Návrat na rodnú hrudu

@aliza ona mala frajera ked tam isla, slovaka, boli spolu 8rokov, a ja ked si teraz hlada frajera len slovaka, poliaka, ukrajinca alebo madara 🙂 uz pochopila ze je proste "slovenska" natura a s Portugalcom si proste rozumiet nebude. Iste si uvedomuje ake je to na SK, ze si zavidime aj chlp na zadku ale "to je take slovenske" 🙂 , ja ked ju pocujem niekedy hovorit o praci tak tam moze byt aj 25rokov, dusou je stale vychodniarka.

Oprava ona uz nehlada frajera ale manzela, chce sa usadit.

mne zase vadi ta nasa vybusnost, na vsetko reagujeme s horucou hlavou, hned zblkneme, hned utocime, obvinujeme, urazame....takisto aj co sa tyka spravania k detom, hned tie deti zdrapneme, skricime, drmeme nimi, hned ich trieskame po riti, ponizujuco trestame,citovo vydierame ( 'ak neposluchas, boli ma to, ublizujes mi, nebudem ta mat rad...') ziadna komunikacia, vysvetlovanie, respekt...jasne, aj tu su deti nevychovane, bez hranic, ale vacsinu, co ja poznam, su slusne, dobre vychovane deti, s ktorymi rodicia vkuse komunikuju ako s rovnocennymi partnermi, ziadne po zadku nelietaju, ani nestoja v kute.

@eeffka no, to je pre nu este tazsie, kedze tam zostala sama.

@aliza no sama ako sama, jej osobne vadi co som bola prekvapena kedze mi pripadala dost Funky nalada, ze jej vadi ze odisla ked sa mi narodila 1.dcera, nevidela ju vyrastat, teraz mam druhu, chodieva tu pomerne casto aj 4x do roka, vsetky kamosky sa povydavali a bud vratili alebo to boli polky co tam maju cele rodiny a maju ine zaujmy, iste zavolaju ju ale vravela mi ze sa tak pri nich citi este horsie nez sama.
asi 2r mala frajera poliaka, on tam mal celu rodinu chodila ku nim na vsetky sviatky, vravela ze je to skoro ako doma, aj s nim bola o 1/2roka dlhsie nez planovala kvôli Vianociam, mozno svinske ale nechcela byt sama...

Zavisi to od toho ako to clovek citi. myslim ze ak by moju sestru vyhodili, co uz 2x realne hrozilo ( mali zatvarat ich pobocku) tak ona asi jedina chodila do prace vysmiata, ze vyhodia ma? balim sa domov. jej chyba impulz ktory by ju "donutil". Ak by som jej povedala ze pridi , od 1.3 budes tu a tu robit to a to za taky plat, byvat budes 2t u mna a potom u mamy a od 1.6 mas kupeny byt ( toto je ja obeham a zariadim, myslim ten byt) tak si zbal svojich 6kufrov a prileti.

@wewerka01 obaja bratia žili a pracovali v Anglicku a obaja sa vrátili. Život tam, ludia, nič tam nebolo blízke ich srdcu. I ked tu zarabaju menej, a nemôžu si vyskakovať, život na slovensku im viac vyhovuje. Najmä teda ludia.

ako tak čítam, čo človek to iný nazor.... Neda sa paušalizovať, skutočne zavisí od priorit. JA by som zas nešla do cudziny. Viem, že to už pre mnohych moc neznamená, ja by som nedokazala odtrhnuť moje deti od starých rodičov a naopak. KEd vidím aký maju vzťah, a ako im na sebe zaleží. Môj manžel nepoznal svojich starých rodičov a doteraz to citi ako velké mínus.

@wewerka01 v Anglicku som s manželom žila vyše troch rokov, v oktobri som zistila že som tehotná a v novembri som sa vrátila domov. už v lete sme kúpili byt takže ked sa prerobí tak budeme mať kde bývať, zatiaľ som pri rodičoch. manžel síce ešte ostal v Anglicku ale riešime jeho odchod do Nemecka aby bol bližšie k nám a aby sme sa častejšie do roka mohli vidieť. po celé tie tri roky som život v UK neznášala, všetko a všetci sa mi tam protivili. vedela som že tam navždy nevydržím a ked prišlo bábo tak som vedela že chcem ísť domov, jednak tí doktori a ich starostlivosť u mňa nula bodov, jednak bývanie len v jednej izbe a tým pádom hľadanie niečoho väčšieho by bolo riadne drahé, a jednak rodina samozrejme. ja som rodinný typ a ani tie peniaze mi za to nestoja. tu mám svojho gynekológa ktorému verím, tu mám rodinu, rodičov, svokrovcov, súrodencov a tí všetci sú dôležití pre mňa a aj pre to malé ked sa narodí, ved aj oni chcú vidieť ako im vnúča vyrastá predsa. a ako píšeš aj ty, život rodiny kým si v zahraničí uteká pomedzi prsty, nikdy nevieš ako dlho tu budeme a predstava že by som posledné chvíle s rodičmi napr. nestrávila preto lebo som ďaleko tak to by som si ja osobne nikdy neodpustila... poradiť ti ja nemôžem, ale aspoň som sa podelila o moju skúsenosť.. držím palce

Ahoj, viem ako sa cítiš. My už niekoľko rokov riešime podobný problém a to nemáme ani nečakáme dieťa, ale plánujeme ho a tiež nás to núti vážnejšie sa zamýšľať nad otázkou, kde sa máme vlastne usadiť. My sme pred rokmi s manželom, vtedy ešte s priateľom, odišli do UK. Boli sme tam asi rok a vrátili sme sa na Slovensko. Kvôli práci sme šli rovno do BA, čo je asi 250km od našich rodín. Návrat z UK vôbec neľutujem, mne tá krajina vôbec nesadla. To že na Slovensku je ťažšie je pravda, ale je to môj domov a v UK by som sa tak nikdy necítila. Aj keď už niekoľko rokov žijeme v BA, stále nie sme úplne presvedčení že tu naozaj chceme zostať, tiež nás tu drží hlavne práca, ale ťahá nás to ešte bližšie k rodine. Hlavne keď má človek dieťa, mať babičky po ruke je veľkou výhodou 🙂

@wewerka01 - citala som len tvoj prvy prispevok a nerozumiem ti. Ak tam zijete uz dlhsie, ako je mozne, ze nemas kamaratky? Ze nemas socialne zazemie? Ze sa stale citis sama? Ze tam stale nie si doma? Nerobis chybu ty sama, ze stale pocitas s navratom na slovensko a nechces tam podvedome zapustit korene? Nemas niekde v hlave hlasok, co ti vravi, ved na co, je to len docasne?? Byt doma je o rodine, to si predovsetkym ty, manzel a vase dieta. Ano ten zvysok okolo toho velmi chyba, ale ked sa prestahuje rodina z kosic do bratislavy, vyjde to zajedno. Mate tam byvanie, zarabate, zijete. Treba zmenit vnutorny postoj. Vsetko opustit a prijst o nicoho, aj ked tam bude rodina.. no najsneskor po pol roku si uvedomis, aka to bola somarina, ale uz nebude cesty spät 😖

@wewerka01 ešte jedna vec, my sme mali možnosť presťahovať sa na druhy koniec Slovenska za lepšou pracou a zamietli sme to. Ono ja si neviem osobne predstaviť, že v prípade nudze by som nemala koho požiadať o pomoc. Napríklad teraz cez vianoce sme chytli otrasný črevný virus. MAnžel aj syn museli isť na infuzie do nemocnice. Manžel bol na internom, syn bol na deckom na infuziach, lebo bol už dehydrovaný, vyzvracal aj lyžičku vody, proste všetko. JA som tam ležala so synom, kedže ma len 3 roky, a keby tam bol sám s hadičkami v rukach vracajuci hnačkujuci, bol by to pre neho obrovský stres. Moja ročná dcerka bola zatial u našich. Skutočne si neviem predstaviť, čo by sme robili, keby som rodičov nemala po blízku. Zrejme by som musela ostať doma s dcerkou a trojročný synček by musel byť v nemocnici v tomto hroznom stave sám. Toto su situacie, kedy si človek važne uvedomí, aké je dôležité mať pri sebe rodinu.

@wewerka01 ahoj neviem kolko ste v UK,ale uz niekolko rokov a ako pises mate tu dobru pracu, byvanie atd. Ked sa vratite na SK, tak budete musiet zase zacat od nuly, riesit byvanie, pracu atd. Nebude to lahle, ale urcite to zvladneyte, tak ako ste vsetko dokazali si zariadit tu. Viem, ze rodina ti velmi chyba,ale ved lety su lacne, tak pocas svojej materskej dovolenky mozes chodit na SK kedy len chces a aj vasi mozu k vam prist hockedy, teda ak im nevadi cestovat.
Ja som tu uz dost dlho a mam dcerku a aj napriek tomu, ze rodinka my chyba a aj vzdy bude, ale na SK zivot by som nevedela predstavit. Ja som mozno lucky v tom, ze nasim nevadi cestovanie k nam a su u nas aj 4 mesiace v kuse, potom idu na chvilu na SK aby videli aj vnucence na SK a zase pridu na niekolko mesiacov sem aby boli s nasou dcerkou a uzili is aj ju. Aj my chodime na SK casto ved lety sa daju kupit velmi lacno. S mojou rodinou na SK som pravidelne na Skype a vidime na sa kamere a pokecame si a je mi potom hned lepsie 🙂
Co sa tyka kamaratov, neboj ked budes mal malinke najdes si ich neurekom. Budes s malinkym chodit na vselijake baby groups a tam postretavas super ludi s detickami a tam naviazes kontakty.
Co sa tyka kupenia domu, tak ked hovoris, ze mozte si kupit dom na SK, tak tak isto je lahke si zobrat hypoteku tu. Ak mate nejaky zaklad, tak nemas problem dostat morgage 😉

Ale ak ta to moc taha domov a myslis, ze tu budes nestastna, tak nemas co riesit. Ale ja tebou mozno by som pobudla s baby tu aspom chvilu a uvidis ako to vsetko pojde a ako sa budes citit ked budete rodinka 🙂 Vela stastia v rozhodovani, nie je to lahle rozhodnute veru

Po skonceni strednej skoly som bola doma 3 roky,pretoze som si nenasla pracu.Nechcela som robit robotnicku alebo operatorku vyroby,dufala som v nieco lepsie,to vsak neprislo.S priatelom sme potom odisli do UK a boli sme tam 2 roky.ked sme tam prisli,povedali sme si,ze domov sa uz nevratime.avsak postupne ako sme tam zili,strasne sa nam nepacili anglicania,hlavne anglicke deti,pripadaju mi velmi hlupi,neinteligentni,deti drze,mali sme s deckamy par zazitkov..a nechceli sme,aby raz nase dieta vyrastalo medzi takymi ludmy.to je jediny dovod,preco sme sa vratili na Slovensko,ziadny iny.jasne,chybala mi rodina,ale...sme doma polroka a s rodicmy sa bohviekolko nestretavam,nejako extra sa o mna nezaujimaju,byvame so svokrovcamy.popravde poriadnych kamaratov uz ani nemame,s kamaratkou som sa videla mozno 3x,ale teraz sme trosku zacali chodit von s manzelovymi kamaratmy.hned ako sme sa vratili,za nasporene peniaze sme si kupili starsi dom,ale este si musime zobrat uver na jeho rekonstrukciu.ked sme prisli,poslala som si vela zivotopisov,avsak ozvali sa mi len z jednej firmy,kde ma prijali.a co robim?operatorku vyroby..ked mi prisla prva vyplata 320e,strasne som plakala a nemohla som sa zmierit s tym,ze som toto dopustila,ale nemozem si teraz vyberat,ked potrebujeme spravit dom a navyse som otehotnela.manzel ma lepsiu pracu,celkom schopny plat,nie je to nejake uzasne,ale na to,ze sme na SR tak ok a ma svoju pracu rad.aj ked sme tu uz polroka,stale sa nemozem zmierit s tym,ako vsetko zdrazelo za tie dva roky,niekedy nieco radsej ani nekupim,lebo si poviem,ze tolko penazi za to nedam.takisto dovolenky na SR mi uz pripadaju predrazene,predtym sme casto chodili na vylety a tak,ale teraz je to take..vela sme toho pochodili a uz ani nemame kam ist.stale trcime doma.kino a restauracia nas uz tak nebavia.ach chcela som o inom,najprv som si precitala takmer vsetky prispevky,spominala na UK,aj som si poplakala..v UK sme si s manzelom vytvorili krasny vztah,boli sme na seba dobri,nemali sme nikoho ineho,boli to pre mna pekne roky,mali sme peniaze,mohli sme si kupit co sme chceli,boli sme na vselijakych peknych vyletoch,nikdy sme nemali dovod na hadku,priatelov som tam nemala,ale ja som nikdy nebola spolocensky typ,takze mi to ani nechybalo,tento zivot na SR nas nebavi,keby sme si nekupili dom,uz davno by sme boli naspat.ak by som bola na tvojom mieste,ze byvate sami,mate peniaze a si tehotna,urcite by som neodchadzala..my sme sami nebyvali,ale s nasimi priatelmy zo SR a naspat sme sa vratili spolu,nam sa to az tak nepacilo,ze sa vraciame,ale uz sme nemali chut sa opat stahovat a prist o pracu,lebo sme uz predtym kvoli tomu prisli o vela penazi.Anglicko mi obcas strasne chyba,nevadilo mi,ze som cudzinec,tu sa citim biedne..po dvoch mesiacoch ako sme sa vratili som zacala citit taku prazdnotu,obcas som si poplakala.ked sme zili v UK a boli sme doma na dovolenke,vzdy som muzovi hovorila,ze nas spolocny domov nas dvoch je uz v UK..uz sme sa necitili doma ako doma...dufam,ze ked sa nastahujeme do nasho domu,budeme stastnejsi..

Vratili sme sa vlastne s jednym parom,ona otehotnela,tak preto sme isli domov,teraz uz maju babatko,vlastny byt,ale tiez niekedy lutuju,ze sa vratili a mam taky pocit,ze kamaratka sa tam citi viac opustena ako v UK..nie je vsetko take,ako by sme si mysleli,ze bude...obcas ked sa stretneme si povieme,ze mozno sa este aj s detmy vratime do UK 😀

@wewerka01 mozeme Ti napisat vsetky svoj nazor, ale nakoniec by ste mali aj tak urobit len podla vlastnych pocitov, ved to co vyhovuje jednemu, to nemusi druhemu 😉
My sme tiez v zahranici, ale na sk by sme sa nevratili, hoci sem chodime radi, kazde prazdniny, alebo chodi rodina k nam, my sme doma tam, ved nizkonakladovky su dnes za babku, casto kupujeme letenky pod 50 eur, ked je to v Europe, takze hocikedy k nam skoci niekto z rodiny na otocku, alebo sa dohrnieme my. Ono ked kazdy na sk zapadne do kazdodennych povinnosti, aj ked ste tu, nie vzdy je cas stretavat sa. Vsetci sme na skype, takze sa denne vidime aj pocujeme, vieme o sebe. No ale to rozhodovanie je tiez hlavne o tom, co Vam ponuka zivot v zahranici, ako tam byvate, aku mate pracu.... no a co by Vas cakalo na sk? Mna napriklad strasne rozculuje na sk, ze mozes mat vzdelanie aj skusenosti, na Slovensku ta jednoducho nedocenia, ale to je mozno tak len v nasom regione, neviem ako a kde...

@vejula nemozes to tak brat, ze ti, co su v zahranici, ze im na ich blizkych nezalezi 😕, to je riadne pritiahnute za vlasy a nie je to vobec pravda. Moja mama je tu v UK viac, ako na SK 😀. Moj otec cestovat nechce, este u nas nebol, ale za to my chodime na SK velmi casto. Muz ma bratov v Rakusku, vidime ich tak 3-4x do roka a nie je s tym ziaden problem. Ono clovek musi zvazovat pre a proti, musi mysliet najma na svoje deti, kde im vie zabezpecit slusny zivot. Rodicia si svoju ulohu splnili, vychovali nas a teraz pridu sa len potesit s vnucatami. Nemusia s nimi zit nonstop a stale mozu mat uplne nadherny vztah. Neposudzuj podla seba 😉. ved ked tu citam tie pribehy, dedkovci byvaju za rohom a nepridu navstivit svoje vnucata ako je rok dlhy 😕. Zivot nie je cierno-biely. Niekedy clovek musi urcite veci obetovat, nemozeme mat vsetko. A boli aj situacie, ze som potrebovala postrazit dceru, kym som sla na pohotovost a bez problemov pomohli susedia alebo aj kamaratky, kedykolvek mi pomozu, nie je ziaden problem. Aj do porodnice ma viezla suseda 😎 a neubudlo zo mna. Dolezite je, ze sme tu stastni, krajina nam vyhovuje (okrem pocasia, samozrejme), deti su tu uz doma, su tu stastne a maju kopec kamaratov, ktori su tu tiez len so svojimi rodicmi a ostatnu rodinu maju omnoho dalej, ako my.

@wewerka01 ahojky , noo ja som spravila najvacsiu chybu v zivote ked som sa rozhodla , ze chcem odist z uk na slovensko kvoli tomu ze som tehotna a chyba mi rodina a znami . nakoniec sme odisli rodila som na slovensku , nedostala som matersku no proste hroooza , manzel zarobi minimum ja na rodicaku no som ztoho uplne nestastna a rodina? no som troska rada ze sa raz za tyzden stretneme ale bohuzial moj zivotny standart to nezmeni , racej byt v uk zarobit dobre a zit na urovni , ako tu na jednej strane s rodinou ale zit ako totalna chudera . v priebehu roka ideme naspat do uk . 🙂

@andulam uplne od veci komentar ze anglicke deti su neinteligentne a hlupe ...a hlavne s takym pravopisom ..asi si nemala skusenosti z univerzit, a lepsich oblasti ...

@wewerka01 ja som bola v uk 2001-2004 potom som toho mala dost a akosi sme sa dali spat dokopy z byvalym , prisla som o pracu (nie mojim pricinenim) a vratila som sa na svk - do bratislavy...a aj napriek slusnemu platu, bez deti som si nevedela zvyknut...Po cca 18 mesiacoh sme to zabalili aj s vtedajsim priatelom a prisli do uk ...
teraz uz 8 rokov od vtedy, by som nemenila..podla mna co sa tyka deti tu maju lepsie moznosti, lepsiu moznost vzdelania ..
co sa tyka rodiny a znamych - rodinu uz mam len segru a maminku (otecko mi umrel nedavno) tak chodia 2 krat rocne kadza, dennodenne na skype ...Kamosky - to je uz uplne ine ako to byvalo, rada sa strentem, ale 2 krat do roka staci ..
Co sa tyka kamosov tu - pokial som nemala dieta slovakom som sa vyhybala - mam velmi dobre kamosky anglicanky, mexicanku ...teraz uz pri dietati som sa zoznamila so slovenkami..Pri babatku (ked je zaujem ) tak sa velmi lahko zoznamis s dalsimi mamickami..ja niekedy ani nesitham

takze suma sumarum ja som si ani bez dietata nevedela zvyknut na svk znova..A letenky su lacne, rodina znamy , mozu velmi lahko prist sem ...skor by som uvazovala tym smerom ze hypo tu ...ale fakt ak tu mas byt nestastna tak ti to za to nestoji

@wewerka01 ja mam manzela takeho mierne neurotickeho vlastenca,ktory sa kazdy tyzden pakuje domov 😀 .Zijeme v Irsku uz skoro 10 rokov...narodili sa nam tu 3 deti a mame stalu pracu,ktora nam umoznuje starat sa o deti striedavo a tym padom nepotrebujem ziadnu opatrovatelku ani jasle.Delba prace je rovnaka a moj manzel je s detmi rovnako a ma rovnake povinnosti ako ja...mozno on este viac nech mu troska pohladkam ego 😀 .Napriek tomu,ze fungujeme perfektne pri detoch,tak na seba mame malo casu...ziadne kino,romanticke vecere ani prechadzky...sme spolu len cez vikend a mojho manzela chyta tuzba po domove stale viac a viac.....chyba mu rodina,ktora je mimochodom doma rozpadnuta a surodenci sa nenavstevuju,Chybaju mu kamarati,ktory mu napisu len na facebook k narodkam,len preto,lebo je tam pripomienka...inak nepisu ani make f ako je rok dlhy.Chyba mu praca,kde by rano o 5 isiel vlakom do BA a vracal by sa o 6 vecer napriek tomu,ze tu ma pracu na 5 min peso.Chybaju mu veci pri ktorych mam pocit,ze sa sprava ako maly chlapcek a taha ho to domov k mamkinej suknicke.Niekedy mam chut ho prefackat z toho sna plnej rodinnej lasky a pohody,ktoru ja zial nikde nevidim a potriast ho nech sa zobudi do reality,ze ja a deti sme ta rodina,kde by ho to malo tahat nech zijeme hoci aj na severnom pole.Nie je to tu idealne...nie sme domorodci,ale nase deti ano ci sa mi to paci ci nie...nase deti prichodom do skolky a do skoly zacinaju zit tento svet...ich svet a zacinaju zit v ich rodnej zemy....nech sa snazime ako snazime,tradicie sa snazime dodrzat a vychovavat nase deti v tom odkial sme prisli,ale moje deti nebudu mat taky vztah k Slovensku ako moj manzel a treba sa sustredit na to co je lepsie pre nase deti.U mna jednoznacne kym mam pracu,ktora ma zivi a zivi moje deti,tak nemam najmensi dovod vytrhnut deti z priatelskeho kolektivu skolky ci skoly.Moje deti su tu stastne,maju svojich kamaratov,nevadi im ,ze tu furt prsi,ze nemame v zime sneh,ze tu len tazko zohnat slovenske vyrobky,nevadi im to,ze domy su tu postavene ako z papiera,nevadi im to,ze tu su nevedia soferovat a nevadi im ani to,ze v skole slavia sviatky,ktore na Slovensku neslavime...moje deti ziju tento svet pre nich prirodzeny...v com zijem ja nie je podstatne...ja zijem pre svoje deti.Nie je mi najhorsie a ked si spomeniem na chudobne krajiny v africkych statoch alebo rozne po celom svete tak nemam pravo nad nicim plakat...som na tom lepsie ako 10 milionov obyvatelov Somalska...co by oni dali za nas '' homesick '' problem.

V UK sa mi zapacilo dost rychlo, Londyn mi prirastol k srdcu a velmi rychlo som sa rozhodla, ze tu by som sa rada usadila. Neskor som spoznala manzela, ktoreho by som z Londyna velmi tazko dostavala, velakrat sa vyjadril, ze cestovanie a dovolenky ano, kdelolvek, ale doma je pre neho doma. Ja som take puto so svojim rodnym mestom nikdy nemala. Jasne, ze mi chyba rodina, alw s rodicmi a surodencami sme v kontakte a aj sa vidime parkrat do roka, cestujeme my za nimi, aj oni za nami. Sirsia rodina, to je zavist a ohovaracky, vymyslene klebety, takze extra specialne mi nechybaju. Kamaratky z detstva a skoly- stale sme v prilezitostnom kontakte a ked sa da, stretame sa. Vsetky z nas mame svoj zivot a viem, ze aj keby sme byvali v jednom meste, nestretame sa omnoho castejsie. Alw ked sa uz vidime, vzdy si mame co povedat, ako za starych cias a nase konverzacie su o to zabavnejsie a obohacujucejsie, ze zijete v ' roznych svetoch'

Za tych mnoho rokov v UK tu mam vyborne zazemie, co sa tyka kamaratstiev, nie su to vsetko zeny na kavicku a klebety a sukromnosti ( tych staci naozaj len par), ale kopa zaujimavych ludi, s ktorymi sa raz za cas stretneme a poveceriame. Niektore z tychto vztahov su polopracovne a viac formalne, ale velmi prijemne. Toto je na margo zakladatelkinho povzdych, W okrem par poliek nema priatelov, mam pocit ze hladas prave taku nejaku kavickujucu dovernicky- skus sa otvorit viacerym ludom- susedia, v praci atd- a az casom uvidis, ci sa z niekoho ta dovernicka vykluje, ro na pevy pohlad nezistis.

Planujeme dietatko, ale urcite navrat na SVK nie. Co sa tyka nevychovanosti deti, su vselijake- zas zavisi od stvrte, priatelov, skoly- kym a cim sa obklopujes. Zdravotnictvo tu je tiez hit and miss, ale z par hrozostrasnych pribehov usudzujem, ze ani na Slovensku to nie je dokonale....

Vela stastia pri rozhodovani, je to tazke, ked rozum a srdce maju rozbroje xx

Ospravedlnujem sa za chyby, velmi tazko sa mi po sebe v telefone kontroluje, aj ked ako odoslane vidim, ze chyby/preklepy priam biju do oci

A co sa tyka strazenia deti rodinou, to tiez nefunguje vsade, ved aj v ramci Slovenska mozu ludia byvat pomerne daleko od rodiny, a mnoho starych rodicov este pracuje, takze toho casu na povarovanie nebude az tak vela....

ja ked som prvykrat prisla do Uk bola som zhrozenaaa...viem ze vidiek je cistunky, romanticky, bezpecny ale Londyn mi vyrazil dych🙂 a to som toho predtym uz videla dost. Hned som vedela ze nevydrzim dlho a aj tak som to brala, zacala som si Londyn vychutnavat ale aj tak mi stale chybalo nase krasne Slovensko...mala som sice fajn prijem a po zaplateni najomneho, stravy, biilsov, kurzov angliny a cestovneho mi ostavalo este 70% platu co bolo dost, ale po case ma to prestalo bavit...Mohla som nakupovat cokolvek, nemusela som pozerat na ceny...ale stale mi chybali nasi, priatelia, vylety po okoli, cista priroda, hory, kupanie na kupku, v jazere, lyzovanie, vona tej nasej travy, domace jedlo, sloboda, pocit ze na mna nikto nepozera ako na cudzinca atd...to, aka je na Slovensku realita vieme vsetci. Ale peniaze naozaj niesu vsetko. Ja potrebujem mat pocit, ze ked pride nejaky problem tak mam za kym ist...alebo sa len tak rano zobudit a vyrazit si do prirody, k mojej starkej, na miesta kde som chodila ako dieta, vyvalit sa na travu(londynske parky aj ked s krasnym anglickym travnikom sa tomu nevyrovnaju), netahat stale zo sebou ten blby dazdnik ktory vzdy zabudnem v metre, nestretavat tych najvacsich "luzerov" co sa nevedeli uchytit doma...atd atd. Myslim, ze ak si zacala uz takto rozmyslat toho pocitu sa nezbavis a bude ta to tahat domov stale. Treba to skusit aj ked navrat nebude jednoduchy a ty budes mat z casu na cas chut odist opat do UK. Ja ked to na mna prislo, kupila som letenku a isla na tyzden pozriet kamosky co tam ostali...bol to blazeny pocit, bola som tam na dovolenke, nemusela som do prace...ale zit by som tam nemohla. Taky zivot utecie medzi prstami ani nevies ako... Praca, cestovanie hodinu metrom tam, potom naspat, nakupy, varenie, jeden vylet za tyzden a finito. Ziadna mama, ziadny otec, setstra, brat, kamosi, ci len taki znami ktorych stretnes na ulici...Treba si to dobre premysliet - vravia vsetci, ja si myslim ze sa treba riadit srdcom. Tak nech sa rozhodnes sprave🙂

@wewerka01 necitala som ostatne prispevky,ale my sme s vtedy este priatelom (teraz uz manzelom) tiez zili v UK, mali stale zamestnanie na zmluvu -ziadna agentura, dobry byt... len stale nam nieco chybalo... rodina, priatelia... to mas pravdu, v Anglicku ti to nikto nenahradi,proste sama falos,ked nieco potrebujes, nemas sa na koho obratit ( mala som len jednu kamosku Polku,na ktoru sa dalo obratit,ale tiez myslim,ze by to nebolo trvale priatelstvo - proste kolegyna.) chceli sme sa uz usadit a nevedeli sme si to predstavit v UK,tak sme sa rozhodli odist navzdy 😅 A urobili sme dobre. 🙂 Vobec nelutujem. Manzel ma dobru pracu,ktora ho bavi, ja dve deti ( ked sme prisli z UK,tak som rok pracovala,potom prislo babo), uvidime co bude dalej,lebo s pracou to je katastrofa,ale mne to za to stoji a uz by som nesla naspat,aj ked niekedy mame s manzelom take nostalgicke spomienky. Ale viem,ze v nasej firme v UK sa vela pomenilo, novi sefovia, manzelova firma ze vraj krachla,tak neviem,ako by to bolo. No a v UK by som isto svoje deti vychovavat nechcela. 😝 Riad sa srdcom,doma mas rodinu, oporu. Ale musis zvazit vsetky pre a proti sama, nikto ti s tym nepomoze. 🙂 Drzim palce 😉

Na tomto blogu je zaujimavy pohlad slovenskeho studenta v UK - http://zorvan.blog.sme.sk/c/344566/Sme-zaostali...

my sme v nemecku 1000 km tiez od rodiny a kupili sme tu domcek veru domov sa nechystame ani keby traktore padali.. skypujeme kazdy den maly dedky a babky pozna... ked bude vacsi budeme chodit castejsie teraz sa vidime s rodinou na svk 1x do roka... ale na svk uz nikdy... sorry .. som tu uz ako doma a to sme tu rok a nieco...

@aliza ja som nikde nepisala, že vam nezaleží na rodičoch.. To si asi zle pochopila. Ak som hovorila o prioritach myslela som to tak, že jednoducho mne stačí ten životný štandard aký mame, a jednoducho som rada, že môžme navštevovať rodičov častejšie. Som rada, že v prípade, aký sa nam stal na vianoce mame, máme možnosť kde nechať deti - lebo u susedov by som dcerku isto nenechala, ale na moju mamu je tak zvyknuta, že aj tu noc v pohode bez velkych plačov vydržala. JA sa nesťažujem, napriek tomu, že nemáme hromadu penazí. NEpotrebujem luxusné auto, ani značkové veci. Nepotrebujem chodiť každý rok na dovolenku. Proste mi to nechýba, ale chapem, že su ludia ktorým by to chybalo. PRe mna je dôležitejšie to, že deti vidia každý týžden jednych aj druhych starých rodičov. A tym nechcem povedať, že ich k niečomu zaväzujem. Chapem, že vychovali nas. Ale ked vidím, ako si uživaju prítomnosť vnučat a vnučata ich prítomnosť, tak ma to teší a viem, že by som to nevymenila za luxusnejší život v zahraničí. Tym nechcem povedať, že odsudzujem tých, ktorý tak žijú. Nechcela som na nikoho utočiť 😉

@vejula citujem ta: ' Viem, že to už pre mnohych moc neznamená, ja by som nedokazala odtrhnuť moje deti od starých rodičov a naopak.' ak som to zle pochopila, tak sa ospravedlnujem 😉. A ja som v zahranici aj preto, aby som mohla financne pomahat napriklad aj mojim rodicom, aj moj muz tak robi. Ak by sme zili na SK, nemohli by sme si to dovolit. A ja zase chcem detom dopriat dobry zivot, tam spada aj dobra skola, za ktoru musim platit, kruzky, ci uz sportove alebo hudobne, chcem si aj uzivat, ist do fitka, zasportovat si, ist kedykolvek s detmi do kina, do restauracie a pod. Ja toto nepovazujem za luxus, ale za normalnu sucast zivota. Tak by to malo byt vsade, kde ludia makaju od rana do vecera....mali by za to dostat adekvatnu mzdu, aby nielen zivorili, ale si tie peniaze mohli aj uzit. A to je rozdiel medzi UK a SK. V UK je to normalne, ze ludia si peniaze uzivaju, nie je to ziaden luxus a na SK si to dovolit nemozu, aj ked makaju ako srobi.... a tak sa tvaria, ze to ani neptorebuju, ze zivot nie je o peniazoch a ze vlastne peniaze kazia charakter a rozmaznavaju deti.... 😒. Vidiet starych rodicov kazdy tyzden je sice velmi pekne, ale ja osobne by som to neuprednostnila pred lepsim zivotom a najma buducnostou mojich deti. Zila som s dcerou aj na SK, takze viem porovnat, a preto by som zivot v UK uz nevymenila za ziadne kamaratky a rodinne stretavky. Oni mojim detom nezabezpecia dobru buducnost, to musime my, rodicia.

@aliza ja si nemyslím, že život na Slovensku je živorenie.. Ako hovorím, mame proste len iné nároky. Máme sa lepšie ako väčšina ludí na svete. Netrpíme hladom, niesu tu vojny, neumierame na banalne choroby. Mne je tu dobre. Nehovorím, že vzdelanie nieje dôležité. Samozrejme podla možností sa budeme snažiť s mužom zabezpečiť deťom dobré vzdelanie. V zahraničí dostaneš skutočne kvalitné vzdelanie, len pokial maš peniaze. U nas pokial ma človek na to vedomostne, nepotrebuje až také prachy. Ja proste nemam pocit, že na SVK nieje možné žiť šťastný plnohodnotný život. To že nemôžme behať po reštauraciach a každu chvilu do kina mne osobne ani nechýba. Pekne popoludnie si môžme urobiť aj inak. Ale to som ja, a pišem ako to citim

@aliza napisala presne to,co som nie raz vysvetlovala babam v komentaroch a strasne ma mrzi jedna vec.kedykolvek vychvalim cokolvek v UK,som vlastizradca,snob a ten,co zabudol na kamaratov a korene.kedykolvek sa ohradim,ze moji rodicia a priatelia ma na SK neuzivia,som materialista.ak sa sem tam postazujem,ze mam homesick,odpovedou je,ze sama som si vybrala taky zivot.ja vlastne nemam pravo sudit cokolvek slovenske,pretoze uz nie som Slovenka.a zaroven stracam pravo hovorit pozitivne alebo negativne o UK,pretoze som cudzinec.ja sa normalne uz bojim napisat,ze UK som si zamilovala od prvej chvile a som tu spokojna,lebo potom sa so mnou nik dalej nebavi...