• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem komunikovať s ľuďmi. Poraďte ako sa mám zmeniť

24. decembra 2015 
Ešte otázka - ako to máš s dôverou v ľudí? Nestalo sa Ti niečo na základe čoho nedôveruješ ľuďom?
10. júl 2009 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mam kamaratki este so skoly ale aj s tymi mi to trvalo kym sme sa skamaratili. s doverov v ludi no to si ma dostala.ludom neverim robim si o nich vlastne zaveri ale zas niesom nejaky mizantrop. ale ano neverim ludom len tak lahko
10. júl 2009 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nasla v com je problém neveris ludom tak skus im verit a aj sebe a pojde to uvidis. Drzim palce. :wink:
10. júl 2009 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj Marianka máš pekné meno :wink: no ked ta to poteší ja som mala tiež taký problém bola som ukríknutá a došlo to až tak daleko že mi druhý začali skákat po hlave a ja som bola len ticho a v nútri som sa zožierala No zmena nastala ked som zmenila zamestnanie ktoré mi mimochodom našiel muž takže tiež som nebola schopná si ho nájst sama zmenil ma práve kolektív čiže si myslím že to záleží aj od toho a teraz aj ked som az taká ukecaná neni tak ma velmi teší to,ked za mnou prídu po radu myslím kolegyne a tak skús sa prekonat alebo si to nacvičuj pred zrkadlom ja viem znie to divno rozprávat sa zo zrkadlom :unamused: ale ja som to robila tak som asi divná ale pomohlo ked som isla na úrad vybavovat tak som si to doma nacvičovala čo mám povedat a nepotrebovala som nikoho k tomu musís viac chodit medzi ludí ved nenadarmo sa hovorí ked chces niekoho naučit plávat hod ho do vody tak zlom vaz a vela štastia :wink:
11. júl 2009 o 21:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a to že neverís ludom nie je dovodom aby si s nimi nekomunikovala mywiel má pravdu takto sa dopredu neposunies aspon sa o to pokús papa :wink:
11. júl 2009 o 21:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
aojte uz je mi trocha lepsie v piatok som mala asi nejaky skrat, citila som sa na dne a uplne neschopna ale uz je to ok
13. júl 2009 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka skus doma rozpravat tak castyo jak sa len da,aj ke dsi sama, hoc aj sama so sebou,viem je to smiesne,al epomoze ti to odblokovat sa, predstav si,ze ni esi sama,daj zo seba vonku to,co citis nahlas, postupne, nebudes mat tremu pred inim aludmi, drzim ti palceky.
13. júl 2009 o 13:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Marianka: moc doporučuju tuhle knihu:

http://lepsizivot.webnode.cz/products/dale-carnegie-jak-ziskavat-pratele-a-pusobit-na-lidi/

můj muž byl v mládí hodně ostýchavý a nevěděl co říkat a cítil se izolovaný atd...
tuhle knížku si několikrát přečetl a začal to opravdu uplatňovat a dneska má vyřídilku za dva :grinning:

základ je v tom, nepřemýšlet o tom jak vypadám a jak mluvím, přestat s přehnanou sebekontrolou.... a místo toho věnovat tu pozornost tomu druhému, opravdu naslouchat a mít zájem a klást otázky atd... protože každý rád mluví o sobě a je rád, když o něj má někdo zájem :wink:

držím palce!
13. júl 2009 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mariankaaaa! co by som ja dala za tvoj problem! ja mam opacny, ja kvakam az moc :grinning: a este k tomu aj moc nahlas... tiez mi je niekedy potom z toho smutno, lebo ja si to neuvedomujem, mna uz v skolke volali ucitelky tak v dobrom Kačka rapotačka, a veru kecam furt.. ale ked si niekedy robia kamosi srandu, ze pri mne( akoze chlapi) nemaju sancu ma prekricat, ked ja som v dome a oni na terase a vasnivo rozpravam.. proste si to fakt neuvedomujem a mam od prirody velmi preniksvy silny hlas... ja ked mam hovorit potichu, tak sa silim....
a mlcat? to je kurz sebaovladania :grinning: ... ale snazim sa to v posednom case dost korigoavt a hadam to je lepsie,. nechcem vyzerat ako nevychovana a tak.. takze neboj, kazdy mame svoje chyby, mozno mas partnera co keca aj za teba, nie? mojmu to vyhovuje, ze on nemusi... teda aspon mi to tvrdí... ze on to ma na mne rád :slight_smile:
13. júl 2009 o 13:53  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a inak... som v praci referent konunikácie + tlmocim... talze ma to kecanieaj zivi.... :sunglasses: ale je X iných robot, kde kecat netreba a aspon budete mat klud :slight_smile:)))
13. júl 2009 o 13:54  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
lu777mozno mi neuveris ale tu knizku som uz citala a je velmi dobra ale v praxi mi nepomohla je to fakt nieco vnutorne. ja viem rozpravat a tak
13. júl 2009 o 17:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nemozem to zo seba dostat. slova sa mi zaseknu v hlave a nic
14. júl 2009 o 07:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@marianka1122
aj ja som na tom podobne ako ty,pokial vies ze mas s tym problem kludne na internete hladaj prace o tom ako komunikovat s ludmi,mozno ze len potrebujes rozsirit obzory,mozno ze nevies o com by si mala ludom rozpravat
29. nov 2010 o 18:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj evgenika ja verim len mojej mamine a ajstak s nou neviem komunikovat pomôž mi
:cry: :pensive:
10. jan 2011 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@evgenika ja doverujem len mojej mamine a par kamaradkam a neviem s nimi komunikovat pomôzes mi :cry: :pensive: :frowning2: :unamused:
10. jan 2011 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babule znova otváram túto tému.

Ja ako dieťa som nebola nikdy utiahnutá bola som rada stredobodom pozornosti na strednej som bola až príliš komunikatívna, ale je pravda že nie medzi spolužiakmi skôr som mala starších kamošov ako aj partiu. Ale po určitej dobe som prestala s ľudmi komunikovať. Nie preto že som sa hanbila alebo nechcela ale nemala som o čom :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: kopec vecí ma nezaujímalo klebety, celebrity, moderná hudba, móda, nesledujem telku ani nové trháky v kine nefajčila som a najmä som nepila ako bolo v móde :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: a tým pádom nemám s ľuďmi o čom kecať som vážne divná . Keď som prvý krá pocítila tento svoj problém kúpila som si knihu od Carnagina Ako získať priateľov a pôsobiť na ľudí. Niečo mi to dalo, ale potom som znova zapadla ostala tehotna a riešila kopec iných problémov. Od vtedy prešlo už kopec času znova pracujem ale proste neviem s ľuďmi začať komunikovať a nedokážem sa pretvarovať že ma niečo zaujíma . Ak sa ma niekto v práci niečo spýta iba dopoviem, ale ďalej nerozvíjam dialóg, nepýtam sa ich spätne :sweat_smile: Čo robím zle, je chyba vo mne alebo iba nemám šťastie na správnych ľudí ?? Som z toho už celkom smutná :pensive: :pensive: som aj tu v pár súkromných témach ale aj tam to je na bode mrazu aj keď napíšem ako keby som bola neviditeľná :cry: :pensive: :pensive: :pensive:
29. dec 2013 o 23:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@idris akoby som to pisala ja :grinning: :grinning: asi nas tu je viac
29. dec 2013 o 23:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@snehullienka ešte sme aj z blízkeho regióna ja som z TV ja verím že nás tu viac takých báb ale čo sa to s nami podialo . Ja mám niekedy pocit že som už ako moja mama ktorá ma 63r a nepotrebuje ľudí a ich starosti :sweat_smile: toho sa desím :rolling_eyes:
30. dec 2013 o 00:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@idris xixi,asi to ovzdusie rovnake,ja sa k tomu este furt cervenam
30. dec 2013 o 00:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@snehullienka tak si o niečo krajšia ako ja :grinning: :grinning: :grinning:
30. dec 2013 o 00:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
na fotke vyzerame rovnako :grinning:
30. dec 2013 o 01:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@idris
môžem poradiť? Som na tom rovnako ako ty. Nebaví ma o čom sa ľudia rozprávajú a nemám chuť sa tváriť že ma to zaujíma, tak sa im vyhýbam. Ale veľký rozdiel medzi mnou a tebou je, že mne to vôbec, ale vôbec nevadí :slight_smile: Vieš, väčšina ľudí je naladená na podobnú strunu a zaujíma ich presne to, čo si napísala: mladých zábava, móda, klebety, celebrity, starších zasa varenie, seriály, politika atď. Nič z toho ma nezaujíma. Cítim sa mimo týchto tém, ale mám pár spriaznených duší okolo seba (asi dve-tri :sunglasses: )s ktorými si skutočne mám o čom pokecať. Vŕtame sa spoločne v našich dušiach, zdieľame si naše spoločné videnie sveta. A tu je ten problém, týchto ľudí je oveľa menej ako drvivá väčšina a ťažko sa hľadajú. Myslím idris, že si pripravená ísť ďalej. Kľudne zanechaj svet módy, celebrít, seriálov a skús ísť trocha ďalej. Nemáš s kým? Nevadí, začni čítať a choď ďalej... zmenou vnímania sveta a ľudí budeš sama priťahovať ostatných k sebe. Toto sa stáva mne. Odjakživa som bola introvert, nikdy som si cielene nehľadala priateľov ale mňa si vždy nejakí našli :slight_smile: Ak by si chcela, skús si prečítať knihy Marcela Vaneka, Dana Millmana, ak sa ti nechce čítať, pozri si videá Ivy Adamcovej atď.
A nie si divná, len si ďalej v duchovnom vývoji ako väčšina ľudí, len si to neuvedomuješ. Buď šťastná, že ťa nezaujímajú ľudské pletky, je čas sa duchovne zobudiť :slight_smile:
30. dec 2013 o 01:46  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@0silvia0 Ahoj tak od tých autorov si rada niečo prečítam, už som si ich aj pozerala na nete tak uvidím ako to bude dostupne takto cez net . Prajem pekný deň :wink:
30. dec 2013 o 10:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@marianka1122 Chapem ta, my sme sa prestahovali a tu v novom meste nemam tiez kamaratky, polovica ludi rozprava po madarsky a ja im nerozumiem, takze tiez je to blbe.. Kedze sa uz asi stahovat druhy krat nebudete, musis si zvyknut na prostredie, na inych ludi, ja som to robila tak pri beznych cinnostiach, v praci - kolegovia, v dome - susedia, ked som byvala v byte kazdy den som chodila so psikom vonku a susedia co tiez vencili psy tak sme sa vzdy dali do reci.. jednoducho - o psikoch, o tom aku maju povahu, ako casto kupu, ake granuly davaju, ci maju aj steniatka a podobne.. tiez ked chodim do solarka, bavim sa s kockou ktora tam pracuje, ked chodim ku kozmeticke sa rozpravame, kadernicka a podobne, tam si vzdy zeny najviac povedia, nemusi ist iniciativa ani z tvojej strany, ine zeny su dost ukecane - napr. kadernicka ti farbi vlasy, pritom rozpravate o farbe, o vlasoch, samponoch, balzamoch, o akciach v tescu, o manzeloch, detoch, o tom ze ide kupit nove auto, o tom ze prave vybrala mobil z orange na akciu ale ze nieje dobry a podobne. ani neviem ako vlastne prejdeme z temy na temu a uz sme popletkovali o vsetkom :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: zaciatky su tazke, ale skus to, ked budes medzi ludmi..
30. dec 2013 o 10:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@idris
to som rada a určite sa ti veľa vecí rozjasní a v mnohom ti jednoducho "docvakne", proste budeš vidieť ľudí, udalosti z iného uhla. Ja teraz počúvam Ivu Adamcovú, je to super. Aj tebe pekný deň.
http://www.pratele-nebe.cz/index.php/iva-adamcova/772-iva-adamcova-duchovni-ucitelka-seznam-prednasek
30. dec 2013 o 12:48  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@marianka1122
Komunikácia je hračka, ak poznáte zopár pravidiel

Autor: Ing. Stanislava Kočalková, www.DobreKnihy.sk
Dátum: Marec 2012

Tohtoročná sezóna plesov je za nami. Ak ste sa nejakého zúčastnili, možno si pozeráte fotky, spomínate na skvelú zábavu a je vám trochu smutno, že na ďalší si musíte počkať takmer rok.

Berte to z pozitívnej stránky. Máte dostatok času na to, aby ste sa pripravili na ďalší. Teraz nemám na mysli tú stresujúcu prípravu garderóby, účesov, šperkov, líčenia, vhodej obuvi, oblekov, či dokonca smokingov. Aj to je náročné, ale zvládnuteľné v pomerne krátkom čase.

Hovorím o niečom úplne inom.

Aj my sme sa s manželom zúčastnili plesu, na ktorom sme sa výborne zabavili. Bolo fajn ... ale zase som si uvedomila to, čo si všímam takmer na každej spoločnskej, či rodinnej udalosti. To, že nevieme komunikovať.

Niektorí:

nechceme, alebo
by sme aj chceli, ale nevieme ako na to, alebo
si myslíme, že sme tí najúžasnejší spoločníci na svete a ani netušíme ako v skutočnosti mizerne komunikujeme.

Nechcem sa nikoho dotknúť, ani nenarážam na nikoho konkrétneho. Ale skutočnosť je jednoducho taká, že väčšina z nás do niektorej z týchto skupín (aspoň čiastočne) patrí. Vrátane mňa.

Ľudia sa na spoločenských stretnutiach prejavujú ako rôzne typy: baviči, „politici“, pozorovatelia, tragédi, filozofovia, parketoví levi, jedáci, „fotografi“, atď.

Toto rozdelenie v skutočnosti nie je až také podstatné. Dokonca je jedno, či ste extrovert, alebo introvert. Či ste dobrý rozprávač, alebo nie. Či sa smejete nahlas, alebo potichu. Či poznáte veľa dobrých vtipov. Ani či sa vyznáte v rôznych témach.

Byť výraznou osobnosťou spoločnosti, zábavným rozprávačom, hviezdou večierkov je fajn. Ale nie je to nutné. Dôležité je, aby sa ľudia vo vašej spoločnosti cítili príjemne.

Čo teda rozhoduje o tom, či sa v našej spoločnosti ľudia cítia príjemne, alebo ju naopak musia len pretrpieť?

Skôr, ako sa k tomu dostanem, dovoľte mi uviesť krátky príbeh.

Keď som bola stredoškoláčka, mala som komplexy z toho, že sa v žiadnej spoločnosti neviem zapojiť do konverzácie. Školské výlety, prestávky, „chatovice“, väčšie rodinné oslavy. Stále ten istý scenár. Všetci naokolo sa bavili a ja som im len ticho závidela a rozmýšľala, ako to robia.

Smiešne na tom bolo, že najviac som závidela tým typickým zabávačom spoločnosti, ktorí jednoducho prišli, strhli na seba pozornosť a robili dobrú náladu. Aspoň sa mi to tak javilo.

A to ma veľmi deprimovalo. Vedela som, že taká nikdy nebudem. Čo už len ja môžem zaujímavého, či vtipného povedať? Čím už tak môžem niekoho ohúriť?

Potom som si našťastie uvedomila jednu dôležitú vec. Nie všetci spolužiaci v triede boli tými, ktorí všade a za každých okolností na seba strhávali pozornosť. V skutočnosti takých bolo veľmi málo a nie všetci z nich patrili k tým naj-naj-najobľúbenejším.

Tí ostatní tu jednoducho „len“ boli a niektorí z nich boli napriek tomu mimoriadne obľúbení (dokonca obľúbenejší ako „hviezdy večierkov“), všade vrelo vítaní a keď niekde chýbali, ... tak naozaj chýbali.

Prečo?

Vtedy som si na túto otázku ešte nevedela odpovedať. Ale toto poznanie mi aspoň dodalo nádej, že možno aj ja dokážem byť „právoplatným“ členom akejkoľvek skupiny ľudí a nemusím sa pritom stať „bavičkou roka“.

Keďže som nebola ochotná hrať svoju rolu nesmelého, utiahnutého, nekomunikatívneho a nespoločenského tvora do konca života, neostávalo mi nič iné, iba sa snažiť v komunikácii zlepšiť.

Bolo viac udalostí, ktoré ma v tejto oblasti vždy posunuli trošku vpred, ale je jedna, ktorá mi zvlášť utkvela v pamäti.

V období štúdia na vysokej škole som sa po dlhšej dobe stretla so svojou bývalou spolužiačkou z gymnázia. Ona bola jednou z tých, o ktorých som písala vyššie. Nevtieravá, nestrhovala na seba pozornosť, napriek tomu bola všetkými veľmi obľúbená.

Počas rozhovoru prišla reč aj na to, že najbližší víkend je dohodnuté malé stretnutie s ďalšími bývalými spolužiakmi. Pre niekoho veľká radosť, pre iného (teda mňa) zmiešané pocity. Možno by som aj šla, rada by som predsa niektorých spolužiakov videla, ale ... čo ak to zase dopadne tak, ako vždy? ... Kamarátku som svojimi úvahami nezaťažovala, o to viac ma prekvapilo, keď si zrazu povzdychla:

„Och, síce sa teším, ale ... to zas bude!“

„Ako to myslíš?“

Ona so smiechom odpovedala: „Musím si asi dopredu pripraviť zoznam odpovedí a otázok.“

„To myslíš vážne?“

„No áno, vždy sa ma všetci pýtajú ako sa mám a ja tak nerada o sebe hovorím. Tak si musím aspoň pripraviť odpovede, nech nad nimi nemusím rozmýšľať. A HLAVNE OTÁZKY. Lebo čím viac sa pýtam ja, tým menej musím hovoriť o sebe. ... a zároveň sa tak aj veľa dozviem.“

Spätne som si premietla spôsob, akým sa kamarátka zvykla správať medzi spolužiakmi a bolo to pre mňa, ako by mi niekto odhalil to najväčšie tajomstvo sveta. Nikdy by som nepovedala, že jej správanie by mohlo byť vedomé a pripravené. Žila som v naivnom presvedčení, že všetci okolo mňa oplývajú nejakým zvláštnym druhom talentu a len ja to mám také ťažké, že si schopnosť spoločenskej konverzácie musím tvrdo nacvičovať.

Čo je však najdôležitejšie?

Z jej odpovede som konečne pochopila, v čom tkvie môj najväčší problém:

Ako chcem, aby ma mal niekto rád, keď mu nedám najavo svoj záujem akoukoľvek otázkou?
Ako môžem očakávať, že sa niekto bude snažiť o ďalšiu konverzáciu so mnou, ako ho po prvej zdvorilostnej “Ako sa máš?“, odbijem odpoveďou typu: „Dobre.“, alebo „Ujde to.“? Bez toho, aby som mu otázku opätovala, alebo si aspoň odpoveď vopred pripravila a povedala mu niečo viac?
Vždy som sa smiala, ak som niekde počula, že „hovoriť striebro, mlčať zlato“ alebo, že človek musí vedieť predovšetkým počúvať, aby bol dobrým spoločníkom. Myslela som si, že mlčím a počúvam až-až, ale bez želaného efektu. Nie je však počúvať, ako POČÚVAŤ.

Až vtedy som si uvedomila, prečo mali moju kamarátku všetci spolužiaci tak radi. Málokto síce o nej veľa vedel, zato každý sa cítil v jej spoločnosti príjemne. Neohurovala názormi, či novinkami ... to ona sa iných pýtala na ich názory a na to, čo majú nové. Nesnažila sa byť za každú cenu vtipná ... smiala sa na vtipoch iných a dávala im pocit, že sú zábavní. Keď sa na niečo opýtala, konverzácia neskončila trápnym tichom, ale nasledovala ďalšia otázka, z ktorej bolo jasné, že počúvala so záujmom.

Počúvať, znamená PÝTAŤ SA.

Áno, počúvať, v skutočnosti znamená PÝTAŤ SA. Pýtať sa, neznamená položiť otázku, aby sa nepovedalo, ale SO ZÁUJMOM sledovať, čo mi opýtaný odpovie.

Viete, ja sa stále nepovažujem za nejakého „komunikačného majstra“. Ale sú situácie, kedy som so sebou spokojná a je to väčšinou vtedy, keď sa držím tohto jednoduchého pravidla. Pravidla, ktoré si môžete vyskúšať kdekoľvek a bez žiadnej zložitej prípravy.

Veľakrát sa bojíme, aby sme svojimi otázkami ľudí neobťažovali, nepôsobili ako príliš zvedaví. A oni pritom tak zúfalo čakajú, aby sa ich niekto opýtal a mali dôvod porozprávať niekomu niečo, z čoho sú nadšení, alebo ich naopak trápi, bez obáv, že tým niekoho otravujú.

Úplne inak teraz vnímam napríklad rodinné stretnutia. Tí, o ktorých som si kedysi myslela, že sú machri a závidela som im, v skutočnosti nevedia až tak dobre komunikovať, ako sa mi zdalo. Rozprávajú veľa, ale nie sú dobrí spoločníci. Povedia vám všetko možné. O sebe, o politike, o novom televíznom programe, tu niekoho ohovoria, tam povedia nejakú múdrosť, ale nedajú vám príležitosť na to, aby ste vy niečo povedali. Neprejavia o vás záujem a ak áno, tak vám nedajú dostatok priestoru.

Prečo môže byť aj pre vás táto informácia dôležitá?

Neviem, možno to všetko znie, ako nič nové pod slnkom, ale prečo potom tak často narážam na tento problém? Len málokto sa nedopúšťa menších, či väčších komunikačných prešľapov. A väčšina z nich súvisí s nedostatkom skutočného záujmu o druhých.

Predstavte si napríklad taký ples. Možno tam idete so skupinkou ľudí, ktorých poznáte a pravidelne stretávate. Nemáte problém sa s nimi baviť kdekoľvek a o čomkoľvek.

Ale možno budete pri stole sedieť s niekým, koho až tak dobre nepoznáte. Napríklad: Bude tam síce vaša kamarátka, ale jej manžela poznáte len z rozprávania, ak vôbec. Možno si privedie ďalšie príbuzenstvo a vás usadia práve k nim. Možno s vami pri stole bude sedieť kamarátkina kamarátka, ale vy o nej neviete prakticky nič len to, že sa pozdravíte, keď sa stretnete.

Čo teraz? Vaša kamarátka sa nemôže venovať len vám a keď sa vy celý večer budete venovať len svojmu partnerovi, nebude to trochu neslušné? ... A navyše nuda?

A čo tak svadba? Zrejme ste už boli niekedy hosťami na nejakej svadbe. Nevesta má svojich hostí, ženích svojich. Ba čo viac. Matka nevesty má svoju rozvetvenú rodinu a otec svoju. Na ženíchovej strane to isté. Je veľmi pravdepodobné, že budete sedieť s niekým, koho ste buď v živote nevideli, alebo ste ho videli pred 10 rokmi.

Čo urobíte? Budete sa baviť s vlastným manželom vedľa vás? A na čo sa ho opýtate? Že ako sa darí v práci? Alebo, či vás ešte stále miluje? To nie je vaše rande, čiže na dôverné rozhovory, či prísne tajné klebety tam asi nebude veľa súkromia. Veľmi rýchlo vám vyschne zásoba vhodných tém a čoskoro sa budú nudiť už nielen tí neznámi okolo vás, ale aj vy sami.

Takže, smelo do toho!

Začnite vnímať spoločenské udalosti, rodinné oslavy, alebo hocaké iné stretnutia ako príležitosť:

na to, aby ste spoznali nových ľudí,
na to, aby ste sa dozvedeli niečo o ľuďoch, ktorých už síce poznáte, ale viete o nich veľmi málo,
na to, aby ľudia, ktorých poznáte a niečo o nich aj viete cítili, že sa o nich stále zaujímate.

Čo máte robiť, aby ste tú príležitosť naozaj využili?

Zoznamovať sa. ... Požiadajte známu/známeho, aby vás zoznámil/a so svojím manželom/manželkou, kamarátkou, príbuzným, kolegom ... Alebo sa predstavte sami, ak to vyplýva zo situácie. „Ste odtiaľto? Mimochodom, moje meno je ...“
Pýtať sa. ... „Chodievate na ples každý rok? ... Ste hosťom ženícha, či nevesty? ... A čo sa pýtať ďalej? Nie je až také ťažké na to prísť. Väčšina z nás má napríklad nejakú prácu, nejaké záľuby, nejaké deti, vnúčatá, nejaké problémy, zážitky z dovolenky. Nesmie to vyznieť ako nejaký výsluch, či vyplňovanie dotazníka, ale nebojte sa, k tomu pravdepodobne nedôjde. Začnite otázkou, ktorá v danom momente vyznie logicky a tie ostatné prídu samé od seba. Ale len v prípade, že budete POZORNE:
Počúvať. ... Nemusíte veľa hovoriť, ak nechcete. Väčšina ľudí aj tak ocení viac to, keď prejavíte záujem o nich, ako keď sa budete vy snažiť hovoriť zaujímavé veci. Počúvať však musíte naozaj, nie akože. Inak nebudete vedieť logicky nadviazať a rozhovor bude viaznuť.
Pamätať si. ... Počúvať musíte pozorne nielen preto, aby ste vedeli nadviazať, ale aj preto, aby ste si o človeku čo najviac zapamätali. Je úžasné, keď sa s niekým stretnete po roku a on nadviaže na váš posledný rozhovor, akoby to bolo včera. Opýta sa vás napríklad, či ešte stále pracujete na tom projekte XY, či sa už matka zotavila zo zdravotných problémov, alebo ako syn napreduje v hokejových tréningoch ... Je to veľmi príjemné poznanie, že si o vás niekto niečo pamätá. Navyše, rozhodne sa na takéto konkrétne otázky ľahšie odpovedá, ako na otrepané „Ako sa máš?“ ... K tomu aby ste si aj vy o ľuďoch veľa zapamätali, vám pomôže predovšetkým ÚPRIMNÝ záujem o to, čo vám hovoria. Je málo pravdepodobné, že si zapamätáte niečo, na čo sa opýtate len zo slušnosti. Hlavne ak odpoveď počúvate na pol ucha.
Chváliť. ... Možno by ste sa radi s niečím pochválili vy sami. Je to prirodzené. Ale je to trochu trápne, však? Začnite radšej tým, že pochválite druhých. Zablahoželajte im k úspechu, pochváľte im účes, deti, vnúčatá atď. Nevymýšľajte si chvály, ktoré nemyslíte úprimne. Ale ak sa vám niečo páči, nenechávajte si to pre seba a dajte to ľuďom najavo. Potešia sa a aj oni budú hľadať príležitosť k tomu, aby vás za niečo pochválili.

Celé je to o troche tréningu, úprimnom záujme o ľudí a taktiež dobrej príprave. Nehanbite sa pripraviť si témy rozhovoru dopredu. Ak viete s kým sa stretnete, je to o to jednoduchšie.

Toto všetko sú, samozrejme, len základné pravidlá. Veľakrát postačia aj tie. Ak však chcete svoje komunikačné schopnosti a vzťahy s ľuďmi posunúť naozaj vysoko, je potrebné sa toho naučiť oveľa viac. Predovšetkým viac o ľuďoch, s ktorými sa stretávate.

Nech už sa v najbližšej dobe chystáte kamkoľvek, želám vám príjemnú zábavu a veľa nových priateľov.

Musíme to zvládnuť. Chceme byť predsa lepšie - alebo najlepšie.
24. aug 2014 o 07:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@idris no presne mne sa stáva to isté, ja som tiež ukecaná doma aj potom ked niekoho dlhšie poznám len sa nemôžem ubrániť pocitu, že ked sme aj väčšia skupinka, tak nakoniec akoby som ku nikomu nepatrila, je to asi tým, že ja som sa tiež stále sťahovala a ked som si už konečne našla nejaku tu kamošku tak som zas musela odísť a teraz si všade pripadám ako piate koleso u voza. Viem, že možno ostatní to tak neberú ale ja sa potom doma zožieram a neviem sa toho zbaviť. Niekto vie hodiť takéto veci za hlavu ja nie.
28. feb 2015 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@andrejka444 dakujem pekne za tento clanok velmi mi dal.len este to dat do realneho zivota a konecne pozbierat odvahu nielen odpovedat na otazky alebo pytat sa umna je tiez blok viazat dalej komunikaciu rozpravat o vselivom o rodine ,sebe to je jedno kolegine medzi sebou kecaju a ja som ticho zoziera ma ked aj chcem neda sa mi pripojit sa knim .ani oni nemaju pravdepovediac zaujem o mna. Su svojske svojou povahou sebavedome , namyslene naladove necitim sa v ich spolocnosti dobre ale musim je to na dlho .skratke chcem sa zmenit byt aspon uvolnena a citit ten blok a byt sama sebou.Viete mi poradit niaku dobru knizku alebo pozicat.dakujem este raz za clanok .
24. dec 2015 o 08:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok