Mám problém nájsť si prácu a nezhody s priateľom
do fora pisem prvykrat v zivote. neviem, co od toho vlastne cakam... asi chcem len s niekym zdielat trochu z toho, co zazivam.
precitala som si desiatky stranok s roznymi osudmi zien v roznych vztahoch, s roznymi zivotmi. ciastocne na moju situaciu niektore sedia. ale vlastne sa neviem do ziadnej celkom zaradit.
nepatrim k socialne slabsej skupine, som vzdelana, mam dve vysoke skoly. moj problem ma viacero rovin. ta prva je, ze sa dlhu dobu nedokazem zamestnat. ak sa mi niekto na inzerat ozve, takmer vzdy sa dostanem az do posledneho kola. absolvujem desiatky pohovorov, testy, to, co mam povedat a ako to mam povedat viem uz naspamat. a vzdy to skonci nejak tak, ze im je to velmi luto, ze zvazovali dlho, lebo som velmi zaujimavy kandidat, ale vzdy sa z nejakeho dovodu rozhodnu pre toho druheho uchadzaca. naposledy bola zmena - pracovne miesto zrusili, ale otvarat ho budu na jesen, kedy ma urcite skontaktuju, lebo som bola pre nich jednoznacne najlepsia. ale vraj som bola taka dobra, ze ja si pracu zozeniem hned na druhy den u inej spolocnosti. ked som zlozila telefon, len som sa rozplakala - keby tak vedeli... nevladzem uz z toho. neviem co robit viac, co robit inak. mam nastudovane mozne aj nemozne, cv podla rad zainteresovanych, na pohovory nosim ukazky prac, certifikaty, nemam prehnane ocakavania... a nejde to. samozrejme uvazujem aj o poziciach typu office manager. v mojom veku a s mojim vzdelanim ma kazdy odbije s tym, ze som prekvalifikovana. a nie raz sa mi stalo, ze sa ma perspektivny zamestnavatel spytal, kedy sa chystam zalozit si rodinu. som presne v tom veku, kedy zeny zostavaju na materskej. resp. uz pomaly za tym vekom...
a tu prichadza problem cislo dva. s priatelom sme spolu uz velmi, velmi dlho. svadbu sme akosi nikdy nepovazovali za potrebnu. sme spolu 13 rokov, od skoly. prakticky sme spolu dospievali. posledne dva-tri roky sa priatel velmi zmenil. stupnuje sa jeho agresivita, kvalita vztahu po vsetkych strankach je velmi nizka. ale to je problem vsetkych dlhodobych vztahov. co je uz horsie je to, ze posledneho pol roka ma pravidelne fyzicky napada. mame dramaticke hadky, ktore koncia tym, ze nerobim nic, ze som neschopna a nic mi v byte nepatri. nie som zamestana, co znasam velmi zle. byvam frustrovana a moje depresivne nalady urcite vnima negativne. materialne som na nom zavisla. rodicia (ani ti jeho) o tom nevedia, mam dojem, ze by moju nezamestnanost nepochopili. priatel to zacal zneuzivat ako argument - ak niekomu poviem, co mi robi, tak on povie to, ako zijem ja, ze nemam pracu.
ked ma zbil prvykrat, bolo to v hadke a ja som mu to vracala, ako som vedela. viem paradne vybuchnut, nadavat a zurit. su vsak hranice, za ktore nezachadzam. povedala som si, ze uz nikdy pri hadke nebudem agresivna a nedam mu ani len facku. bohuzial priatel neprestal. stupnuje sa to. bije ma tak, aby to nebolo vidiet. nechce sa mi popisovat, co vsetko som uz od neho na tele mala. zbil ma aj na narodeniny. vcera sa vsak prekonal. ked som sa zamkla v spalni, vyvalil nase krasne nove dvere. zacala hucat, ze som to urobila ja (vzdy som na vine ja), lebo som zas rypala a vlastne som chcela dosiahnut presne toto a niekolkokrat ma posacal. hadzal ma na kade-tade, ale v spalni dominuje poslet., takze som chvalabohu padala tam. bohuzial som si pri jednom dopade zlomila prst na nohe o ram postele. odviezol ma na pohotovost. stale ale tvrdil, ze som si to urobila sama. nikomu som nic nepovedala a na pohotovosti som uviedla, ze som doma zakopla.
a teraz pride ta cast, ktora je zrejme pre kazdeho nezainteresovaneho nepochopitelna. napriek vsetkemu si nemyslim, ze je moj priatel zly clovek. za inych okolnosti by pravdepodobne k podobnym situaciam nikdy nedoslo. dokazem ho pochopit, viem, ze citi obrovsky tlak, ze je samozivitel a dokazem pochopit, ze ho moja dlhodoba nezamestnanost stve. samozrejme to neospravedlnuje jeho agresivitu. mozno len ciastocne vysvetluje jej pozadie. je teda mozne, ze jeho konanie je naozaj podmienene ciastocne mnou.
neviem ako dalej. cely zivot sa mi ruca. nemam karieru, nemam vlastne ani partnera a som vo veku, kedy uz nie je lahke zacat odznova. ten, s ktorym zijem, tvrdi, ze ma miluje. nevaha ma ale zbit a tvrdi, ze je to cele moja vina. povedal mi, ze to, co sa stalo nechcel. ale druhym dychom dodal, ze za to mozem ja. a ze som este asi nevidela bitku, lebo to, co robi on, bitka urcite nie je. za normalnych okolnosti som asertivny clovek, najma, ked radim niekomu inemu. ale zrejme dlhodobou stratou prace, chybajucou spolocnostou, ohodnotenim a spatnou vazbou, som uplne stratila pojem o vlastnej cene, o svojej hodnote a postaveni v spolocnosti a nezavislom zivote. som neschopna nastartovat sa k radikalnemu zivotnemu kroku. na priatelovi som sa stala financne zavisla. dlhodobym spoluzitim su tu samozrejme aj vazby psychicke. po case, ked sa veci utrasu, sa vzdy vratim do povodneho modelu. nemam kam odist. rodine nechcem nic hovorit. myslim, ze by mi to nikto neveril. priatel posobi ako najmilsi clovek na svete. znamy si myslia, ze ja som ta dominantna v nasom vztahu. navyse to stale povazujem za svoju vec, ktoru si musim riesit najma ja sama a nezatazovat tym rodinu a okolie, ktore ma dost svojich problemov. bohuzial nemam ponatie ako z toho von. a nemam ani na nic silu. po vcerajsku som chcela odcestovat na cas aspon na chatu, ale s tou nohou sotva krivam. hanbim sa aj vystrcit nos z dveri, lebo susedia to vsetko pucuju a citim sa pred nimi strasne trapne. som z toho uz totalne mimo. ked ma vcera tlkol, len som mu hovorila, aby bol tichsie.
ja ani neviem, co vlastne cakam. mozno ma niekto podobnu skusenost, ktora ma nejak inspiruje. citim sa uplne prazdna, stale placem a mam dojem, ze uz si siaham na dno a nemam kam hlbsie siahnut. nemam uz ziadne rezervy. s nikym to nezdielam a uz neviem ako dalej.
zelenomodra-ja citam a nestiham sa cudovat,ze este si tam u jeho v byte.jedna zena co ma aspon trosku rozumu vypadne po prvej bitke a necaka na dalsie.tvoj priatel je taky mudry,ze vie,ze si psychycky labilna a cim castejsie ti bude hovorit,ze vsetko je tvoja vina,tak nakoniec tomu aj uveri,co on vlastne aj chce.moja precitaj si svoj clanok este raz,ale z druhej strany.co by si ty odkazala tejto kocke po precitani jej pribehu?
Skús si nájsť prácu,kde je možnosť ubytovania.Neostávaj s ním,lebo ostane steba troska,ktorá nebude schopná ani rozmýšlať a myslím si,že tvoj partner je tyran,odíď kým je čas.
ale ano. samozrejme, ze su to vsetko veci, ktore clovek zvazuje ako prve. najst si pracu v inom meste - iste, nebranim sa. dokonca rozmyslam, ze skusim vieden. bohuzial stale zostavam len pri uvahach a vidim prilis vela prekazok...
byt, aj veci v nom, su v mojom polovicnom vlastnictve, lebo sme ich kupovali zhruba pol na pol. to, ze vykrikuje, ze mi nic nepatri, je bohuzial len sucast celeho divadla a v danej situacii funguje "skvelo". nezijem teda jednoznacne v jeho byte, hoci on si nan robi vacsie pravo, lebo plati najomne.
a jasne, ked som sa v minulosti stretla s podobnym osudom dakej "chudary", tak som si hovorila - boze, co sa nespakuje a nevypadne. trebars aj ku kamoske, ked nie k rodicom. a co tomu hajzlovi nevrati, co jej robi on? no a ono je to na vlastnej kozi cele nejake ine. kamosi su kamosmi oboch, dokonca aj kamosky, a ja osobne sa strasne hanbim vyrukovat s niecim takym, co sa mi deje. a oplacat nasilie nasilim je zbytocne. baba skratka nema taku silu. a ja osobne uz nemam ani energiu branit sa, nieto utocit. clovek nema chut robit nic. doslova a do pismena nic. v mojom okoli nie je nikto, kto vie o tejto situacii a nemam ani viziu, ze by sa to niekto dozvedel a nasledne mi aj pomohol. som strasne vycerpana, pravidelne som chora a som presvedcena, ze to suvisi s tym, co zazivam.
kazdopadne vdaka za rady. a zelam vsetko dobre.
podla mňa je určite aspoň jedna osoba,kamoška,kamoš bližší,skús sa vyrozprávať ,možno sa dvom ľahšie nájde riešenie
zelenomodrá prečítaj si knihu od Petry Nagyovej Džerangovej Pozri sa na seba
podla toho čo píšeš je to presne ako príbeh v tej knihe prečítaj si ju a možno ti to v niečom pomože 😉
ale každopádne od neho preč bude to tažké rozhodnutie ale tam nie je žiadna budúcnost a ešte ho aj ospravedlnovat???no to hádam nie to už presahuje hranice 😕 😕 😕
mas vsetky priznaky tyranej zeny...ani sa ti necudujem, ze nevies ako dalej...si vycerpana a bez energie...sama vies, ze bude len horsie. Ak sa nevzchopis znici ta. Najdi poslednu stipku energie, zbal sa a odid! Mozes ist k rodicom? Ak mate relativne normalny vztah myslim, ze mozes ! Potom budes riesit ostatne veci- majetkove vysporiadanie a podobne. Neboj bude aj dobre aj ked teraz ti to pride ako nemozne!
zelenomodra, okamzite od neho odid! dievca zlate, ak mas este trochu sily a sebaucty, musis ujst,
na tejto stranke najdes podrobne info, ako to m,as urobit. pozor! moze ti sledovat pc.
www.fenestra.com
je mi fakt z toho zle, on ta uz uplne rozlozil, ty sa hanbis, za to, ze ta zbil? nezabudni, ze pomoct si mozes len sama a to tak, ze to zacnes riesit!
žiť s psychopatom,ospravedlňovať jeho správanie a dúfať,že sa zmení....nezmení sa 😕 🙄
Zelenomodrá,odíď od neho,on ťa úplne ponižuje,využíva tvoju bezmocnosť.....určite nie je hanba-ak sa ti dá-isťk rodičom alebo súrodencom .... 😕
zelenomodra no neviem, podla mna sa to nezlepsi ani ked budes mat pracu. mozno ked priatelovi ujde ruka raz a je na to nejaky vazny dovod, tak by som pochopila. ale pravidelne "masirovanie", nechapem. co by s tebou urobil, keby ste nahodou nemohli mat deti? to by ta rovno zabil, lebo to by bol stres na cely zivot?
vzdy je niekto kto by ti vedel pomoct, kto by ta na urcitu dobu prichylil... len musis zo seba odhodit ten pocit hanby a viny za danu situaciu. ty nie si vinna, za to, ze tvoj priatel tak reaguje. v kazdom pripade by mal chodit na sedenia aby vedel zvladat stres a nebol taky agresivny. dnes uz existuju aj take terapie. ale to by si musel priznat, ze nezvlada stres a je agresivny v takychto situaciach.
viem o com pises, moja sestra zazivala nieco podobne a tiez je dlho, predlho trvalo kym s tym prisla k rodicom a povedala vsetko co sa u nich doma deje. dnes je z moje sestry opat silna, sebavedoma zena ako kedysi a sama sa divi ako dlho to mohla znasat.
nie si jedina co ma takyto problem, takze hlavu hore a zacni to nejako riesit a nie pchat hlavu ako pstros do zeme.
Švagrina sa takto dokázala pretvarovať 13 rokov... Ešte mesiac predtým ako sa zrútila a ako to celé vyšlo na javo dokázala svojho psychopatického manžela ospravedlňovať pred svojou vlastnou mamou. Pritom my sme si už dávno všimli, že niečo nie je v poriadku, ale ona ani slovkom nič zlé na neho nepovedala. Nikomu. Ešte aj deti prinútila, aby nehovorili o tom, čo sa u nich doma deje... Ja takéto ženy nechápem... Ja som svojmu manželovi rovno povedala, že len jediný krát by ma udrel, už by ma viacej nevidel. Som názoru, že neexistuje dôvod, pre ktorý by chlap mohol udrieť svoju ženu. Hoc čo by sa mu na nej nepáčilo... Veď to je proti ľudskej dôstojnosti... Všetko sa dá riešiť. Bez bitky.
Zelenomodra, tiež ťa prosím, odíď od neho. To naozaj nie je na tvoju hanbu, že ťa bije. A nech nekecá, že ťa milujem lebo to musí byť potom poriadny schyzofrenik.
zelenomodra, ja si nemyslim, aby si hned zahodila vsetko, co si s tym muzom prezila. ty si nam tu opisala pribeh, ale pozname ho len z tvojej strany. to, ze hadze vinu len na teba, urcite nie je spravne, ale my nevidime, a nevieme, co ty rozpravas jemu. mozno pre teba nevinna poznamka by dokazala cloveka vytocit na maximum. a naozaj su typy, ktore su vybusne a naopak ktore riesia veci s pokojom. ja viem o com hovorim, tiez si niekedy myslim, ze ved som nic zle nepovedala a nakoniec mojho muza s tym dokazem vytocit do nepricetnosti a to mi nikto neveri, pretoze moj muz je vo vseobecnosti kludny clovek. chapem, ze to mas tazke, ale napriek tomu sa prestan svojim sposobom lutovat, kopni do vrtule a zacni so sebou nieco robit. placom a sebalutostou nic neurobis. nie si smrtelne chora, nemas postihnute dieta, neprezivas podobne zivotne katastrofy, si zrejme este aj vekom mlada, tak nieco sprav. zatni sa a zabojuj za svoj zivot. zacni podnikat alebo skus ist do zahranicia, trebars aj na zaoceansku lod, hocikam... ved mas tolko moznosti....
pred niekolkymi rokmi som hrdo vyhlasovala presne toto iste. ze ako je mozne, ze sa jedna rozumna zena necha otlkat. akoto, ze sa nevezme a bud ho spolu s nejakou pomocou nevykopne, alebo neodide ona sama.
tym, ze clovek nema zamestnanie, nie je na materskej a je dlhodobo nezamestnany, nastava situaci, ze jeho spolocenska rola akosi visi vo vzduchoprazdne. vlastne sa neviem nijak definovat, len tym, ze som zena. vy ostatne ste okrem toho matky ich deti, mozno ste manazerky, predavacky, uctovnicky, pravnicky, architektky... Chcem tym povedat, ze som dlhodobo v pozicii, kedy nemam spatnu vazbu s denno-dennou spolocnostou, nemam ani intenzivny vztah s mamou, co mi samozrejme chyba. cele to naburalo moj pocit sebavedomia a vlastnej hodnoty. a aj ked si situaciu dokazem rozobrat teoreticky, tak prakticke riesenie je aspon momentalne nad moje sily.
Cela problematika domaceho nasilia je zlozita. zdaleka sa netyka len socialne slabsich, ale aj ludi, do ktorych by to nikto nikdy nepovedal a ktorych vztah okolie obdivuje ako ukazkovy. napriklad moj partner je clovek, ktoreho miluje snad kazdy - mladi, stari, deti, dokonca aj zvierata. a aj tak...
tiez som mu svojho casu vravela, ty sa ma v zivote ani nedotknes. napriek tomu sa deje to, co sa deje. stane sa to prvykrat, u mna ako facka a clovek ostane taky zaskoceny. este som vtedy nebola uplne vyzmykana, tak mi hned stupol adrenalin, vyskocila ruka, ale zachytil mi ju. tak som skusila druhou, ale zas nevyslo. tak clovek z toho hnevu a ponizenia zacne kricat, nadavat, plakat. partner je tiez v soku - je to aj prenho prvykrat. po chvili pride, ze mu je to luto, ospravedlnuje sa, slubuje. a je pokoj. znovu ste krasny, stastny par, ktory v spolocnosti posobi ako priklad ukazkoveho spoluzitia. a potom to ide postupne. zas sa nieco nabaluje, nepodari sa to a hento, v praci ma stresy, doma dohana, ja som nastvana, ze sa mi uz vobec nevenuje, chcem aby robil menej, ale on nemoze, lebo musi robit za dvoch - co je samozrejme pravda. a tak som ticho, aj ked mi je to luto. ale atmosfera uz hustne, tak sa snazim robit aspon doma co sa da, aj neda, aby nemal dojem, ze sa len flakam. vysavam 2x denne, lebo mame psa a ten plzne, zehlim jeho nekonecne kosele, varim podla jeho chute. a potom pride a nieco nie je dobre, nema naladu, alebo pride o par hodin neskor, ako povedal a ja som samozrejme nastvana. a tak nieco poviem. mozno vtedy, alebo pri dalsej prilezitosti atmosfera vygraduje do hadky a ta skonci okrem facky aj vytahanim za vlasy, pripadne trasenim za moje ruky tak, ze mam cele zapastia modre. tak sa polutujem, poplacem si a poviem si, nabuduce budem drzat hubu a nevyvolavat zbytocne konflikty. on odprosuje, slubuje, snazi sa, takze mam este vacsi pocit, ze to tak skratka urobit mam.
vzdy doteraz som mala pocit, ze vlastne len pod stresom a samozrejme neadekvatne, ale pre mna ocakavatelne, zareagoval na nejake moje dlhodobe podnety. ale teraz to uz bolo asi naozaj take, aby som sa aj ja prebudila.
v sucasnosti nastala dalsia klasicke faza - partner sa stara, odprosuje, slubuje. chcem sa pozviechat a riesit to prostrednictvom odbornej pomoci, poradnou, psychologom, nezaineterosvanym mediatorom, ktoremu by som sa nehanbila povedat vsetko...
z bytu by som odchadzala dost nerada. je to jedna z mojich poslednych materialnych istot. a kedze je na polovicu aj jeho, nemam sancu vyhodit ho.
dakujem vsetkym za rady. napriek tomu si myslim, ze kazdy sa moze dostat do situacie, o ktorej si myslel, ze v nej nikdy nebude, lebo to jednoducho nedopusti. nikomu to nezelam. ale veci sa vedia zvrtnut tak, ze vam nalozi nielen zivot, ale aj ten od ktoreho by ste to nikdy predtym necakali.
viem, ze si to musim poriesit ja sama. tak sa pozviecham a dam sa do toho. viem, ze uhrat do autu sa to neda a ani to nechcem. hoci niekedy by som sa chcela zo vsetkeho zobudit a povedat si, ze to cele bol len zly sen. myslim, ze vlastne az teraz som konecne pochopila a s prekvapenim zistila, ze som vlastne kazda piata zena. a to si pamatam, ako som si z toho svojho casu robila obcas nepatrcinu srandu...
najdi si vo svojom okoli osobu, ktorej sa zveris, skus hladat, neber to ako hanbu, ty sa urcite nemas za co hanbit... ked priatel vidi tvoj postoj, tak si zacina byt isty sam sebou a je presvedceny ze to nie je jeho vina. ono sa to nezmeni. ako si predstavujes dalsi zivot, chces si ho zobrat, chces mat s nim deti? ako dlho chces este stracat cas? pochybujem, ze sa situacia zmeni, ked si najdes pracu. mozno na cas sa to ukludni, ale dokazes zit s vedomim, ze je schopny tyrania a ze moze s tym zacat v case ked budes najviac potrebovat oporu, napr. v tehotenstve, pri chorobe a i.
co sa tyka prace, predpokladam, ze po tychto skusenostiach by si rada zobrala na cas aj nieco menej kvalifikovane. skus podla ponuk citat medzi riadkami, ze koho vlastne hladaju, moznoze aj prvy dojem na pohovore ti urobi obraz, koho potrebuju. a podla toho menit aj prezentaciu o sebe - mat dve verzie, jednu ktorou ukazes svoju ozajstnu kvalifikaciu a jednu, kde sa budes tvarit menej kvalifikovana. podla mna v tejto dobe je na strane zamestnavatela obava, ze ta nebudu vediet zaplatit a tak zoberu radsej menej kvalifikovanu osobu s mensimi narokmi. ja som hladanie prace vnimala tak, ze na zaciatok aspon nieco a popri tom sa obzerat dalej, a takto som az na treti pokus nasla pracu, ktora mi sedi po vsetkych strankach - kolektiv, agenda, financne ohodnotenie... dufam, ze aj malicky uspech v tejto oblasti ti zvysi sebavedomie, ze sa odhodlas spravit hrubu ciaru za terajsim zivotom s terajsim partnerom.
a s tou Viednou to urcite skus, nemysli teraz na komplikacie, to budes riesit az ked tam realne pojdes pracovat...
zelenomodra, ja si myslim, ze si jedno velmi schopne ziena, tvoj inteligetny pisomny prejav hovori za vsetko. preto som (nie v zlom) pouzila tvrdsie slova, aby si sa nakopla a isla dalej. vzdy sa deju veci pre nieco, to si zapamätaj. a vzdy tie najtazsie zivotne situacie posuvaju cloveka dalej. ty nemas zostat stat, ty sa mas vybrat cestou a ja verim, ze v konecnom dosledku akakolvek cesta bude spravna... viem, ze sa to lahko hovori a tazko kona. prezila som si tiez obdobie padu na dno a uz som niektorym ludom, ktori to mysleli so mnou dobre liezla na nervy, lebo som donekonecna obhajovala cloveka, ktory ma nicil. a prisiel den, kedy som si povedala, ze fakt stacilo a treba ist dalej. nepojde to hned, ale ja som si stale opakovala dve veci: karta sa raz obrati a vsetko je tak ako ma byt. tie dve vety boli mojim zachytnym bodom a nebolo vyslovovane v rezignacii, prave naopak, verila som v ne a postupne som zacala vaerit aj v seba. keby si to v hlave nemala v poriadku, tak sem ani nepisem, ale evidentne na to mas, tak sup sup do zivota, dievca...
zelenomodra, moja sestra o ktorej som pisala bola na materskej ked sa jej stalo to co tebe. a tiez pocuvala to iste co ty kazdy den.
pises, ze tvojho priatela to mrzi, tak potom nech skusi to co som ti napisala. dnes vie psychoterapia pomoct ludom aj v takych stavoch v akych byvat aj tvoj priatel. po terapii by mal byt silnejsi a vediet lepsie zvladat stresove situacie. ale musi tam chcet ist on a musi chciet riesit tento problem aj on.
zelenomodra, bud rada, ze to nie je tvoj manzel a ze nemate deti.
si slobodna osoba, pobal si veci a odchod k rodicom, ved ta nezabiju. nechapem, na co cakas.
takto mrhas pekne roky zivota s debilom, ktory ta otlka, kedykolvek mu nieco preleti cez nos. prepac za tvrde slova, ale toto je jedine riesenie.
nechaj mu byt, pripadne si vezmi, co je tvoje a utekaj prec, naozaj citis materialnu istotu v byte, kde sa deje taketo nasilnictvo?
vezmi prvu pracovnu prilezitost, ktora sa ti naskytne, nech je to hocico, hoci aj predavacka v butiku, nech mas nejaky prijem. ak mas pocit, ze ta nikde nevezmu kvoli tomu, ze si prekvalifikovana, tak to neuvadzaj v CV a nebudu mat na to dovod, nezobrat ta.
drzim palce
jahodka - ano, kazda minca ma dve strany. viem to. je mi jasne, ze jeho verzia by mohla zniet uplne inak a ze sa viac menej vzdy jedna o akciu a reakciu, aj ked neadekvatnu. sama som zvedava, co na to povie odbornik. viem, ze sa treba pozviechat. a dakujem za podporu a doveru.
ciatko - ano, bohuzial, ten byt povazujem za jednu z mala veci, ktora mi poskytuje aspon minimalnu existencnu istotu. viac-menej sa stotoznujem s tym, co napisala v prvom prispevku jahodka. v zasade viem, co musim urobit - najst si pracu, zacat sa realizovat, znovunadobudnut sebavedomie a partnera nejakym sposobom, vo faze, kedy bude pristupnejsi, nejak primat k tomu, aby suhlasil s odbornou konzultaciou. zaroven sa snazit zmenit samu seba. ja som ani necakala rady typu - odid, odid hned, uz si to mala urobit a ak si to neurobila, tak sa nestazuj. kazda situacia je ina, ja tu moju chcem riesit inak, ako utekom. viem, ze kazdy si je sam strojcom vlastneho stastia, pripadne nestastia.
a inak bozie mlyny v tomto pripade melu celkom rychlo. nie, ze by sa mojmu priatelovi vratil jeho posledny vystup na mne, ale prave dnes som dostala pozvanku na pohovor od spolocnosti, ktorej som poslala cv uz hodne davno. myslela som, ze je to pase, lebo tyzdenne reagujem na viacero rozlicnych ponuk a zvacsa sa mi samozrejme nikto ani neozve. po dlhsej dobe je to konecne pozitivna sprava. prekvapilo ma, ze je s takym casovym odstupom, a zhodou okolnosti spolocnost a pozicia, ktora ma velmi zaujala. viem, ze je to len dalsi pohovor, ktory moze dopadnut tak, ako tie pred nim, ale stale si hovorim, ze mozno tentokrat sa zadari... Ved to asi poznate viacere 🙂 Pozvali ma uz na zajtra, co je tiez nieco, co ma trosku zaktivizuje a nastartuje. mam len trosku problem, co si na tu nohu obujem, ale to je samozrejme za danych okolnosti detail.
no a este raz - dakujem kazdemu za nazor a ochotu nejak, akokolvek poradit. vazim si to. pre nedostatok spatnej vazby som to potrebovala. dakujem
Zelenomodra, preco si nechcela pocut rady ako odit od toho tyrana? skus odpovedat na tuto jednoduchu otazku.
fakt sa to zle cita. preco sa staras o to, aby tvoj partner isiel na odbornu konzultaciu? nehnevaj sa, ale naozaj len ty si vinna, ze sa nechas otlkat. precitala si si rady na stranke Fenestra, ktoru som ti odporucila? ved ten tvoj partner je uplne typicky pripad psychopata.
ty mas dobitu nohu, ze si ani nemas co obut a zostavas s nim v jednom byte? v nom citis materialnu istotu?
prosim ta, tak aspon nam nepis, ze ti to jeho nasilie vadi.....mne to skor pripada, ze ti to robi dobre.
zial, tebe sa neda poradit. necudujem sa, ze je kazdu chvilu nejaka zena zavrazdena, muzom - tyranom.
zelenomodra, super. a zajtra s atvarit maximalne pozitivne na pohovore, daj vediet, ako si dopadla, budem vysielat pozitivnu energiu. vidis, to je ta karta, ktora sa obracia 🙂) nech to dopadne akokolvek, zober si z toho pozitivum. len tak mimochodom, ja tiez nie som zastancom rieseni typu: odid, zbal sa, opusti ho. nejde to tak lahko, zvlast, ked nikto do vasho vztahu poriadne nevidi. ja som presvedcena, ze ty vies, co mas robit, potrebujes len, aby ta niekto trocha na zaciatok potiahol a bohuzial tvoj vystresovany priatel to teraz nebude. vies, mozno o par rokov budes v tejto situacii ty a potom pochopis aj jeho reakcie. to neznamena, ze ta ma otlkat, ale ze vystupnovany stres uz len so sebou taha dalsie problemy hlavne v komunikacii. viem, ake to je, ze sa obcas nevieme porozpravat, lebo uz len ked vyslovim prve slovo, znie ako vycitka a pritom ju ja tak nepocujem a on uz je unaveny, ze len stekam. a pritom sa milujeme, len ked tie vztahy su obcas take zlozite. no a zvlast vtedy, ked este aj partneri maju komplikovanejsie povahy....
Zdravim vsetky dievcata a zeny, ktore prispievaju na toto forum. Citam Vas celkom pravidelne, sledujem aj temy, ktore sa ma netykaju, ale paci sa mi, ze aj takto na dialku davate svoju energiu tym, ktore to potrebuju. Neda mi reagovat na tento clanok. Zelenomodra si inteligentna mlada zena, ktora sa zhodou vsetkych okolnosti dostala tam, kde je. Myslim si, ze keby si mala vieru v seba, svoje stare sebavedomie, bola medzi ludmi v praci, riesila by si tuto situaciu inak, mozno ovela redikalnejsie a viac s nadhladom. Je velmi tazke radit, hlavne ked je clovek zavisly na tom druhom, ci uz financne alebo citovo. Ty si so svojim priatelom velmi dlho, mala si v nom istotu, ktoru teraz nici, otriasa vsetkymi zakladmi. A si aj hrda osobnost, ktora nechce zarmutit svoju rodinu, mozno byt na posmech pred ostatnymi, aj ked kamaratmi. Myslim, ze ta viem pochopit, som taka ista. Mozno by ta tvoje kamaratky pochopili, vypoculi a niekde v kutiku duse boli rady, ze sa to netalo im...taky je zivot, taki su ludia. Nepisem ti, co mas robit, tu je tazko radit. Je tazko sa odreagovat, najst si nejake konicky (ako by mohol niekto iny poradit), ked si dlhodobo nezamestnana, aj na to treba mat peniazky. Chcela som ti len napisat, ze ti drzim palce na zajtrajsom pohovore. Skus sa dat aspon na ten okamih psychicky dokopy, aby si zanechala prijemny dojem. Viem o com hovorim, sama robim nieco podobne, prvy dojem a osobne vystupovanie je velmi dolezite. Tvoje skusenosti neriesim, tie iste mas. Casto krat je to hlavne o tych sympatiach a o tom, ako posobis na ludi, ked je po pracovnej stranke - myslim tym spominane skusenosti a prax v poriadku.
Prosim ta, skus nabrat vnutornu energiu a silu aspon z nasich reakcii, aby si zajtra ,,zaziarila". Budem na teba mysliet. Daj nam potom vediet, ake su tvoje pocity a dojmy. Ked budes mat novu pracu, ostatne pojde samo, ci uz tak alebo onak, ale tebe to vnutorne velmi pomoze, preto sa teraz sustred hlavne na to. Drzim palceky 🙂
Jahodka, to co robis je strasne nezodpovedne, lebo postupuje uplne proti pravidlam pomoci tyranym zenam.
ako mozes co len trochu ospravedlnovat zel. partnera, ze je vystresovany a pod. uvedomujes si ze to co robi je trestny cin?
nikto, zapamätajte si nikto!!!!nema pravo vas bit!!! ty si zoberies na svedomie, ked sa to skonci smrtou? nechcem strasit, ale takych pripadov je vela. nic ine, ako ze ma zel. okamzite odist sa ani neda poradit a vsetko ostatne je krajne nezodpovedne.
filipal - co ti na to napisat? pozrela som si tvoj odkaz, dakujem ti zan. najma cast o dynamike je ta, ktora sedi ako uliata. precitala som toho na tuto temu viac. nechcem nikoho presviedcat, kazdy by konal inak, kazdy podla seba, podla svojho najblizsieho okolia a situacie, v ktorej sa nachadza. mozno ty by si ho spacifikovala tak, ze by si chlapec uz ani neskrtol. alebo by si sa zobrala a sla napriklad do najblizsieho azyloveho centra... a mozno by si bola tak v keli, ze by si nemala chut ani potiahnut si vyssie perinu.
s priatelom som 13 rokov a zmena nastala urcitou nasou zivotnou situaciou, ktoru som bohuzial svojou vinou nechala zajst prilis daleko. drvivu vacsinu casu bol vztah kvalitny a plnohodnotny. to, ze nechcem okamzite odist, neznamena, ze to nechcem riesit. uz len to, ze som to sem napisala povazujem za akysi prvucicky krocik nejak sa zmobilizovat, ktory zrejme vyvstal z toho, ze uz hlbsi pad som si predstavit nevedela. viem, ze mi momentalne nehrozi utok, aj podla tej schemy dynamiky z tvojho linku. prave toto je pre mna obdobie, aby som to zacala riesit...
urcite v nom dlhodobo materialnu istotu necitim a urobim vsetko co este zvladnem na to, aby to tak bolo co najkratsie.
nechapem ako si mozes mysliet, ze mi nasilie robi dobre. uz len citat to mi pripada zvlastne. ak by to tak bolo, tak by som nikam nepisala a uzivala si ho najcastejsie ako sa len da. ale skor si myslim, ze si ma tym chcela vyhecovat, aby som si uvedomila absurditu svojho konania. vlastne by som mozno v minulosti poradila dotycnej nieco velmi podobne.
mozno ta to prekvapi, ale to, ze som sem napisala, mi fakt pomohlo. ani som v to vlastne nedufala, skor som to brala ako sucast akejsi sebalutosti, ale nasli sa tu duse, ktore ma podporili a jedna obzvlast, za co som vdacna. ak by som sem nenapisala, minimalne preplacem o par hodin viac...
este som sa nerozhodla, ci moj sucasny priatel bude aj moj priatel do buducna. zavisi to od viacerych veci. neviem, ci mu to budem vediet niekedy odpustit, aj keby to uz v zivote neurobil. neviem, ci je mozne, aby sa jeho spravanie voci mne zmenilo, ked uz raz zasiel takto daleko a prelomil aj toto tabu. cas ukaze. som odhodlana urobit viacere kroky, aby k niecomu podobnemu uz nedoslo. len si este trochu musim dobyt baterky...
zelenomodra ja dufam, ze tvojmu priatelovi terapia pomoze. poznam pripady, ked ludom pomohla. takze vela stastia aj v terapii aj na pohovore
ano Zel. mozno som ta chcela vyhecovat. vies, ja by som odisla po druhej bitke.
(po prvej by som mu dala sancu, ale viac nie) aj ja som odisla od muza. dokonca aj s dvojrocnym dietatom a byt zostal jemu. ..ver mi, ze mi bolo este tazsie ako tebe, tiez som nemala peniaze, ani pracu....no, ano, bola som na materskej, ale to nie je velky rozdiel.... ale vazila som si sama seba a povedala som si, ze nemusim znasat to, co ja nechcem. ty ho neustale ospravedlnujes. ako mozes o nom este uvazovat, ako o buducom moznom partnerovi?
podla mna by si nemala byt vdacna dusiam, ktore ospravedlnuju spravanie tvojho partnera. tie ti nerobia dobru sluzbu. aj ked sa ti to ovela lepsie pocuva, lebo ta utvrdzuju v tvojom sebaklame.
zelenomodrá - jsi klasický příklad týrané ženy. Moje kamarádka je ve stejné situaci a pořád toho chcípáka omlouvá, udělal jí tři děti, při posledním byla nucena vystuodvat, aby rodinu uživila a on si vždycky najde důvod, proč ji zmlátit a ona nakonec připustí, že měl důvod a že ho vyprovokovala.
To je ten kardinální omyl jahůdky: tahle mince nemá dvě strany. Jestliže někdo někoho ve vztahu fyzicky , ponižuje, citově vydírá, tak je to naprosto ničím neomluvitelné. Nic, co bych udělala a řekla není důvodem, aby mě druhý takto ponižovat a mlátitl. Naprosto ničím tohle jednání nejde omluvit. A už vůbec ne brát vinu na sebe za jeho chování. Neexistuje !!!!!
Jediné, v čem tě mohu já osobně podpořit je ve zmobilizování posledních sil, které z tebe ještě nevytloukl a nevydeptal a zařídit si vlastní život. Vzít třeba práci pod svou úroveň a odejít k rodičům - být samostatná. Pokud nevypadne on, odejdi ty a nech se vyplatit. Popř. ho dej k soudu, nebude-li chtít ti dát půlku za byt.
Jinou možnost nemáš. Žili jste spolu 13 let, tak teď přišla chvíle udělat krok dopředu k jinému životu. Protože to, co popisuješ není život a hlavně nemáš žádné dobré vyhlídky. Tyran a psychopat se nezmění, jen možná na chvíli utlumí, pokud zrovna on sám bude v pohodě. Pokud bude ve stresu, budeš pro něj vždycky zase fackovací panák.
Jsi tak vzdělaná a kultivovaná, že jsi rozhodně schopná žít sama a najít si někoho, kdo tě bude na rukou nosit..
V prvom rade v partnerstve by si mali ľudia pomáhať v dobrom aj v zlom, takže to, že si nezamestnaná ho neospravedlňuje.
Možno by si mohla skúsiť hľadať si prácu aj mimo svojho bydliska a ak by sa ti to podarilo, tak by si uvidela, ako by reagoval tvoj partner na to, že budete spolu napríklad len cez víkendy. Možno by sa zmenil, začal by si ťa vážiť, aj ked o tom dosť pochybujem. Alebo by ste sa rozišli a ty by si ostala žiť v tom meste, kde máš prácu.