Nežijem, iba prežívam.
Mám teda aspoň ten dojem keď tak pozerám na svoj doterajší život. Mám 31, nič som nedokázala, žiaden úspech, ani vo vzťahoch to nevyšlo, deti nemám.
Nebaví ma nič, nič mi nerobí radosť, som rada doma, tam kde to poznám, nerada cestujem, hlavne neznášam tie presuny na vlak, bus alebo na letisko, potom tam čakať. Všade veľa ľudí a mňa chytá panika.
Aj keď som rada sama doma, nie som osamelá, mám priateľov, kamošku, síce len jednu, ale mám. Nezniesla by som byť celkom bez priateľov.
Môj deň vyzerá tak isto, jeden ako druhý, nič nové, len tá istá rutina. Zdalo sa mi, že som spokojná, ale nie. Niečo mi chýba a ja neviem čo. Cítim sa byť takým malým bezvýznamným mravcom medzi miliónmi iných sikovnejsich mravcov. Som apatická a smutná, ale v spoločnosti iných ľudí sa viem pretvarovať. Takto žijem snáď už od narodenia. Akoby som už len čakala na smrť. Neviem či je to normálne..
Myslela som si to.Pre deti je najdôležitejší názor rodičov ako ho prijímajú, či ho kritizujú, oni tvoria to ako raz bude o sebe premýšľať.... a pod....
Už si veľká už to vieš zmeniť.Musim ísť...určite začni svoju dušičku liečiť u psychológa zhodis balvan.Urcite, keď budeš mať raz deti budeš chcieť byť mama optimistka a budeš chcieť vychovávať ináč ako si bola ty.
@eliska13 Ďakujem za Tvoj čas a rady 😊
Cítiš sa neistá asi si sa tak cítila aj voľakedy doma
To už nie je normálne správanie!!
@eliska13 Cítila vždy..
@evita2222 Myslíte ten konflikt s kolegyňou? Lebo ak ten, tak áno, to som prehnala.
Vieš ono rodičia to možno nemysleli zle zase sa nemôžeš hnevať na nich ako Ta vychovali, či správali sa.Mozno tak isto k tvojmu otcovi pristupovali jeho rodičia a tak vychovával aj on, lebo tak to poznal.Mozno tvoj otec je ešte oveľa viac ustrachanejsi ako ty a preto druheho kritizoval, či zneistoval.Mas taký typ povahy tiež mám, ale nie v takej miere.Ale tiež mám svojich kostlivcov v skrini😀tiež pri niektorých rozhodnutiach počujem v hlave slová rodičov no len opatrne, aby Ti to vyslo, čo ak.....
@eliska13 Otec je dosť veľký zbabelec, nikdy si nevedel otvoriť ústa, sám asi trpel/trpí komplexom menejcennosti, asi aj preto s ním mama vždy točila. Možno si musím viac veriť no je to ťažké.
Samozrejme na tu bitku kolegyne som reagovala. Myslela som, že sa také niečo môže stať iba v škole a nie medzi dospelými ľuďmi.
@evita2222 Viem, nie som na to hrdá, ale stalo sa. Vieš keď ťa celý život niekto kritizuje, uráža s smeje sa ti tak raz to praskne. Ale to nie je ospravedlnenie.
@evita2222 A na druhej strane je normálne robiť kolegom v práci zle?
Určite nie je správne robiť kolegom v práci zle, ale dospelý človek musí predsa na to reagovať ináč ako malé dieťa.
@evita2222 To je pravda.
No vidíš tak si mala doma krásny príklad, že keď otec sa nechal dirigovať a utlacat mamou a nevedel si otvoriť ústa tak bol zbabelec a potom si to dokazoval nad niekým, kto bol slabší.Tu zlosť a frustráciu si niekde vybil.
Neboj sa vyjadriť sa, nemusíš súhlasiť s každým ty si ty a máš svoju cestu.
Nazdarek aj mna ma vel ludi za divnu, lebo som rada sama. Nepotrebujem byt medzi ludmi,budovat si karieru,dosiahnit neviem co. Som spokojna tak ako som. Tiez sa citim,ze mi nieco chyba,ale muslim,ze nechyba. Je to len tlak okolia,kazdy ospevuje toho druheho,co dosiahol,aku uzasnu pracu ma a podobne zvasty. Ja milujem cestovanie,historicke mesta,len tak sa bezcielne tulat ulickami,ochutnavat miestne jedla. Zboznujem antikvariaty,tam by som dokazala stravit cele dni. Mne napr. chyba podobne zmyslajuci clovek,vtedy sa citim nekomfortne,lebo viem,ze ma sudia ludia,pre ktorych je nepredstavitelne takto travit volny cas. Paradoxne najlepsie sa citim medzi cudzimi ludmi,ktorych vidim prvy krat.
Aj moj obranny mechanizmus je arogancia alebo ako to nazvat. Pritom som laskavy clovek,dobracka,ale neviem to dat najavo,stale mam pocit,ze sa mi niekto smeje a potom posobim odmerane. Chyba je urcite vo vychove ja to teda davam za vinu vychove. A bola som uz vyliecena,len mam teraz kolegynu,ktora sa vo vsetkom rype,vecne nespokojna dusa a vies ako to je ked si denne s takym clovekom. Taha ma ku dnu,zacinam byt ako ona a moj nadhlad a pohoda sa vytraca. Vzdy som bola flegmatik a tato vlastnost mi pomaha nebrat si veci prilis k srdcu.
možno by si mohla ísť niekam pomáhať, napr. do detského domova alebo do útulku, určite to ocenia a aj ty sa budeš cítiť užitočná
Sorry, ale že zmlatit kolegynu? Hneď cestou odtiaľ si sa mala zastaviť u psychológa.
Hlavu hore, to s kolegyňou bola chyba, ale čo sa stalo to sa nedostane. Nerieš minulosť, ale ži prítomnosť. Život je taký ako si ho urobíme. Si mladá, zdravá máš prácu... Nájdi si koníček. Ja som si v živote prešla peklom. Otec alkoholik, následný rozvod, sťahovanie, operácia chrbtice po ktorej som sa musela učiť znova chodiť, šikanovanie na ZŠ, na strednej sivá myška, v dospelisti ďalšia operácia a znova som sa musela učiť chodiť. Som tu žijem a usmievam sa. Nemám kamarátky, na pokecanie mi postačujú kolegyne v robote. Voľný čas delim medzi rodinu, záhradku a rybárčenie. Nemám rada žúrky, veľa ľudí ani cestovanie po svete má neláka. Tiež som iná, život som si zariadila podľa seba. Sebavedomie som nadobudla až, keď som začala robiť prácu ktorá má baví. Momentálne, keď sa žiadny s mojich koníčkov nedá realizovať sa maľujem podľa yotubu. Život je krásny, usmej sa naň 😊
mne zmenila život ashtanga joga , šla som na kurz , úplne inak vidím svet a ľudí okolo 🙂
Neboj nič, nie si sama. Aj ja som taká (bože aká som rada že nie som sama, ale že niekto taký existuje lebo som sa cítila už ako taký vyvrheľ :D) tiež som radšej doma, nikam nechodím, možno len raz za čas...ale proste nie je čas, aj sa mi nechce popravde... radšej si doma prečítam knihu, pustím film... Tiež celý život počúvam aká som divná, že nikde nechodím, keď som povedala že nepijem tak na mňa pozerali ako na blázna 😒... časom som si povedala dosť - nemienim sa kvôli nikomu meniť aby som sa niekomu zapáčila, alebo bola podľa jeho predstáv. Áno je to ťažké, ale predsa ako by som sa mohla pretvarovať / hrať na niečo čo nie som pred inými? Veď by mi bolo samej zo seba zle. A s tou kolegyňou ťa chápem - zažila som v práci niečo podobné - ale iba som vybuchla. úplne chápem že to nebolo náročky že si ju zbila, ale ona bola takpovediac posledná kvapka... (zažila som si to tiež) celý život do teba niekto rýpe, prečo nerobíš to a tamto, prečo nechodíš von, na disko, piť... a naraz len vybuchneš. A kolegyňa si to žiaľ zlízla😀
Ak takto žiješ od narodenia, je to tvoja norma. Ak sa tým začneš zaoberať len preto, že ti niekto nasadil chrobáka, TO nie je normálne. Ži tak, ako chceš. Ak nechceš cestovať necestuj. Ak nechceš partnera, nehľadaj ho, ak nechceš deti, nemaj ich. Ak nie, tak to jednoducho deň. Je jedno čo si myslíme my, alebo ktokoľvek iný. Všetko je len na tebe...
Ahoj, ak chces napíš mi IP
Toto ako by som pisala ja, tiez mam cely zivot pocit ze len prezivam, na 95% som rovnaka ako opisujes, hlavne aj v tvojich prispevkoch 13:08 a 13:25 a mam aj podobny zazitok ako ty s tou kolegynou. Takze je nas takych viac.
@eliska13 to teda vie,ja som totalne znicena z toho negativizmu. Ona si to chuda aj zacala uvedomovat,ale povaha sa neda zmenit. Aj ked si dava pozor,aby nefrflala,vidno na nej,ze to v jej vnutri vrie a to je pre mna horsi pohlad. To uz radsej frflanie pocuvat ako sa na zduty ksicht pozerat cely den.
znies ze trpis socialnou fobiou. a mozno aj depresiou. byt tebou vyhladam kvalitneho kvalitneho psychologa. vseobecny lekar ta vie vypisat zadarmo na cca 10sedeni. neviem ako si na tom financne ale asi nie brutal dobre. tvoj zivot znie smutne. ono nevadi ze si rada sama ja napr. tiez ale citim naplnenie zo zivota. mam veci v zivote co robim rada. je smutne mat job ktory je len povinnost nemat hobby ktore milujes a na ktore sa tesis atd atd. vies da sa zit aj inak. mas rada samu seba? mas rada svojich rodicov? prijimas sa aka si? milujes sa bezpodmienecne? rodicia ti zrejme neboli svhopni dat nieco co sami nedostali.... a tebe to chyba. drzim ti palce
Chodievaj vencit psikov do utulku,,. A kazda z nas je v niečom divna. Každy to má inak
@eliska13 Ja sa aj snažím, veď aj do práce chodím s úsmevom, som priateľská, pomôžem keď treba, ale akoby som nevedela odhadnúť, kedy a čo povedať, urobiť, kefy radšej nechať veci tak s tak sa občas stane, že si to môžu zle vysvetliť a vnímať to ako vtieranie a budem len na smiech.