O týždeň rodím a necítim žiadne puto
Vela z vas ma tu "ukamenuje", s tym ratam ale možno sa najde niekto kto ma povzbudi.
Za týždeň rodim a vôbec sa neteším. Vôbec to nepreživam, je mi to uplne jedno a mám pocit že som si k bábätku nevybudovala žiadne puto. Necitim absolutne nič. 0 bodov. Citim len nechuť z celeho tehotenstva a to aka som už slabá. Neviem ako to zvládnem vôbec nato niesom pripravená. Je to moje prve dieťa,neviem si predstaviť ako zvládnem to všetko, tú starostlivosť. O materstve viem velke kulové ,som jedináčik takze som sa nemala ani v detstve nakom čo to naučiť aspon zaklady.
Pridem si uplne neschopna a najhoršia matka na svete. Čo keď nepríde ta bezpodmienečná láska ani po pôrode a nebudem citiť vobec nič? Takéto pocity mam asi mesiac alebo 2, snažim sa predstavovať si tie svetlé stránky no nejak sa neviem rozveselit. Chodim ako mátoha depresivna cele dni ani neviem či už to chcem mat zasebou alebo radšej byt tehotna este aspon 2 roky kvoli strachu ze to nezvladnem. Preživali ste niečo podobne niekto? Zmizne to? :(
@lenka2710 ahoj k tomu 6 ročnému rozdielu mne sa v januári narodilo bábo a malý mal v decembri 6. Pre mňa nie je nič lepšie ako takýto väčší vekový rozdiel.
Malý ju hocikedy nachvíľu postráži pohrá sa s ňou a mala ho doslova žerie.
Takže isto sa neboj toho ako ich zosúladiť. Chce to len čas. Držím palce 😉
@vafinka hahaa ani ja to neznášam, je super ze sa maminky tesia na bábätko ale prečo o tom musia informovať milion neznamych ľudí 😂
Mila autorka, určite ho budes ľúbiť a vediet sa on postarať, o tom nepochybujem a drzim ti palce...hlavne si nerob výčitky, prvé dieťa je vlastne taký "pokusny kralik", vsetci prvo-rodičia sa na nom učia 😇 ale aj ked sa nieco nepodarí, netrap sa pre to dlho, lebo ako povedala jedna psychologicka: deti nepotrebujú dokonalých rodičov, lebo nežijeme v dokonalom svete😘
Úprimne? Ja som sa bábätiek ako keby “bála”, prišli mi také krehké a málo interaktívne 😉 a to už som mala 31 rokov a 9 rokov praxe na 1.stupni ZŠ, keď sa mi narodila dcéra... pamätám si, že keď sa manžel cca 2 týždne po jej narodení vrátil naspäť do práce, mala som pocit, že som sama doma a dúfala som, že malá bude čo najdlhšie spať, lebo “čo s ňou budem robiť” 😀 Potom, keď už mala pár týždňov/mesiacov, to začala byť zábava, keď sme viac nadviazali kontakt a zžili sa. Pre niekoho má najväčšie čaro novonarodené bábätko, ja som si užívala hlavne to obdobie neskôr, keď začali chodiť, rozprávať, vystrájať... teraz v predpubertálnom veku sú skvelí parťáci. Všetko to postupne príde a vôbec nevadí, že nič nemáš “naštudované”, budeš sa učiť za pochodu... mnohé ženy sa nad cudzími bábätkami nerozplývajú, nič im to nehovori a potom, keď majú vlastné, nechápu, ako mohli žiť bez detí 😍 Takže všetko je ako má byť.
Moja, my ked sme isli z nemocnice domov po 3tyzdnoch, kedze mame prercasniatko, si spominam, ako som sestricke vo vytahu hovorila, ze co ja s nou doma preboha budem robit 😂 ona sa len usmiala, ze to iste, co doteraz😁 tiez som mala vselijake, len nie ukazkove tehotenstvo, kopec problemov, starosti....neboj vsetko bude ok!
Pridám sa. U mňa to bolo podobné a ani po pôrode neprišla zásadná zmena. Mala som baby blues, niečo ako popôrodnú depresiu a síce som sa o malíčku starala príkladne, bola som dlho skôr vydesená, unavená a nervózna. Dohromady sa dávam až teraz, po cca roku a pol a je to obrovská láska, ktorá potrebovala svoj čas. U teba to môže byť celé inak, ja len, že ak takéto sa deje 🙂. Drž sa
Ja som prežívala úplne to isté, tiež som si to vyčítala,že môžem byť šťastná a čo by za to iní dali.... Bála som sa o Tom niekomu povedať,že sa na mňa budú dívať ako na príšeru. Mala som akútnu sekciu a tiež som sa bála okamihu, keď ma preložia z jis, že ako to bude,keď s malým zostanem sama..... Niektoré mamičky sa pýtali hneď na druhý deň a ja by som tam bola bývala najradšej aj týždeň. Keď ma preložili o dva dni a dali mi dieťa bola som v dese, že mi ho tam už nechajú na stálo. Vôbec som sa netešila ,že už som s ním. Strach , emócie, prvý deň som tam preplakala,keď mi oznámili,že na druhý deň ideme domov. A presne. Postupne to prichádzalo,ak keď šestonedelie bolo ťažké, hlavne kvôli kojeniu,ale keď to prebolelo,bola to už láska ako hrom🥰
Prajem ti,nech všetko dobre dopadne😊
Neboj, laska pride v porodnici. Ja len tak pragmaticky, radsej ako mame a svokre volaj kamoske, co uz ma deti a idealne je domtorka/zdracotna sestra/farmaceutka/veterinarka. Sorry baby, ale aj veterinarka je lepsia ako dostat neodborne rady z roku pana typu, krmit novorodenca raz za 3 hodiny, nesrzat ho na rukach, lebo ho rozmaznas, nekoj ho, mas slabe mlieko, daj radsej flasu aby sme ho mohli varovat celyyy vikend, alebo ponorit novorodenca s horuckou do studenej vody od 2.mesiaca davat riedku krupicu na noc, aby dobre spalo, podkladat ho vankusmi, aby skor sedelo, nechat ho chosit v pavukovi(choditku), aby skor chodilo, obuvat kratke topanky, lebo vyzera smiesne s topankami s potrebnym nadmerkom (ved tie topanky su mu velkeee).a to vsetko len preto, lebo babky medzi sebou sutazia, ktorej vnuk bude skor jest tuhu potravu/vydrzi u nej aj tyzden/sa skor posadi/postavi/odplienkuje. A hlavne, co na to povedia susediaaaaa :D
Toto riesim s vela mamickami.
Moja jedina rada: bud sama sebou, kym si tehu, popozeraj nejaku fajn knihu, ktoru napisal lekar pediater (Bukovsky ma fajn knihu, v panike mozes s priatelom listovat, su tam odpovede na takmer vsetky otazky). Kym si tehotna, oboznam sa s dobrym modernym pediatrom s dobrymi recenziami, prihlas babo k nemu.
Ked treba, volaj jemu/sestricke.
Ked budes mat pevne zazemie fundovanych nie laickych "kamaratov na telefone", upokojis sa, a strach uvolni miesto ulave...a ta prinesie radost z baba.
Ps 2. Napis si kludne zoznam otazok a v porodnici sa pytaj, budes tam mat vela odbornikov.
Ked Ti ho budu kupat/prebalovat/rychlokurz laktacie, toc si vsetko ma telefon, laktaciu n3ch ti natoci spolubyvajuca. V panike si to mozes kedykolvek doma prehrat. Nic viac by Ti v porodnici nepovedali keby si tam oatala aj mesiac :D
Takze do porodnice s praznou pamatou na telefone a s plnym zositom otazok ;)
Drz sa!
@biela_sova super a úplne pravdivo napísané ♥️♥️♥️♥️🙂🙂🙂od začiatku až do konca
Ahoj budúca mamina🙂 Určite sa neopúšťaj a hlavne si ver...všetko bude ok🙂 keď sa to malinke narodí budeš určite plná emocií...budeš unavená,možno ubolená ale povieš si zvládla som to🙂 Dala si život svojmu bábetku, budeš mamou a to malinke bude cely tvoj svet...a keď uvidíš toho bezbranného drobčeka,budeš ho chcieť mať stále pri sebe a ochraňovať ho...aj ono ťa potrebuje,potrebuje svoju mamu...počúvaj svoje srdce a načúvaj aj tomu malému stvoreniu...časom zistíš že aj dieťa komunikuje aj keď často plačom ale iný plač je keď je ospalé,mrzuté,iný keď je hladné a iný keď ho niečo bolí zúbky,bruško...sú tu však aj pekné chvíle...radosť...detský smiech...deti sa dokonca usmievajú aj keď spia🙂 Čo sa týka starostlivosti,je dobré keď ti ma doma kto pomôcť aspoň v domácnosti a aj poradiť ale niekedy je lepšie keď nikto dotoho nekeca🙂 No podporu a pomoc máš stále či už hneď v nemocnici kde ti všetko ukážu... starostlivosť,kúpanie,kojenie...Nechaj si všetko vysvetliť...na všetko sa opýtaj čo ťa zaujíma...taktiež po prepustení musí dieťa vidieť jeho pediater detská doktorka ktorá ti taktiež poradí,budeš chodiť pravidelne na tzv.poradne kde bábo skontroluje a poradí čo ďalej aj ohľadom starostlivosti a výživy...taktiež sa neboj opýtať keď niečo nejde tak ako ma...zavolať si ak sa ti niečo nebude pozdávať... Keď budeš doma z nemocnice snaž sa oddychovať spolu s malinkým ak sa ti bude dať🙂 aby si lepšie zvládala nočné vstávanie,ale keď je všetko v poriadku,drobec sa bude budiť len kôli hladu,ale všetko sa dá zvládnuť a časom si zvyknete jeden na druhého🙂 sú to starosti,strach ale aj radosť a vďačnosť za dar dieťatka ktoré zmení naš život a naš pohľad na svet určite k lepšiemu🙂 držím palce na tejo ceste🙂
@seva22 vies ja som toho nazoru ze kopec z tych co tu maju tske super foto a aj albumy , ze prezivaju to iste a maju tu albumy preto lebo maju , aby boli take in ako ostatne a aby sa pochvalili.ci mali lajky .....ja tu dakedy zasnem na konovi a ako chapem ze kazda chce zaujat.no a ja mam tiez jedno dieta a tu som, vselijako som to tiez prezivala....a presne ako pises.prve dieta je taky pokusny kralik
@spisanka Dakujem velmi pekne, no... radim vela mamickam, a vacsinou pridu vystrasene, zneistene a zavisle na druhych. Je im vnucovany nazor, ze to same nezvladnu. Ze svokra/mama to vedia lepsie, lebo odchovali x deti. Naozaj? Preto je na SR, aj inde v Europe (rovnaky model periatrie) tolko psychicky labilnych ludi, s ortopedickymi, kardiovaskularnymi, zazivacimi a sexualnymi problemami a uzkostami?
Je cas na obrodu, zdravotnictco, veda a vysmum sa pohli o 30 romov dorpedu, treba sa spoliehat na nazor odbornika...len si toho odbornika treba vybrat a zverit sa do jeho ruk ;)
@spisanka aha a nasa pediatricka, inak uzasna baba, medina- pediatria vystudovana na cerveny diplom, vzdy cez rosicov babatiek vtzyva starych rosicov krd tskto vnucuju zastarale nazory aby za nou prisli kesykolvek od 14.00 do konca ordinacnych hodin. Ze oni daju svoje argumenty, ona svoje protiargumenty a bude sa tesit na diskusiu, ze sa necha rada prekvapit mudrym nazorom... Kolko takto prislo starych rodicov za 20 rokov jej praxe? 0 kusov :D
Možno je to vekom.. Si možno príliš mladá alebo si dieťa nikdy nechcela a chcel to len manžel, frajer, Tvoja mama alebo si otehotnela náhodné a vtedy to môže byť žene jedno.. Poznám maminu ktorá doteraz po 8 rokoch nemiluje svoju dcéru.. Skratka nic necítia ale je z nej rodič ci chce alebo nie.. Preto si myslím ze dieťa má prísť na svet v laske a harmónii.. Dieťa v brušku cíti všetky pocity maminy a je smutné že máte dieťa ktoré ste asi nechcela.. No ako tu už niekto písal, všetko sa zmení vtedy keď uvidíte babetko prvý raz.. Zamilujete sa na prvý pohľad a nikdy už nebudete milovať nikoho viac ako svoje deti.. Je to prirodzené že sa bojíte ale príroda to už zachráni a vytvorí Vám s krpcom pevné puto a ak áno po pôrode nebudete chcieť babo.. Adopcia je super možnosť ako urobiť šťastné páry ktoré deti mat nemôžu a túžia po tom.. Po pôrode zistíte sama ci ste alebo nieste materský typ.. Držím prsty.. P. Š. reagovať na akýkoľvek príspevok na fóre a vyjadriť svoj názor je rizikové a tu obzvlášť, tak poprosím nereagovať na môj príspevok negatívne.. Ďakujem za pochopenie
Nie neukamenuje, rozumiem ti pri prvom dieťati, som otehotnela nečakane, zaskočilo ma to , nebola som na tú myšlienku vôbec pripravená, nemali sme ľahkú situáciu v živote ,v rodine sme prežívali veľké tazkosti.Cela tehotnost bola komplikovaná , zle testy , chodila som po genetike , odbery plodovej vody vo veľmi hraničnom čase 22tt.ano netešila som sa na dieťa, rozumiem ti, rodila som zasa dramatická situácia sa vyhrotila cisárskym, dieťaťu šlo o život, videla som ho až na 2den aj to iba ,že potešte sa s nim.Ale mne sa to zmenilo po pôrode, asi tie hormóny materské zapôsobili.Neboj sa toho , čo prežívas spracúvaj to. Myslím že sa to zmení, neviem čo momentálne riešiš v živote aké máš myšlienky, to všetko nato vplýva.ked mi ho po tých 2dnoch priniesli , zrazu akoby som sa roztopila v srdci a vravela som si ,že ako som ho mohla nemilovat anjelika.Pri druhom dieťa ti to už bolo úplne iné, dieťa bolo vytúžené po dlhom čase nezdarov, boli problémy aj zdravotné ale už som bola mentálne inak nastavená...neboj sa toho . Príjmi ,že príde na svet niekto kto ťa obohatí vo všetkých smeroch, prišiel na svet preto aby ťa veľa naučil aby ste už nikdy neboli sami , dieťa ti dá hrozne veľa.Pracuj so svojimi obavami, ak to nedokážeš poziadaj o pomoc.Nieje to nič zle .Nie každá má tehotnost v radostnom očakávaní, to všetko sa odzrkadlí v psychike a k vzťahu k dietatu
A aby som dodala potom sa ostatne baby citia otrasne ze su nanic a uplne zbytocne.fakt.net robi taketo zbytocne stavy.mam kopec zazikov za poslednu dobu a myslim si uz svoje fakt.ze byt vyobliekany nastajlovany kocik najdrahsi a pritom do ust neni ci dat...
necitala som odpovede inych, ale ja ti nenapisem, ze len co uvidis babatko, tak sa urcite okamzite zamilujes. Moze to tak byt (a vacsinou aj je a ja ti to prajem), ale aj nemusi to tak byt (!) - tak aby si sa neobvinovala, ak to nahodou hned nepride. Moze to byt z roznych dovodov. Ale je velmi pravdepodobne, ze to puto pride - ak nie hned, tak postupne, casom., ked bude dieta rast. Ono sa to povazuje za automaticke, ze matka musi mat puto s dietatom uz pred porodom ci tesne po nom. Ale realita je casto aj ina. Ale je len malo zien, ktore to otvorene priznaju, lebo by ich "ukamenovali". Je vela matiek, ktore sa do svojho dietata zamilovavaju postupne (no napriek tomu sa o dieta staraju prikladne hned od zaciatku, proste tam su zdedene instinkty, co treba robit a tie sa prebudia). Ak by si citila, ze to dlhodobejsie nie je medzi tebou a babatkom "ono", vyhladaj pomoc, prosim. (moze to mat rozne priciny, hormonalne, psychologicke...)
...si prvorodička?😎
Ja som prvý moment cítila: “ bolo mi toto treba?” Alebo som mala veľmi dlho pocit, že ju neľúbim tak ako by som mala. Mala som z toho výčitky. Trvalo to asi 4 roky. Vedela som že ju milujem, no nejak ten pocit neprichádzal. Po narodení mi ju ani neukázali. Strašne som mala pocit akoby nebola moja. Habnila som sa za tieto pocity. Prišlo to až narodením druhého dieťaťa. Vtedy som to konečne precitila
To vsetko casom a skusenostami prejde... Pamatam si, ked mal nas prvy syn prvy krat nadchu. My sme s muzom nespali celu noc, nevedeli sme, co s nim, ako mu pomoct. Nemala som ziadne kvapky a ani sajnu, ze existuje nejaka odsavacka. Na druhy den rano sme prisli ku doktorovi, nevyspati, vyplaseni, este som sa divila, ze preco je sestricka taka kludna 😂 teraz mame tri deti a sopliky uz ani neberieme ako chorobu. A inak, ja som sa na babatka v brusku velmi tesila, no ked sa narodil prvy syn, ostala som ako zamrznuta, vobec som sa z nevedela tesit, starala som sa o neho, ale ten pocit euforie ma akosi obchadzal. Ked sme prisli domov z nemocnice, vsetko sa zmenilo a ja som sa konecne zacala tesit a lubit ho, ako ked bol v brusku. Prajem stastny porod, vsetko zvladnes 😉
neboj...vsetko pride casom....ja ked som prisla s prvym synom s porodnice, tak sme ho dali na postel, rozbalili a nevedeli sme vobec co s nim...casom sa naucis vsetko...
to je zrejme hormonmi ono sa to zmeni
Tak u mna to trvalo 10 mesiacov. Teda mala ma 10 mesiacov a konecne k nej zacinam nieco citit. Doteraz to bolo take, ze OK , teraz je tu dieta a staram sa on. Ale ziadne take to rozplyvanie sa zo svojho dietata ako ine zeny. Ale dako som sa tym netrapila. Som taky pragmaticky a realisticky clovek s tvrdsou povahou tak asi zato. No a veta, ze ked uvidis svoje babätko hned zabudnes na bolest, ma vzdy dojima. Mala som velmi tazky porod-vyvolavany 3 dni, ktory skoncil akutnou sekciou, na tu strasnu bolest nikdy nezabudnem a nikto a nic mi to nevynahradi.
Nie si sama, tiez som nemala ziadne puto ani par mesiacov, alebo tyzdnov po porode. A teraz ma mala dva a pol roka a neviem si bez nej predstavit zivot, milujem ju najviac na svete. Cakame druhe dieta, tiez tam nie je to "carovne" puto o akom sa vsade pise, plus toto tehotenstvo je hrozne oproti prvemu (po zdravotnej stranke) ale tesim sa na neho, lebo uz viem ake je to milovat svoje dietatko.
Takze sa neboj, ono to isto pride, nevravim, ze hned po porode, ale pride a bude sa to stupnovat kazdym dnom. Prajem vela sil a rychly porod
@lenka2710 ja mám syna a dcérku, ale keby som mala mat tretie tak už by som sa veľmi bála neviem prečo možno že už viem čo by čakalo. Síce pôrody som mala super maly od prvej kontrakcie 11:30 a 16:40 bol na svete a dcéra ráno 2 kontrakcie a 3:50 bola tu, ale bála by som sa. Ale pri malej som sa potešila, že to bolo tak rýchlo 🥰