Mám strach v noci v dome
Ahojte, znie to smiesne, ale ako 34 rocna sa potme bojim, tusim sa to vola nykterofobia. Stahujeme sa z bytu do domu v rekreacnej oblasti a obavam sa, ze tam po roku skoncim v blazninci 😄 , ak bude treba vyjst potme kvoli niecomu pred dom, alebo budem pocut nejake zvuky (muz pracuje na turnusy v zahranici, cize byva dlhodobo mimo). V detsve si pamatam, ako som na chalupe salela, ked po povale v noci behala kuna a ja som si farbisto predstavovala masoveho zabijaka. Cely zivot som vyrastala v bytovke na rusnej ulici, proste som zvyknauta na pocit bezpecia a plny barak ludi okolo seba. Prosim, mali ste to niekto podobne, respektive napada vas nejake riesenie?
Dakujem Vam vsetkym za rady a osobne skusenosti. Ani som nepredpokladala, ze tak vela ludi (ozaj, aj muzi mavaju tieto strachy?) ma podobne pocity. Dufam, ze si nejako privyknem. Pravda je, ze sa netreba samohecovat, tak este musim popracovat na vypnuti mojich hororovych fantazii 🙂.
Ja sa tiez v noci bojim, ale coho sa bojim najviac tak to su poschodove domy. Mam v nich velmi zy pocit, ze hore niekto moze byt (alebo ak som ja hore, tak je niekto dole)... a toto som zistila az ked sme kupovali s muzom prvy dom a mne sa pacili len bungalovy.
Doporučujem vonkajšie LED osvetlenie domu, asi tak 2 svetlá na každú stenu, nech sú ovládané stmievacím spínačom a vždy večer sa samé zapnú a ráno samé vypnú. Je možné pridať záhradné osvetlenie na tmavé kúty záhrady. Veľmy pekné je aj osvetlenie stromov (pri kmeni, na zemi je svetlo ktoré svieti nahor a efektne osvetľuje listovú korunu)
LED svetlá majú nízku spotrebu elektriny a je ich veľa a rôzne druhy sú na trhu.
Ja som sa vzdy sama bala v bytoch, aj domoch. V Irsku sme mali take dvere ze s rukou si pohla a dvere sa otvorili, teraz mame na byte na 1. poschodi mreze a mam aj vacsieho psa, tak sa bojim ovela menej,
Aj ja som to mal v detstve a ešte aj v puberte ma to občas držalo. Je to veľmi bujná fantázia. Raz som musel prejsť v noci bez svetla len s kompasom ktorý mal tríciové podsvietenie 7km hustým lesom k chate. Bolo to ťažké a trvalo mi to 2,5 hodiny. Nesmel som sa báť tmy a musel som zaháňal myšlienky na medvede ktoré v tom lese možno ani neboli. Bol som prekvapený aký kľud na mna prišiel. Zahnal som paniku, pretože som vedel, že by som tam zamrzol do rána. Potlačením strachu sa mi podarilo získať taký kľud a rozvahu, že teraz viem, že v každodennom živote sa toho tolko bojím, inak by som bol ako Messner. Skoda že v živote mi to nejde tak ako vtedy v tom lese. Neskor som niečo podobne zažil v mori, keď som plával cez zátoku širokú 1,5 km. Aká hlboká voda tam bola som si radšej nepredstavoval. A keď som sa rozhodol na to nemyslieť, zrazu to šlo ako po masle. Žiadne kŕče žiaden strach. Len kraul. Skús v tom dome si povedať to isté. Keď som bol malý a bál som sa tmy obdivoval som svojho starého otca, ktorý sa tmy nikdy nebál a nebál sa ničoho. Bol vojak slovenskej armády v SNP. Hodnosť major. Vtedy sa volala inak ale tejto hodnosti zodpovedala. Vravel že na Telgárte bola tma ako v rohu a mrzlo. Ale ja mu hovorím hej dedko lenže ty si sa nebál strašidiel ako ja A on mi povedal že by bol vtedy taký rad keby stretol strašidlá. Nechápal som to vtedy. Teraz už hej. Tak si povedz podobne. Aké milé a prirodzene zvuky to sú v tej tme. Nie ako sirény na Ukrajine.
@slovakboy , dakujem pekne za tvoje rady. Vsetko je v hlave. Ja sa dokazem bat este aj sama seba v zrkadle, ak chcem - fakt 😀. Tak dufam, ze sa da nejako preprogramovat sa na racionalne uvazovanie.
Ej tak to pozor. Nesmieš sa báť vlastných tieňov. To je niečo v podvedomí schované. A tá fantázia. Moze to byťporucha vnímania reality. Ja poznám len depresiu a úzkosť. Toto skôr patrí pod úzkosť ale neviem. Mal by ti poradiť odborník na toto najlepsie psychológ.
Myslim, ze to je uplne normalne, ked sa niekto boji sam v dome, mne velmi pomaha, ze mame vnutri psa, on steka pri nezvyklom zvuku
Ja tak trochu nechápem, prečo si do toho potom išla, ale tak dobre, asi to ma aj výhody najmä počas dňa, v svetle.. Mam kamošku, ona je na tom podobne, jej muž chodí na nočné.. Tak si zaobstarala veľkého psa, ktorého má pri sebe v noci v spálni, a majú aj alarm a kamery. Na rasu psa sa nepýtaj, netuším, ale je to veľké a vyzerá tak, že aj keď ta do vnútra pusti, von sa už nedostaneš 😀 My sme mali nemeckého ovčiaka, ktorý na cudzích ludi reagoval dvojako: bud sa ich hrozne bal a keď ku nám niekto išiel, tak utekal do pivnice a kým sme mali návštevu, nevystrcil ani ňufák, ani na zavolanie, alebo naopak, niektorí ľudia mu boli veľmi sympatickí, a nosil im tenisové loptičky do zbláznenia, čiže neviem, či odporúčam priamo tuto "fajtu" 😀 asi by som išla na niečo v štýle doga, rotvajler a spol., vedia to byť tiež mojkáči, ale vzbudzujú rešpekt navonok..
@andreatytler Ja som vyrastala v takom typickom dedinskom poschodovom dvojgeneracnom dome, a som zvyknuta aj na zvuky, ktoré taky dom vydáva.. Nejak mi to nevadí, ani keď som sama doma u našich.. Ale okná a dvere, či sú zatvorené, musím skontrolovať vždy aj v dvojizbovom byte. Je ale pravda, že raz sa mi stalo, že ma jeden dom vydesil úplne, a nie v tom slova zmysle, že by nebol dobre zabezpečený pred zlodejmi alebo ze by bol na blbom nebezpečnom mieste.. Vyhliadli sme si byt, veľmi som chcela ísť na obhliadku.. Ale už mi nesedelo nič ani v tej vstupnej bráne, ani na chodbe, a v byte som sa cítila strašne.. Doteraz tomu nerozumiem, nikdy som to predtým ani potom nezažila, nikdy som to neriešila, ale tam som sa cítila vyslovene že nepríjemne. Celý čas som si hovorila v duchu, že tak odtiaľto preč, poďme rýchlo preč. Akoby tam bolo niečo zlé. Doteraz mám pred očami tu bytovku, vidím na ňu z okna svojej kancelárie a nemám z nej dobrý pocit.
@oblecenie99 Ja verim tomu ze vlmi silne emocie sa prejavia ako urcita forma siloveho pola alebo ako to nazvat. Preto ma clovek taky zvlastny pocit v kostoloch. Vsetky tie roky modlitieb sa tam naakumulovali. Ja mam taky velmi zly pocit z jednej celej ulice nedaleko nasho domu. Uz 10 rokov co tam byvame a kazducky raz co tadial idem, je to rovnake. Ale zas mam aj velmi dobre pocity z niektorych miest. Je dobre nacuvat tymo pocitom.
Ja som vždy mala tento istý pocit ale mame kamery alarm dvoch jazvečíkov poľovné vedených a dobermanku aj tak mam stále taky blbý pocit ísť v noci alebo večer na dvor keď sme boli v karantene suseda mi doniesla o pol 11tej večer po nočnej nákup manžel spal tak som preto musela ísť ja no mala si vidieť jak som za tri sekundy prebehla k bráne a naspäť mam 33 rokov a stále mam proste blbý pocit keď som vonku po tme sama aj keď máme psov kamery a alarm ale tak dúfam že časom ma to prejde