Nevydarené kondičné jazdy
Ahojte,
Pred cca 8. rokmi som si urobila vodicak. Prestala som ale soferovat. Pred 2 mesiacmi som sa dala na kondicne jazdy.
Prvy lektor bol mily, ale odchadzala som, ze nic neviem. 😀 tesila som sa na dalsiu jazdu, ale oznamil, ze nema na mna uz cas. Ma toho vela. Ok. Nasla som dalsieho, isla som teda druhykrat za volant, a a prvykrat s novym. Krical, nadaval, ale dobre vysvetloval. Tak si hovorim, nevadi, pojdem zas. Vyslo to na kazdy druhy tyzden...... Pri tretej jazde som bola s nim tak vystavena, ze som spala 3 hodiny po jazde. Krical, nadaval, zdoraznoval, ze vsetko robim zle, nic si nepamatam. Atd atd. Bola som tak vystresovana, ze som naozaj zabudla aj index dat, aj sa pozriet do bocneho zrkadla... Jednoducho, ako keby som bola zmyslov zbavena.
2 tyzdne opat pauza, lebo bol chory. No a dnes to bol des. V prvych 20 minutach som sa chcela zastavit a realne vystupit z auta a nechat ho. Dalsich 20 sa mi triasli usta a bolo do placu. Neustale skm sa citila ponizena, neustale krik, naco to robis, ako to robis, co robis, ved to nie tak treba, na skuske by si nepresla.. Atd. V poslednych 20 minutach som ho uz nepocuvala a robila vsetko po svojom, aby aspon ja som mala zo seba trochu sebavedomia. Uz ked sme isli jazdu dokoncit a uvidela som nasu cestu som sa rozhodla, ze v zivote k nemu uz nejdem. A ked sa jazda skoncila, a som vystupila, tak povedal, ked vychadzam na cestu s autom sama, mam aspon znamych a kamaratov informovat o tom, aby som aspon s nimi nemala havariu. 🥲 a odisla som.
Ja ale potrebujem soferovat. Viem, ze to dam, a viem, ze som sikovna, ale momentalne citim, ze moje sebavedomie je na bode mrazu. Ako dalej?
buď rada za takého super muža. ja som to šťastie nemala
No na mňa tiež inštruktor občas kričal, spätne si myslím že som sa nemala dať deptať a mala som mu povedať že si to neželám.
Ja pracujem s ľuďmi, nedovolila by som si takto kričať na klientov.
Ty si klient autoskoly a on si dovolil na teba kricat? A este si mu za to zaplatila? Zena, hlavu hore, nedovol nikomu aby po tebe zjapal a uz vobec nie instruktor autoskoly. Bola som na tom podobne ako ty cca 12 rokov som nesadla za volant. Az prisiel den ked som musela… urobila som si prieskum na nete a vybrala instruktora, sam mi navrhol jazdy kazdy den na cely tyzden ( on sa venoval len kondicnym jazdam), ja som musela prekonat svoj sialeny strach, po 3 dnoch mi povedal ze dalsie 2 niesu potrebne, avsak neverila som si v parkovani ( pozdlzne neviem parkovat dodnes 🥴) a tak este tie 2 hodiny sme venovali tomuto. Nasledne som chodila o 5-6 rano v sobotu a v nedelu po Kosiciach aby som nabrala odvahu ( vypnute semafory boli bonus 😂) dnes jazdim na manuale aj automate, na sluzobnom aute, manzelovom a svojom. Takze hlavu hore, cbicit, prekonat stravh a nedat sa zdeptat debilom, ktory zabudol za co je plateny! ☺️
Mala som takého inštruktora v autoškole ako ty opisuješ. Raz ma tak už nasral, že som mu vystúpila na križovatke z auta a povedala, že k nemu nikdy nesadnem a chcem nového inštruktora. Na ďalšej jazde bol úplne v pohooode ujo, ktorý bol super a všetko ma naučil. Potom som začala šoférovať s mužom, skončilo to tak, že som 8 rokov nesadla za volant. Napokon ma donútil život a deti, ktoré bolo treba voziť. Skúsila som zase s mužom, ale to nefungovalo absolútne. Tak som chodila sama. Pol roka, jak debil, jednu trasu (škôlka), potom škôlka, obchod, potom škôlka, obchod, lekárka a takto postupne. Dnes jazdím v BA každý deň. Keď idem na nové miesto, posratá som až za ušami, ale nejako to vždy ide. Niekedy som si trasy šla odšoférovať v nedeľu o 7.00 ráno, to je kľud úplne všade. Šoférovať sa naučíš jedine šoférovaním. Nijako inak to nejde. Čím viac šoféruješ, tým viac situácii zažiješ, tým viac si sebavedomejšia a ide ti to lepšie. Inak na toho inštruktora by som podávala sťažnosť a žiadala späť prachy. Ty si klient. Na teba nemá čo kričať. Ty kričíš v práci na ľudí, keď niečo nevedia???
Popros kamosku alebo kamarata,niekoho komu doverujes. Ja som zacala soferovat po rokoch. Najskor s priatelom,on bol kludas s nim bola radost jazdit a potom uz len sama. Sam sa clovek najlepsie nauci. Vyberaj si menej frekventovane useky a ono to pojde. Debilny instruktor ta tak zdeptal,ze budes mat este dlho problem,verit si.
Ahoj, najlepšie skúsiť veľké parkovisko. A potom v nedeľu doobeda, najskôr potrebné trasy /kuk/ značky a možnosti. Ja aj teraz po 30+ rokoch šoférovania kam nechodím denne premyslím trasu. Prajem veľa šťastných kilometrov 👍👍👍
Ja som mala takého inštruktora počas autoškoly, škriekal na mňa ako šibnutý že sa raz v aute zabijem... Mala som s ním prvé jazdy, tak asi logicky že to nemôžem vedieť... Taký pako sprostý mladý z dediny ...
Potom som si zvyšok autoškoly písala jazdy k takému staršiemu trpezlivemu pánovi a ten bol super. Skúšku som dala na prvýkrát a to babu predo mnou policajt vyhodil...
Potom som 10 rokov nejazdila lebo nebolo na čom.
Ideálne je kúpiť sú automat pokiaľ nepotrebuješ jazdiť aj v robote
a máš svätý pokoj a sustrediš sa len na okolie a nie ešte aj na preraďovanie...
@thereisabear ja som síce hneď po vodičáku jazdila výlučne sama. Kým som si ja nebola istá, že nikoho neohrozim. Vždy som cestou rozprávala 🫣, ale jazdím spoľahlivo. Sestra tuším po 10 rokoch sadla do auta a začala krátke cesty, potom dlhšie až sa rozbehla 👍.
Ja som sa tiež vrátila k šoférovaniu po 10tich rokoch. Môj ex ma tak vystresoval, že som sa bála aj na poľnej ceste. Po 10tich rokoch som začala jazdiť so sestrou najprv na parkovisku a keď som si zvykla trošku vyšli sme aj na cestu, samozrejme nie v plnej premávke. Odvtedy si neviem predstaviť nešoférovať. Určite to zvládneš.
@drobec105 Dnes som uz bola pre syna sama. Manzel nestihol prist z roboty. 🥹
Ja som po vodičáku 10 rokov nejazdia...nemala som na čom. Potom som sa naštvala, že keď teraz nie už nikdy. Mala som dobrého kľudného inštruktora a pochválil má, že vraj mám viac najazdené, vraj to bolo vidieť 🤣 ..po vodičáku 10 minút jazdy z mesta domov. Hanbila som sa mu povedať, že som nejazdia.
Potom som kúpila ojazdené autíčko a odviezla ho sama 30 km z bazaru domov, brat predo mnou v jeho aute...nohy roztrasené, chrbát mokrý...ale inak sa nedalo. Cestou sme sa zastavili na Kofolu 😄 a išli ďalej. Asi 5x ma sprevádzal cestou do prace a z práce , naučil ma parkovať a potom som sa už sama rozbehla. Na aute som mala nalepené Z. Povedala som si, že to musím zvládnuť, keď to iný zvládli. Pekne lekár, mamka, nakupy.
Od vtedy roky šoférujem....a bolo to super rozhodnutie. Držím palce. Keď je manžel ochotný využi to škôlka, nákupy, návštevy odsoferuj.
Takze ty platis niekomu aby ti trpezlivo znovu vysvetlil a pomohol ako ziskat istotu pri soferovani a on ta za tvoje peniaze debta? By to urobil raz a vynadala by som mu a autoskolu by som ziadala o normalneho instruktora nie zmindrakovaneho debila