe všetky tváre, ktoré nájde v knihách, v letákoch, v časopisoch... všetky tváre sú pokreslené farbičkami. Povedala, že keďže autisti nerozumejú pocitom a tváram k tomu súvisiacim, asi im tváre vadia, lebo im nerozumejú, preto sa stáva, že ich takto odmietnú, popísaním...
Potrebovala som určite veci pochopiť hlbšie, aj ked som ich už teoreticky vedela z netu. jednoducho mi poradila, ako mám reagovať v určitých situáciach... aj ked ja som na nu mala viac dôležitých otázok, ale tak možno ju budem kontaktovať cez mail, možno mi odpíše ak bude mať čas...
@paja56802 vitaj medzi nami.Pytas sa ako sa to da zvladnut?Da lebo sa to proste musi dat.Lebo ho milujes ako si napisala.Musis sa snazot ulahcovat si to ako sa len da.Asi si vela citala ako na to mna napada v rychlosti dodrzovat rezim aby nebol rozhadzany pre tvoj pokoj mu mozno dovolit viac rozpravok alebo mu ju pustat za odmenu ak sa bude s tebou napriklad hrat.Treba najst kanal ako k nemu preniknut kedy sa najviac sustredi a tou cestou ho ucit.Vsetka praca je len na tebe a jeho vyvoj pojde dopredu a bude sa to zlepsovat.To ze vravi prve pismenka je dobry znak treba ho za to chvalit a stimulovat ho aby sa snazil dalej.Napis ake mate presne problemy ako je maly na tom vo vyvoji v roznych smeroch my sa posnazime ti poradit ako s nim pracovat aby isiel dopredu.Hore hlavu bude lepsie 🙂 Mas obrovkse stastie ze mas zdrave dietatko bude ho tahat dopredu ukazovat mu zdrave socialno a chlapcek bude na tom stale lepsie a lespie 😉 Drzim palceky.Pytaj sa co ta zaujima.
veľmi zaujímavé články.. prečítala som všetko a je to ozaj zaujímavé 🙂
@mardenad určitě i tvrde praktiky jsou docela fajn, každy muze sám otestovat kam až muze zajít. Pro příklad, jak se dá komunikace stále podporovat i v situacích, kdy by nás to hned nenapadlo.
https://vimeo.com/16526845a pro anglicky mluvící třeba http://suite101.com/article/dirfloortime-playfu... . Jen pro inspiraci 🙂
@lucka261177 díky, nevím právě kde mám začít, jsem zoufalá z toho, že mi nechce jíst, nevím už jak to mám dělat. pokud mu něco chutná, tak stejně odbíhá a pokud mu rázně řeknu, ať si sedne, že se jí, tak už nepřijde. když se soustředí a chci toho využít a chci po něm něco , tak začně vřískat, že po něm něco chci a jde pryč, nebo začne házet s věcma. ale včera udělal pokrok, když chtěl čůrat, vždycky mi řekl ču, šli jsme spolu na záchod a od včera chodí sám, z ničeho nic. já mu sice už týden říkala, ať chodí sám,ale myslela jsem, že mi fakt nerozumí, nebo vždy byla jeho reakce píštění. pohádek využívám když je třeba, např. potřebuju něco dělat, nebo přijde návštěva a je nepříčetnej...ale pokud je hezky a jsme celý den venku samozřejmě si na ní nevzpomene a pak spinká jak zabitej celou noc a já mám klídeček...🙂to by asi pro začátek stačilo. můžeš mi prosím napsat (už i tykám 🙂 ) , jak staré máš ty dítko atd..,jak si to zvládla?jestli jste měli také problémy s tím jídlem a jak se vám to podařilo zvládnout?moc díky
maminky, máte někdo zkušenosti s DMG? teď jsem se o tom dočetla na netu, a dost mě to zaujalo.díky pája
.
@sisstin chtelo by to vic takovych "navodu" z praxe, což? ja vubec nemam fantazii co porad vymyslet :( . Jak jednoduche a ucinne... 🙂
@paja56802 No,v tom nejste samy....100 000Kč tomu, kdo toho meho nauci jist 😀 kdyby tady mel kdokoliv nejaky tip 😀 ja uz mam nervy na pochodu, podle krevnich testu je podvyziveny, lekari nam dali nuz na krk, ale nam se proste nedari. Sni dva suche rohliky a kdyz ma dobry den 100g presnidavky bud Hami pro 4mesicni dite (ale jen jeden druh) nebo 100%ovoce od Hami. Ted ma tyden rymu a uz jedeme zase jen rohliky. 🙄
Zkousela jsem rohliky zkrouhnout, kojime minimalne (odstavovat pres den se chystam o prazdninach), ted jsem zkousela system: 17 dni nabizet dokola jednu potravinu - vybrala jsem Bobika, je spis na sladke a ani tuk. Jeci uplne stejne jako na zacatku. Vubec nema pocit hladu 😕 potvurka
uaaaa.
@meesha môj malý tiež absolútne nič nechcel jesť, ja som mu začala dávať probiotiká ( colon dophilus) a pangamin glukavin ( od toho vraj deti začnú mať chuť do jedla) , ( a ešte iné vitamíny) no a malý sa mi krásne rozjedol, aj si sám pýta jedla, ktoré nechcel ani vidieť...
ale ja si skôr myslím, nejako tak to cítim, že mu pomohli tie probiotiká (takitso doma vyrábam jogurt -activiu) a toto mu pomohlo, lebo sa mu ako-tak poliečili črievka... predtým mal stolicu takú divnú zapáchajúcu a akoby v nej bol piesok alebo krupica a teraz je zápach klasický a tie krištáliky zmizli... akonáhle začal papať, tak je aj kľudnejší...
momentálne mu dávam chlorellu vulgaris na detoxikovanie (detoxikuje aj od ťažkých kovov okrem iného)
@paja56802 moj Samko ma 4 roky a 3 mesiace jeho spravanie bolo absolutne autisticke do 3 roka od 3 sa zacala rozvijat rec mizlo vela problemov a vobec ide vsetko k lepsiemu.S jedlom to bolo tak ze od 5 mesiaca zacal s prikrmami jedol ako bezne dieta aj ked teda ulne hocico nezjedol take tie mrkvy borkolice zemiacky papal potom sa to zacala zuzovat raz jedol len zelene raz cervene raz len polievky a v roku a 3 meiacoch uz pil len mlieko nic ine az do 3 roka kedy mu zistili alergiu na mlieko a to sme museli prestat s mloekom co naozaj nebola sranda,Dodnes papa len tousty suchy rohlik obcas nejake maso naprirodno uz v obale ho nezje a samozrrejme sladkosti.aby som nezabudla hranolky ale len s mcdonaldu.nenutim ho nema to cenu skusila som uplne vsetko.su cele mesiace kedy je rano obed vecera toust.davam mu robit krvne testy nic mu nechyba.Vypije len cistu vodu.teraz mame novinku ze papa jablko takze sme v siedmom nebi,🙂 ako som to zvladla?no tak nejak postupne raz si dole raz hore pomaha mi muz.vzdy mam moznost odist aj na vikend a oddychnut si.u ns je to naozaj dobre ze on sa strasne zlepsuje a veci ako ist do obchodu co bolo nemozne vymizli a on mi dokaze krasne cakat kym nakupim,vie stat v rade necha si vysvetlit.K tomu kriku ti poradim.robi to aj moj samko ide o to ze on si tym krikom zabezpeci od teba pokoj lebo ty hned cuvnes a nechas ho.je to nas najvacsi problem koli ktoremu som ho nemohla integrovat medzi zdrave deti.musim mu dat jasne najavo ze nesmie kricat poloz mu prst na pery a ziadaj co od neho chces nadalej aby vedel ze mu ten krik nepomaha sa ta zbavit.V cechach je ranni pece mali by ti odbornici prist domov poradit ako s nim robit.neviem odkial si a ci je to na celom uzemi republiky.ceske kocky poradia.Dmg tu berie viacej deticiek urcite to vyskusaj na malinke to zabera.
prosba autistu:
-pomôž mi pochopiť...
-organizuj môj svet priprav ma na to, čo bude následovať, čo sa bude diať...
-daj mi rozkaz, štruktúru a nie chaos...
-prosím, neprepadaj panike, lebo prepadnem panike ja...
-rešpektuj prosím môj rytmus...
-snáž sa chápať prosím moje potreby , môj špeciálny svet, aby som pochopil realitu...
-maj so mnou trpezlivosť aj keď moje pokroky sú pomalé...
-nerozprávaj na mňa veľa a rýchlo prosím ...
-slová sú pre teba vzduch, ktorý neváži nič, ale pre mňa môžu byť ako ťažký balvan...
-veľa krát je lepšie ma nechať samého...
-tak, ako iné deti potrebujem zdieľať radosť a rád robím veci správne, aj keď nie vždy sa mi to podarí...
-nauč ma rozpoznať, kedy veci nerobím správne a pomož mi naučiť sa robiť ich bez chýb...
-potrebujem viac príkazov ako ktokoľvek iný...
-viac predvídateľnosti, ako si vieš predstaviť...
-pomôž mi zbaviť sa mojich rituálov
-je pre mňa ťažké pochopiť to, čo odomňa chcú, aby som urobil...
-pomôž mi to pochopiť...
-snaž sa chcieť odomňa veci, ktoré majú konkrétny význam a pochopiteľný pre mňa...
-nedovoľ, aby som sa nudil a bol som nečinný...
-nezmocňuj sa ma príliš...
-niekedy sú ľudia príliš hluční, nepredvídateľní a neodhadnuteľní...
-rešpektuj prosím môj priestor, ktorý potrebujem, ale bez toho, aby si ma nechal samého...
-to, čo robím, nie je proti tebe, aj keď to tak vyzerá...
-keď niečo vyvádzam, ubližujem si, niečo ničím, alebo sa veľmi hýbem,nechápem, čo odomňa chceš, ja ti nechcem ublížiť...
-neprisudzuj mi prosím moje zlé úmysly, ja som to tak nechcel...
-môj rozvoj nie je nemožný , aj keď je tomu ťažko veriť...
-začni rozmýšľať iným spôsobom... tým mojím, ... daj si tú námahu mi rozumieť...
-chovanie, ktoré pokladáš za "iné" je len spôsob , ako čeliť svetu...
-môj svet nie je zložitý a uzatvorený ale jednoduchý...
-môj svet je na tak otvorený, bez tajností a klamstiev , že sa zdá, že je nemožné doňho vniknúť...
-som omnoho menej zložitý, ako ľudia, ktorých pokladáš za normálnych...
-nie som len autista, som aj dieťa...
-zdieľam veľa vecí tých detí, ktorým hovoríš "normálne"
-rád robím veci správne, ľúbim svojich rodičov a mojich najbližších....
- je viac vecí tých, ktoré nás spájajú, ako tie, ktoré nás rozdeľujú...
-oplatí sa so mnou žiť...
-môžem ti dať toľko uspokojenia, ako iní ľudia...
-môže prísť moment v tvojom živote, keď pre teba budem tým najdôležitejším a najlepším spoločníkom...
-ani moji rodičia ani ja nemáme vinu na tom, čo sa so mnou deje...
-nemá zmysel, aby jeden druhého obviňoval... moje správanie a reakcie nie sú vinou nikoho...
-nežiadaj prosím odomňa veci, ktoré nie som ešte schopný zvládnuť...
-chci odomňa len to, čo som schopný urobiť, pomáhaj mi byť samostatnejší, ale nepomáhaj mi viac, ako je treba...
-nemusíš zmeniť svoj žvot kvôli skutočnosti, že žiješ s autistom...
-nestojí mi to za to, aby ti bolo zle azbytočne si sa kvôli mne deprimoval...
-potrebujem stálosť a emočné pohodlie okolo mňa, aby mi bolo lepšie...
-zmeň moju posadnutosť na prirodzenosť...
-na to, aby si mi mohol pomáhať, potrebuješ dostatok odpočinku a sústredenia sa na tvoje vlastné aktivity...
-nechoď...priblíž sa ku mne, ale necíť sa ako podrobený nezvládnuteľnej záťaži...
-v mojom živote som mal ťažké chvíle, ale môžem sa mať zakaždým lepšie...
-prijmi mi takého, aký som bez toho, aby si chcel, aby som prestal byť autistom...
-buď optimista bez toho, aby si sníval... môj stav sa reálne zlepšuje...
-môj život autisu môže byť rovako šťastný a naplnený ako ten tvoj...
prof. Angel Rivier
@mardenad tak presne čo ti Dr.Jánošíková poradila sme robili aj my.A nám to nemal ani kto poradiť,aj moj bol "kvietok",aj štípal,aj kusal,aj hádzal veci na zem,a pod.ked ma kusol a už som nevedela ako mu to vysvetliť tak som ho kusla do ruky tak že mu tam ostali zuby na 3dni,/mama na mna chcela zavolať sociálku 😠 viac to už ani neskúšal,a tak to bolo aj ked stípal,alebo udrel,tiež sme presne tak upratovaly ked nechcel tak nasilu som mu zobrala ruku,a tak sem to robili/bože toho vreskotu čo narobil,ale neustupila som/Strašne my ho bolo lúto,ale keby že to vzdám,tak dnes sme asi ešte niekde na začiatku.No u nás to zabralo,teraz už upratuje sám,a aj mna upozorní že niekde mám bordel.Super že ti to pani Dr.povedala naozaj je to asi jediná vec ktorá na naše detičky zaberá,ale nevzdávaje to lebo oni skúšajú,kolko vydržíme,a majúomnoho väčšiu výdrž než mi.Držím palce a nervi si obalte do ocele a tak to pojde aj s úsmevom.
@mardenad
dakujem potrebovala som nieco taketo precitat.....a dostat tak "po hlave" ako matka
lebo zase mam ten tazsi tyzden co ma utlaca vnutri
ale tie pomocky od janosikovej to som rada ze som precitala
aj my hryzieme, kopeme,buchame, druhy zase hystericky vrieska a malo hovori,,
ale uz sa to sem tam pomaly "lame" niekedy
niekedy zase uplnene nezrozumitelne hovoria,,,resp, blabocu ale duuufam ze od septembra zaberie specialny pristup,,,v MŠ a logopedicka
ideme sa v utorok "zoznamit" tak nam drzte palce!!!
ahojte maminky,dnes sme absolvovali psycholog.vyšterenie alebo skor sledovanie,po podávani MB12,a tak som sa porozprávala s milou slečnou,a došli sme na názor,že asi MB12 pomáha len malým detom,moj má 9 rokov,a nič pozitívne,skor sa vracal k veciam ktoré už nerobil,že vraj tam bola mamina 18 r,chlapca tá povedala že u nich nenastalo vôbec nič,a skoro u všetkchy detičiek 3-5 rokov nastali zmeny,k lepšiemu:Ja ako mama ktorá čítam a sledujem všetky noviny,tak som dospela k tomu že my sme sa cez to pretlkaly aj bez MB12,taktiež sme mali obdobie že som nevedela ako dalej,tiež sa točil ,trepotal vreštal do zbláznenie,nechcel jesť len tri veci,nič nové som mu nemohla obliecť,nemohly sme prejst sklenenímy dverami,nepočuval,nerozprával.A s nasadením všetkých znalostí a pomoci špec.pedagogov sme to dotiahly celkom daleko,Ja som na mojho syna náležito hrdá,/a aj na seba/ že som to nevzdala,aj ked som preplakala dost nocí. 🙂