Mám problém nájsť si prácu a nezhody s priateľom

no, filipal, vlastne mi najviac v danej situacii pomohli hlasy, ktore mi neradili vobec nic konkretne, ale skor opisali nieco, co postretlo ich. hoci som v podstate rada, ze mam spatnu vazbu od viacerych a ze som to dala nejak von.
teoriu mam nacitanu a poznam pripady, kedy jednoznacne odchod pomohol a vyslovene zenu zachranil, aj take, kedy zostala zena na dlhe roky v bludnom kruhu financej tiesne a odvrhnuta dokonca aj rodinou. nehovorim, ze toto by bol zrovna moj pripad. aj ked som stale dost v keli, tak sa povazujem za dostatocne schopnu na to, aby som to zvladla casom na vlastne triko.
tyrane zeny sa hazdu do jedneho kosa. pritom je kazdy pripad iny. niekto ma doma tyrana, co sa oziera a desi a mlati zenu, aj deti, vyhraza sa. niekto ma doma psychickeho tyrana a ani o tom nepipne, lebo jeho pasivnu agresiu povazuje za ironiu. niekomu sa zivotna situacia nakumulovala tak, ze sa v cloveku zobudili tie najprizemnejsie pocity a ventiluje ich, lebo nevie, co a ako ma robit inak. nemyslim si, ze riesenie na kazdy jeden pripad je odchod. nechcem aby to vyznelo ako klise, ale naozaj ho neobhajujem. naopak, citim sa neuveritelne dotknuta, poskodena, a neviem co este. len skratka poznam cele pozadie a nie som schopna zahodit 13 rokov zivota mavnutim ruky. viem, ze sa to vyvijalo dlho, viem, ze ani ja nie som svata a rypem aj vtedy, ked nemusim. viem, ze sama by som chlapa, co by bol tak dlho nezamestnany ako ja asi zabila (obrazne).
no a poznam aj take pribehy, kedy zeny zostali a isli druhou stranou. zacali problem riesit prostrednictvom urcitej formy odbornej pomoci. ked nic ine, tak mi doslo, ze sama na toto uz skratka nestacim.
este ti chcem povedat, ze to, ze si od partnera odisla s dietatom chcelo obrovsku silu. ale to asi pocut/citat nemusis, musis to dobre vediet ty sama. ja tu silu momentalne uprimne nemam. a pravdu-povediac si myslim, ze v konecnom dosledku by mi odchod v momentalnej situacii skor uskodil, resp. nepriniest take zlepsenie situacie, ako chvilkove vyckanie a priame riesenie.
lucinecka pisala, ze ak by som mala viac sebavedomia a vieru v seba, tak by som to mozno riesila inak. no..., mozno. hoci skor si myslim, ze keby som viac toho sebavedomia mala, tak by k tejto situacii zrejme ani nedoslo...
no a este pre lucinecku - dakujem ti velmi pekne. naozaj dakujem, ani neviem, co viac dodat 🙂 dam vediet. a srdecna vdaka za tolku podporu. tolko ludi mi na pohovor este palce nedrzalo, tak mozno tentokrat za konecne zadari. vlastne mi to aj pride trosku zvlastne, ze sa ozvali prave teraz. nemam fatalisticke tendencie, ale nieco na tom osude mozno predsalen bude...

Moja babka mi raz povedala-zapamätaj si moja ak sa Ta raz nejaký chlap dotkne tak ho oval prvým co budes mat po ruke-ci to bude panvica alebo zehlicka-to je jedno. 😔 😔 😔 A vedela o com hovorí pretoze nejednu noc utekala pred dedom co ju nahanal sekerou 😔 😔 😔

Zel., prepac, ale ty uz nie si schopna posudit, co ti pomohlo a co nie. keby si to bola schopna posudit, nezila by si takto ako zijes. aj ja ti prajem vsetko najlepsie k pohovoru. ale! co ked nevyjde? teraz si pozyvaju vela ludi na pohovory a nemusi to nic znamenat. nechcem ta znechucovat, len sa priprav aj na taku moznost....nemozes teraz stavat na jednom pohovore. vezmi osud do vlastnych ruk. nepozeraj na to, ako na dar z nebies.
ano, kazdy pripad tyranie je iny, ale riesenie je spolocne a to odchod.
a mylis sa, nepotrebovala som obrovsku silu k odchodu od partnera. stacilo mi trochu sebaucty.

nuz, mne sa to zle cita, normalne mi je z toho fyzicky zle, co si jedna zena necha....asi to necham tak. nakoniec ty nesies zodpovednost za svoj zivot.

zelenomodrá,
nedá mi, aby som nereagovala. prečítala som si tvoj príbeh, aj rady. našťastie nepoznám žiadnu ženu, ktorá by bola v podobnej situácii ako ty, ale možno je to aj preto, že sa tak isto ako ty hanbia o tom niekomu povedať. ťažko sa hľadá riešenie, ale myslím si, že tvoja rodina by mala byť prvá, ktorá ti podá pomocnú ruku - nechápem, prečo im o tom nechceš povedať? aby si im nezničila ilúzie o dokonalosti svojho partnera? alebo máš obavy, že ti neuveria? každopádne, ja by som takto nedokázala žiť.
a tiež mám pocit, že svojho partnera obhajuješ a vinu berieš na seba. alebo si niečo zamlčala? z tvojho posledného príspevku som mala taký dojem..... a tiež nepíšeš, akú dobu z tých 13 rokov, toto trvá?
kubaka, alebo to bola filipa, to už napísala, neexistuje nič také, čo by kohokoľvek oprávňovalo udrieť iného človeka! spamätaj sa a vytriezvi z toho, že sa to vyrieši a vy dvaja budete zase spolu šťastní! keby aj tvoj partner bol ochotný ísť na terapiu a relatívne sa vyliečil, ty by si dokázala zabudnúť na všetko, čo ti urobil??????? toto mi, prosím ťa, vysvetli, akosi mi to nejde dohromady.....

ahoj zelenomodra, precitala som si tvoj prvy prispevok a ostatne len tak narychlo a musim povedat, ze tvoj pisomny prejav je velmi dobry. fakt velmi. ti, co ta prijmu, budu s tebou urcite spokojni. a na margo tvojej situacie - jednoznacne odid cim skor, z ucty k sebe. mozes to vziat tak, ze ho neopustas uplne, bude to taky prechodny stupen a v nom sa mozes rozhodnut definitivne ako dalej. ked budes niekde inde, daleko od vsetkeho, budes to vidiet inak a ja pevne verim, ze ho potom opustis. agresivita sa bude stupnovat, urcite by si si nedala obtlkat deti, znicit zivot, samu seba. prosim ta, zabojuj za vsetky zeny v tvojej situacii a ukaz im, co je spravne! na fora pisem malo, ale cosi mi nedalo nezareagovat, si mi cimsi blizka a buri sa mi krv, ked su
zeny obtlkane. drz sa, budem na teba mysliet a ozvi sa, ako si sa rozhodla.

citrona, tak, ako som napisala v tom dlhokanskom prispevku na zaciatku, trva to asi pol roka. stalo sa to viac-menej 4x, rozne stupne, intenzita... pomerne casto za taky interval, co naznacuje, ze situacia je naozaj zlozita a nezvladatelna beznou konverzaciou a svojpomocou.
viac-menej som v tych svojich prispevkoch opisala aj to, preco to nechcem vesat na nos ludom vo svojom okoli.
nemam dojem, ze som nieco zamlcala. urcite som to nepopisala komplet vsetko tak, ako sa to detailne dialo, lebo to by som musela postupne spominat pozadie celej situacie, kazdej zvlast a na to tu myslim nie je ani priestor. a kto by to cital? 😉 mam dojem, ze to podstatne som napisala a snazila som sa to podat najobjektivnejsie ako za danych okolnosti viem. dokonca aj s pohladom samej na seba, co mi napriek moznemu zdaniu ide pomerne tazko.

prepac, fakt neviem teraz povedat, ci by som vedela/nevedela zabudnut a zit s tym. ale to uz sa opakujem. pravdu-povediac si nie som ista ani tym, ze sa o to chcem pokusit. chcem sa ako-tak zmobilizovat, utriast si to, co sa vlastne stalo, preco k tomu celemu vlastne dochadza.
som presvedcena, ze aj moj partner potrebuje pomoc - odbornu. viem, aky byval, viem, ze sa zmenil vplyvom pracovneho stresu pri zmene prace a nasledkom toho, ze som stratila pracu ja. ci sa to da vratit neviem. su taki, co sa im to podarilo, aj ti, co nie.

nie kazdy ma idealne rodinne vztahy. nechcem zachadzat do detailov. vychadzam z toho, co viem, ako vnima mna, priatela a nas vztah nase okolie. pochadzame z pomerne patriarchalneho prostredia, ktore tiez moze viacere veci vysvetlovat...

mam dojem, ze za danych okolnosti robim to, co mozem a ako mozem. dakujem za podporu, aj za reakcie. je mi jasne, ze kazda chce pomoct, a to tym sposobom, ktory sama povazuje za spravny, inak by vobec neragovali, pomysleli si svoje a sli dalej. nie je to prijemna tema, co si uvedomujem a dufam, ze sa fakt dufam, ze sa negativneho pocitu z nej po citani cim-skor zbavite. sama sa podobnym temam vyhybam, rovnako ako napriklad clankom o tyrani zvierat, lebo to skratka nie som schopna spracovat, zvacsa sa ma to hlboko dotkne a potom to neviem poriadne vytesnit. tiez radsej citam pozitivne veci a to, co viac-menej zapada do mojho vzorca vnimania danych veci.

mozno by bolo fajn, keby napisal niekto, kto nieco podobne zazil. mozno sa k tejto diskusii dostane aj niekto, kto ma podobny problem a ine rozpolozenie. predsalen, podla statistik to donedavna bola kazda piata... neviem ake su statistiky teraz.
nechcem, aby moja situacia vyznievala tak, ze davam recept, ze je dobre vo vztahu s domacim nasilim zotrvat. otazka znie - ako dalej a ja na nu odpoved realne nepoznam. to, ze nechcem okamzite odist neznamena, ze som sa definitivne rozhodla. napriek tomu, co zazim, alebo mozno prave preto si myslim, ze kazda zena, ktora sa nachadza v podobnej situacii si musi rozmenit prave tu svoju situaciu na drobne. na tie svoje drobne. ako peniaze... su to vsetko sice prachy, ale kazda ma tu svoju menu, ktora ma svoj vlastny kurz.

a jasne, to, ze ma zavolali na x-ty pohovor nie je zazrak z neba. ale v danej situacii mi to skratka tak pripada. pomohlo mi to. ak nie v nicom inom, tak v tom, ze sa snad rychlejsie dam dokopy. mozno sa zadari, mozno nie. zakazdym verim, ze hej, aj ked samozrejme clovek vyciti, ako sa to vyvija a ake su priblizne sympatie. no, uvidime...

neviem, nejak este nemam energiu obhajovat sa v takej intenzite, tak sa ospravedlnujem, ze nereagujem na vsetko. kazdopadne, urcite si odkazy, ktore su v tejto teme pozorne citam a citat budem.

zelenomodra,si šikovná,vzdelaná ,inteligentná žena,velmi podrobne si opísala svoju situáciu...obdivujem tvoje vzdelanie,naozaj je asi zbytočné písať niečo o partnerovi...je tvoj a ty si ho poznáš.Myslím si,že chlap,ktorý takto deptá tvoje sebavedomie si nezasluži,aby si mu hovorila partner....ked ťa už udrel,urobí to znova...máš to velmi ťažké,ani nevieš,ako ťa chápem...prečo sa neskusiš porozprávať s rodičmi? Ved si ich dcera a veria ti...možno riešenie nieje až také ťažke,len to chce odhodlanie...velmi ti držím palce,na správne riešenie.... 🙂

zelenomodra, ja dufam, ze si si realne zvazila a precitala to, co som ti pisala ja. si rozumna zena, tak snad aspon ty si pochopila, co som ti tym chcela povedat. v ziadnom pripade som neobhajovala tvojho partnera v tom, ze ta bije. v prvom rade som riesila teba a tvoju osobnost, tvoje rozpolozenie a v druhom rade som sa snazila objektivne pozriet na situaciu. dalej uz ani prispievat do tejto temy nebudem, pretoze nie som vzdy zastancom jednostranneho radikalneho nazoru na zaklade troch napisanych prispevkov, ked je clovek nahnevany alebo pise pod vplyvom inych emocii... vzdy sa snazim objektivne posudit problem a keby som mala moznost, vypocut si aj druhu stranu. a ako inteligentna zena snad dokazes rozpoznat, ci ti hrozi vazne nebezpecenstvo. oslovila som ta preto, ze viem, co su to vystupnovane stresy a co s clovekom dokazu urobit, az tak ze ta zmenia na nepoznanie. ak sa budes chciet este porozpravat, v pohode napis IP...

filipal, nesmierne si vazim tvoje nazory, si tu jedna fakt uzasna zena, ktora sa snazi mnohym pomoct... nejdem sa pre tebou obhajovat, to, co som pisala, za tym si stojim a to, ze to mozno vyznelo inak, ako bolo myslene, ja myslim, ze adresat to pochopil...

ja som pisala zelenomodrej IP ale napíšem aj sem. Bež bež bež od takého, Ak to spravil raz, bude to robiť stále NIKDY neprestane a NIČ ho nedonúti zmeniť svoje chovanie a postoj. Rýpanie zo strany partnera sa dá riešiť všelijak ale nikdy nie bitkou...ak by to bolo riešenie, to by bolo zmlátených chlapov na tomto svete..... Bitka je klesnutie tyrana na najnižšiu uroven z ktorej sa nikdy nedostane, nech ho už žena akokolvek provokuje. Od takého čo sa len zaženie treba bežať za každú cenu!!!! Za každú a vždy a okamžite!!!!!!

Ahoj zelenomodra. Myslim, ze viem, o co ti ide. Ja nemam podobnu situaciu, takze ti neviem povedat, ako by som to riesila. Myslim si vsak a stojim si za tym, ze v tvojom pripade by praca vela vyriesila. Vratilo by ti to tvoju istotu v seba, sebavedomie, financnu slobodu. Urcite neobhajujem tvojho priatela, ale viem si predstavit, ze aj jemu tato situacia lezie krkom...a pravdepodobne to nezvlada, nevie, co stym...presne ako si pisala, mozno aj pod vplyvom tychto skutocnosti sa u neho zacali prejavovat tie najnizsie pudy (?)...ak sa to tak da nazvat. Ale myslim si, ze zena, ktora je so sebou spokojna, vyrovnana, sebavedoma to zo seba aj vyzaruje...je potom tazsie zdvihnut ruku na takuto zenu. Ako na tu, co sedi doma, caka, kym sa vrati muz, ked sa omeska, je nastvana, lebo sa doma nudi, nikto jej nevolal, nema sa komu vyhovorit, lebo nechce zatazovat svoje okolie, zatazuje svojho chlapa...nevravim, ze je to takto u teba. Ale viem, co dokaze pocit menejcennosti urobit aj s velmi inteligentnou a vzdelanou zenou...sudim podla vlastnej situacie, aj ja som si hladala pracu, potom som reagovala aj na pozicie, ktore ma az tak nezaujimali...a citila som sa naozaj menejcenna, taka mlkva, aj som nadavala, aj plakala, potom samu seba presviedcala, ze to bude lepsie...ale ten pocit menejcennosti sa pomaly ale iste vkradal do zivota. Myslim si, ze ked znova najdes pracu, zase sa dostanes do ,,normalneho" zivota, ktory si predtym viedla, otvoria sa ti nove moznosti, novy pohlad na veci, mozno aj na tvoj problem. Bude jednoduchsie nieco podniknut. Mozes odist k rodicom, jasne...ale ani ja by som asi neodisla, nechcela by som ich zatazovat, ked maju sojich zalezitosti dost...ale ako moznost to urcite je, hlavne vtedy, ak by sa napatie a tyranie stupnovalo. Tym vsak nechcem naznacit, ze treba cakat na to, kym to zajde este dalej.
A co sa tyka toho pohovoru...jasne, ze to nemusi vyjst, ale ist s takym to pocitom na pohovor, to tam radsej nechod. Posobi to naozaj zle. Ludia nechcu vidiet pesimistickych ludi vo svojom kolektive, aj ked je to mozno len nahoda, ale prvy dojem je prvy dojem. Ak by ta ta praca bavila, snaz sa naozaj dostat do stavu vlastnej pohody a sustred sa na dnesok. Vzdy je sanca, ze tentokrat to moze vypalit v tvoj prospech. Myslim si, ze aj tvoj priatel by sa potom zmenil, posunuli by ste sa trochu vpred a mozno by bol ustretovejsi k hladaniu pomoci pre seba a vas vztah. Neda sa vsetko riesit naraz, treba si urcit priority. Samozrejme nenechat sa dalsie mesiace otlkat. Ty zatial neprovokuj, aby nedoslo zase k hadke a nevyhrocuj zbytocne situaciu, skus drzat emocie na uzde a sustred sa na seba. Ak by to neslo, potom by som zvazovala radikalnejsie riesenia. Ale najprv ,,step by step". Urcite si aj ty samam unavena a vycerpana. Stratila si dve z najdolezitejsich istot v zivote, cim bezpochyby praca a istota v tvoje partnerstvo je. Teraz musis zmobilizovat svoje sily a ono to pojde, neboj sa.
Netreba hned odsudzovat...ved aj rodiny alkoholikov by vedeli rozpravat...keby sme sa na kazdeho hned vykaslali, kolko rodin by bolo hned bez otcov a na ulici o to viac bezdomovcov? Poznam rodiny, ktore pomohli a ti chlapi nepiju, vybrali si svoju rodinu. Lebo to chceli...ak si tvoj priatel uvedomuje svoje konanie, co sudim z tvojich prispevkov, ze ano, este to nie je stratene. Nie som za bitie zien, to urcite. Situaciu vsak treba posudzovat komplexne, nie len z jedneho pohladu. Musis si dat dokopy najprv svoj zivot, keby si sa v konecnom dosledku rozhodla odist, bolo by to o to jednoduchsie.
Este raz drzim palce a dufam, ze sa ozvu aj baby, ktore podobnu situaciu zazili a vyrozpravaju svoj pribeh. Vsetkym takym zenam prajemvela sil.
A mimochodom, moj otec pil a dnes by mozno vyberal odpadky z kontajnera, nebyt mojej silnej mami a jeho deti. A nehovorte mi, ze toto je ine...nechcem rozprudit novu diskusiu, len viem, ze nic nie je len cierno-biele.
Zelenomodra, ozvi sa, ako si dopadla 🙂.

lucinecka vo vela veciach máš pravdu ale alkoholici sú niečo iné ako tyran. Alkoholik síce pije, je to nepríjemné ale pokial nenapáda fyzicky rodinu, je to zlvádnuteľné. Ak však triezvy muž zbije svoju ženu, asi sa z toho nevylisči len tak a osobne neviem o žiadnom prípade, kde by sa to dalo do poriadku. Poznám ženu, ktorá si povedala, že to vyriešia. Rok a pol bol pokoj, potom ju muž v hneve nezbil ale rovno podrezal. Našťastie nie hlboko a ona to prežila. Pracovala som s týranými ženami a sama som niečo také zažila. Dokázala by si ty veriť svojmu partnerovi, keby ťa povedzme rok bil a potom by ste s tým pracovali, vysvetlili si to a on by ti slúbil že už to nespraví? Pochybujem. Vždy tu bude ten strach. A ´dalšia vec, kto je on, že ide biť svoju partnerku? Prečo? Lebo si nevie pomôcť? Lebo je zúfalý? Alebo ju chce vychovať aby sa správala ako on chce? Ktorý z týchto dôvodov je pochopiteľný na to, aby muž na ženu zdvihol ruku? Taký dôvod neexistuje.

Megi, teba som si uz vsimla v podobnych temach a zdali sa mi tvoje odpovede erudovane....takze si pracovala s tyranymi zenami...som rada, ze sem prispievas, lebo ja naozaj neviem tieto temy zvladnut neemotivne a racionalne.....
tiez nepoznam ziadnu zenu, ktorej muz by sa " vyliecil z tyranstva"

ak mozes napis prosim aj viac o rieseni tohoto problemu, urcite nas citaju aj ine zeny, ktorym to moze pomoct... 😉

este mi napadla otazka: preco zostavaju zeny pri muzoch tyranoch? ake su dovody? a casto, aj ked im niekto pomoze, vratia sa k nemu?

Ahoj Megi, mas pravdu. Ja nechcem velmi radit zelenomodrej co ma robit so vztahom, ale aby sa sama nakopla, nasla si pracu. Myslim si, ze sa lepsie odchadza, ak mas za co...nie si zavisla financne od niekoho. Toto je velmi tazka tema, hlavne ked su k tomu pridruzene aj ine podstatne veci a nezamestnanost takou je. Ja neviem posudit, ci sa da lubit partnera, ktory ta sem-tam buchne...sama si asi pocula vela takych pribehov. Zelenomodra podla toho co pise, nechce odist len tak po 13 rokoch. Ziadna z nas nebola pri ich hadke, nevideli sme ani zelenomodru, ako sa sprava. Asi tiez nie je spravne vratit facku fackou. Podla mna to uz zaslo prilis dalsko v ich vztahu...niekde, kde uz nie je cesty spat, len sa pohnut niekam...ale ona chce ist s nim. Ja skor apelujem na jej psychicku pohodu, sebavedomie. Ked sa zamestna, bude mat pracu, ktora ju bavi, bude mat naokolo novych ludi, jej zivot zase dosiahne iny rozmer. A mozno sama potyom pochopi, co robit dalej. Myslim si, ze toto je cesta.
No a co robit do toho casu, kym sa tak stane? Ostat - neostat? Tazko sa odputat, ked nemas ani korunu. Oni ziju v spolocnej domacnosti, v byte, ktory jej poskytuje aky taky domov. Musi byt asi tazke prist aj o to. Naozaj nikoho a nic neobhajujem, len sa snazim pozriet na vec z viacerych uhlov.
A k inemu...alkoholik ta mozno nebije fyzicky (mozno niektori ano, myslim urcite), ale psychicky. Porovnavat sa to neda, ja som len rada, ze u nas sa to vyriesilo a to iste zelam aj zelenomodrej.

dnes som po dlhsej dobe absolvovala dalsi pracovny pohovor. bol diametralne odlisnych od tych, ktorymi som presla doteraz. a to som uz zakusila rozne druhy pohvorov od sablonovej rychlovky, kedy chceli len prerozprvavat cv, po celodenne assessmenty.
vobec nechceli vediet, co uz mam za sebou, ake su moje kladne stranky, v com mam rezervy, nesli podla ziadnych mne znamych vyberovych standardov. od sameho zaciatku to zacalo to tym - co si myslite o tomto a co by ste urobili vy. pohovor trval vyse dvoch hodin a postupne presiel do volnej diskusie, ktoru som si miestami aj celkom uzivala (v ramci moznosti). a fakt mi islo🙂 fakt ze hej. na zaver som sa uplne drzo a podla principu pohovorov aj neadekvatne spytala, ci som zaujala a nakolko. asi som sa spytala preto, lebo situaciu vyhodnotila tak, ze to bude ok. navyse mi bolo jasne, ze ak by som nezaujala, tak ma poslu einz-zwei a nebudu sa so mnou vybavovat taku dobu a na zaver uz o veciach, takpovediac mimo temu.
neviem, ako to dopadne. uz velakrat som mala z pohovoru dobry pocit a koncovka nejak nevysla...
dakujem tym, ktori si na mna pocas dna spomenuli. obcas mavam tendenciu verit v silu pozitivnej energie, najma vtedy, ak mi moze pomoct😉

aj ked som tam bola len kratko a z dlhodobeho hladiska to vlastne nic neznamenalo, zas sa mi trochu zvysilo sebavedomie. lodicky som mala ako prezuvky, sla som v zabkach, a aj ten kratky cas, co som ich mala na nohe som myslela, ze zomrem. ked som odkryvavala z pohovoru, nevedela som sa dockat az zajdem za roh a vytiahnem si z kabelky zabky... mozno je to blbost, ale v tom momente som sa prvykrat od posledneho incidentu nanho tak nazoaj a urpimne nastvala.

napisem ako som si situaciu vyriesila. uz aspon znova psychicky ako-tak vladzem, lahostajnost a obavy o to, co a ako budem dalej robit sa nejak zacinaju menit na hnev. neviem, ako to spracujem. prilezitostne este napisem, ak budem mat pocit, ze som shopna k danej teme o com a ked sa situacia urcitym sposobom vyvinie.

a este raz dakujem. vsetkym.
lucinecka dakujem ti. to, ako pises, je mi dost blizke, dokonca aj styl, akym pises. dakujem za povzbudenie. mas pravdu, kazdy si ten vlastny problem do detailov pozna len a len sam. je tazke venovat sa tejto problematike. v urcitych pripadoch je aj podla mna nevyhnutne okamzite odist. niekde je nevyhnutne, aby mal clovek pomoc od niekoho, kto sa na situaciu dokaze pozriet s odstupom a objektivne, kedze ten, kto v danej situacii zije, ma skresleny, subjektivny pohlad. uvedomujem si, ze taky moze byt teraz aj ten moj. a v ziadnom pripade nechcem davat navod zenam zijucim v domacnosti s clovekom, ktory ich fyzicky napada, aby sa jednoznacne snazili problem riesit v spolupraci s partnerom.

ja len tolko....teraz dostaneš pracu, ktora bude dobre platena,tvoj mangel bude spokojny,budete si uživať život....a potom budete chcieť mať babo,alebo sa pritrafi,pride tehotenstvo,k tomu hormony,ty budeš precitlivena na všetko,takže sa pytam... a čo ked aj toto začne liezt tvojmu mangelovi na nervy??????.....potom pride materska....zase bude o hodne menej penazi,a k tomu dieťatko,ktore može byť plačlive atd....proste su aj take babätka,ktore v ťahu plaču a ani nevieš prečo!!!vtedy čo bude robiť tvoj muž?????možno pojde spať do druhej izbi,ale v našich bytoch nie su až take hrube steny ,aby sa to nedalo počuť... po čase bude nevyspaty.....čiže nervozny.....ty budeš citliva a budeš sa citiť nemožna, že nevieš utišiť babo a o bude nervny ,lebo mu to bude liezt na nervy.....a potom čo???????tresne vas o stenu obidvoch????len aby už bolo ticho?????podla mna,kto ma v sebe agresivnejšie spravanie,tak s tym nič nenarobiš....proste to nezmeniš.....on je taky.....je len otazka času,kedy ti to znova urobi....a agresivita sa spravidla stupnuje,nie znižuje to si dobre zapamätaj.....jeden agresivnejši vystup(trasenie za zapästie) by som možno prepačila,keby som si aj ja velmi, velmi pušťala hubu na špacir....ale u vas to nie je prvy krat....ani druhy krat..... nie????

Zel. myslim si, ze ten hnev ktory zacinas pocitovat je dobre znamenie.
ja, ked ma mm utlacal, som sa strasne hnevala....to si pamätam..... ja som odisla uz pred 14 rokmi, tak uz mi spomienky blednu.....ale nikdy som to neolutovala.

velmi ti prajem to miesto, aj ja som na teba myslela, ani nevies ako ma trapi ako trpis. ale nemozem si to velmi pripustat, lebo by ma to citovo zranovalo a zmenit to nemozem.

preco nechces od svojho partnera odist? pisala si to uz?

dsnadja, co ti na to napisat? na kazdu z tych otazok asi len to, ze neviem. ty vies? chcem, aby sme sa o probleme porozpravali s odbornikom. nestudovala som psychologiu, ani psychiatriu, neviem, ci sa agresivita naozaj neda potlacit. mozno existuju metody, ktore su schopne toho, aby si clovek problem nielen uvedomil, ale ho aj spracoval. poznam pribehy, kedy sa chlap v urcitom momente spamatal a uz nikdy v zivote zenu neudrel. je to ako s alkoholom. abstinujuci musi chciet abstinovat. aj ked uz do smrti to bude alkoholik. mozno existuje aj nieco ako abstinujuci agresor.

agresivitu ma v sebe do urcitej miery kazdy. kazdy ma vsebe aj urcite hranice, ktore respektuje ako normy vlastneho spravania. ide o to, ci je mozne, aby sa posunute hranice a normy vo vztahu s konkretnym clovekom dokazali vratit do prijatelneho, ak uz nie do povodneho modelu. netrufam si povedat, ci sa to da, ani to, ci to pojde v mojom pripade. zavisi to na stupni, kam az problem zasiel, na miere agresivity, ktoru konkretny clovek v sebe ma, na jeho uvedomelosti a odhodlani bojovat s tym. ja ani neviem, ci je moj priatel na nieco take odhodlany. problem zatial v tejto rovine neriesim nijak, len sa davam ako-tak dokopy a snazim sa urobit vsetko preto, aby som bola sebestacna. to, ze odidem k rodicom, totiz neznamena, ze naozaj taka aj budem. znamena to len to, ze svoj problem prehodim na niekoho, kto horko-tazko sam vladze a skor ocakava pomaly podporu odo mna. a to je neskutocne nefer. hoci pri vyhrotenych okolnostiach, ktore si clovek nevie riesit sam, je prave rodina zachranna siet.
mama je moja posledna moznost. mozno to nakoniec predsalen dopadne tak, ze pojdem k nej. neviem. nie som v stave, aby som riesila, co ak raz budem mat babo a co potom, ked bude velmi plakat a co ak sa on bude budit... babo ani neplanujem, a keby aj, mozno by bolo tichsie, babatka su rozne, moj priatel ma extra tuhy spanok, takze asi by ho nezobudil ani kombajn pri uchu. a mozno by mu to vadilo a boli by problemy. a mozno k tomu nikdy neodje, lebo sa rozhodnem odist.

je velmi lahke napisat - toto je problem domaceho nasilia a ten sa rovna okamzitemu odchodu z domu. ludia maju radi rovne, radikalne a presne vzorce, lebo nam davaju pocit, ze tak to ma byt, tak je to spravne a tak treba konat, lebo vo vacsine pripadov to tak bolo a fungovalo. je to rychle, jasne, zrozumitelne. napada ta? = odid! napriek tomu, ze som bola totalne na dne, som sa snazila pomerne presne a co najzrozumitelnejsie opisat svoju situaciu. nie preto, aby som zadala zaujimavu temu na diskusiu, ale preto, lebo mne samej bolo tak, ze som to musela nejak zacat ventilovat.

mam dochramany prst, chodi sa mi s tym naozaj tazko. to som mala spakovat kufre a zobrat si taxi za zopar desiatok eur? byt je jedna z mala mojich istot, preco mam odist ja, ked je aj moj? momentalne mi atak nehrozi, preco mam odist okamzite? aby som mu ukazala, ze nanho kaslem a phrdam nim? na to kaslem! teraz ide o mna. o to, aby som sa ja co najskor pozviechala. tie zvysky zdraveho rozumu mi hovoria, ze doma mam pocas drvivej vacsiny dna najvacsi pokoj a ze sa tu dokazem spamatat a postupne vymysliet, co bude nasledovat. nehovorim, ze neodidem, ani som to nikdy nenapisala, aj ked mnohi reaguju, ako keby ano. chcem sa pokusit aj o ine riesenie. mozno to ani nebude mozne. netusim. nie je snad najdolezitejsie to, ze som si konecne po pol roku uvedomila o co ide a ze to nejak riesit chcem?
mozno je tazke v pohodovom a vyrovnanom psychickom stave predstavit si, ako sa citi clovek potom, ked ma pocit, ze uz neexistuju limity, o ktore by sa oprel. pre mna v danej situacii neexistovalo nic, kam by som este mohla siahnut a co by som mohla pouzit, aby som sa citila lepsie a zmiernila svoju bolest a chaos, co vo mne bol. predpokladam, ze prave toto znamena siahnut si na dno. z toho dna sa skriabe sakramentsky tazko. mozno to poznaju viacere. nemam energiu obhajovat, preco som sa okamzite nespakovala, nepovesala to na nos vsetkym naokolo a neriesila to touto cestou. povazujem za dolezite dat sa dokopy a bud ho dokopat do poradne, pripadne priamo do terapie, alebo to vyriesit tak, ze vypadne on, lebo on je ten, kto to sposobil. mozno mi uz aj bude jedno, komu to potom poviem. vsetko zalezi na tom, ci bude chciet urobit zmenu on sam a na tom, ci ja o to aj po nazbierani akej-takej energie budem este stat.
a tym by som to asi aj uzavrela.

filipal, ty si to sama prezila a vnimas to cez svoju vlastnu osobnu tragediu. myslim, ze sa ta to aj hlboko dotyka. zrejme aj hlbsie, ako niektorych menej zainteresovanych. nepochybujem o tom, ze mi radis z najuprimnejsieho srdca. vobec nevylucujem, ze to v urcitom momentne dopadne prave takto. ten hnev vo mne len narasta a je spojeny s takym chladom a odporom. nie su to zrovna najpozitivnejsie emocie, ale aspon uz necitim len beznadej a uzkost.
dakujem, ze si na mna myslela. cely ten pohovor bol taky iny a zvlastny. mozno to bolo aj tou pozitivnou energiou... (snad to existuje, lebo ta negativna je teda na 100%). malo by byt aj dalsie kolo, tak dufam, ze sa torchu tej energie zarezervovalo aj nan...

nie, nevnimam to cez svoju osobnu tragediu. ja som s ex zila iba 2 roky a nikdy ma nezbil, len do mna zo dva razy sotil a ekonomicky a psychicky ma terorizoval. pre mna bolo aj to dost. kazdy mame ine hranice. ja som odisla a od vtedy som stastna. nasla som si skveleho muza, ktory je aj najlepsim kamaratom mojmu synovi.
skor mam prilis rozvinutu empatiu.... ale ked o to nestojis, necham to tak.

Ahoj Filipal aj všetky dievčence 🙂 Ja som pracovala v jednom krízovom centre pre týrané ženy, kde som síce nebola dlho, ale táto problematika ma veľmi zaujíma. Nie na vlastnej koži, ale tiež som si tým do istej miery prešla, takže o to viac. Aby som rpešla k tomu čo ma zaujalo:
Zelenomodra, zabudla som ti to napisať do IP, ale skutočne ťa nikto nepochválil za to, že si si toto všetko triezvo uvedomila a vieš, že s tým chceš niečo robiť. Osobne to považujem za obrovský výkon a krok do predu. Veľa žien takéto situácie vníma ako súčasť života. Vedia, že to tak nie je v každej domácnosti, ale nezamýšlajú sa nad tým prečo to tak inde nie je. Niektoré to vnímajú tak, že si to možno aj zaslúžia, niektoré to berú v zmysle "no čo už". Ale ty si si uvedomila, že je to zlé a musíš s tým niečo robiť, takže klobúk dole. Znamená to, že aj keď si to neuvedomuješ priamo, vieš o svojej hodnote ako človeka, ženy a vieš si hodna viac ako nejakého "cudzinca", ktorý sa tu odrazu objavil a ubližuje ti. Takže to si zaslúži v každom prípade uznanie. A k tomu odchodu, neviem ako presne to u vas je, ty do toho vidiš viac. Viem, že po každej takejto scéne prichádza obdobie relatívneho kludu, kedy skutočne nič, resp. takmer nič nehrozí, takže teraz je naozaj zbytočné utekať. Ale je to vyborny priestor zisťovať čo a ako. Ide len o to, aby si začala čo nasjkôr konať, pretože potom si to rozmyslíš. Bude chvílu klud a začneš mať možno mylnú predstavu, že bude dobre.
Týmto sa dostávam k otázke Filipal, ženy o tyrana neodchádzajú z viacerých dôvodov. Niektoré sú skutočne závislé finančne a tým utláčaním si neuvedomujú, že je tu určitá sociálna sieť, ktorá ich zachytí a pomôže. Aj finančne. Nie je to majetok, ale na vyžitie to stačí, niekedy možno aj na viac. Rovnako ako aj bývanie. Niekedy postoj príbuzných prekvapí. Pozitívne alebo negatívne, ale každá negatívna skúsenosť človeka posúva vpred a posilňuje ho. Okrem toho, je množstvo krízových centier. Viem, znie to zle, ale vyzerajú dobre, nie sú to žiadne hnoje, kde sa nedá bývať, Okrem toho tam človek spozná nových ľudí s podobným osudom, ak však nechce, nemusí sa stretnúť s nikým. Ale určite nájde ludí, ktorí mu budú vedieť pomôcť s bývaním, príjmom, prácou a pozbieraním sa po psychickej stránke. Takže jedným dôvodom je závislosť, ktorá ale nie je reálna v realite 🙂 Ďalším dôvodom je strach. Veľa žien sa bojí, že ak odídu, on si ich nájde a dokončí čo začal, alebo im to minimálne zráta znova. Domov každý vníma ako bezpečie. Ak by si ktokolvek mal vybrať či ho majú zbiť doma, alebo niekde kde to nepozná, vyberie si domov. opustiť niečo, čo je "bezpečné" je to najťažšie na svete. Veľa žien si zase naivne myslí, že sa to vyrieši. Že keď prestane muž robiť nadčasy, nebude nervačiť a nebude podráždený a nebude ich biť. Alebo jednoducho veria, že muž ženu skutočne miluje (čo sa nevylučuje) a raz si uvedomí ako jej ubližuje a prestane s tým. Zatial žiaden neprestal. prestali len tí, ktorí skončili v base alebo ich zabili ich týrané manželky. No a veľa žien neodchádza kvôli deťom. Tu sú na mieste potom otázky ako čo deti a škola, čo im poviem, ako to vezmú, kam s nimi pôjdem, z čoho im kupim jesť, oblečenie, čo lekár, čo ak sa niečo stane, čo ak mi ich vezmú, prípadne čo ak ich vezme on a pod. Takže dôvodov je množstvo a sú rôzne prepletené. A spraviť ten krok je to najťažšie na svete.... Ale aj najkrajšie 😉

och, super Megi 🙂 , dakujeme za odborne rady a informacie. vidis, prekvapilo ma, ze aj na to, aby si to, ze je zena tyrana uvedomila, potrebuje urcity posun. takze sa pripajam k pochvale Zel. (prepac, ze ti tak skracujem meno). 😉

zvlastne, ze domov, v ktorom zeny prezivaju utrpenie, aj tak povazuju za domov....
a za to najbezpecnejsie miesto. mne sa zda prirodzene, ze by som utekala hocikde, kde by sa dalo, hlavne do krizoveho centra.
aj to je pre mna nova info....

zelenomodrá - za chvíli budeš celá fialová, jestli ti budou bližší názory lucinečky a jahůdky spíš než někoho, kdo pracoval s týranými ženami a problém vidí obecně jako celek, a vidí do něho zdaleka nejhlouběji. Megi přesně popsala tvoje váhání a pochybování, vysvětlila všechno, nad čím přemýšlím. - protože je společné všem týraným ženám, je to dávno popsané. Nejsi žádná výjimka, ani tvůj agresivní přítel není žádná výjimka. Jsi úplně klasický, čítankový případ a na to je jediné čítankové řešení: megi ho jasně popsala.
Nevím, nad čím pořád polemizuješ. Záchraných sítí je spousta, stačí se začít zajímat, připravit si půdu, prozkoumat terén, zařídit vše potřebné.
Mláš obrovské, neuvěřitelné štěstí, že nejste manželé a že nemáte děti. Pak by to byl opravdu mazec, protože by ses bála navíc i o maličké. Zatím máš na starosti jen a jen sebe.
takže tak nějak bych předpokkládala, že charakter tvým příspěvků zde se začne měnit v sondování terénu a hledání řešení, jak a kam a kudy a za kým...

zelenomodra nepovazujem sa, resp. nepovazovala som sa za tyranu zenu, ale velm davno (asi tak 13-14 rokov dozadu) som mala priatela, ktory ked si viac vypil, tak mi parkrat strelil (tusim to bolo 2 alebo 3x, akosi som to uz potlacila v sebe a nechce sa mi velmi na to mysliet a rypat sa v tom). samozrejme na dalsi den prisiel kolenacky, s prosikom a prislubom, ze sa to nebude opakovat. a hoci som mu veeeelmi chcela verit a veeeelmi som bola zamilovana, poslala som ho k vode, lebo som sa bala, ze aj tak mi na dalsi raz, ked si vypije, jednu streli (alebo aj nieco horsie). a vies co, s odstupom casu som taaaaka stastna, ze som to urobila! pretoze si nemyslim, ze by sa zmenil (a ani nepatram po tom, ci sa zmenil, co robi, ako zije, nechcem to vediet). nemam ziadnu novu radu, co by si mala robit, tie tu uz boli napisane. napisem ti jedno: ak by som dostala facku teraz (od manzela), tak by som bez slova zobrala dieta a odisla z bytu ( kde polovica vsetkeho je moja) k rodicom, alebo ku kamoskam, k tete, k hockomu komu verim.

Ahojte dievcence. Vazim si nazor megi, v kazdej situacii sa da najst riesenie. Presne tak, ak nepomoze rodina, niekedy pomoziu cudzi ludia. Studovala som socialnu pracu, teda problematika domaceho nasilia a inych podobnych tem mi nie je az tak cudzia. To vsak samozrejme neznamena, ze mam recept, ako to riesit 🙂.
Kubaka respektujem aj tvoj nazor. Este raz prizvukujem, ja nechcem za zelenomodru riesit jej situacu, to v konecnom dosledku musi urobit ona sama. Ja som len navrhla, aby sa teraz sustredila na seba, mozno to neviem dobre vysvetlit, ale zda sa mi, ze zelenomodra pochopila, co som tym myslela. Mojim kredom je, netlacit inych, nehovorit im, co robit, davat rady...toto je velmi citliva tema. Pre mna urcite, mozno tak, ako pre teba filipal. To posledne, co si prajem je dalsi prispevok od zelenomodrej, ze sa to stalo znova...
Ked som si precitala poslednu tvoju reakciu, mala som z teba dobry pocit. Posobis viac vyrovnane, vidno, ze vela premyslas a snazis sa prebrat vsetky moznosti, vsetky suvislosti. Zelenomodra, skusila si sa s priatelom o tom porozpravat? Myslim, o tom, aky ma na to on cele nazor, preco sa to deje a co si mysli o odbornej pomoci, terapii. Dal by sa na to? Mam pocit, ze najprv by si chcela vyskusat tuto moznost. Ale co si mysli on? Lebo ak o niecom takom ani len nerozmysla, nevie si to predstavit a je zasadne proti...budes bojovat s veternymi mlynmi a budes na to sama. Tretia strana by do problemu vniesla iny rozmer, partner by sa na celu situaciu mohol pozerat inymi ocami a zacal viac premyslat, ako ty doteraz. Ak chces ist touto cestou, my ta nemozeme odhovarat...ja respektujem tvoje rozhodnutie, nemozem ti povedat odid alebo ostan. Len ako pisala jedna z bab, ak sa situacia zlepsi, nepodlahni iluzii. Problem sa len odsunie, nezmizne. Dotiahni svoje presvedcenie do konca.
My zeny sme strasne slabe, ale v podstate strasne silne. Vekom inak riesime situacie, viac zvazujeme, analyzujeme. Slabe tym, ze ako vieme prehliadat, vydrzat, zotrvat, ked lubime. Alebo ked si uz len myslime, ze lubime.
Davaj si na seba pozor. Skus nevyostrovat konflikty, ak sa aj nieco stane a budete sa hadat, skus to ustat. Ostatne baby, nepustite sa hned do mna. Ja si tiez nemyslim, ze ked sa zelenomodra hada a prejavi svoj nazor a emocie, moze ona za to, ze jej jednu fukne. Nie, len by bolo rozumne tymto situaciam predchadzat. S fialovym monoklom sa tazko chodi po pohovoroch a nehoji sa 2 dni. Netvrdim, ze ma lcat a bit ticho, lebo sa pan domu vrati domov. Len zbytocne nestupnovat napatie. Sustredit sa na najdenie zamestnania, mozno to brat aspon pomyselne ako svoj odrazovy mostik. Kam? To musi vediet zelenomodra.
Tiez ta chcem pochvalit za ten pohovor, podla vsetkeho si to zvladla. Ak by ta aj nahodou nevybrali, urcite si nezanechala zly dojem 🙂. Kazdy dalsi pohovor ber ako vyzvu a ako nieco nove...nie vsetky su podla sablony. Cerpaj z toho dobreho pocitu, ktory si tam mala.
A co ti povedali na to, ked si sa ich spytala, aky dojem si zanechala?

bit a byt 🙂...samozrejme byt ticho a nenechat sa bit. chybicka sa vloudila, prilis vela myslienok 🙂

Zelenomodra, nebudem ti pisat k nasiliu, nemam s tym nastastie osobnu skusenost, chcem ti len napisat jedno. Uplne chapem, ze si tieto veci nechavas pre seba, som rovnaky typ, v rovankej situaciii sa bohuzial zachovam rovnako a nevesiam to na nos ani najblizsej rodine, ani najlepsej kamaratke...neviem preco to tak je, ale je ☹ ...nikdy som nechcela zatazovat okolie svojimi problemami, nehcela som im kazit dokonalu iluziu o mne a mojom zivote...treba na to asi vela sil, budem na teba mysliet a drzat ti palce, aby si to dokazala, najma ak viem, ake to je tazke...co sa tyka zamestnania, bohuzial teraz je to tak, ze aj velmi sikovni ludia, maju problem sa zamestnat, drzim ti palce a budem na teba mysliet

dadis myslim, ze nie si jedina, ktora nezatazuje svoje okolie problemy. takych je nas viac. ale nie je problem ako problem.
a keby som mala takyto problem ako zelenomodra, urcite by som sa niekomu zdoverila, kto by mi mohol pomoct. ale to som ja.

ja dufam, ze priatel zelenomodrej sa bude chciet sam dobrovolne zucastnit terapie. poznam cloveka, ktory si pomocou terapie uvedomil ako moc rodine ublizoval a zmenil sa. ale nebolo to lahke a myslim si, ze to ani lahke nebude do buducnosti. neviem aka je uspesnost takychto terapii. o tom by mohli povedat viac iny. ja taketo poznatky a skusenosti nemam.

zelenomodra dufam, ze pohovor dopadol dobre a som rada, ze si uvedomujes celu situaciu a snazis sa s tym nieco robit. aj ked ta osobne nepoznam, za posledne dni dost casto myslienkami bludim okolo tvojej osoby 😉

Zelenomodra a ty netuzis mat v buducnosti dieta? Lebo zakladat si rodinu vo vztahu s agresorom je .....(dopln si podla svojho uvazenia) A tvoj priatel evidentne agresorom je, pretoze podla tvojho popisu to nie su ataky v afekte, ale v doslednym domyslenim dosledkov (udery na malo viditelnych miestach). A co sa tyka tvojej psychoanalyzy, ktora vysvetluje priatelov pristup pre jeho pracovne vytazenie a tvoju nezamestnanost. Ver mi, ze v rodine pridu ovela tazsie chvilky a co potom? Riad sa najsilnejsim zivocisnym pudom a zapoj do toho svoju inteligenciu a verim, ze sa rozhodnes spravne.