Nedokážem sa vyrovnať so stratou zvieratka
Momentalne papagaja…prosim,nepiste mi utocne veci,potrebujem pochopenie…nedokazem dychat,existovat a asi ani dalej pisat
Stručné zhrnutie
- Smútok po strate domáceho maznáčika sa môže prejaviť silnými fyzickými a emocionálnymi symptómami a v diskusii sa ako hlavné spôsoby zvládania uvádzali čas, sociálna podpora a odborná pomoc.
- Niektorí ľudia odporúčajú zaobstarať si nového maznáčika, aby sa „prehlušilo ticho“, zatiaľ čo iní odporúčajú počkať; konkrétne skúsenosti v diskusii sa pohybovali od kúpy nového zvieraťa do mesiaca až po čakanie 1,5 roka.
- Pri náhlych problémoch vtákov boli v príspevkoch spomenuté veterinárne vyšetrenia ako sono, podozrenie na dilatáciu žalúdka a podanie liekov, a jeden účastník odporučil liek Lexaurin ako používateľské odporúčanie (nie lekárske stanovisko).
Q: Ako zvládnuť smútok po strate domáceho maznáčika?
A: Použiť čas a sociálnu podporu; viacerí diskutujúci uviedli, že postupne pomohol čas, návštevy farmy so zvieratami alebo spomienky na zviera, a jeden používateľ navrhol užitie Lexaurinu ako krátkodobú pomoc (užívateľské odporúčanie, nie lekársky návod).
Q: Pomôže zaobstarať si nové zviera po strate?
A: Názory sa líšia: niektorí odporúčajú kúpu nového papagája hneď alebo do mesiaca, ďalšie skúsenosti hovorili o kúpe nového zvieraťa po 1,5 roku; viacero príspevkov označilo nový zvierať ako spôsob, ktorý „prehluší ticho“.
Q: Kedy vyhľadať psychológa pre smútok po zvierati?
A: V diskusii sa uviedlo, že ak intenzívny smútok pretrváva dlhodobo a bráni bežnému fungovaniu, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa; jeden príspevok priamo odporučil psychologické vyšetrenie pri neprimerane dlhotrvajúcej reakcii.
Q: Ako riešiť situáciu, keď partner nerešpektuje smútok po zvierati?
A: Odporúčané kroky boli otvorene vysvetliť partnerovi citový vzťah k zvieraťu a povedať, akú konkrétnu podporu človek potrebuje; viacerí diskutujúci radili komunikáciu o tom, že podpora je potrebná nezávisle od toho, či partner zdieľa rovnaký vzťah k zvieratám.
Q: Čo môže veterinár urobiť pri apatickom alebo náhle chorom vtákovi?
A: V príspevkoch sa spomínali vyšetrenia ako ultrazvuk (sono), diagnostika dilatácie žalúdka a podanie liekov; jeden opis uvádzal, že vták bol apatický, podstúpil sono a dostal lieky, no doma prehral.
Q: Ako postupovať pri nájdení opusteného mláďatka vtáka?
A: Jeden príbeh opisoval kŕmenie mláďatka červíkmi pinzetou každých ~40 minút tri dni, používanie pinzety a kvapkátka, a následné odnesenie mláďatka do záchrannej stanice na ďalšiu starostlivosť.
Závery z diskusie
Zhoda
- Čas a sociálna podpora sú opakovane uvádzané ako hlavné spôsoby, ktoré pomáhajú zmierniť bolesť po strate zvieraťa.
- Smútok po zvierati je v diskusii považovaný za legitímnu a intenzívnu emóciu, ktorú mnohí prežívajú silno.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú zaobstarať si nového maznáčika skoro (do mesiaca), zatiaľ čo iní odporúčajú čakať (príklad uvedený: 1,5 roka).
- Niektoré príspevky považujú veľmi silné viazanie na zvieratá za normálnu citlivosť, iné ho označili za nadmerné alebo patologické a navrhovali odbornú pomoc.
Otvorené otázky
- Kedy je optimálny čas zaobstarať si nového maznáčika, aby to pomohlo, ale nebolo to len „náhradou“?
- Kedy presne sa intenzívny smútok po zvierati považuje za dôvod na odbornú psychologickú intervenciu?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Lexaurin,dilatácia žalúdka,sono (ultrazvuk),injekcia (uspatie/eutanázia),kŕmenie cez striekačku,kŕmenie pinzetou,kvapkátko,čas ako copingová metóda,návšteva farmy/majetku so zvieratami,zaobstaranie nového maznáčika,vyhľadanie psychológa,záchranná stanica pre vtáky
Miesta a osoby
žiadne
@mergimar ol ale je rozdiel mat zdravu lasku k zvieratam a chorobnu a od neoamati zvierata dochnu,umieraju ludia.Inak my sme tiez ako deti vyrastali na farme,a vztah k zvieratam bol ok,mam rada zvierata ,neublizim ale nie som z nich psycho a nebudem ich davat na miesto,ktore patri ludom.Autorka je troska mimo.No mech si kupi dalsieho papagaja-ale na jej mieste uz ziadne zviera lebo to nevie odkontrolovat -tieto city a jej zial za zdochnutym papagajom nie je tak uplne v poriadku.Aby dospela zena,matka deti pomaly mala vyhladat osychologa ze jej umrel papagaj nie je tak uplne asi ok.Lutovala by som jej a priala uprimnu sustrast kebyze jej jej umre dieta alebo sa anrodi mrtve, ale toto je uz troska na nepocbopenie.
@elmivelmi písala to v deň keď sa to stalo. Je to čerstvé a normálne čo cíti. Napísala to síce tak fatálne, že nevie existovať, ale nemyslím, že to bude dlho trvať. Po niekoľkých dňoch ten pocit sa začne zlepšovať. Áno, ak by to trvalo pridlho tak to treba riešiť a nie je to normálne, ale takáto reakcia citlivého človeka v prvý deň po strate je vporiadku.
@elmivelmi Ma iny postoj k domacim zvieratam. Nie su to pre nu "len" zvierata. Su sucastou rodiny. To ty nedokazes pochopit. To ze mas rada zvierata sa s tou jej laskou neda porovnat. Nerozumies co citi. Tvoj postoj je fajn. Nerobi z teba zleho a bezcitneho cloveka, ale skus pochopit ze ona to ma inac. Ma to tak, lebo to tak chce mat. Tvoj postoj nie je ten jediny spravny. Kazdy ma ten svoj, ktory mu vyhovuje. Aj ked to cloveka velmi boli ked umru, je ochotny do toho ist znov a znovu, lebo tie dni so zvieratkom davaju lasku ktora vyvazi tu bolest, ktora pride pri ich smrti.
Prosim ta, prestan pouzivat slovo zdochol v tejto teme. Je to nanajvys nevhodne.
Raz tu zomrel jednej psik, tak strašne milo a zlato, to opisovala, že to bol jeden z najmilšich prispevkov na MK, doteraz si to pamätám, ako ho zobrali na veterinu uspať a on sa zrazu prebral, behal hore- dole oňuchaval a veterinarka prekvapena-že prečo ho chcu uspať 😽 tak ho ešte zobrali domov naspäť 🙂
@elmivelmi Je to este cerstve. Stalo sa to dnes(vcera). Ak s niekym travis cas dlhsiu dobu denno-denne, ba! aj 24hod. denne (to sa malokomu podari s clovekom ) nehovor, ze by si ho neoblubila, ze by ti nechybal. Ja som si tiez nevedela predstavit oblubit si papagaja. A predsa. Postupne zistis, ake su to inteligentne tvory a ze aj ony maju city. A ako sa vedia hrat, vesat sa po vsetkom moznom a robit pre nas nezmyselne veci... Odkedy ich mam, vsimam si aj volne zijuce vtaciky. Neuprednostnujem zvierata pred ludmi a ani nedavam ich na miesto, ktore patri ludom. Ako som pisala, je to iny vztah. Neporovnatelny so vztahom clovek-clovek. A nemyslim si, ze toto je psycho stav u autorky. Ono to casom odoznie. Potrebuje cas. Je to prilis cerstve.
@kingus neboj, čas je liek.
Každým dňom. Bude lepšie.
Nam tak ochorel zajo, miláčik rodiny. Musel sme ho dat uspať.prve dní sme non stop plakali normálne som ležala a rolovala jeho fotky.
Bolo mi ľúto ze musel ísť na injekciu, mal nádor, odišli mu zadné labky.
Keď som ho dávala synovi, on išiel, ja nie.. Som. Nevidela cez slzy on bol cely mokrý od sĺz.. Do dnes vidim ako smutné sa pozeral.. Týždne sme plakali za ním..
@karolinakr mali sme ho 5rokov.. Tak úžasný mojkácik.. Behal kade tade, vyšiel z klietky.. A chodil si ako kráľ..
Deťom tak chýbal.. Ja som nežila, týždeň som plakala, že musel ísť na injekciu ze ochorel.. To ma bolelo najviac.. Ale on trpel mal bolesti ocka mal tak smutné.. Tak viem ako sa autorka cíti.
My sme si o rok kúpili druhého.. To je taky divocak povahovo úplne iný by sa nechal hladkať celý deň..
@mk22 a porovnavas ho s tym prvym?alebo pomohlo ze mate dalsieho? Ja neviem,aky je spravny cas…niekto tu pisal,ze si mame hned zaobstarat druheho,ze to pomoze…ja som pisala aj chovatelom ohoadne umrtia,ci nemaju skusenosti s niecim podobnym a jedna pani ktorej sa narodil malinky ,s cim ani neratali,nam ho ponuka,ze nam ho daruje aby sme neboli smutni…no neviem ci to je spravne uz teraz…aj ked to ticho je neznesitelne
@kingus vieš čo, dcéra sa veľmi hnevala ze chcem nového a idem nahradiť maxa, to bol ten co ochorel.
Ona nesúhlasila.. A dobre sme urobili.. Kúpili sme také klbko maličké.. Mali sme aj výčitku, ale my sme na prvého nezabudli spomíname stále, príhody co urobil, vedel.. A áno aj porovnávame.. Povahovo sú odlišní, tento je taky mojkac len všade liha a čaká na mojká ie..
Ale kúpili sme ho po 1.5 roku, nie hneď.
@mk22 presne takto aj ja…este je to moc cerstve,vsetko sa vynara,stale na neho myslim a je tazke sa do niecoho zahlbit a nerozmyslat…tiez sa na mna asi cudne pozeraju,nemam naladu a ani nedokazem konverzovat o beznych veciach,ked mam tuto zakladnu myslienku. Len cakam a dufam te sa to zmierni.
Mne sa praveže pači, ako Boh vložil do srdca človeka tak hlboky cit k zvieratku.Je to uplne iracionalne je to len, len zviera, kusok prirody, niečo okolo nas a človek o tom netuši, a dokáže sa rozplakat aj kvôli chlpatému kamarátovi..Niekedy ani kvôli človeku tolko človek nevyvádza, ako ked zomrie maly chlpatý kamoš...Mojho otca som nikdy v živote nevidela plakať, ake ked nam zomrel škrečok, tak ho podozrievam, že sa mu niečo ligotalo pri oku..najprv bol velmi proti nemu, že ma s nim vyhodi, potom ho vychvaĺoval, že aky je zlatučký..
@karolinakr moji rodicia toho prvého, čo ochorel, si vzali jedno leto akoze na prázdniny, potom si ho nechali, kým sme boli na dovolenke a potom nám ho už nechceli vrátiť.. Otec ho zbožňoval mali ho na balkóne, slnil sa, mame po jedol bylinky, čo susila..no to mali kamoša, partaka, sedeli pri nom hocikedy.. Keď sme ho brali prvý x k veter ze xo mu je, plakali obaja.. My už sme vedeli ze to je zle.. Mal nádor, odišli mu labky a iba sedel a posúval sa.
Obaja tak plakali a teda zajo, obyčajný zajo..
@mk22 a čo to bol? baranček, levik, alebo s takymi dlhymi ušami? a akej farby?
nechxeli vrátiť haha tiež dobré😅
@mk22 jéého, aj ja som mala takehoto s ovisnutými uškami a tiež bol miláčik 😍 zlatý je
@karolinakr to bola slečna, a volala sa maxo.
Teraz máme takého co sa všade vala a čaká kto ho bude mojkat hladkať
@mk22
tento tvoj ma postroj ako od policie..môžeš ho naučit vyňuchavať vybušniny 😂
@kingus Tych troch sme mali naraz. Boli surodenci. Dal nam ich kamarat. Chceli sme parik, ale ostali mu tieto tri, tak sme ich vzali. Nevieme, co im bolo. Zacali postupne chradnut a akoby sa im zle dychalo. Ani veterinar nezistil pricinu. Prva(najoblubenejsia) mu zomrela v rukach. Ale to bolo z toho, ze jej sposobil stres kvoli dlhemu vysetreniu zobacika. Potom umreli dalsie dve. Myslim, ze asi po tyzdni sme brali dalsiu. A potom dalsiu. A potom este dve.
@mergimar je mi to luto :( u na spodobne…podla sona mal dilataciu zaludka,dostal lieky ale doma vydychol…:( mali sme ho len 3 roky ,bolo to velmi malinko a dookola si to prehravame,ci sme nieco nepokazili my,je to hrozne,take krehke stvorenie,do poslednej chvilky bol v poriadku,az na posledne hodiny…srdce mi pukne. A pomohlo ked ste si kupili dalsiu? Este ma zaujima,ze ked ich mate viac,tak si s nimi dokazete vytvorit vztah?nakolko nas bol sam,bol naviazany na nas…
@kingus čas... Ja som tak veľmi oplakala nášho psa, ako človeka, nenormálne ma to dalo dole.. Neviem, či to bola nejaká prirodzená obranná reakcia, ale odvtedy nemám takýto vzťah k žiadnemu zvieraťu, prirodzene ich k sebe až tak nepúšťam, je tam jednoznačne odstup z mojej strany, nie úmyselný, prišlo to samo. Pre mňa je to asi takto lepšie.
Tebe prajem veľa síl, čas pomôže.
@kingus minuly rok som našiel na ceste vypadnuté mláďatko sýkorky jazdili ponad neho autá a ono sa len gúľalo od tlaku vzduchu a snažilo postaviť na nôžky. Nedalo sa vrátiť do hniezda. Vzal som ho a tri dni sme ho kŕmili červikmi pinzetou. Také bolo krasne každých 40 minút si zapýtalo nové červíky aj húsenice, no potom sme ho museli odniesť do záchrannej stanice. Tam ho ďalej kŕmili a keď sa naučilo lietať pridalo sa k iným sýkorkám. Spomínam ako sme po tých troch dňoch doma plakali s manželkou. Ostali nam na stolíku po ňom okakané handričky, kvapkátko a pinzeta. Nechápal som, ako som si dokázal za tri dni vybudovať s tým hladným 10 gramovým krpcom také pripútanie citové. Od vtedy ešte viac milujem všetky vtáčiky dokonca aj vrany.