• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Manžel chce druhé bábätko, ale ja nie. Poraďte!

15. júla 2010 
Tak mu to tak povedz, ze vase problémy a hadky dieta nevyriesi a zrejme sa nehadate len kvoli tomuto ale aj kvoli inym veciam, mylim sa? :confused:
7. júl 2009 o 13:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danculík...tak to radšej druhé dieťa nie :frowning2:
7. júl 2009 o 13:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danculik - to druhé bábo by si mala presne rovnako rada, ako prvé....ver mi... Ja som tieto pocity zažívala pri treťom tehotenstve - poviem ti pravdu, náš vzťah s manželom bol v takom štádiu, že som často uvažovala, či by nebolo lepšie sa rozviesť a do toho zrazu bum - tehotná....musela som odstaviť druhú dcérku od dojčenia, čo bolo kruté pre mňa, aj pre ňu, preplakali sme spolu dni aj noci, ja som bola stále unavená, nervózna a podráždená a všetko som dávala za vinu tomu bábätku....ale keď som ju v pôrodnici zbadala, všetky tie negatívne pocity zmizli, revala som, aká som bola sprostá, bolo mi strašne ľúto, že som ju nechcela.... :cry: A milujem ju za to ešte viac, lebo mám pocit, že kým bola v brušku, tak som jej strašne, strašne, strašne ublížila....a dokonca aj manžel si uvedomil, že už nie je slobodný mládenec a pomaly sa napráva aj náš vzťah....

Ale ak máš naozaj, naozaj pocit, že s týmto mužom dieťa nechceš, tak to neznásilňuj.....dieťatko môže vzťah napraviť, ale nemusí.....mali by ste skúsiť tú manželskú poradňu, ako tu už niekto písal a potom sa rozhodnúť....
7. júl 2009 o 14:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danculik, ak to tak necitis, ze s manzelom chces druhe dieta, tak ho nemaj. Podvedomie je ten najlepsi radar pre kazdeho. To ti nasepkava ze nieco nie je v poriadku. Jeho druhe dieta by si urcite rada mala, ale nevyriesilo by to otazku Vasho vztahu. Sama si napisala: "Je to strasný pocit zit s nim cely zivot...to sa neda...." Myslim, ze si na vlastnu otazku, ktoru si polozila na zaciatku tohto fora odpovedas sama. A odpoved je zaporna.
7. júl 2009 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaduska *- súhlasim s tebou, že by mala to druhé bábätko rada, tak ako prvé. Ale čo ak nie? čo potom? Odnieslo by si to len to malé bábo. Tak to potom radšej nie.
7. júl 2009 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danculík,
všetky deti boli sekciou a pri každom mi bolo zle. Ale pri Liborkovi som bola často rada, že chodím a zároveň sa starať o 2 deti, bolo až príliš. Tešila som sa, dokonca bol jediný, ktoré ho mi ukázali hneď po porode. Plakala som ako malá. Liborko je strašne dobré dieťa. Od narodenia prespí celú noc.
7. júl 2009 o 23:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dik za nazory...ja len hovorim mangelovi ze to druhe dieta nechcem jednoducho, ze nie som na to pripravená...a on si stále dookola ze on ano a budeme ho mat....

A ak nie, že aby som nebola prekvapena ked ho bude mat s niekym inym.... :cry: bože to je tak hnusné počuť od niekoho takého blízkeho....no čo už nejak sa s tym popasujem , ale rozhodne druhé nechcem...

Bolo by to pre mna "nechcené bábo"....a viem , že určite by som to ori nejakej hadke babatku vycitala... :cry: :cry: a to nechcem...radsej ziadne ako takto...

mywiel..hej hádame sa aj koli iným veciam...to je normálka...ale náš vzťah už dávno nie je taký ako predtým...a ani už nebude...naubližovali sme si dosť odkedy sme manželia..hlavne slovne sme si povedali toho viac než bolo potrebné...a niektoré slová dosť bolia....
9. júl 2009 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danculík...podstata problému nie je v tom,či dieťa budeš mať rada,alebo nie,rada by si ho mala určite,bohužiaľ tu je vzťahový problém a tento druhé dieťa nezachráni....nechápem postoj tvojeho manžela...že niečo dokola opakuje a vobec nevníma,co sa mu snažíš povedať ty,partnerstvo je o komunikácii ,dohovore a spoločnom riešení problému...predsa si jeden nemože iba dupať nohami ako malý,že ja chcem....danculík,srdiečko,skús si zájsť do poradne sama,fakt je lepšia odborná pomoc a aj tebe sa uĺaví... :wink: :wink: :wink:
9. júl 2009 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
frisbee..aj som uvazovala ze teda zajdem niekam do nejakej poradne..len neviem kde tu v Košiciach nejaku dobru najdem..ide mi aj hlavne o to, aby ked sa uz niekomu vyspovedam , vylejem srdce tak aj mi poradi, pomoze...chodila som k jednej psychologicke a poviem vam uprimne nestalo to za to... :frowning2:
11. júl 2009 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prejdi si webové stránky,danculík,ono je to fakt nápor na jedného človeka...aspoň ťa niekam nasmerujú,keď nič iné,drž sa :slight_smile:
11. júl 2009 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslím webové stránky poradní a vyber si nejakú...asi som sa zle vyjadrila,ako si to teraz čítam
11. júl 2009 o 11:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ďakujem vám žienky...no ono je to v takom štádiu teraz, že poradňa alebo niečo podobné sa nekoná...ani sa konať nebude....povedala som si jedno stanovisko...a utvrdilo sa mi to....s mojim manželom druhé dieťa mať nebudem....nechcem to tak....

Ono už aj pri tejto prvej dcérke máme rozličné názory na výchovu...a to čo ja poviem neplatí..a hlavne manžel stojí na svokrinej strane...a ked ona niečo povie ako má byť, aj tak bude...(robi v materskej školke)...a potom prečo by som mala mať druhé dieťa s niekým ,kto dá na slová svojej matky ako na matku dieťaťa?...a znova zažívať iba hádky okolo výchovy...ďakujem nepotrebujem..

Manžel sa mi už dlhšie vyhráža milenkou a tým ,že si nájde druhú ženu s ktorou bude mať dieťa..tak som povedala, nech sa páči dvere sú otvorené....jednoducho dala som si na papier pre a proti...a viacej tam bolo záporov, prečo to druhé dieťa nemať, ako mať.....

A vzťah by to aj tak nezachránilo, iba by to zhoršilo.....len teraz neviem ako brániť ... nič iné mi neostáva len stáť za svojím a bojovať....
28. júl 2009 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a chces s nim dalej byt? ked si urobila taketo rozhodnutie tak asi mas na to dovod :sweat_smile:
28. júl 2009 o 13:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nie uz ani v podstate nie.....spravil nieco co ma odradilo uplne...
28. júl 2009 o 23:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danculik,čo sa stalo? :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
3. aug 2009 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
frisbee...nebola som tu dlho tak pisem az teraz...ale no...stalo sa toho viacej....podrazil ma a sklamal..... :frowning2: mal inu zenu s ktorou si pisal o laske...atď....no katastrofa....neviem to predychat...

Rozhodla som sa preto nemať s nim to druhe babo...a to či s nim ostanem ukaze cas......teraz sa snazi ako vie...ale nie je tam uz dovera.....
Ono ja by som uz aj to druhe chcela tak na buduci rok...lenze teraz je v hlave kopa otaznikov....
12. aug 2009 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
daculík...nechaj tomu čas,ty sa daj do poriadku a uvidíš.....to písanie s inou ženou bolí....fakt to chce čas,moja,ale rozhoduj sa sama,ako to citiš a podľa situácie :slight_smile: .ja sa tu motám furt,tak keby niečo,píš :wink:
12. aug 2009 o 14:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. A teraz z druhej strany barikady: Uplne chapem Tvojho manzela. Preco by manzel mal ustupit od druheho dietata, ked je absolutne presvedceny, ze to je to najlepsie pre to prve dieta a aj rodicov samotnych?

Aby nedoslo k zbytocnej diskusii, tak hovorim o situaciu, ked su neni ziadne zdravotne problemy, vazne finnacne problemy a hlavne problemy na strane muza (alkohol, nasilie, nic doma nerobenie, nepomahanie s dietatom a podobne). A tak isto hovorim o druhom maximalne tretom dietati. Viacej deti uz zenu vazne devastuje a straca sa kontakt a dosah na samotne deti co nieje dobre pre ne samotne.

Som momentalne v identickej situacii Tvojho manzela, som z toho teda vazne nestastny a vobec neviem co mam robit. To co pises je ako keby som pocul svoju manzelku. Svoju manzelku stale milujem. ale odkedy prislo na rec druhe dieta tak s nasim vztahom to ide dolu vodou a zacina ma nenavidiet za to, ze ju do toho tlacim. Otazka je co je tlak. To ze ona vie ze ja to chcem? Tlak je aj to, ze sme zacali neskoro. Syn mal 2 roky a ona uz ma 35 (ja 39). Fakt je, ze je pre syna idealny cas (je dost zivy a najlepsie sa citi s inymi detmi) mu zaobstarat surodenca a pre nas najvysssi cas ho vobec este mat. Ako mam tieto tlaky zmiernit? To mam ja povedat, tak ja teda dalsie dieta nechcem (to ako keby ste povedali katolikovi aby prestupil na islam), mam zastavit cas aby sme nestarli, ci co? Ja viem, je to velmi racionalne a zenskemu citeniu to je velmi proti srsti, ale co s tym? To mam nechat synceka sameho na tomto svete? To mam nechat vsetko jemu na krku, ze raz ked sa bude treba starat o nas ze na to bude sam? To si mame radikalne znizit sancu, ze nas niekto na starost (aj ked budeme zdravi) navstivi. Ved to je doslova hazard zo zivotom, tak toho prveho dietata a aj vlastnym. A myslim ze najhorsia vec aka moze cloveka postihnut je samota. Argumenty o kamaratoch a podobne su uplny nezmysel, ti maju svoje zivoty a svoje rodiny. Rata sa len to co je naozaj doma a to su vlastne deti a neskor ich deti - a myslim ze tu mi bude tazko niekto oponovat. Samozrejme ze nie vzdy sa to podari ale uspech zavisi do obrovskej miery prave na nas (vychova, pristup k detom atd) a nedat si tu sancu by bol hriech.

Velmi sa snazim na tuto temu s manzelkou neargumentovat, lebo viem ze to len prehlbi problem a jej depresiu. Ale problem tu stale je a neviem co s nim. Dnes sme chceli mat po nejakom (bola sama u rodiny a ked som ja prisiel tak to nejak nebolo mozne) dlhsom case sex (uz si nejaky cas po dohode nedavam pozor), ale jej blok bol tak obrovsky, ze nic z toho nebolo a mam strach ze uz ani nebude. Po vaznej vymene nazorov, ze v com je vlastne problem (odpoved bola "stale to iste - nechcem druhe dieta") tu teraz zufalo vypisujem a hladam pomoc.

Nechcem rozpad nasho manzelstva, ale chcem aj druhe dieta. Tesi ma, ze tu je dost triezvych zenskych nazorov ale co mam robit ked ta moja tie nazory nezdiela? :frowning2:
18. aug 2009 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
..a povedala Ti dovod? Preco nechce? Lebo nejaky dovod musi byt.
18. aug 2009 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
juraj...ono každá žena prežíva tehotenstvo ináč...jasom po zážitku z rizikového tehotenstva a nemocnice mala pocit,že som pre doktorov iba kus mäsa...a tento psychický blok a zdravotné problémy majú za následok to,že mám dieťa iba jedno...jednu dobu som na tom bola vážne zle,keď ma svokra tlačila do druhého.Skús si prehovoriť v tomto duchu,možno má manželka stres s tých problémov,čo druhý stav prináša :wink:
18. aug 2009 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no juraj, asi si na tom dost zle, lebo reagujes velmi emotivne - hazard so zivotom ak by ste mali len jedno dieta? to uz prehanas, to na mieste Tvojej zeny by som povedala, ze aj tehotenstvo je hazard a nevies, ci to druhe dieta bude zdrave atd atd co ak bude naozaj vazne chore? to sa o Teba v starobe asi velmi nepostara, skor Ty sa o neho budes musiet starat

a este Ti budem oponovat v teme rodina verzus kamarati - to naozaj v tomto storoci nemozes mysliet vazne - niekedy je rodina skor na pritaz a dobri kamarati, znami alebo susedia Ti pomozu viac ako rodina (nie je to moj pripad, ze by som mala problemy v rodine, tak ma hned nezozer :grinning: ) pre mna by to urcite nebol argument

co sa tyka zakladatelky temy, tak keby mne opakovane moj manzel (v triezvom stave a pri zmysloch) opakoval, ze bude mat dieta s inou zenou, ak ja ho s nim nebudem mat, tak uz by som to davno riesila rozchodom, bohuzial, to uz je velmi vazna vec a nevedela by som si predstavit ako by som v buducnosti dokazala zabudnut na taketo "mile" poznamky od neho :pensive:

fakt je ten, ze zenu tazku prinutis ak ona nechce (predsa len, fyzicky je to nemozne, lebo je to jej tehotenstvo a telo), bohuzial o takychto veciach treba pre istotu diskutovat co najskor, aky mate pohlad na vec, ci chcete viac deti atd ak ma ona napriklad blok kvoli predchadzajucemu tehotenstvu alebo nieco podobne, tak je to egocentrizmus najhrubsieho zrna tlacit ju do niecoho

v zasade pokial rodina funguje a nie su problemy (existencne, fyzicke), myslim, ze zena bude to druhe dieta chciet, to skor ide o nejaky iny problem u manzelky, ktory bud nevies alebo nechces vediet...
18. aug 2009 o 13:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
juraj,
musí byť nejaký dovod.
Ranné nevolnosti- ja som chodila štvornožky.
Strach z bolesti pri porode.
Alebo jednoducho sa na to necíti. 35 rokov je pre niekoho málo, pre iného dosť. Ak nechce hovoriť o tom s Tebou, možno pomože psychológ. Podľa toho čo opisuješ asi by bol vhodný.
Neviem ako ste na tom finančne, nebola by druhé dieťa finančná záťaž? Viem, že peniaze nenahradia žiadne dieťa, ale možno uvažuje inak.
Ja som po prvom porode - 20 hodinovom, nakoniec sekcia, radšej vyberala porodnicu, kde mi boli ochotní urobiť znova cisarák. Ak by som mala rodiť prirodzene, tak máme tiež len jedno dieťa.
18. aug 2009 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
S tym vyrazom "hazrd zo zivotom" som to trochu asi prehnal. Chcel som len zdoraznit, ze to je velmi vazne rozhodnutie, ktore ovplyvnia zivoty inych ludi a preto treba brat do uvahy vsetky aspekty, nie len tie cisto zenske.

a co sa tyka tych rodinnych a nerodinnych vztahov, pisem o "dani sance". Na to som si dal velky pozor, lebo niesom naivny a hned by ste ma tu tiez roznosili. Vsetko v zivote je o velkom ale naozaj velkom stasti. To stastie treba ale pokusat, lebo ta lahko minie. Samozrejme vsetko sa moze zvrtnut zlym smerom ale uvazovat tak dopredu je predsa chore. Clovek prirodzene mysli do buducnosti optimisticky, inak by ho to zabilo (to som ja nevymyslel). Aby ste ma tu nechytali za slovicka, tak moje obavy vychadzaju z realnej skusenosti, ze drviva vacsina jedinacikov ktorych poznam nie su tym nadseny a u tych starsich to je priam katastrofa pokial si nezalozili velku rodinu. Na druhej strane statisticky sa drviva vascina deti rodi zdravych.

Neskor, ked tu bude viac prispevkov, napisam aj o tych dovodoch, ktore samozrejme poznam.
18. aug 2009 o 16:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
juraj, na vec sa treba pozriet aj z tretej strany, zo strany toho babatka, ktore tak velmi jeden z rodicov chce a druhy nie. Keby sa k tomu malo sancu vyjadrit, tak by asi bolo rado, ak by ho chceli obaja rodicia a aby mali spolu fungujuci vztah, inac bude trpiet. Prijst na svet hlavne preto, aby mohlo robit spolocnost svojmu starsiemu suredencovi a na stare kolena sa starat o svojich rodicov, to nie je velmi dobry dovod.
19. aug 2009 o 00:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahojte tak opäť prispievam..teda som zakladateľkou a len ako tu čítam vaše príspevky no nedá mi zareagovať:slight_smile:

juraj70..ty si presne ako MM, stále mi hučí do hlavy že to druhé dieťa chce..a ja nie. Počúvam to dennodenne, lenže ak ti mam pravdu povedať, ide mi to už poriadne na nervy.
Vy chlapi by ste len chceli deti, ale na ženu sa nepozeráte ako na bytosť ktorá si to bude musiet znova všetko pretrpieť.Myslím tým , znova celé tehotenstvo, ranne nevoľnosti, rastuce brusko, tazko sa dycha, chodí v posledných mesiacoch, priberanie na vahe..samotný porod, bolesti..a ci vsetko dopadne dobre, ci sa narodi zdrave babo...a potom sa liecit po porode...kojit babatko, byt 24-hodin na nohach...je to zaberak ...atď.a to ešte nespomínam domácnosť a ak máš užb jedno dieťa doma..
Všetka starostlivosť a behanie okolo deti, vychovavanie je len na zene, len zena bude doma 24 hodin denne a bude sa starat o deti, zena bude ta co sa v noci nevyspi....zena bude ta co navari, uprace, ide s detmi von...operie, ozehli..a este aby si ty ked sa vratis z prace domov mal oddych...VSETKO LEN ZENA...chlap pride domov z prace, naje sa,oddychne..a vecer si pospi...s detmi je tak 2 hodinky denne....ale v noci k detom vstava zena..lebo ona koji..lebo ju deti volaju...žena je vyčerpana, psychicky, fyzicky...

Muž je v práci, robí niečo ine a nie stereotyp...a má aj kolektív okolo seba, kde sa vykeca, ale zena komu?tomu malemu babatku?..

Pišem to tu tak všeobecne a aj zo svojej skúsenosti..čiže ak tvoja žena nechce to druhé dieťa, tu je hneď niekoľko dôvodov, prečo asi...tie dôvody môžu byť viaceré....vieš ak už as raz žena dostane po materskej prveho dietatka naspäť do práce medzi ľudí, robí niečo ine ako sa len okolo dieťatka kruti doma 24 hodin denne, tak uz potom tazko bude sa chciet vratit do toho steretotypu...hovorim podla seba aj podla znamych ktorí skoncili pri jednom dietati..

A taktiež je dobre zvážiť vzťah mangelov, ak jeden chce to dieta a druhy nie...vtedy to uz bude boj..pretoze zena bude to dieta stale za nieco odsudzovat vetou napriklad" ved ja som ta aj tak nechcela"...môže sa stať a nemusí...a tiež je dolezite financne zazemie..pokial ste dobre financne zabezpečeny,tak ze zena moze ostat doma 3 roky a nic jej chybat nebude...tak potom ok...

A niekedy je lepsie mat jedno dieta ako ziadne...su aj pripady kedy mangelia nemozu mat dieta a boli by vdacny aj za to jedno....

Ahoj
19. aug 2009 o 14:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
hm k tejto teme mam tiez co napisat. MM chcel tiez druhe dieta, ja sice tiez, ale neviem preco bala som sa toho a stale to trva. Moj pripad je vsak taky, ze ja som sa nechala "ukecat" ale vsetko to vypalilo tak, ze som nakoniec potratila :confounded: a je smutne ze to musim napisat, ale citila som to tak ze mozno je to aj dobre aj ked na druhej strane mi to bolo strasne - strasne luto. Ked som zistila ze som tehotna, miesali sa vomne pocity radosti a strasneho strachu, zodpovednosti atd. ,ale nejako som si to druhe tehotenstvo nepripustala, neuvedomovala aj ked vo mne bola a rastla taka ticha radost a dufala som, ze s rastucim bruskom bude vacsia a vacsia. No to sa uz nestihlo stat. A ako reagoval mm na moje tehotenstvo?
Napriek tomu ze to bol vlastne JEHO napad, myslim ze ho bral uplne lahostajne, neprejavil nejako extra radost, mala som pocit akoby pocul, ze napr. zajtra beru smeti-beznu vec. Nijako extra ma nesetril, viac mi nepomahal, dokonca ma zarazilo, ze prisiel a povedal mi ze treba poliat rajciny v predzahradke-u nas to znamena natahat vodu do suda a ak tam je vziat krhlu /10l=10kg/a nosit ju do kopca do predzahradky a toto absolvovat min. 5x ale to v pripade ze nesiem krhly naraz 2. Tento jeho oznam ma velmi zarazil a v tej chvili som bola fakt smutna a spravila som to teda sama /necakala som ze to uskodi malemu, lebo pri prvom babatku som cele tehotenstvo makala tak isto/. O tyzden som mala meniny a cakali sme hosti, vsetka priprava, jedlo, kolace, chlebicky a tak ma dost bralo-bola som vycerpana, pomohol mi aspon upratat, ale vecer si kludne sadol po 20-tej k telke, vylozil nohy a ja som makala este do 23,00 v kuchyni. V den oslavy mi uz vecer bolo zle, cely den na nohach, skakat okolo hosti, pratat riady, fakt som sedela len 20 minut ked som jedla obed :frowning2: vecer som uz "spinila". Na dalsi den mi fyzicky nebolo az tak zle, len tak zvlastne som sa citila, no okolo obeda sa to zhorsilo-bolo mi cudne a boleli ma krize, mala som pocit ze na mna lezie chripka. V praci stresy tak som myslela ze aj s toho som taka vyklepana a doma ma manzel dorazil hadkou v podnapitom stave pre kravinu. Vobec nereagoval na to ze je mi zle a ziadosti nech ma necha a nezhorsuje mi psychicky=fyzicky stav /pisem rovnasa, lebo u mna to tak je/, ale kde ze ziapal dalej a ja som ostala cela vyklepana-co rovno dorazena s celeho dna a zacala som zas spinit ale uz intenzivnejsie. Na druhy den som volala dr. ale ten v utorky neordinuje, bola tam len sestricka, ze mam zajtra prist na sono a lezat.
Doma som si lahla, manzel ofucany zo vcerajsej hadky, sice prisiel a opytal sa preco lezim, ale po mojej odpovedi ze krvacam povedal, ze ide spat /isiel do nocnej/ a ked bude nieco treba mam malu poslat ho zobudit. Vravim si " no jasne" to ani ist nemusel lebo bol cas vecere a nase dieta bolo treba nakrmit, osprsit a ulozit. Tak som sa pozbierala a spravila to. Este sa ma opytal ci ma ma zajtra odviezt k lekarovi...nechapala som...vsak snad automaticky nie? Ci sa mam krvacajuca trepat autobusom?
Na dalsi den ma odviezol, dr. na hned poslal do nemocnice a MM po ceste do nemocnice sa ma pytal, preco sme nesli uz vcera. Nechapala som, ze akoze nevie? Vsak bol celkom lahostajny k tomu co sa deje, nafucany, den pred tym na mna ziapal aj ked som sa citila pod psa a potreboval sa predsa vybuvat ako babatko kym jeho zena potraca, no nie? :angry:
Celu cestu do nemocnice som preplakala, potom pretrpela vsetky vysetrenia a strach o male a mm mal po cely cas uplne vlazny postoj. Cely cas mi nevyjadril podporu, nechytil ma aspon za ruku, neutesil. Ked mi bolo treba priniest do nemocnice vodu a WC papier, kym som bola na rizikovom vobec neprisiel /teda ano na dalsi den poobede/, este ze mi spolubyvajuca zbehla do bufetu /ja som nesmela chodit/. Ked som mu poslala o dalsie 2 dni sms ze som potratila vobec nereagoval, ano zavolal AZ vecer/sms som poslala rano po sone o 8,00 este aj zo strachom, lebo som mala ist na kyret, mali ma uspat no bala som sa/ telefonat sa tykal veci ako-doma nemam co jest a co robi mala. Kamaratka a aj moja mama mi hned volali spat, utesovali ma, ale otec dietata nic. Nevedela som pre co mam byt viac zufala, ci pre stratu babatka alebo spavania mm :cry:
Z nemocnice som sa domov nevratila, vzala som malu a isla k nasim /mama ma odviezla/, nechcela som ho uz viac vidiet...asi chapete preco. :pensive:
Takze moj pocit z toho ze sa na druhe dieta necitim bol opravneny /aj ked taketo manzelo spravanie som FAKT NECAKALA/-nie preto ze by som ho nechcela-prave naopak druhe dieta velmi chcem, ale ak to ma byt takto-radsej nie, preto ta chapem danculik ANI NEVIES AKO!
Lebo je to zena co si to cele prejde a je to o to tazsie ked je partner len prizerajuci sa a mysli si ze je to len tak lavou zadnou vynosit, porodit a POSTARAT sa o dietatko. O fin. stranke ani nehovorim, pri malej som musela ist do prace po 15 mes. a malu som az vtedy odstavila-lebo som nevladala v noci dojcit a rano vstavat o piatej do prace :pensive: /aj ked mm moju pracu uplne podcenuje, mam pocit, ze stale naznacuje ze len on sa narobi a ja asi sedim v praci pri kave/, prist domov, venovat sa jej, neodychnut si, v noci sa nevyspat a tak dokola.
Aby som veci dala na pravu mieru som spat s mm. Po krize, odluceni a dani mojich podmienok a jeho argumentov ze kvoli malej by sme to este mali skusit. Pravdu povediac sme v starych kolajach :rolling_eyes: dokonca z mojej strany citim nejaku vyhorenost. Este som v "ochrannej" lehote po potrate, tak ako dr. povedal pockat 3 mes. a potom skusat druhe :sweat_smile:
No co myslite, chce sa mi do toho? Ani nahodou. Babo velmi chcem, ale bojim sa ho mat s mm-toť je cela pravda.
Preto juraj, mal by si sa zamysliet nad tym preco tvoja manzelka to dieta nechce, dovod urcite ma-ak netusis-opytaj sa jej, mozno sa len boji porodu potrebuje podporu, ktoru ak od teba neciti dalsie dieta nechce, nie preto ze nechce babo, ale preto s kym ho ma mat.

ten kto to docital az sem ma dobru trpezlivost :grinning: :grinning: :grinning:
dlho som vahala ci to sem napisat, dlho tento prispevok bol napisany a ja som to neodosielala, predsa len nie som tu anonymna /moje tehotenstvo bolo odhalene v praci prave cez toto forum, chcela som to povedat v praci az po 12tt/-ale co sa budem schovavat a tvarit-pravda to je, aj ked to ludia s mojho okolia takto asi nevnimaju, lebo o tom netusia /okrem rodiny a par kamaratok/.Nehovoriac o vlastnom manzelovi :sweat_smile:, lebo jeho moje pocity uz asi davno nezaujimaju :pensive: kym mu to otvorene nepoviem tak sa nedovtipy, a najhorsie na tom je ze on sa nespyta a mne je trapne prist za nim a "otravovat" ho mojimi pocitmi. :pensive:
20. aug 2009 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenadka,
prečítala som do úplneho konca.
Slová určené Tvojmu manželovi by admini zmazali.
MM sa deťom plne venuje. V domácnosti nepomáha- nemám rada ak sa motá, takže to je moje rozhodnutie.
Podporuje ma aj v dojčení :slight_smile: . Radšej by sa on zodral akoby som mala odstaviť malého a ísť do práce.

Na Tvojom mieste by som to riešila rovnako.
20. aug 2009 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,

Lenadka, keby som sa ja spraval tak ako Tvoj manzel tak moja manzelka by ma uz davno opustila a mohol by som ju prosit aj na kolenach a nikdy by sa ku mne nevratila. To co si opisala je extremna situacia a ze nechces druhe dieta s Tvojim terajsim manzelom je logicke. To co si opisala je na rozchod bez debaty, co bude urcite lepsie aj pre malu.

Danculik, bohuzial tu biologicku stranku privedenia dietata na svet vratane kojenia si musi na 100% odskakat zena. To som ale nevymyslel ja, ani Tvoj manzel a ani ziaden muz (clovek) na svete. Vzdy to tak bolo, je, aj bude a ziaden muz s tym nic nenarobi, takze mu to vycitat nie je urcite namieste. A tiez musis uznat ze o takom eliminovani rizik tehotanstrva a hlavne porodu, ako je dnes mohli nase babky a starsie generacie zien len snivat. Mam to trochu nastudovane a viem, ze na co volakedy zeny (aj deti) jednoducho mreli vo velkom a dnes sa to zvlada bez akychkolvek nasledkov. Iste, stane sa aj dnes, ale to su extremy a tie prosim nechajme bokom lebo predstavuju promile. Ak je teda zena zdrava a jej lekar nema nic proti dalsiemu tehotenstvu, tak nevidim dovod nemat dalsie dieta. Tymto to ale nechcem bagatelizovat a uznavam ze to je stale narocne.

Vsetky ostatne veci su uz tak ako si to dotycni dvaja zariadia. A to ze to je tak ako to opisujes je aj Tvoja chyba. V prvom rade si si takeho muza nemala brat a uz vobec s nim mat dieta. Je mi ta luto a drzim Ti palce aby si ty a tvoja mala z toho vyviazli zo zdravou kozou.Toto ale nie je moj pripad lebo moja manzelka by ma uz davno nechala.

A teraz budem hovorit len za seba:
V zivote som manzelke nepovedal skarede slovo (ani ona v podstate nie), nijak som ju vedome neurazil ani neublizil. Sem tam zoberie prillis vazne co ja myslim zartovne a to vacsinou okamzite zaradim spiatocku. Bohuzial ona ma typicke zenske rozmyslanie a ja typicke muzske (je o tom krasna knizka "Preco muzi nepocuvaju a zeny sa nevyznaju v mapach") a preto obcas narazime na kamen.

Co uznavm, ze nerobim je zehlenie, nenakladam do pracky (ale vesiam pradlo) a varim len obcas (ranajky pripravujem hlavne ja, ale to sa do varenia nerata). A je mi to aj najviac vycitane. Vsetko ostatne viac ci menej robim (vratane nocneho vstavania k malemu ked este pil v noci mlieko a bolo ho treba pripravit). Domov sa snazim chodit medzi 16 a 18 a nikdy ked pridem domov si nelahnem a nepoviem ze som unaveny.Najest sa najem, ale to snad mozem. Cez vikendy som doma, nechodim po kamaratoch,nepijem, nefajcim a nerobim ziadne svoje hobby (aj ked by som rad - neda sa) a len vo velmi vynimocnch pripadoch pracujem (myslim tym svoju pracu). Starost o maleho ako je prebalovanie, kupanie (to robim len ja), krmenie, zaspavanie a samozrejme hranie sa je samozrejmost. Maly ma teraz take obdobie ze nechce ist so mnou spat, tak musi maminka, ale kym sa ona vrati tak su vsetok bordel (hračky, oblecenie atd) po malom su spratane a kuchyna upratana. Kazdy tyzden ide manzelka niekam von (cvicenie, kamaratka, rodicia, kozmentika, nakup a pod) a musim cely vecer z malym zvladnut uplne sam. A nevidim v tom problem (chcem len podotknut ze ziadne moje pravidelne vecer "von" nieje - ale nestazujem si). Rano robim mlieko malemu a prve prebalenie vacsinou ja. Ked sa rano neponahlam tak dost casto stiham aj druhe prebalenie a to je vzdy riadne nalozene. Ziaden problem! Samozrejme, ked som neni doma (myslim cez den, nie som kamionista) tak sa stara o vsetko manzelka a to co robim sa jej zda malo. Posudte same, spravam sa nejak neznesitelne? A este aby bol presnejsi obraz o nas - som uplne normalny (aj ked manzelka tvrdi ze mi chyba urcity sarm), viem sa zabavit, porozpravat o hocicom, mam kamaratov a som vo vseobecnosti oblubeny. To iste plati aj o manzelke (az na to ze ona ten sarm ma), normalna, inteligentna, vzdelana a k tomu vsetkemu aj pekna zena:slight_smile:.

No a teraz k tym dovodom preco nechce druhe dieta: Adamko (26m) je velmi zive dieta a predstava takeho druheho ju desi. Zatial moc neposlucha ale ked chce tak posluchne (to znamena ze rozumie). To ze je zivy znamena ze ho vsetko strasne zaujima, vsetko skusa, vsetky sufliky musi vyhadzat (ale uz ich vie dat spat) strasne rad sa blazni a pritom ma zo vsetkeho obrovsku radost. Ale kedze je to dvojrocne dieta, nie vsetko moze a teda vala veci mu je zakazovanych (nebojte sa, moze toho dost ale co je moc to je moc) a nie vzdy sa da robit to co si on prave zmysli a to su potom teda riadne revy. Zly je tiez ked je nevyspaty a hladny a ako kazde dieta v jeho veku vela krat nevie co chce (este nerozprava - no chalan) a vtedy tiez pekne ruci. A z tych jeho revov je manzelka na nervy. Ked jej poviem ze ved je to len dvojrocne dieta a treba to brat s nadhladom tak okamzite dostanem spat, ze ja som s nim nie cely den a ze lahko sa mi hovori atd. Na to nic nehovorim lebo ma pravdu a presviedcat ju ze aj tak by si mala spravit nadhlad je zbytocne. Jej predstava o dietati bola: hlavne aby bolo dievca, tiche, poslusne na slovo, rozpravajuce od jedneho roka. Toto Adamko samozrejme vobec nesplna a ze by bol druhy chlapec a nebodaj podobny sibal je jej nocna mora. No ale je toto dovod ? hlavne ked existuje velmi pravdepodobna perspektiva, ze sa to s nim casom zlepsi. A hlavne ma velmi rad spolocnost deti. Tak preco mu nezaobstarat surodenca? Bude im dobre obom. No a ci chlapec ci dievca? Bolo by pekne mat druhe dievca, no co ak nie? No nic, to si moc nenavyberas, podstatne je aby bolo zdrave:slight_smile:.

Druhy dovod: strach z tehotenstva a porodu. O tom som uz pisal vyssie ale teraz konkretne. Ako muz si to netrufam hodnotit, preto to radsej fakticky popisem a zhodnote to same.
Tehotenstvo bolo do 25 tyzdna standardne. V prvom trimestry boli nevolnosti ale ziadne denne vracanie (zvracala len raz) a uz vobec ziadne chodenie po stvornozky. Vadilo jej cerstve pecivo, boleli prsia a na viac si ani nespominam. V podstate sa tesila. V 16 tyzdni bola pre nu smutna sprava, ze to je chlapec. V 25 tyzdni jeden blbec pred nou prudko zabrzdil a aj ked to ubrzdila strasne sa lakla a zacalo jej tvrdnut brusko viac ako je normalne. Bola aj par dni v nemocnici, kde ju len pozorovali a davali magnezium. Po prepusteni z nemocnice uz zostala doma, ale tvrdnutie bruska pokracovalo az do konca tehotenstva. Bolo to dost neprijemne, lebo ked to prislo tak brusko ztvrdlo aj 10krat za sebou a to sa stalo po kazdej namahe. Musela proste vela oddychovat, co aj robila, ale okrem toho sa do porodu (v 40tt, tri dni pred terminom) nic ine neudialo (styri dni pred porodom sme mali plany poplach a vratili nas domou). Co sa tyka pribratia, pribrale hlavne do brucha, na tele minimalne a len posledne dva -tri tyzdne jej opuchyli nohy, co okamzite po porode zmizlo. Inak bola velmi pekna mamicka ku koncu uz z dost slusnym pupendom :slight_smile:. Koza jej ale nepopraskala.
Porod: prve kontrakcie nastali nadranom. Uz sme mali jeden plany poplach(a priebech dob porodu nastudovany), takze sme nerobili paniku a za pomaly sa stupnujucich kontrakciach sme v pohode dosli o 10.00 do nemocnice. Co nebolo normalne bolo, ze kontrakcie boli velmi nepravidelne (normalne sa vraj daju nastavovat hodinky). Neprijemne (pre manzelku hroza) bolo ze uz jej odmietli dat epiduralku, nakolko uz bola otvorena na 7 prstov a to vraj uz je zbytocne. Nepravidelne kontrakcie sa zacali zhustovat a boli stale silnejsie. Bolo to dost zle a ja ako chlap si netrufam hodnotit ci to bolo normalne alebo nie. Asi po trinastej (od 10.00 tri hodiny) sa teda povedalo za sa ide na vec. Sluzbu konajuci lekar ju presetril zospodu a kedze sa mu nieco nepozdavalo, tak zavolal kolegu, potom primara a nakoniec az prednostu. No proste bol problem. Maly si zle zasprajcoval hlavu a prirodzeny porod bol teda dost riskantny. Podla mna lekari spravne a hlavne vcas rozhodli ze sa pojde cisarskym. Vcas hlavne preto, ze nenastala ziadna drama a nebolo treba ist okamzite do narkozy a rezat. Dokonca sa rozhodli pre loklanu anestezu, co chcelo trochu pripravu. Potom uz prebehlo vsetko hladko a pol tretej som uz cely vystresovany (nebolo mi teda vsetko jedno kym maly nebol vonku) robil prve foto. A aby som nezabudol, az na ten cisarak (to ma pekne vykazali von) som bol stale pri manzelke.
Na zaver musim povedat, ze to manzelka vsetko znasala statocne aj ked kontrakcie strasne boleli a trochu sa ukludnila ked povedali ze sa ide cisarakom. Druhy raz by isla len planovanym cisarskym. Po cisarskom reze sa manzelka zotavila bez komlikacii. Rana bolela, ale zlepsovalo sa to kazdym dnom. Zosili ju pekne vnutornymi stehmi a dnes to je vidiet minimalne. Tehotenstvom sa jej vobec nepokazila postava a po skonceni kojenia (7m) a zacati cvicenia bez problemov schudla na povodnu vahu. No proste hocijaka sedemnastka dnes vyzera horsie. Je z nej kocka:slight_smile:.

Takze to su dovody preco manzelka nechce druhe dieta. Bohuzial pre mna slabe dovody (za tuto vetu ma tu urcite roznosite v zuboch :frowning2:). Pozrieme sa na to realisticky: Adam do deviatich mesiacov zmudrie a bude to s nim urcite vyrazne lahsie. Samotne tehotenstvo moze byt kludne lahsia, aj tazsie ale to sa neda vediet (moja aktivna podpora je samozrejmost) a porod sa da, ako som vyssie cital, dohodnut planovany cisarsky (hlavne ak bol aj prvy). No a ake bude druhe dieta? To je vzdy vo hviezdach ale predpoklady su skor pozitivnejsie:slight_smile:. Manzalka to ale nijak neakceptuje:frowning2:. Stale len bojuje s pocitmi a tie jej hovoria "nie" - asi som len blby :frowning2: chlap, ktory nevie nacuvat zene.

Momentalne som prestal o tom rozpravat a uvidim ako sa to cele vyvrbi. Podstatne je aby prestala pocitovat tlak a prislo to nejak same. Z pohladu nasho vztahu neviem, kto to vidi dramatickejsie. Ona so mnou komunikuje a ja sa snazim (mozno aj ona sa len snazi) tiez. Je to ale take....no. Co sa tyka mna tak topiaci sa aj slamky chyta. Pusu mi pri odchode da a vecer dala pusu aj pred spanim. Snad to nieco dobre znamena? O sexe nemoze byt ani rec a pravdu povediac za sucasnych okolonosti nemam ani chut (to neznamena ze ju nelubim, stale ju lubim). Necham to uplne na nu aby nahodou nepocitoval opat tlak z mojej strany. Ale tymto som si tiez nie uplne isty ci je dobry napad, lebo jej sa naviac paci ked ju chlap zvedie nesexualnym sposobom (dotetraz neviem poriadne ako to je, lebo to co platilo raz je uz druhy raz priama sexualna vyzva....jaaaj) a ona bude na to proste cakat:frowning2: Poradte mi prosim ako zeny. Dakujem.

A este tu boli spominane financne dovody. Z mojho pohladu sme taky europsky (bohuzial asi nie slovensky) standard. Hypoteka na dom na krku, ale uz to vyse 5 rokov zvladam platit a popri tom si mozme dovolit aj dovolenku a nieco usetrit. Manzelka ma vlastne auto takze nie je mobilne na mne zavisla. Podla toho co som cital vyssie, sme na tom asi lepsie a v tomto smere nudzu nejak extra nepocitujeme (aaano chcel by som digital za 1500€, ale zatial si ho upieram, lebo bubaky treba na ine). Za vodou sme rozhodne neni ale druhe dieta sa do toho urcite da priviest :slight_smile:. Ked sa potom manzelka vrati do prace tak to bude tazka pohoda:slight_smile:

Uz som toho dost napisal. Snazim sa to co najlepsie opisat aby ste vedeli co najobjektivnejsie zhodnotit situaciu. Ja viem, je to stale tazke takto hodnotit ked nepoznate vsetky okolnosti (napr. vychova, mladost, rodina, kamarati a pod.) ale predsa. Dakujem :slight_smile:

uuufff!!!
20. aug 2009 o 19:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
juraj,
mám prečítané.
Ako prežívala manželka tehotensto- myslím psychicky.
Najstarší syn bol tiež poriadny živel. Mala som 25 rokov, ale aj tak som to zvládala ťažko. Mladší synovia boli oveľa lepšie deti. Porovnávala som to aj s kamarátkami. U nich to bolo to isté. Máš pravdu za 9 mesiacov sa dieťa zmení. My sme mu všetko hovorili, takže bol pripravený. Nikdy malému neublížil. Hrozne sa ľúbia. Všetci traja.

Ja som tiež mala obavy z porodu. Po sekcii som skončila na áre. Takže tiež nič moc. Rozhodla som sa pre inú porodnicu.

Mala by problém porozprávať sa so psychológom?
20. aug 2009 o 20:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
juraj, nikdy som tu este necitala tak dlhy prispevok, ale docitala som do konca. :wink:
To co si napisal znelo velmi uprimne. Vyzeras ako chapavy muz, co sa ceni.

Tvoja manzelka bude typ zeny, pre ktoru materstvo níe je prioritou. Mam susedu, ktora je vysokoskolsky vzdelana, maju tri deti. To co na nej obdvujem je, ze zije v prvom rade pre svoje deti. Na seba prilis nemysli, priorita su deti a ich pohoda. Nechodieva do fitnesscentra, na kavicky ani na nakupy do shopping centrov. Raz za cas si dopraje kadernicku. Inak je velmi pekna, nechcela som tym povedat, ze sa o seba nestara. Je to typ zeny - prioritne mamka.
Pises, ze Tvoja manzelka chodieva na kavicky, do fitnesscentra a pod. Jednoducho ona je typ zeny, ktora rada venuje cas aj sama sebe. V tomto type sa spoznavam aj ja.
Cely problem je v mysleni Tvojej manzelky, ktore v istom zmysle nie je zdrave. To ako si opisal Vasho syna nie je vobec nic vynimocne. Je to normalne zive dieta. Vacsina deti je takychto. Dieta asi do troch rokov potrebuje vyraznejsie pritomnost mamky, potom sa uz osamostatnuje, vie si najst program s inymi detmi, hlada si kamaratov, vie sa zahrat v kolektive. Pre zenu je to potom uz ulava. Dieta je samostatnejsie, vie samo jest, vziat si pohar a napit sa. Vas syn ma vyse 2 rokov, o rok uz nebude potrebovat citit pritomnost mamy tak ako teraz.
Dalsia nezdrava vec pre vas oboch je, ze trpi aj vas milostny zivot. Tu to zacina byt nebezpecne.
Manzelka by sa mohla trochu uvolnit, ona vlastne ocakava hned negativa, obava sa poblemov skor ako nastanu. Tento sposob jej myslenia je podla mna Vasim problemom. Je to uzkostlivy typ zeny?
20. aug 2009 o 21:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok