Mladé maminky - skutočné príbehy

@mima4 ano to je pravda, len kopec párov chodí aj do CZ, Rakúska kopec párov je vďačné aj za to jedno aby mali a nemajú , určité veci jednoducho "neodrbeš" . Neplodnosť liečia primárne aj gynekológovia ( napr.Mudr. Hartel) podpornými liekmi , nielen centrá aj tí pichajú pregnyl a dávkujú lieky na udržanie fázy kedy vajíčko zahniezďuje , ktorá sa vekom skracuje , žlté teliesko zlyháva. Takže tých párov je veľa, a ak k tomu prirátame stres a tlak okolia , no nič moc. Nikto toto v mladom veku nerieši keď odkladá tehotenstvo , ani ja som neriešila že čo keď by som nemusela otehotnieť 🙂 , ono si to uvedomuje človek až keď je tým konfrontovaný .

A ďalšiu vec ktorú si maminky neuvedomujú ktoré majú detičky v neskoršom veku napríklad ako ja , že moja dcéra bude mať 21 keď ja 60 , to už budem hodne zrelá dáma, do akej miery ju dokážem podporovať ? Mať v 55 pubiša ? Syn , ktorého som mala v 26 mi dal zabrať v 40 tke 🙂.

@mima4 , ešte máš aj ambulanice pre neplodné páry, ktoré sú zvyčajne pri nemocniciach , takže nielen centrá. Je toho dosť.

@maminuska a presne pre to si myslim že 22-25 je akurat vek pokial má človek financie a bývanie. Ja mám napr PCOS a tak si uvedomujem že to vekom moze byť ešte horšie. Dosť že teraz vobec ovulka ani menzes. A tak isto ten vek. Ja mam mladých rodičov a tak sa mi to páčilo. Tak by som to chcela mať aj ja so svojimi deťmi. Presne s tebou súhlasím do bodky.

@vejkazvejka tiez mi bolo diagnostikovane pcos, ms viac nechodilo ako chodilo, brala som nejake vitaminky a podarilo sa ani neviem jak, raz sme nepouzili zo srandy kondom a bolo...takisto aj druhykrat...takze sa nestresuj hlavne, zdrava zivotosprava, vyzivove doplnky a viera...a pride to ;)

@sash37 veď ja to ako tragédiu neberiem. Zatial je vsetko možné. Len rokmi to môže byť komplikovanejšie 🙂 si myslím. Ale môže nemusí.

Ja som sa vydávala ako čerstvá 22ka (týždeň po narodeninách, rok po ukončení Bc.). Do mesiaca po svadbe som aj otehotnela - plánovane. Chceli sme rodinu tak skoro, hoci všetkým naokolo sa to zdalo, že veľmi skoro, že dnes je "iná doba" a pod. Druhého som mala ako 24r, takže štvrťstoročnicu som oslavovala s dvomi deťmi a úžasným manželom 🙂 Neľutujem nič. Ja osobne by som prijala aj tretie, ale manžel chce ešte chvíľu počkať, tak uvidíme, do mojej 30ky možno bude aj tretie (tomu by som bola rada, ale všetko ukáže čas 🙂 ) Pred prvou materskou som necelíé 2r pracovala, takže po materských som sa teraz mala aj kam vrátiť 🙂 Ale ako je tu už veľakrát písané, každá sme iná 🙂 Ja som po rodine a deťoch túžila od svojich 16nastich rokov, možno aj preto, že mám o 13r mladšie sestry - dvojičky

@lubkavargova1 asi tak nejako si to vystihla.priatela som si našla teda on mňa keď som mala pred 15tkou.prvy sex až v 16 😃 boli sme spolu 3r keď prišla kríza a išli sme od seba.no po pol roku sme sa k sebe vrátili a o 3mes.som bola tehu.byvali sme v podnájme chlap dobre zarobil ja som školu nechala. narodila sa mala to som mala pred 20tkou. teraz má za chvíľu 4r.v júli sme sa vzali a bud.rok v júli pribudne babetko.manzel sa o nás neskutočne stará a je to ten naj chlap na svete 😃 takže netreba mať všetko len chlapa ktorý vás miluje a viete že všetko spolu zvládnete

@mima4 "niekedy mam pocit (ide len o pocit) ze zeny s názormi ako mas ty, tak citia taku vnutornu nespokojnost hlavne ked celia zenam, ktore su spokojne v praci, spokojne v rodine... " chválabohu, že je to len Tvoj pocit. Vnútornú nespokojnosť by som mohla cítiť len ak by sa mne nenaplnili moje túžby. Nemám dôvod čeliť iným ženám, nech si žijú ako chcú, ako to im vyhovuje. Písala som o tom, že pre mňa sa rodina a kariéra dajú skĺbiť, ale viac času a pozornosti venujem rodine, pretože ma to viac napĺňa. Z toho dôvodu som si ju založila ako mladšia, dala najskôr priestor realizovať sa ako matka a až potom som začala pracovať a práca ma živila, a aj keď to bola kancelárska práca - stále len práca, nebola mojou prioritou. A z čoho plynú Tvoje pocity netuším...

Inak napadlo ma ešte, možno aj pre kariéru je fajn byť mladou mamičkou. Pretože si odbiješ materskú a potom môžeš rozbehnúť kariéru a nemusíš riešiť, či ti podržia miesto keď sa vrátiš atď.

@vejkazvejka No len ak nemáš žiadnu prax a malé dieťa na krku, tak sa o teba zamestnávatelia práveže veľmi nebijú, takže toto by som za výhodu veľmi nepovažovala, skor naopak.

@vejkazvejka nie veru,
@janickacrazy ma pravdu...ziaden zamestnavatel sa netrha o matku, ved to su same ocr, skore odchody z prace...toto je pre karieru minus

síce v tomto je to asi pravda, kým je ešte malé a nemáte to ako riešiť inak...ja sa len tak zamýšlam, ja prax mám a mám sa aj kam vrátiť a veru viem, že sa nebijú, kým som sa dostala tam kde som som tiež musela čo to odskákať keďže s gymplom ma nikto nechcel nikam :/ teraz už robím aj školu popri práci tak už kkeby ma tu aj nechceli tak by sa niečo po materskej lahšie našlo...ale máte pravdu ženy, ale tak ak niekto začne pracovať skôr a naberie nejakú prax tak sa to dá

@vejkazvejka Ja by som ti vedela rozprávať, mne na jednom pohovore povedali, že máte malé dieťa a ja že ved mám opatrovanie zabezpečené, aj keby bol chorý, nebudem chodiť na Očr a oni, že už sme tu jednu takú mali, tiež sľubovala, že nebude a zrazu to bolo inak, takže je nám ľúto a zobrali bezdetnú. A to bol len jeden prípad. Pritom som bola vtedy aj mladá, aj školu som mala dobrú, aj prax, no smola.

no otras...necitliví ľudia, veď každý ma deti, je to normálna vec..ale jasné, každý chce čo najjednoduchšie

@vejkazvejka deti som mala na VS a hned po nej dalsie, odkrutila som si to naraz jedno dieta po druhom a velmi mlada...na zaciatku sme nemali nic, iba seba a deti...ale popri materskej som si doplnala kvalifikaciu...ked malo najmladsie dieta 3 roky, hned som sa zamestnala a pracujem v obore stale, aj ked uz teraz v dalsej firme, dnes mame, co potrebujeme a hypo splatime do 4 rokov, vela cestujeme...deti vyrastli a ja sa citim skvelo, po dalsich netuzim
..tesim sa na vnucata

@janickacrazy na pohovore sa ta normalny zamestnavatel nema co pytat take otazky typu kolko mas deti ake su stare atd..nie si na to povinna odpovedat

@sykorkauhliarka zalezi od mnohych faktorov: urovne a velkodti firmy, druhu prace a pracovnej doby, kvalifikacie zaujemcu...ak mas skvele specificke vzdelanie a firma vysoku uroven, taketo otazky su bezpredmetne...ocakavaju od zaujemcu absolutnu oddanost firme, flexibilitu a energiu, rodinny stav neriesia

@sykorkauhliarka Viem, že sa to pýtať nemajú, ale aj tak sa mi veľa krát stalo, že sa spýtali. Ten príklad, čo som uviedla sa stal už veľmi dávno, je to už skoro 20 rokov, takže vtedy sa to pýtali úplne bežne.

a aj tak..keď zoberú už ženu s dieťmi tá už nemusí ísť na materskú len občas teda v prípade choroby vynechá ale tá bezdetná, tak ešte stále ma pravdepodpobnosť 3 ročného "výpadku" v práci.

@sykorkauhliarka v tomto mas pravdu, ja sa na to tiez spolieham 🙂 a mam zmluvu na dobu neurcitu takze nikde nebude vidno ze som bola na materskej par rokov. Osobne otazky na pohovore nemaju byt, a ked sa spytaju nemusim odpovedat a nebudem o nic horsia ako ini uchadzaci. A ked budu tlacit na pilu tak asi ani tam nebudem chciet robit po pravde :D

@vejkazvejka ahoj tak ja som otehotnela v 17tich.aj ked som musela prerusit skolu a zmenilo sa vela veci ale nikdy nelutujem ze som si synceka nechala🙂 teraz ma 3r aj ked uz nevlastneho ocina ale vsetko je tak ako ma byt ;) nedala by som ho za nic na svete 🙂

@vejkazvejka áno, plánovane. Brali sme sa v 92, po svadbe sme si povedali, že dieťa hneď nechceme, že si ešte chceme užiť sami a tak akosi sa spolu zžiť - je iné spolu len chodiť a iné je spolu žiť - nebrala som však žiadnu antikoncepciu, proste mám muža, ktorému v tomto môžem veriť a ktorý si to " vie ustrážiť " 🙂 - no a potom sme si v 94 povedali, že teda chceme dieťa, no prišla som s tým ja, nie manžel ( on len že - dobre 🙂 ), otehotnela som hneď, syn sa narodil v jan. 95.

@libawet o pol roka mladšieho syna odomňa máte 🙂

...ako tak čítam tuná tie príspevky...dosť často sa opakuje - keď toto budem mať a toto, potom až deti...neviem, my sme toto neriešili a nič sme nemali, boli sme obaja zamestnaní, to áno, no žili sme od výplaty k výplate, ale vôbec nás v tom mladom veku nenapadlo, že nemáme auto alebo taký nábytok, hentaký televízor, koberec, kreslo...všetko sme mali staré, darované, požičané, a dieťa sme chceli, vôbec sme nerozmýšľali, že ako tak budeme žiť a žili sme, nikto nám nepomáhal, boli sme šťastní aj doslova z ničoho....myslím si, že to bolo pre to, lebo sme boli obaja tak mladí a nič nás netrápilo, nič nebol problém a dalo sa to zvládnuť....človek až vekom začne byť taký ustráchanejší, plný obáv, začne sa báť, čo ak a čo keby...že aj preto je možno ľahšie otehotnieť do 25, lebo človek je taký bezproblémový, že neskôr už rozmýšľa a trápi sa, stresuje nad hlúposťami a hlavne ženy, že to možno súvisí potom aj s tým otehotnením, že sa nad tým moc zamýšľajú, moc nad tým premýšľajú a špekulujú a koľkokrát to vedie do slepej uličky...keď sa človek začne báť, je na najlepšej ceste prehrať...tak akosi.

Ja som porodila prvu dceru ako 24 rocna,teraz ma 5 mesiacov. Keby nemam o 16 rokov starsieho manzela,urcite by som s dietatkom este cakala. Sme vsak vdaka nemu financne zabezpeceni,ja som este pred svadbou aj tehotenstvom dobrovolne odisla z prace a zacala si rozbiehat v klude svoj biznis, o ktorom som roky snivala. Teraz pokracujem na materskej,v pomals tempe,ale ide to. Som rada,ze mam dceru,nezda sa mi to vekovo skoro,ale podstatnejsie pre mna boli podmienky,do ktorych som sla dieta priviest.chcela som byt vydata, a mat dost penazi na to,aby som si tu matersku mohla naozaj vychutnat,to mysl tak,aby som sa nebala ci zaplatim najom,hypo a po a aby som si mohla popri beznych vzdavkoch aj robit radost vecami ktore nutne nepotrebujem. Okrem toho manzel je skvely muz,otec a to je pre mna zaklad. Vravim si tiez,ze ak bude dcera studovat a rozbiehat zivot,tak ja budem za 20 rokov mozno a dufam v praci zarabat a budem si moct dovolit toho viac ako ju podporovat v 55 - 60tke pred dochodkom..moj mm ma rodicov,ktori ho mali neskoro a okrem obrovskych generacnych rozdielov ktore sa teraz najvyraznejsie prejavuju uz ocakavaju jeho pomoc im-v dobe ked on ma male dieta a potrebuje prevaznu cast svojej energie venivat svojej rodine a praci..moji rodicia ma mali v 25ke a teraz vidim ten rozdiel..su pracujuci este mladi, aj maju energiu a lepsi prisrup k vnucke,nemusim sa bat,ci ju budu zvladat strazit narozdiel od svokrovcov ktorym by som uz malu uz nemohla na dlhsie bez mojej pritomnosti zverit.dalej moji pomerne mladi rodicia este nepotrebuju pomahat s beznymi vecami ani financiami,co by som teraz brala ako zataz navyse,lebo s malymi detmi sa clovek ohana a ma co robit sam aby to zvladol.takze vidim dva modely rodicov,mojho muza co ho mali neskoro a sam ma dieta neskoro a mna,co mam dieta pomerne mlada a mam aj mladych rodicov a veru vdaka bohu zato, aj ked povedzme si pravdu,teraz som v praci pomalsia,ale v materstve zas vykonna.a nebudem svojim detom visiet na krku v case,ked sa oni budu obhanat okolo svojej rodiny s malymi detmi. Ja to vidim takto.

Neda sa pausalizovat co je lepsie. Vsetko ma svoje pre aj proti. Mladsi rodicia vladzu viac, ale penazi byva zvycajne menej a je nutno byvat u rodicov. "Starsi" rodicia su vacsinou zabezpeceni, ale vek sa oklamat neda.
Ja som prvy krat rodila ked som mala 32 a druhy krat v 35. Bolo to pohodlne a nemuseli sme sa bat ci bude dost penazi ked zostanem doma, ale ked porovnam s mojou o rok starsou sestrou ktora rodila v 20-ke jej deti su teraz v podstate samoobsluzne, ale spominam si na problemy ktore mali lebo byvali u svokry.....Osamostatnili sa az nedavno.
Najvacsi problem vidim v tom ze moj partner tuzi po velkej rodine (5 deti) ale kvoli nasmu veku sa to nikdy nestane.

Nechapem tieto ankety. Kto rodil skoro povie ake je to super.kto neskoro povie ze aj to je super...a mozno budem zla ale moja rada - neplanuj si taketo veci takto ako planujes ty ze "chcem dieta do 25 len ako ho presvedcit"...lebo to moze zle dopadnut. Nemusia ti vyjst tvoje plane a zbytocne budes frustrovana ze zivot nejde ako si chcela. Alebo ti ten plan vyjde a pokasle sa ine.

Ja som mala stale len jednu tuzbu, ze chcem byt manzelka a matka, s laskou sa starat o manzela a deti a domacnost a popritom sa kreativne rozvijat 🙂 Rovesnici krutili hlavami, moji rodicia mali pre mna tiez pripravenu inu predstavu do zivota. Nastastie som spoznala mojho muza a prveho synceka som porodila v 17tich, bol nase chcene milovane babo 🙂 Teraz budem mat 20, som manzelka a cakame uz druheho synceka, taktiez planovane 🙂 Ja som so svojim zivotom a rozhodnutiami spokojna, nic nelutujem a citim sa stastna 🙂 Samozrejme, je to velmi individualne, ktora zena sa ako citi, ja neodsudzujem nikoho ani neviem povedat co je lepsie a co horsie. Podla mna najpodstatnejsie je, ze dieta je vzacny dar, maly zazrak a na to vek matky nevplyva. Ani sila materinskej lasky od veku nezalezi 🙂