Optimisticky naladené snažilky

Jéj..........to je krásne s tým tvojím chlapčekom......... 🙂 .....Už ste nemali šancu na svoje biolog.dieťatko?Ci ste namali už silu sa s tým trápiť?..........Ak by nám to nevyšlo,tiež by som chcela adoptovať.Mám známe,čo tak urobili.Len môj muž o tom neni ešte 100%presvedčený.Ale všetko chce čas... 🙂

happy....ked nechceš,neodpovedaj.Ja tiež najprv píšem,potom rozmýšlam.Som dotieravá,ako stará totka.

Presne ako vravíš, všetko chce čas a nič nesiliť. My ani neviem ako sme prišli do štádia, že sme vlastne vyskúšali všetko, čo sa dalo. Keď som mala 22 a 23, mala som 2 mimomaternicové tehotenstvá, potom koped operáciíí..., IVF a nakoniec adopcia. A manžel tak isto nebol presvedčený. Mala som kamošku s rovnakým problémom, dokonca sme spolu v rovnakom čase chodili do BA na IVF a tiež sa to nepodarilo. A tak sme sa rozhodli obe, adoptovať si detičky. A ona má teraz 6 ročné dievčatko, deti od malička vyrastajú spolu, sú ako brat a sestra, stretávame sa, no je to fakt super.

To si viem predstaviť,že je to krásne............ 🙂 ...........Kolegynky dostali bábätká a momentálne jedna známa chodí na pohovory na schválenie adopcie........Dúfam,že im to výjde,lebo niektoré veci,čo sa tam preberajú sú divné. 😅 (Návšteva ssanatoria pre neplodnosť nám s mužom tiež trošku trvala,kým sa rozhodol.Až ked zistil,že niesme sami s týmto problémom a nieje sa začo hambiť,tak sa rozhodol do toho ísť.......Ale tiež to chcelo čas....A tak nič neunáhlujem a hlavne ho netlačím do prípadnej adopcie.Ked príde čas,sám to povie...........aj ked-teraz strašne dúfam,že som tehotná po IVF.)

CIKYTA. Tak ty si po IVF? Uf, poznám ten nedočkavý pocit, keď budeš sedieť v čakárni a budeš neskutočne nervózna aký bude výsledok. Či áno, alebo nie?! Ja už sa nad tým teraz len pousmievam, že čo všetko som prežila, aby som raz mala dieťatko. Keby mi to niekto povedal pred 20 rokmi, tak mu neuverím. teraz mám 39 a mala som 33, keď sme si malého zobrali. Koľko máš ty rokov a je to tvoj 1. pokus? A samozrejme, že držím palce. A kde chodíš, do ktorého centra?

CiKYTA, aha, vlastne už čítam v profile. Ešte tu neviem v tomto chodiť, tak som to len teraz zistila 😕

Chodím do MT HELIOS..........Je to fajn.Ani to nemám daleko.V novembry budem mať 30 rokov,ale mala by som čím skôr otehotnieť aj z toho dôvodu,že mám endometriozu a muž stále horšie spermie.Na druhý týžden ideme aj na genetiku,tak možno nájdu aj tam čosi........ 🙂 A plánuješ ešte jedno dieťatko?

Vieš čo, ja som ti nejako taká spokojná teraz, že možno ani nie. na rok pôjde malý do školy. Ale bola som u jasnovidky a tá mi povedala, že vraj budem mať ešte aj dievčatko, že manžel a syn ma budú presviedčať. tak kto vie. A zhodou okolností som bola včera pozrieť kolegynku, má 3 mesačného chlapčeka a keď som ho držala v náručí, tak som povedala, že božeeee, ja toto ešte chceeeem.
A nevadí, že má manžel horšie spermie. veď predsa vyberú tie naj a bude. nakoniec, veď vieš. Joj, som zvedavá ako dopadneš, tfuj, tfuj, tfuj, aby to dobre dopadlo 🙂

No happy,aj ja som zvedavá ako dopadnem... 🙂 A dakujem........... 🙂 No happy,taký párik mať doma nieje zlý-zrejme bude mať veštica pravdu......Chcete synčekovi povedať,že je adoptovaný?

Áno, samozrejme, že chceme, aby to vedel. Aj vie, že nie je z môjho bruška. A sám povie, že poďme do ružového domčeka, tam majú detičky a zoberieme si ešte. Vyzerá to, že to chápe. len čakám otázku, že z akého bruška sa tam on dostal, do toho domčeka. No, postupne na tom pracujem a snažím sa vhodnou formou ho na to pripraviť. Podľa mňa je to dôležité, aby to vedel. Ale je obklopený láskou celej rodiny, tak kto vie. A stým divčatkom uvidíme ešte 😉

To je dobré happy........presne takto som si to predstavovala.Urobila by som to isté.Je to vysvetlené pekne,pravdivo a určite najlepšie!......Cítiť,ako ho všetcia milujete a tak to má byť-je to skvelé.Tvoje písmenká to prezrádzajú! 😉 No na chvílku sa vzdialim.....Držkaj sa.Ukáž sa častejšie a malému posielam velký CMUK! 😉

Určite sa tu zastavím, som rada, že je tu táto stránka. ženy, ktoré majú takéto problémy potrbujú o tom hovoriť stále dookola a tu myslím nachádzajú aj nejaký taký dobrý pocit ukľudnenia, že majú s kým o tom hovoriť. Určite tu vznikne aj mnoho priateľstiev 🙂 .Schválne sem prídem toho 25.8., aby som vedela ako si dopadla.

Ano happy........lepšie je debata medzi takými žienkami ako v rodine,alebo v práci.Tam tomu nikto nerozumie a nemá ani šajnu o čo ide................Príd aj skôr happy! 😉

Myslím, že sem nakuknem každý deň. práve som dožehlila kôpku prádla a zase ma to sem potiahlo. Zaujímavé príspevky tu čítam. Mne v práci všeti, čo o tom vedeli, veľmi fandili a čakali so mňou výsledok. A potom nevedeli ako sa majú tváriť, keď to nevyšlo. Ale mala som 1 kolegyňu, teraz má vvyše 50 a tá prvé, čo bolo, keď to nevyšlo, povedala úplne sponntánne, že ,,no, do riti" a silno ma objala, že zvládneš to, neboj sa. tak som sa cez slzy ak zasmiala. Ale toto je už za mňou, už len spomínam.

Aj ja som si myslela,že mám dobré kolegine............ale nieje tomu tak.........Prekúkla som ich falošnosť.

Cykita.Tak to je ten horší prípad. A vieš čo? Mala som riaditeľa, ktorý mal taký istý problém a dokonca sa rozhodol tiež pre adopciu. Povedal, že manželku nenechá trápiť a nebude ju napchávať hormónami. Tak som mu radila, čo a ako. Dnes majú adoptované dievčatko, tiež novorodenca. Už mala rok. A mám v okolí viac takých prípadov a známych. Dokonca kamoška, čo robí na novorodeneckom vravela, že stále pribúda takýchto prípadov, teda, že detí, kt. dávajú na adopciu.

Ahojte kočky, prečítala som si vašu debatu a som rada, že sa tu objavil niekto s adopciou. My sme o tom začali s manželom hovoriť hneď keď sme si išli pre prvé výsledky ako o možnosti. Happy ja sa chystám na IUI ale práve kvôli množstvám hormónov a rozikám sa k IVF zatiaľ staviam negatívne. Moj ma od toho odhovára, lebo sa bojí. A pred pár dňami mi sám začal hovoriť o adopcii a o nejakýchznámych jeho kolegovcov, čo tak urobili. Fest ma to prekvapilo a aj keď strašne túžim po bábatku, bola som šťastná, že s tým začal. 🙂 Takže sme naterz zmenili plán. Skúsime 2 - 3 krát IUI a ak to nevyjde kašlem na doktorov a ideme adoptovať. Ono sa to možno nakoniec raz podarí, keď ma prejdu tieto depky a stres, čo mám, lebo na to myslím každú sekundu.

Aduska, To, čo píšeš, že manžel prišiel s takým návrhom o adopcii, je úplne fantastické. lLbo väčšinou asi muži to až tak necítia, že áno, chcem . Môj tiež zo začiatku ani nepripustil niečo také. tak som ho pomaličky spracovávala, že len sa informujeme a tak, proste pomaly, nenápadne, až nakoniec sa nevedel dočkať. A trvalo to len 10 mesiacov všetko. Od podania žiadosti, po narodenie malého. Skoro ako tehotenstvo 🙂 .A nebol ani jediný problém, čo sa týka vybavovania. fakt. Ľudia narozprávajú o všelijakých známostiach, ale u nás to išlo až neuveriteľne hladko. A poviem vám, aby ten príbeh mal naozaj happy end, že o malom sme sa dozvedeli deň pred Štedrým dňom. Boli to moje najkrajšie Vianoce v živote a zároveň aj najhoršie, lebo sme sa nešli dočkať, kedy skončia, aby sme ho mohli vidieť. Takže tak. No a občas manžela pristihnem ako sa sám na malého pozerá, napr. Keď spinká, ale keď sa hrá a povie, že toto tak zlatý a krásny a rozumný chlapček, že hádam ani vlastný by taký nebol. No, nejdem sa tu rozplývať. Každá, ktorá sa rozhodne pre adopciu musí byť v štádiu presvedčenia, že áno, chcem to. Veď ja si už ani neviem predstaviť, že by som mala iné dieťa. Toto je moje, teda naše. Ľubim ho najviac na svete.

Vieš, teraz sme v štádiu, že dáme prednosť adopcii pred rizikom z hormónov, ale v kútiku duše dúfam, že sa to podarí. A tiež keď nad tým uvažujem, tak mi behá po rozume, že vždy mi to bude ľúto, že nemám svoje dieťa, ale zároveň sa potom vždy prichytím pri myšlienke, že keď to príde a dostaneme to mimino, e to bude okamžite NAŠE baby a všetky ľútosť bude konečne preč. 🙂 🙂 🙂
Ale najskôr to IUI 🙂 🙂

Aduska, samozrejme, že vyskúšaj všetko. Ja kým som nevyskúšala všetko, čo sa dalo, tiež som neuvažovala ešte o adopcii. Až potom to prišlo tak samo, že už nemám čo viac urobiť a je to jediná možnosť. Preto som teraz spokojná a netrápim sa kôli tomu, že som neporodila svoje vlastné. Neboj sa, všetko je tak ako má byť u teba.

Cykita, ak chceš, pozri sa do môjho albumu, je tam náš drobec...

Kráááááááááááááááááááááááááááááááááááásny chlapček!.....Meno ste mu mohli dať vy?

Ďakujem 🙂a áno, má novú identitu.

haloooo, no kde ste kot, nepokecáme? 😔

Musím sa rozprávať sama so sebou. Happy, ten pravopis... 😀

Dobrú nôcku...................musím sa venovať nadstávajúcemu"ockovi".Zatial pa....... 🙂 😔

Nerob chute, že by som aj ja išla... Myslím k môjmu ? 🙂

ciky..tak ako sa mi mas?nejake priznaky? 😉

Ahojte,
pozerám, že dnes to tu vázne - asi varíte, alebo čo, tak mi aspoň šupnite nejaký nápad. 🙂 🙂 🙂