Mám starosti o dcérinu budúcnosť.
Prajem všetkým krásny a úspešný Nový rok 2020 🙂
Mrzí ma, že sem prispievam depresívnou diskusiou hneď v Novom roku. Mám dve deti- dcéru (čoskoro 29) a syna (26). Deti nikdy neboli na učenie, syn mal problémy so sústredením, teda má iba výučný list ako maliar/natierač, ale darí sa mu, pracuje ako živnostník. Dcéra má strednú školu s maturitou, Obchodná akadémia. Keďže jej učenie nešlo, vysoká škola nepripadala v úvahu. Hneď po maturite sa zamestnala, pracovala vo výrobe, ale práce striedala, nikde sa jej nepáčilo, nikde dlho nevydržala. V 20ke prišla s tým, že odchádza do zahraničia, že u nás na Slovensku pracovať nechce, že si chce zarobiť peniaze na bývanie. Samozrejme som ju podporila, keďže s tými platmi to u nás nie je žiadna výhra. Odišla do Írska, pracovala v hoteli, neskôr v domove dôchodcov. Bola tam 5 rokov, potom ju to tam omrzelo, prestalo baviť a vrátila sa domov na Slovensko. Čakala som, že si kúpi nejaký pekný byt, nájde si tu prácu. Miesto toho si kúpila chatku, pravda, prerobila si ju, zrekonštruovala, ale nechápem čo ju to napadlo bývať v chatke, tam sa predsa chodí rekreovať alebo na víkendy, ale bývať? Manžel ani ja jej krok nechápeme, ale teda dobre, kúpila si ju za svoje zarobené peniaze, nepožičiavala si na ňu. Viac ma mrzí, kam sa jej život uberá. Čakala by som, že si nájde prácu, za tie roky v zahraničí sa jazyky naučila, nemala by mať problém nájsť si prácu aj u nás na Slovensku. No ona chodieva do zahraničia za prácou. Na Slovensku nepracuje. Cez leto bola v Dubaji ako animátorka, v septembri pracovala na akejsi farme v Škótsku. Cez sviatky je doma. V januári odchádza ani neviem kam. Potom sa vráti na mesiac-dva, je doma, oddychuje a potom zase ide niekam preč. Nechápem tento jej kočovný život, je toto normálne, veď bude mať 29 rokov, čakala by som, že prevezme zodpovednosť za svoj život a bude chcieť niečo viac ako pendlovať medzi krajinami a robiť práce, ktoré zvládne aj človek so základnou školu a akýchkoľvek predošlých skúseností. Učenie jej nešlo, ale je šikovná, pracovitá, verím, že prácu by si určite našla aj doma. Neviem ako dlho chce takto žiť, čo bude robiť v 40-ke, 50-ke? Aký bude mať dôchodok? Mala by rozmýšľať do budúcnost, keď sa s ňou o tom rozprávam, keď sa jej snažím dohovoriť, len ma odbije, aby som ju rešpektovala. Čo jej na to povedať? Zbytočne sa potom pohádame.
Ako by ste reagovali, riešili by ste to? Viem, že je to jej život, ale ako matka sa, myslím, právom obávam o jej budúcnosť.
Ja by som práveže bola na svoje dieťa pyšná, spoznáva nové krajiny, naberá skúsenosti, či už pracovné akebo jazykove. Keď sa raz bude chcieť usadiť, tak nebude mať žiadny problém nájsť si prácu aj na Slovensku, s jej skúsenosťami. Ja by som sa ňou chválila po celej rodine😉
daj si ruku na srdce a odpovedz si preco pohrdas svojou dcerou ty? lebo nezapada do tvojich starych skatuliek?
byt rodicom znamena bezpodmienecne milovat svoje dieta a podporovat ho v tom aby bolo stastne
skus mozno skor ako dceru riesit to preco nie si dobrym rodicom a toto sa pokus zmenit
@miskahrncarikova S akými skúsenosťami? So zberaním jahôd, upratovaním izieb, prácou v reštaurácií. Nehnevajte sa, ale toto zvládne každý. Ľahko sa jej môže stať, že zostane bez práce, keďže jej nízkokvalifikovaná.
@loginexistuje Prečo si to myslíte? Nepohŕdam, je to moje dieťa, len ma trápi jej budúcnosť, čo s ňou bude. Ako som písala, technológie idú stále dopredu a o pár rokov prácu, čo teraz robí ona, budú robiť stroje. Nejde mi o nič iné, len o to, aby sa trošku viac dovzdelala a nemala v budúcnosti problémy.
Upratovať izby budú o pár rokov stroje? 😶 Animatorky v dovolenkových destináciách nahradí co? Spiderman? Tieto práce tu budú vždy. Keď je pracovitá, niečo si vždy nájde.
Keď jej takýto život vyhovuje, tak ju nechaj. Tu na Slovensku ľudia drú za mizerné platy a potom žijú z biednych dôchodkov a pri tom koľkokrát pracovali celý život. Pri páse robia ľudia s vysokou školou, lebo inu prácu si nevedia nájsť. Ona žije život aký sa jej páči a ja jej aj trochu závidím. Ja mám 46 a hneď po škole som išla robiť. Potom deti, starosti a ani neviem ako mi ubehol ten čas. Ako by som teraz išla takto cestovať a voľne žiť. Ale nemôžem, lebo mám deti. Treba byť vetroplach, keď je človek mladý, na usadenie má stále dosť času. Na reči druhých náhľad. Nech si každý rieši svoj život.
ale ty to nemas co riesit ty ju mas podporit to je tvoja uloha a nie aby si riesila ako ma ona zit svoj zivot
Si jej matka a nie vysetrovatel. Pracovita je.peniaze pouzila na nehnutelnost a pracovat pracuje- tak naco riesis kde a ako? Chce spoznavat svet.ludi. ja mam 30 a 4 deti a keby som mohla vratit cas tak urcite by som coto este precestovala aby som pri tych 4 detoch mala pocit- ze mladost a slobodu som nezahodila za hlavu. Som stastna no ked som ich nemala nic som si neuzila nezazila. Bud jej oporou a neries buducnost
Naco sa pytas teda bab na nazor ked si ten svoj dookola obhajujes? Ty sa zamestnaj niecim vo volnom case aby si neriesila blbosti....alebo jej zavidis ze cestuje?
Ja mam 29 pracovala som 3 roky v holandsku a teraz mam 2 deti (neplanovane). V dovrom vasej dcere zavidim taky zivot. Kde nabera skusenosti, zazitky a raz bude mat naco spominat.
Pre anonym: Obavala by som sa o dcerinu buducnost v pripade, ze nema vyriesene zdravotne poistenie a neriesi nijak uspory alebo prijem pre pripad ze bude PN, ze bude na materskej a neskor dochodok.
Nedajboze ma uz nejake dlhy na ZP alebo inde a hrozia do buducna exekucie.
Ak ma ale tieto veci zabezpecene, osetrene, rata s nimi a je na to pripravena, tak nech zije a pracuje tak, ako jej to vyhovuje.
Radsej by si sa chvalila dcerou, ktora by mala tituly a okolie by kyvalo hlavou ze uuuu aka studovana, ale dcera by bola chora, alebo nestastna, nespokoina, v depresiach....?
@katarinka89 Preboha ako ste na to prišli? Som rada, že precestovala svet, ale nemôže tieto práce robiť stále, treba sa posúvať.
Sorry, toto je fakt hnusné. Že hanbiť sa za ňu pred rodinou. Robí niečo zle? Hanbila by som sa tak za svoje obmedzené myšlienky, ešte raz prepáč
Toto milujem: "Učenie im nešlo." Ale išlo. Každý sa vie učiť, no nie každý chce. K tomu tie deti treba aj viesť, aby sa chceli učiť. Takže sa opravte, nie učenie im nešlo, ale nechcelo sa im učiť, nepovažovali to za dôležité a pod.
Ja chápem čo ťa hnevá a chápem, že jej len chceš pomôcť, ale to sa nedá. Musíš ju nechať žiť svoj vlastný život, ako chce ona. Tvoja úloha má byť iba v tom, že jej poradíš a keďže to si už urobila, tak už tvoja úloha v tomto skončila. Nemôžeš ju chrániť celý život, ty si ju vychovala najlepšie ako si vedela a teraz musíš veriť, že sa v živote nestratí. Ja viem, že dôvera je ťažká a ťažké je aj pre teba ako matku sa pozerať ak robí niečo čo sa tebe nepáči, ale to je úloha rodičov: " Vychovať a potom nechať ísť."
a co si dosiahla v zivote ty ? v oblasti kariery?
Preco by tie prace nemohla robit? Preco sa treba posuvat? Co ak toto bola jej meta, ktoru dosiahla a uz je spokojna a nepotrebuje ist vyssie?
To, co ty povazujes za spravne, moze dalsich 100 ludi povazovat za hlupe, nezmyselne, sialene.
Nemozes ziadat od dcery aby naplnala tvoje predstavy o zivote.
@fokuska O toto sa nebojím, dlhý nikde nemá a zp si dopláca spätne. Švagriná pracuje v zp takže ak by mala nejaké dlhy, dala by mi vedieť.
@fokuska Ja len chcem aby nezostala nezamestnaná. Ruku na srdce, nízkokvalifikovaní pracovníci majú vždy väčší problém sa uplatniť.
neboj, jahody do 60.ky zbierat nebude. To ju omrzi. Ustali sa, najde si pracu a moze si spravit kvalifikaciu v obore. Bolo by dobre, keby si sa s nou dohodla, ze by si mohla sporit. Stacilo by 50e mesacne - meta by mala byt 1000-15000eur, aby mala pre istotu peniaze. Co sa tyka dochodku - nemaj obavy, ten nedostane, tak ako nikto v jej veku. Nebudu peniaze.
Maminka, buďte na svoju dcéru hrdá. Zjavne robí čo ju baví, žije, nielen prežíva niekde v zamestnaní kde by ste ju najradšej videli. Je samostatná, zodpovedná, nestratí sa ani vo svete, zarobila a zveľadila si vlastnú nehnuteľnosť. Dokonca chodí relatívne často domov, takze máte šancu si ju užiť. Nechajte si poukazovať fotky zo sveta, popocuvajte jej zážitky a s úsmevom ju odprevadte na ďalšiu cestu. Okoliu sa chváľte akú máte sikovnu dcéru. Verte, že vam ju môžeme závidieť.
Ja mám VS, som bankový auditor. Ale v cudzej krajine by som sa stratila možno už na letisku 😂, na nehnuteľnosť mám 30 ročnú hypotéku a vašej dcére v dobrom fakt závidím a držím jej palce 😉
na jednej strane učenie jej nešlo , na druhej strane sa má vzdelávať ,
ako sa má podľa teba vzdelávať ?
Myslím , že je super , že po rokoch podradnej práce v zahraničí si našetrila a neprišla bez peňazí ako mnohí iní ,
problém máš ty a nie ona 🙂
@kittykat22 Peniaze si sporí, to viem, bola som u nej doma a mala na stole nejaké papiere z banky, našetrené má, v tom sa o ňu tiež nebojím, viem, že na hlúposti nemíňa peniaze.
a aby si nebola nešťastná - ja mám titul pred menom a za menom , pracujem v odbore, zarábam menej ako tí vo výrobe , hypotéku by som chcela ale nikto mi ju nedá, ani len na garsónku ,
môžeš byť na ňu hrdá , že robí to čo vie a zjavne sa jej darí 🙂
Myslím, že ste ma nepochopili, trošku viac premýšľať o budúcnosti, to od nej chcem. Keď sa vrátila z Írska hľadala si prácu tu na Slovensku a našla iba fabriky a to nechce tak sa zariadila týmto kočovným životom. Rodina to tiež nechápe.
Ja vás chápem... toto sú práce, ktoré sú pre študentov a mladých ľudí na rozbeh do života... trochu zarobiť a zlepšiť jazyk. Ak prídu deti, po materskej bude robiť čo? V lepšom prípade recepcnu, lebo má jazyk... alebo za pokladňou. Samozrejme, že aj to je práca ako iné, na druhej strane smeny a tak. Každá z nás chce pre svoje dieťa to najlepšie...na druhej strane.. je dospelá a zodpovedná za svoj život. Možno ju treba "pustiť", netlacit na pílu... možno keď nebude cítiť podvedome ten tlak z vašej strany, ale dôveru, začne si uvedomovať aj svoju zodpovednosť. Možno ste jej život príliš riadili, tlačili na ňu a ona vám robila trochu naschvál... skúste možno tento rok jej život "neriešiť", nekomentovat..je ešte stále dosť mladá na to, aby si v živote upratala a začala robiť niečo rozumné.. držím palce.
@margieamatusko Presne takto som to myslela, ale napísali ste to lepšie. Sú to práce pre študentov a nie pre 29 ročnú, dospelú ženu, ktorá by už mala chcieť viac.
Vieš tvoja dcéra žije životom aký ju baví napĺňa a to je úžasné...je veľmi málo ľudí ktorí na toto majú odvahu. ..možno čoskoro stretne niekoho,založí si rodinu a usadí sa (dosť pravdepodobné) a nebude mať čo ľutovať...
A ešte taký jeden príbeh ktorý som minule čítala a veľmi ma oslovil ..
Jedného dňa ležal rybár na nádhernej pláži, svoj rybársky prút mal upevnený v piesku a návnadu hodenú do žiarivo modrého príboja. Užíval si teplého dopoludňajšieho slnka s predstavou, akú asi chytí rybu. V tej chvíli išiel okolo úspešný podnikateľ, chcel sa odreagovať od stresu z náročného pracovného dňa. Uvidel rybára ako sedí na pláži a rozhodol sa, že sa ho opýta, prečo takto trávi svoj čas namiesto toho, aby si našiel poriadnu prácu, ktorou by mohol zabezpečiť seba aj svoju rodinu.
„Takto žiadnu rybu nechytíš“, povedal podnikateľ rybárovi.
„Mal by si tvrdo pracovať a nie len ležať na pláži.“
Rybár sa pozrel na podnikateľa a opýtal sa:
„ A čo by som z toho mal?“
„No, mohol by si si kúpiť väčšie siete a chytať viac rýb!“ odpovedal mu na to podnikateľ.
„A čo by som potom z toho mal?“ opýtal sa rybár s úsmevom.
Podnikateľ odpovedal:
„Zarobil by si predsa peniaze a mohol by si si kúpiť loď. Potom by si ulovil ešte viac rýb!“
„No ale čo by som z toho mal?“ opýtal sa znovu rybár.
Podnikateľa už začali rybárove otázky rozčuľovať:
„Mohol by si si kúpiť ešte väčšiu loď a najať si zamestnancov, ktorí by pracovali namiesto teba!“
„No dobre, ale čo by som z toho mal?“ zaznela z rybárových úst tá istá otázka.
Podnikateľa to už začalo rozčuľovať:
„Ty mi nerozumieš? Mohol by si si kúpiť celú flotilu rybárskych lodí, plaviť sa po celom svete a nechať za seba pracovať svojich zamestnancov!“
Rybár už mal na jazyku tú istú otázku:
„A čo potom z toho budem mať?“
Podnikateľ, celý červený od rozčúlenia, začal kričať na rybára:
„Ty snáď vôbec ničomu nerozumieš. Potom by si bol taký bohatý, že by si už nemusel vôbec pracovať. Celé dni by si potom mohol iba sedieť na tejto pláži, pozorovať západ slnka a nemal by si žiadne starosti!“
Rybár, ktorý sa stále usmieval, hovorí:
„A čo si myslíte, že práve teraz robím?“
takze dcera pracuje, spori, cestuje, vie jazyky ... a preco sa o nu bojis? Ona si dokaze najst pracu niekde v tramtarii - preco si myslis, ze by si nenasla pracu u nas? 🙂 Chapem tvoje obavy - ale myslim si, ze su neopodstatnene. Mala by si dcere viac verit. , Ale myslim si, ze by si mala pouvazovat, ci sa nesnazis pretlacis svoje sny cez dieta. Mozno by stalo za uvahu, ci ty zijes taky zivot ako chces. Nebude tam nahodou trochu pocitu, ze ty si obetovala svoj zivot pre dieta - aby z neho nieco bolo a ona to ide premrhat? 🙂 mozno ten konflikt ktory citis je niekde hlbsie - a mozno je o tebe, a nie o dcere
Ake smutne ze na novy rok neriesite nic ine len to ako sa hanbite za vlastnu dceru pred rodinou. Len kvoli tomu ze nemea vysku a nerobi nieco kde by ju rodina ohurovala. Skuste ist zit do zahranicia, zorganizovat sa v cudzom systeme, vsetko si vybehat, zaistit atd.