Perly našich detičiek, vaše zážitky a trapasy

@adrestia to sútaženie príde neskôr a v správnu dobu , pracovný trh to vyselektuje .

Ak môžem, pridám aj ja svoj názor. Myslím si, že to samotní rodičia veľmi často učia svoje deti, že dostanú bez námahy všetko, čo si zaželajú. Od samého malička do dospelosti... niekedy mám pocit, že rodič je otrokom svojich detí.
Len taký maličký príklad z môjho blízkeho okolia: najprv po známosti vybavili dcére prijatie na medicínu, kúpili auto, aby nemusela dochádzať do školy busom, platili všetky výdavky počas celého štúdia, plus nadštandardné vreckové... po skončení VŠ dostala do daru nové auto za vyše 50000 €, o dva roky zaplatili výdavky na svadbu, nakúpili zariadenie do nového domu (jej manžel mal už postavený dom). Lenže dceruška tam nechcela bývať, lebo k nim veľmi často chodievala svokra a vraj sa im miešala do života. Tak sa z domu odsťahovali, nepredali ho, lebo to manžel nechcel dovoliť. A tak zase rodičia zadotovali dcérušku a zabezpečili im bývanie, tentoraz blízko pri sebe, aby mohli pomôcť dcérke vždy, keď to bude potrebovať... a veru potrebuje ich veľmi často, pretože je doma s malým dieťaťom, výdavky treba platiť a manžel už nezarába tak nadštandardne, ako boli zvyknutí, lebo kvôli zmene bydliska už nenašiel prácu vo svojom dobre platenom odbore.
Viem, že nie každý rodič má takéto možnosti, dávať dieťaťu takéto honosné dary, ale v princípe to v mnohých rodinách funguje podobne.

@maminuska presne a poznáme aj z prace takých, ktorí chcú byť všade prví a sú dobrí ale úspešnými sa vieme štát hlavne vtedy ak vieme aj podat pomocnu ruky, sme v kolektíve obľúbeni, vieme vychádzať a ľuďmi a mame dostatok energie na zlepšovanie svojich schopností.. Na toto sa v škole často nekladie dôraz .ja mam aj taky pocit, že mnohí si mylia zdravú konkurenciu schopnosť za drave predieranie. V každom prípade je to téma na dlhé lakte...tak aspoň v skratke 😄

@miriam439 ale tak takéto prípady sú samozrejme vizitka rodičov, ja som za zdravé prostredie, kedy dieťa/ človek na základe svojej povahy dospeje k tomu, aby naplnal potenciál. Koľkých poznáme zo svojho okolia, ktorí mali tú a tam medailu a nie sú z nich športovci. A kolli takí, ktorí sa športu vôbec nevenovali a nepoznali sportove výhry a prehry a v neskoršom veku sa začali venovať športu.... Musí z človeka vychádzať a nie je to len o prehre a výhre ale o tej ceste naplnenia. Je jasné, že ak dueta chce vyhrávať, nech vyhrava ale sú deti, ktorým to nevonia a sú z toho zbytočne ťažkosti, ktore vníma ako tlak.

Môj syn rozpráva ako typický BratYslavák - " Nyjééé, nyč, Ja to nevydým. "

Ja som napísala nevydým? tak to mi bolo asi stráááášne teplo - myslela som, že vyslovuje nevidým, po v je predsa i, to nie je vy ako predpona 😀 A dnes povedal, že "V kinderku boli kartYčky."

Je neskorá večerná hodina, malý (takmer 3 r.) už vyše hodiny nechce zaspať, stále sa vrtí a pospevuje si. Napokon chce, aby som mu dala rúčku. Ja nervózna mu hovorím, že nedám, lebo nespí. A on mi zaspieva: "No tak daj mi svoju rúčku, tú krásnu šťavnatučkú, zakývaj na rozlúčku. Čožeeeee?" (odcitoval to z jeho obľúbenej piesne Vlk a zajačik). Som skoro odpadla, že ho to také vôbec naraz napadne. A to mal byť aspoň rozospaný po hodine uspávania.

Úryvok z dnešnej večernej modlitby nášho drobca: "Ježiško ďakujem ti, že si mi vyliečil bruško a konečne ma pustili z nemocnice domkov. A už ma tam viacej neposielaj, lebo dostaneš po tej malej ritke, rozumieš?" ☺️☺️☺️
Hlavne, že sa tam so sestričkou lúčil slovami: "Neboj, veď ja sa tu zajtra vrátim."
Takže zjavne si ten návrat už rozmyslel. 😀😀😀

Včera sme sa chystali do múzea. Obliekla som si rifle a blúzku a môj štvorročný vypleští oči a zahlási:
"Maminka, toto vôbec nie je dobrý nápad. Tú košeľu si vyzleč, nepristane Ti... A vlasy si daj do gumičky!"
No stylista z neho rastie.

Moje najmladšie dieťa - skoro dvojročné sa snaží rozprávať, už mu je celkom pekne rozumieť ale niekedy keď zaperli smejeme sa všetci. Minule som s nim vchádzala do obchodu a on mi pri vchode hovorí : Viktorko prdol. A potom cez celý obchod až ku pokladni si spieval: Prdol, prdol, prdol,prdol,prdol...a minule zase na ihrisku mi zaškvrkalo v bruchu a on na mňa vypleštil oči a hovorí naplno : Mama, si prdla?? 😅😅😅😅

A keď už som začala písať hneď som si spomenula na ďalšie: Bola som s deťmi v obchode a staršia chcela chipsy, ale iba paprikové, no teda dobre, zobrali sme paprikové. Ibaže odvtedy vždy keď ideme do obchodu mladší kričí: Pipíkové, pipíkové,..

A napadlo ma ešte niečo: Malý tak trošku komolí slová a papuče sú popiče niekedy dokonca to prvé p vyznie ako d , aj keď sa všemožne snažím naučiť ho vysloviť to správne. A prišla k nám návšteva a on začal behať po celom byte a hladal papuče pre návštevu. Ibaže chodil: dop*če, dop*če...návšteva v šoku no a museli sme vysvetliť že on im chce iba papuče nachystať 😂😂 a inak toto isté aj keď sme šli my na návštevu ku mame. Ona nás vždy už v chodbe čaká s papučami a keď ju môj syn uvidel ako čaká v chodbe tak zakričal: Dop*če. 😅

Jááj a ešte posledná vec - teda dúfam 😂 .
Moje deti majú radi rozprávku Madagaskar. Kto ju videl určite si hneď spomenie na kráľa Jelimána a pesničku: Ja tak rád trsám, trsám. Ibaže neviem čím to je, ale ani jedno moje dieťa nerozumie čo sa v tej pesničke spieva. Najstarší si vždy spieval: Ja tak rád prsá, prsá..potom stredná dcérka: Ja tak rád grcám, grcám.. a teraz najmladší zaklincoval: Ja ťak jád prcám, prcám ..😂😂😂😂

@luckajanko Máš bohové deti 😂😂😂😂😂😂😂😂

@luckajanko no moja milá, na tvojom mieste by som sa bála puberty, lebo už takto za mladi im z úst vypadávajú same perlicky a ešte ani nevedia co hovoria☺️

@luckajanko Joj, ma napadlo, keď si písala o tom skomoleni papuč na dop*če.
V našej blízkej rodine sa stalo, že jedno dieťa sa pred návštevou predvádzalo, koľko už vie slov v cudzom jazyku. Iné dieťa, aby nezaostávalo, sa tiež chcelo pochváliť a tak sa prihlásilo o slovo s tým, že ono tiež vie jedno nové cudzie slovo. Všetci spozorneli, že aké? A dieťa hrdo a nahlas vyslovilo: "dop*če" 😂😂😂

Jeminku, mam uz veeelku dceru ale licne kosti ma uz bolia od smiechu a slzy smiechu sa uz tiez minuli 😊 asi si zajdem do lekarne po tekute slzy bo mi vyschnu oci 😊😊😊 normalne mam tuzbu byt uz babickou. Ale tesim sa az raz budem. Dufam.

@luckajanko ja som si spomenula na koju mladsiu sestru, ked bola malá mala ruksak pikaču a volala ho pičaku.. v škôlke sa to tak páčilo učiteľkam, že sa jej pýtali stále čo je to a ona chodila a hovorila pičaku pičaku 😄

Mam prihodu sestra mladsia 3r.ma a sli sme na dofcu a zrazu,ze :Ja citam pozor pes :D
Minule u znamych: syn 4r. Tato ja som si nasiel kamaratov nemozem odist lebo ja uz ho nikdy neuvidim. :D

Mne uz starsi syn na Den matiek povedal: Hmmmm mami, ty vonias ako playstation 😋.
Dalsi rok v srdiecku napis: Mami, teba musia boliet nohy z toho ako mi behas po rozume😍

@svadobny
Keď píšeš o tej vôni, tiež ma napadlo, aký som ja dostala kompliment od malého asi pol roka dozadu. To mal cca 2,5 r a ešte sa nevedel tak celkom dobre vyjadrovať a tak z neviem akého dôvodu, keď nevedel nájsť naraz vhodný výraz, tak použil slovo GULÁŠ. A bolo jedno, či tým nahradil podstatné meno, prídavné meno alebo sloveso.
A tak bol raz pri mne na rukách a vraví mi: "Maminka, ty tak krásne voniaš". A ja: "Hej? A ako?"
No a on s nadšením mi polichotil: "No, veď ako guláš."
Som práve vtedy nevedela, či sa na tom smiať alebo zaplakať. 😂

Boli sme v Lidli, vyberali sme nejaké sladkosti, keď sa pri nás zastavil pár, odhadujem 60+. Zrazu pán potiahol sopel do seba, ale tak nahlas chrchol a môj syn (4r) na celý Lidl:
"Fuuuuuuuuuuuuuj, tak to bolo nechutnéééé!!!"
Hoci mal syn pravdu, pratala son ho kade ľahšie so slovami, že sa nepatrí takto rozprávať, ale puberťáci stojaci kúsok od nás sa rehotali skoro až na zemi.

V dome máme nápis, ktorý sa píše pri posvätení domu na sviatok Troch kráľov: 20-G+M+B-19 kamarátkina dcérka, prváčka sa pred to postavila, pozerala, pozerala a nakoniec skonštatovala: "Tak tento príklad neviem vypočítať." 🙂

@evkatom Moze byt v klude, ani ja🙂

@zuna89 hahaha dobre mu povedal, ja by som ho hned pochvalila, neznasam ked toto pocujem niekde na verejnosti..

@zuna89 Deti su skvele a bezprostredne... povedia to, co si ostatni iba myslia.

Dnes sme boli so synom na prechádzke. Našiel nejakú voňavú rastlinku, začal si ňou potierať ruku a ovoniaval si ju, že ako to dobre vonia. Chcel to urobiť aj mne, že najprv nech si ovoniam ruku a potom mi ju natrie, nech cítim ten rozdiel. Takže mi hovorí: " Mami, ovoňaj si ruku!" Urobila som, ako povedal. Ďalšia veta bola: "Smrdí, že?"

@h2😂😂😂

Po veľmi dlhej dobe som začala šoférovať a dcéra ( 5 r.) ma takto pochválila: “ tato, mama lepšie šoféruje ako ty, pretože používa obe ruky, ty iba jednu, musíš sa to doučiť, držať volant oboma rukami”😜🤣( držím volant ešte veľmi sústredene a oboma rukami, mám automat, takže volant z rúk počas jazdy ani nepustím 😁a muž manuál)