Oslobodenie od cirkevných názorov

Keď sa ma to osobne začalo dotýkať. Okolo 25. Keď som zistila, že nestojí za to, byť celý život nešťastná kvôli nejakej "cirkvi". Akosi moje racio v hlave mi povedalo, že odtiaľ potiaľ s tým kresťanstvom.

@mikadooo Tiez tak, ked sa ma to zacalo osobne tykat.

Ja som mala asi 15 rokov. Mali sme hrozneho farara, jeho kázne nemali hlavu ani patu, to mi strasne vadilo. Lebo na omsi sa odriekalo stale to iste, len kazen bola ina a ta nestala za vela. Ani s mnohymi tzv. dogmami som nesuhlasila... Precitala som si Nietzscheho a.... bolo.

V podstate je to dobre tak. Znamená to, že máš dostatočne zdravé sebavedomie, aby si si uvedomila, že v tvojom živote si dôležitá v prvom rade ty - dôležitejšia než okolie, cirkev, rodina, atď.

Rovnako ako ostatne zeny, asi od 12tich som si zacala uvedomovat, ze to nema hlavu ani patu, strasne mi vadila pretvarka-v kostole panbozka za nohu stiahnu, a hned po kostole ohovaranie. V 15tich som prestala chodit do kostola uplne.

Nikdy som nastastie nebola otrokynou tychto chorych dogiem 🙂

Kedze som vyrastala v ateistickej rodine, nijak sa ma to netykalo, ale ako dospela som zistila, ze urcite nepotrebujem aby mi nejaka nabozenska dogma diktovala ako mam zit, pretoze v tych ich principoch a tom ako sa spravaju ti co sa nimi riadia mi nesedelo privela veci.

Som zosobášena v kostole mám všetky deti pokrstene ,ale odvtedy čo mi zomrela dcérka som to brala ako zlo a muž tiež a to bol nútený chodiť do kostola kazdu nedeli aj mal všetky sviatosti

haha asi od 4/5 rokov. citila som, dalo by sa povedat zlu energiu z farara, ked ma nutil, aby som mu podala ruku. neznasala som ho. potom sa po rokoch zistilo, ze ma vztah s nejakou vydatou mamickou troch deti a chodi pravidelne do bordelu. premiestnili ho a stale posobi ako farar 🤣 ked som mala asi 11 rokov boli sme v lete s kamoskou v kostole na nejakej vecernej omsi a kedze sme cely den lietali po vonku a bolo teplo, mali sme tricka na ramienka, ked nas prisla jedna zenska z kostola vyhnat, ze sa mame ist prezliet a potom prist. boli sme deti, prsia sme ani poriadne ani nemali a aj keby, boli sme deti! takze sme sa odtial vzali a povedali sme si, ze nikdy viac. este som si casom urobila zbytocnu birmovku na dedine, kde boli mili ludia a bavilo ma chodit tam vlastne kvoli nim, ale odvtedy nechcem mat s tymito sektami a vymyvanim mozgov nic spolocne. to neplati len na katolicku cirkev, ale aj na scientologiu, jehovistov, charizmatikov, adventistov atd. nechutne, ako nas na gymnaziu nejaka skareda mrdka ucila, ze je hriech mat sex pred svadbou. len preto, ze s nou ten sex nikto nechcel mat 🤣 chalani v triede ju nastastie riadne vysmiali, ale dokazem si predstavit ako to inym dievcatam moze uskodit do buducnosti so sexualnym zivotom. viera je v nas, nie v ziadnom kostole, ani v uctievani sosiek a obrazkov 😂 give me a break

a co teda riesis?Tak bud si veriaca a veris tomu,alebo nie si a neveris tomu

Vyrastala som v ateistickej rodine. V puberte, tak okolo 15 som sa zacala zaujimat o nabozenstva. Chcela som si ujasnit, ci chcem patrit k nejakej cirkvy, verit atd. A cim viac som spoznavala co kaze krestanstvo, tym viac som bola presvedcena o tom, ze verit mozem v cokolvek, ale nechat sa obmedzovat, utlacat, zastrasovat, odriekat a opakovat vety ako clovek bezmozgu, citit sa zle kvoli totalnym nelogickym hlupostiam, odsudzovat vsetko co je len trochu ine, atd. to proste nie.