• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem komunikovať s ľuďmi. Poraďte ako sa mám zmeniť

24. decembra 2015 
ahojte maminy ja by som potrebovala poradit s mojim problemom. Je to trochu trapne. Neviem totiš rozpravať s druhými ľudmi. Minule bol u nás mužov šéf na navšteve a ja som sa celý večer nezmohla na slovo. Akoby som mala nejaky vnutorny blok. proste sa zaseknem a nejde to. Neviem si kôli tomu najsť prácu, na pohovoroc totálne zlyhám. Presťahovali sme sa a od vtedy nemám ani kamaratky lebo sa s nikým nebavím. Je mi so seba nanič, a som s toho smutná. A najviac sa bojim,že sa za mna bude hanbit aj naša dcera, ked to raz zacne chapať. alebo to odomna opozera a bude rovnaká. prosím poradte mi ako sa mam zmeniť. Čo sa s tym da robiť.budem vam vdačná dakujem
10. júl 2009 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka no to mas problem teda...mala by si sa nejako prekonat a zacat kecaaaaat az nebude to mat konca :wink: ja som praveze taky ukecany typ :grinning: cize ja ti v tomto moc nepomozem :frowning2: viem ze to mas tazke :frowning2: ja mam taku byvalu spoluziacky ece zo zs a ta ani polslova nepovie ale ta sa ani nesnazi zmenit to :frowning2:
10. júl 2009 o 12:05  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj Marianka, skusala si prist na to preco to tak je? Tam vacsinou zacina efektivne riesenie.. :wink:
10. júl 2009 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
to ti zavidim ja si neviem predstavit ake to je pred niekym zacat len tak rozpravat bez toho aby som si to aspom hodinu pripravovala
10. júl 2009 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka ja si nic nemusim pripravovat ja proste pocujem o com sa rozprava a hned zacne kecat az to nema konca :sweat_smile:
10. júl 2009 o 12:12  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka1122: Tento problém jsem měla hodně dlouho, bála jsem se co o mně ostatní řeknou. Když jsem něco řekla, tak jsem pak večer nemohla spát a přemýšlela jsem, co jsem to kecala za blbosti... Takže jsem pak raději nemluvila vůbec.
Dost možná je dobré posílit sebevědomí. Mně to pomohlo.
Dneska mluvím celkem obstojně a kolikrát až moc :slight_smile:. Ale přeci jen jsou lidé se kterými si nebudu mít nikdy co říct..
10. júl 2009 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka ja som na tom rovnako, nejak ale prezivam a pisem si tu na konikovi, nemam kamaratky, kedze sme sa tiez prestahovali, nemam tu ani rodinu, cize som odkazana sama na seba manzela a maleho.
Dcera sa za teba urcite nebude hanbit. Skus si najst nejaku aktivitu, cvicenie, spoznas ludi a bude lepsie uvidis :wink:
10. júl 2009 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
skusala som som prist na to preco som taka ale fakt neviem. tiez si vycitam ked nieco poviem analyzujem to ci som to mala povedat alebo co som este mohla povedat len ked ma v tej chvili nic nenapadne
10. júl 2009 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Marianka a nepomohl by psycholog? Myslím, že pokud je to až po přestěhování, tak to bude nějaký blok, který by ti mohl pomoct odstranit nebo poradit jak na to.. :wink:
10. júl 2009 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
jej mam aj syna aj on sa vola matusko, ale ten moj problem nema. je ukecany az az
10. júl 2009 o 12:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ono to asi bude o tom nizkom sebavedomi..mozno v detstve si bola tak vychovavana, aby si zbytocne nerozpravala.
Ja som to tak mala..bola som dive vajce a vychova taka, ze hlavne pred ludmi aby som bola ticho a jednoducho som sa uz potom automaticky brzdila v prejavoch svojich nazorov..mala som s tym trochu problem v puberte aj aj doteraz mam (aj ked to nie je az tak vidiet, ale citim to)..teda hlavne pred cudzimi ludmi som ostrazita..nejako to lamem.
Hlavne mi pomohlo, ked som zistila ze to mam z detstva..ciastocne ma to odblokovalo, ciastocne nie.
Doma som papula, aj pri kamaratoch..ale ked mam profesionalne prejavit svoj nazor, tak mavam bloky.
Ono treba asi trenovat a trenovat a aj ked sa budes parkrat citit trapne, tak sa cez to preniest. Ak taka nechces byt, to je hlavna motivacia. Ale si myslim, ze keby si si nasla tu pracu, rozbehlo by sa to lepsie.
Mozno sa ti to zda ako kolecko - s blokom si nenajdes pracu, takze sa neodblokujes... ale skus su to trenovat v normalnom neprofesijnom zivote. Napr ked sponzas niekoho noveho. A dostat do hlavy, ze nie si nenormalna a kazdy ma nejaky komplex, lenze kedze dnesny trend je byt komunikativny a vzdy mat o com hovorit, tak preto ti to pride divne.
A inak, ludom si vellmi sympaticki prave taki ludia, ktori maju komplex, ale vedia s nim bojovat a kaslu na to, ze sa im to najprv nedari a potom zase nedari.
Ta snaha, to je to riesenie.
10. júl 2009 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
to ano aj ja som bola divoka ked som bola mala ale mna nekarhali neviem mozno mi to zacalo v puberte. uz som skusala nasilu rozpravat. ale neviem o com to nieje v tom zeby som sa hanbila len nechcem povedat nieco hlupe alebo aby sa na mna vsetci pozerali neviem
10. júl 2009 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a uz si niekde pracovala?
10. júl 2009 o 12:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ale ano par krat ale ziadna slava. vzdy som bola ticho mozno som sa s jednou babao rozpravala ale to som len odpovedala na otazky lebo vsetkoco mi napadlo na rozhovor mi pripadalo trapne
10. júl 2009 o 12:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mozno by ti pomohlo vecer sa niecim zamestnat, proste nemysliet na to co si cez den rozpravala. neanalyzovat to. ak ta aj napadne ta myslienka rozobrat si to v hlave, zahnat to, zapnut telku, citat casak, hocico. casom na to ozaj prestanes mysliet a bude po probleme. da sa toho zbavit. su ludia, s ktorymi to ozaj nikdy nepojde, ale taki sa vzdy najdu. ale na druhej strane vela rozpravat a vela povedat, to je velky rozdiel.
10. júl 2009 o 13:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
to je dobry napad to s tym sa nad tym nezamyslat. skusim si to len treba mat na to silnu volu.
10. júl 2009 o 13:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja by som poradila vyhľadať odbornú pomoc. Myslím si, že to súvisí s nedostatkom sebavedomia, podceňovaním, pochybovaním o sebe samej. Skúsiť by si mohla ešte prácu, kde musíš komunikovať ale ostatní Ťa nevidia - niečo ako telefonistka. Odbúrala by si ostych na začiatok a postupne by si mohla nadobudnúť aj väčšiu istotu v priamom kontakte s ľuďmi. Mala si tento problém od detstva? Niekto Ťa príliš kritizoval, okrikoval, potláčal Tvoju osobnosť? Alebo ten zlom kedy si prestala komunikovať nastal na základe nejakej udalosti neskôr? Ako sa komunikovalo u vás doma a v rodine z ktorej pochádzaš?
10. júl 2009 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Marianka, niekedy je dobre s tym tvrdo bojovat takym stylom, ze sama seba hodis do studenej vody. Nechcela by si pracovat napr v nejakom zakaznickom servise? Viem, ze jednak sa k praci dostat..a mozno ti ta myslienka pride aj sialena, ale niektore veci je najlepsie zlomit prave sokovou terapiou. NEviem, ved treba na to aj spravny typ cloveka, ale ak nemas uplne chorobne komplexy, tak snad by sa to dalo..hm? :slight_smile:
10. júl 2009 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
na zaciatku to bude tazsie. par krat sa pristihnes pri tom ako na to myslis. ale hlavne je ze si to uvedomujes a chces s tym nieco robit. urcite to prekonas. a vezmi si to aj z druhej strany. v zivote som uz stretla kopu ozaj hlupych ludi ktory len rozpravali, ani neviem o com. same hluposti. a urcite som nemala cas ani chut to potom analyzovat, co kto povedal a preco. vies kedy som analyzovala? ked som bola do niekoho sialene zamilovana, tak ano, to som si vecer v hlave rozoberala, kazde slovko co povedal a preco povedal... ale to je ozaj uplne ina situacia. ostatni to beru vsetko v pohode tak aj ty musis. :wink: a mozno dcerka je po tebe, to casom zistis. urcite sa za teba nebude hanbit...ale ty jej mozes pomoct v tom aby taka nebola. buduj v nej zdravu sebadoveru, to sa v sucasnosti velmi vyplati.
10. júl 2009 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
evgenika od detstva som to nemala to som bola presny opak. ked som mala sedem tak mi umrela mama moc si to nepametam ale mozno to ma nejaka korene tam ale nieje to len tym a mozno to je vsetko co si vymenovala. fakt neviem. kedysi som mala strach rozpravatpred ludmi ale dnes to uz neni strach uz je to asi zvyk ci co
10. júl 2009 o 13:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vnímaš to ako problém len Ty? Alebo Ti aj okolie dáva najavo, že si zvláštna? Máš s tým v živote problém, alebo to je tak, že len sa cítiš sama nesvoja?
10. júl 2009 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
keby slo len o mna tak sa tym netrapim ale bohuzial to vidi asi kazdy. na pohovoroch s kolegami spoluziakmi....
10. júl 2009 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Marianka, dost Ta chapem. Ked clovek sa clovek prestahuje na nove miesto, tak si musi rozhadzovat nove siete kontaktov a to je niekedy dost tazke, hlavne ked ma nejaky komunikacny problem. Ja zijem v zahranici uz niekolko rokov a stale mam s tym problem najst tu spriaznenu dusu. Hlavne vo velkom meste, kde zivot plynie velmi rychlo a ludia ako keby nemali cas sa naozaj porozpravat. Urcite by Ti v tej kumunikacii pomohlo, ak by si nasla nejaku kamosku. Dobra kamoska je niekedy viac ako psycholog. Ale mozno by som som v tvojom pripade vyhladala aj nejakeho psychologa. No musel by Ti sadnut, aby si sa mu dokazala otvorit. Ja som mala problem s panickym strachom a mala som tusim 10 sedeni, kde sme formou rozoberania urcitych situacii a pochopenia preco sa to tak deje naozaj k mojmu prekvapeniu dospeli k tomu , ze tieto stavy som prestala mat. Mozno sa jedna o urcity typ socialnej fobie. Neviem, nie som psycholog. No mozno by to stalo za pokus. Myslim si ze najdolezitejsi krok si uz urobila a to je to ze to nechces nechat len tak. Prajem ti aby si sa nevzdavala a naozaj sa Ti to podarilo prekonat. Urcite to nie je jednorazovy proces, ale dlha cesta pochopenia co sa stalo v tvojej minulosti preco mas teraz tento problem.prajem vela stastia.
10. júl 2009 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem asi to urobim najdem psychologa. lebo toto asi sama nevyriesim aj ked by som velmi chcela
10. júl 2009 o 14:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka.....ja som obdržala túto fóbiu z hovorenia a kontaktu s ľuďmi spolu s materskou knižkou :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: Pred materskou som robiala zásobovanie lekární-takže moja komunikácia s ľuďmi mi zarábala na plat :wink: :wink: A potom som zostala doma a bác..totálny introvert..a neandrtálec :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:

Takto som trpela pár rôčkov, nikde som radšej nechodila, hnevala som sa sama na seba, v duchu som si nacvičovala, čo komu poviem, keď náááhodou pôjdem niečo vybavovať, atď...totálne bloky, potenie, stres, depresia....Potom som sa z čistej šialenosti prihlásila na vysokú...Prvá ústna skúška prebiehala systémom-infarkt na krajíčku, tlak 300/200, bolo mi zle, zabudla som aj ako sa volám...Ešteže to bolo zo psychológie a napriek tomu, že som nič moc nevypotila na odpoveď, tak som prešla-videl, že som sa naozaj učila, len ten stres urobil svoje...v triede nás je 100-takže komunikovať som musela začať-chcela som, či nie...A tak som sa trocha rozbehla..Išlo to, človek sa len musí sám seba hodiť do vody a začať plávať..nikto ti nepomôže, ak sa sama nezoberieš a niečo so sebou neurobíš...Nehovorím, že musíš ísť na vysokú, alebo ísť hneď do nejakého obrovského spoločenstva ľudí...možno na začiatok bude stačiť, ak sa nahodíš a pôjdeš s rodinkou na kávu, možno tam niekoho stretneš a prehodíš pár slov-prirodzených, ktoré vyplývajú z danej situácie-nákupy, relax,leto... :wink: :wink: :slight_smile: :sunglasses:

Ani ja som sa z toho ešte celkom nevysekala, ale dúfam, že keď budem na sebe pracovať a dokopávať sa aj do vecí, ktoré by som inokedy nezvládla, tak to bude dobré...Ja som túto moju blbosť vyplývajúcu z materskej dovolenky nazvala materská demencia :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:

Tak sa na to vrhni, zatni zuby a ideš....Držím ti palce :wink: :wink: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
10. júl 2009 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
to je dobre, hned si mi zlepsila naladu som rada naozaj za vase rady a vyskusAM FAKT
10. júl 2009 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mas to tazke. ako si si nasla manzela? nemoze to byt az take zle ked si vydata. ten psycholog by urcite pomohol :wink:
10. júl 2009 o 14:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
tak s tym som sa poznala dlho asi spriaznena dusa pri nom som rozpravala az moc. neviem ako je to mozne.tiez sa niekedy divim
10. júl 2009 o 14:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a co treba kineziologie? ta by ti mohla pomoci najít ten blok, který si ani nepamatuješ (teda vědomě)
10. júl 2009 o 14:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
to je nieco so zvieratami?
10. júl 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mne napadlo to iste ako prve ako libke1. Ako si si nasla manzela. Mas problem nadviazat len nove kontakty alebo nemas kamaratky a znamych vseobecne?
10. júl 2009 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok