Moja príšerná rodina sa ku mne nespráva pekne.
Prajem krásny deň všetkým.
Ani neviem kde začať, mám toho toľko na srdci. Začnem asi posledným zážitkom, ktorý ma poriadne naštval. Prišla som domov na dovolenku zo zahraničia, kde žijem a pracujem. Prišla som na týždeň. Moja teta, mamina sestra, oslavovala narodeniny, tak sme u nej boli. Bolo tam veľa ľudí, keďže teta je dosť spoločenská, má veľa priateľov a máme veľkú rodinu.
Tak sme prišli, hneď mi začali vyčítať, hlavne babka, ako som si mohla dať topánky na podpätku, veď som takáááá vysokááá. Meriam 176 cm. Skritizovali na mne úplne všetko, od hlavy až k päte. "Máš dlhé vlasy, daj si ich ostrihať, máš poškodené končeky (bola som pred týždňom u kaderníčky), Bože, po kom len si taká vysoká? Ale na to som si už zvykla. Oslava prebiehala, nik sa so mnou nebavil, nerozprával. Ani sesternice. Bratranec mi ponúkol alkohol, ale odmietla som keďže nepijem, tak sa ma spýtal či mi nej..be? Sedela som tam sama akoby som mala lepru. Babka ma okamžite zapriahla do práce, aby som pomohla umývať riad, odniesť tácky a tak. Ja som hosť a mám toto robiť? Veď teta má dve dcéry a syna, prečo oni nepomáhali, prečo ja? Ešte nás volali od rána aby sme im pomohli pripraviť oslavu, poupratovať... U nás doma keď je oslava, ani ja a ani mama si nedovolíme niekoho obťažovať aby nám pomáhal umývať riad. Ale tak nič nové, veď moja sestranica bola lemra lenivá vždcky. Už od mala. Ja som vždy chodila umývať okná babke aj dedkovi spoločne s mamou, tá lemra tam nikdy nebola, nikdy nikto nepomáhal len ja. Ona len do zrkadla pozerala, to bolo všetko. Všetka práca bola na mne.
Všetci sa tam tvárili ako hov..o na torte a ja som sa tam cítila ako šváb. Po týchto rodinných oslavách akurát dostanem depresiu a cítím sa úplne k ničomu, ako nula, ktorej sa každý vyhýba. Potom potrebujem niekoľko dní aby som sa necítila úplne k ničomu a nazbierala aspoň aké-také sebavedomie. Tieto rodinné oslavy sú pre mňa nočnou morou. Dokonca raz môj strýka nazval môjho brata cocotom. A rodičia nič, mama a otec len sedeli a prikyvovali.
Mama to isté, tá na mne tiež nikdy nič dobré nevidela, len ma kritizovala. Nič jej nebolo dosť dobré. Mám pocit, že ma všetci len využívajú. Keď prídem domov, tak prídem aby som si oddýchla, ale to je stále niečo , raz pomáhať babke do záhrady, potom dedkovi upratovať. Veď má toľko vnúčat, ale vždy to schytám ja.
Nechcem zo seba robiť chudinku ani Popolušku, ako ma len všetci zneužívajú, ale vadí mi to a vlastne aj preto sem píšem, chcem vedieť vaše názory, či je toto normálne. Lebo im to príde normálne.
Tiež by som napísala, že rozhoduj sama za seba a nenechaj sa manipulovať. 🙃
Mňa by hanba fackovala,kebyže prídem na oslavu,babka ma požiada čosi pomôcť a ja budem nafučaná,lebo však ja som hosť.Aj my robíme domáce oslavy,každý účastník robí čo treba a nikomu to nepríde divné,že pán doktor umýva riad a druhý pán doktor robí čašníka ,že pani inžinierka krája tortu a obsluhuje a pani mgr. každému nosí pivo.sme rodina,prepánakráľa,aj sa pritióm nasmejeme,pokecáme.Či to máme si najať kuchárku a čašníkov,lebo všetci sme hostia? Jasné,že si sedela sama,ked si sa k nikomu nepridala.Neposudzj čo robil/nerobil ten či onen,prídeš raz za rok a nespadla by ti koruna z hlavy,keby si sa prispôsobila,pomohla,porozprávala...keby sa jeden,dvaja k tebe správali ľahostajne,tak chápem,ale k tebe tak pristupujú všetci,tak porozmýšľaj prečo asi....
@janinah Predstav si, že by mi veru ručičky neodpadli, to určite nie. Tu ide o dlhodobejší problém, ktorý ale Ty a obávam sa, že ani ostatné užívateľky nevidia. Ty vidíš len to, že som prišla domov na pár dní a myslela som si, že ma všetci budú obskakovať a posluhovať mi ako kráľovnej 🙂 Neviem, kde si na to prišla, ale tak fajn, je to Tvoj pohľad na vec. Predstav si, že ani koruna z hlavy by mi nespadla, nenosím totiž žiadnu. Tu ide o využívanie už od detstva. Zaujímavé, že vždy som to bola ja a moja mama, keď sa niečo potrebovalo urobiť, či už u babičky, dedka.. samozrejme, vždycky som pomohla, veď som vnučka a oni sú už starí. Zaujímavé, že za tie roky, dlhé roky som to bola vždy len ja a moja mama. Sem-tam prišiel bratranec odhrabať sneh, druhý pokosiť trávu, ale ani jedna sesternica nebola nikdy v živote babičke umyť okná, upratať dom. NIKDY. Vždy ja a moja mama. A áno, keď prídem domov na DOVOLENKU, chcem oddychovať, lebo sa v práci narobím, nabehám ako taký koň a nepríde mi normálne, aby ma volali upratovať garáž, pomáhať s upratovaním v čase mojej dovolenky. Už ako malé deti sme so sesternicou u babičky prázdninovali a všetku prácu nechala na mne. Ona si vysedávala pri telenovele Divoký anjel a ja som upratovala. Keď náhodou babička niečo potrebovala, povedala mne a nie jej. Asi takto to bolo už od detstva, potom keď som chodila do školy, keď som pracovala no a potom som odišla do zahraničia. Takže áno, príde mi to ako využívanie. Čokoľvek potrebuje, ja som prvá za ktorou príde, napriek tomu, že je tam ďalších 10 vnúčat. Ani za jednou sesternicou nepríde, ale za mnou. Im by ručičky odpadli? Áno, odpadli. Možno to robí, lebo vie, že pomožem. Keď sme mali u nás doma návštevu, keď mama oslavovala narodeniny, tak ja som to bola ktorá pomáhala pripravovať oslavu, veď to je úplne normálne. A ja som to bola, ktorá upratovala. A nie, babička vtedy neprišla za sesternicou aby mi pomáhala upratať a umyť riad.
@janinah Nenamýšľam si o sebe viac len preto, že prídem zo zahraničia a nie, tiež nepotrebujem, aby sa mi všetci podlizovali lebo Panička pracuje v zahraničí. Nemyslím si o sebe nič viac. A to správanie (na obrázku) je mi cudzie.
No tak rodinu si nevyberáme. Tiež ma rodinné stretnutia vyčerpávajú. Už blížiace sa vianočné sviatky ma znervózňujú, lebo tie rodinné stretnutia...Tiež ma skritizujú za každý vlas čo mám na hlave trochu nakrivo, zhodnotia vždy oblečenie a vždy to bolo tak...a počas ich kritizovania sa pozriem lepšie na nich a uvedomím si, že aj ja by som mohla kritizovať veľa toho na ich zovňajšku, účese, oblečení, líčení, práci, bytovom zariadení....len ja ich beriem všetkých takých, akí sú, aj s tými ich nedostatkami a keď sa mojim príbuzným ženského pohlavia tak páči u káderníčiek čo ich roky strihajú tak nepekne a nevkusne, tak nech tam chodia aj ďalej, však sú to ich hlavy...hoci si ich farbia podivnými farbami doma, takže to aj tak vyzerá-aká farba sa im podarí, takú nosia na hlave, niekedy sa nestačím diviť... a ani ma nenapadne upozorniť ich na rozmazané líčenie a podobné nedostatky...samozrejme keď si ja náhodou nestihnem nalíčiť oči úplne top, lebo riešim nutnejšie záležitosti, tak ma za to každý skritizuje a ja ich ešte v tej kritike doplním, ešte to okorením a oni do toho hlavou pritakávajú celý šťastní a veselí...no trápna situácia...a samozrejme na všetkých oslavách som bola ten poskok čo robil kávu, umýval riad, chystal chlebíčky zatiaľ čo ostatní sa zabávali, jednoducho mi to za tie roky prischlo, keď nelietam okolo nich, tak som v ich očiach automaticky lemra lenivá. Dokonca som raz za chrbtom začula ako sa dobre zabávajú na mne a schuti rehocú. Takže pred sviatkami vypekám, potom obskakujem a potom ešte som im aj pre zábavu. Preto vždy musím chodiť na rodinné stretnutia oddýchnutá, aby som ich všetkých vládala potom obskakovať a potom ešte rozvážať....asi som spoľahlivá, dôsledná a viem kedy je vhodná chvíľa doplniť to či ono, ponúknuť koláčik komu a aký...a tak by som mohla pokračovať...a ešte doplním, že som ku tomu všetkému všetkým v rodine na smiech....jedného dňa sa ma manžel opýtal, že čo za to mám, že som všetkým v rodine vždy k dispozícii, že im tak pomáham, udržujem s nimi kontakty, a ja som si vtedy uvedomila, že nič...vlastne niečo predsa len...ich kritiku...na to sa môžem vždy spoľahnúť...to je jediné v čom sa môžem u svojej rodiny spoľahnúť...potom na ich nedochvíľnosť...na ich zábudlivosť.... keď som ich o niečo požiadala ... nemajú čas, nestíhajú a podobne...samozrejme odjakživa všetci príbuzní pri stretnutí odo mňa ťahajú rady a rozumy, pomoc...mne nikdy v ničom dobre neporadili......ale viem, že keď urobím pravý opak ako to, čo mi radia príbuzní, tak si určite neskomplikujem život....ale tak rodinu si nevyberáme...a aj tohtoročné vianočné rodinné stretnutia nejako prežijem...budem asi znovu všetkým na posmech, ale veď nech sa zasmejú.
@evabb35 Ahoj, tak takú rodinu ako máš Ty by som už hodila cez palubu. Toto je už moc a akože na čom sa smejú? S takými by som sa už nestretávala a ešte by som si urobila srandu z nich, skritizovala ich účesy a potom s pocitom víťaza odišla.
Lenže oni by tú kritiku nepredýchali a ešte by sa pustili so mnou do hádky...lebo oni musia byť úžasní a ešte by ma začali presviedčať, že je to tak správne a že je hlúposť vyhadzovať peniaze u šikovnej káderníčky, ktorá perfektne ostrihá a zafarbí vlasy...oni žijú v domnení, že vedia všetko najlepšie...
@evabb35 Tak by som im odpovedala niečo "pekné" s úsmevom na tvári a povedala by som im, že už toho bolo dosť a že ich už nikdy nechcem vidieť. A to by som aj urobila, zablokovať ich v telefóne, na internete, skrátka všade. Mňa by takáto rodina už nikdy v živote neuvidela.
Keď ja takáto razantná voči príbuzným byť neviem...Možno sa časom aj ku tomu dopracujem...však manžel mi v tom pomáha a usmerňuje ma, lebo za tie roky to vidí ako sa ku mne správajú...každopádne by mi prerušenie kontaktov s príbuznými zjednodušilo život.
@evabb35 Prečo by si mala trpieť ich správanie a posmešky? Čo Ťa k nim viaže? Ty im skáčeš okolo rití a oni sa Ti poza chrbát ešte smejú. Toto by som už ja nevydržala.. Myslím, že život by Ti to uľahčilo. Nechoď tam na sviatky len preto lebo "musíš". Nemusíš, keď sa takto správajú.
Zatiaľ sa snažím eliminovať návštevy ako len dá a na čo najkratší čas...hoci som zistila, že aj počas sviatočného obeda sa toho dá z ich strany na mne skritizovať dosť a potom sa ešte čudujú, že mi akosi nechutí a manžel sa nenápadne vytratí kdesi mimo, aby to nemusel počúvať... Pripadám si divná, lebo s blížiacimi sviatkami mám hrôzu, že ma niekto z príbuzných pozve na ďalšiu návštevu, alebo príde nejaká prepadovka príbuzných ku nám. Dúfam, že to budú pokojné sviatky...
@evabb35 Ja by som to vyriešila radikálne a odstrihla sa od takej rodine. To chcete aj naďalej počúvať ako Vás kritizujú? A čo je to za rodinu? Tety, ujovia..??
@katielove12 Vaše trollingy sú nahlásené.
Keď ja neviem byť taká uštipačná...a asi ani nechcem...
@evabb35 Nehnevaj sa, ale teda čo iné Ti poradiť? Tak trp ďalej. Už to, že Tvoj muž to nemôže počúvať a radšej odíde svedčí o tom, že to je fakt zlé. Mal buchnúť po stole ako chlap a urobiť tam poriadok. Čo je veľa, to je veľa.
Ale tak oni si to tak neuvedomujú. Žijú v tom, že robia všetko správne, vieš. Darmo by im niekto sa snažil vysvetliť, že by sa tak správať nemali. Môj manžel sa snaží situáciu odľahčiť a vždy keď sa schyľuje k nejakému rodinnému stretnutiu, tak hneď vtipne nadhodí, že tam určite nesmiem chýbať, že takú úžasnú príležitosť nesmiem vynechať...
@evabb35 Tak im napíš list a napíš tam prečo sa odmietaš s nimi akokoľvek kontaktovať, že si počula, ako sa na Tebe smejú, napíš to, čo píšeš sem. Rozpošli im to a hotovo. Myslím, že nebudeš ľutovať, nebudeš mať čo ľutovať. Ja by som nešla niekde, kde sa zo mňa smejú a ja im tam slúžim.
Ty si myslíš, že čítajú moje listy? Vyhodia ich aj s letákmi, lebo však sú tak strašne zaneprázdnení...
@evabb35 Tak a Tebe to stále nedochádza? Si pre nich vzduch, nepodstatná, si pre nich len sluha, ktorý okolo nich skáče a obsluhuje ich, ako taký šašo, z ktorého si ešte posmech robia. Utni to ! Čo také strašné by sa stalo? Máš deti? Aj deti sú prítomné na týchto stretnutiach?
Vždy som musela riešiť dôležitejšie veci ako niekomu vysvetľovať ako sa ku mne má správať...a možno by to aj tak nepochopili...možno by si mysleli, že si robím z nich žarty...Ja neviem, možno psychológ by to vedel lepšie vysvetliť, že sú určité typy osobností, ktorí sa nezmenia. Ani za cenu, že prídu o príbuzného, o priateľstvo...
@evabb35 Áno, mám to v rodine, preto Ťa chápem. Ale urobila som razantné kroky a čuduj sa svete, cítila som sa oveľa lepšie. Nenechaj si takto ubližovať, povedz im, že Ti ich správanie vadí a je úplne jedno, či to pochopia. Pravdepodobne nepochopia, ale to je už ich problém. Ty si ži svoj život a rob len také veci a stretávaj sa len s takými ľudmi, s ktorými si šťastná a spokojná. Nemusíš sa nikomu podlizovať a nemusíš chodiť na rodinné stretnutia, keď na Tebe vidia len to zlé a kritizujú Ťa. To nie je rodina.
Založila som si rodinu a už my ako rodina sme pre nich na posmech...a sme poskokovia...keď treba pomoc, tak volajú nás...
@evabb35 Preboha a prečo tam chodíte keď ste im na posmech? A ešte máš deti, to im aký vzor dávaš? Že je v poriadku sa nechať urážať a ponižovať?


V každej rodine je niečo, tiež to poznám a preto na niektoré akcie rodinné ani nechodím, lebo potom som z toho nervózna a nešťastná. Mnohokrát cudzí ľudia sa ku mne lepšie, milšie chovajú ako vlastná rodina, ale ja som si už povedala, to nie je môj problém, ale ich 😉