Pohlavie dieťata, sklamanie aj po rokoch
Ahojte, mam doma dve dievcata. Uz pri prvej som chcela chlapca - nevydalo. Druhy krat rovnaky scenar. Deti mam uz vacsie ale este aj teraz mavam den, kedy si poplacem, ze toho vysnivaneho chlapca nemam. Rovnako som oplakala aj vsetkch chlapcov, ktory sa narodili kamaratkam. Je to normalne? Kazdy pise, ze po porode sa hned zmieril s pohlavim. Ja svoje deti milujem a som za ne velmi vdacna ale niekedy zostanem taka smutna, ze mi to s tym chlapcom nevyslo. Nedokazem to ani nikomu povedat. Vsetci si myslia, ze som rada za dievcata.
Mozes sa zdoverit ludom o tych pocitoch . Ale chces to riesit ci chces len cely zivot v sebe zivit ten smutok? Je to len na tebe tvoja volba. Neodsudzujem ta za nu. Niektori ludia sa v tom vyzivaju vo svojej negativite vo svojej nespokojnosti . Je to len na tebe ako chces zit. Ci sa tych pocitov chces zbavit ci ich chces v sebe zvysok zivota živit. Chces aby ludia pritakavali ? Ake je to smutne ze nemas syna ? Ako sorry ze nic smutne na tom nevidim . Takze vlastne som neempaticka Lebo ta nepodporujem v tom smuteni . A zla ked ti pripominam ,ze mas vlastne stastie v zivote. Niektori ludia su sami sebe najvacsim trapenim. A ty si jednoducho jeden z nich . Nepotrebujes pochopenie ci suhlas okolia ludom je v podstate jedno ako to mas . Otazka je len ci ty chces dalej takto zit alebo chces zmenu. Chces plakat ze nemas syna ok tak plac . Ale v tom placi si vylievas nejake uplne ine boliestky o ktorych ani netusis .
@miadi viem, ze ten moj "problem" je banalita. Nezijem odtrhnuta od reality. A prave si myslim, ze vobec tu traumu nechcem v sebe prizivovat. Uz fakt, ze som to nikdy nikomu nepovedala a vsetci si myslia, ze som ok je dostatocny dokaz na to, ze nepotrebujem aby ma niekto lutoval.
Akurat si nemyslim, ze som jediny clovek, ktory ma tieto pocity. Uz len fakt, ze kolko ludi ma 3-4 deti kvoli tomu, ze dorabali este to druhe pohlavie. Rozdiel medzi nimi a mnou je v tom, ze ja odmietam mat xy deti aby sa mi splnil sen ale chcela by som to poriesit radsej v sebe aby som bola spokojna s tym co mi bolo dane.
Autorka akoze dost sa ti cudujem ze nejakej kamaratke vobec dovolis aby sa ti takto dostala do hlavy, taketo sprostosti trepat kto je vacsi mojkac a kto da viac lasky, omg🤦🏽♀️ Ja mam dve baby a teda neviem si predstavit ze taketo by mi niekto rozpraval. A za mna, syn sa pri prvej frajerke na teba celu vyprdne aj s celou neznostou, neskor ti nevestu prinesie, vieme ake su niektore nevesty super😂 takze neviem naozaj co sa opustas, s babami mozes mat super priatelsky vztah aj ked vyrastu, mozete chodit na vylety, na dovolenky.
Aj tu môže byť pes zakopaný, že si si to dostatočne neodsmútila vtedy, keď to bolo aktuálne a nikomu si sa s tým nezverila, nevyrozprávala si sa a pocity potláčala, preto sa ti to dostatočne nespracované vracia aj po rokoch... Podľa mňa túžiť po konkrétnom pohlaví je absolútne normálne, všetci predsa máme nejaké predstavy o svojom živote, ktoré by sme chceli, aby sa naplnili... S touto túžbou je to o to zložitejšie, že sa pohlavie nedá ovplyvniť, dá sa s tým len zmieriť a hľadať pozitíva. Myslím si, že keď to spomenieš u psychológa, pohneš sa tou správnou cestou 🙂
@momoftwo ja to kamoskam nechcem davat za vinu lebo oni fakt nevedia ako to mam. Ja som kazdemu narozpravala, ze som chcela dve baby a mam dve baby. Ja by som nedokazala priznat, ze mi toto v zivote nevyslo. Ledva si to priznam sama pred sebou.
No co, my mame 3ch, pri druhom som bola smutna, pri 3. som to uz brala sportovo 😁
Samozrejme ze aj ja som taka asi kus divna pre druhych, ze sa z cudzich dievcatiek vytesujem, najmladsia v rodine je dievcatko po 6 chlapcoch, takze je princezna 😁.
Najmensi syn ma 8r, ale som zmierena s tym, ako to je...s cim ale vecne bojujem, je veru ne-poriadok pri mojich 4 chlapoch 😭😭😭
Hmm...tak po precitani ako ste to mali doma a rodicia, si myslim, ze problem je tam...v povodnej rodine...
...ja som dievca po 2 chlapcoch, ale cele roky doma som mala pocit, ze mama ma najradsej najstarsieho brata...nikdy to nepovedala, ale ja som to tak citila, ako mala som chcela byt chlapec. Ja som sa mat dceru aj trochu bala, lebo moja mama mala so svojou mamou hrozny vztah a ja s mojou az taky hrozny nemame, ale dialka 100km to isti...tak som sa bala, ci s dcerou tiez nebudem mat taky zly vztah...ze sa to takto generacne prenasa...
...takze psycholog urcite pomoze, lebo pocit neprijatia a chybajuca laska narobi v dietati vela zleho a clovek si to nesie az do dospelosti. Casto az vlastne deti nam nastavuju zrkadlo a ukazuju nase chyby a rany.
A ked mas chapajuceho manzela, tak mu kludne povedz svoje pocity a vyplac sa pri nom...aj to velmi pomoze.
Ja ta chápem ale ber to tak ze máš baby a je to lepsie v tom ze ked sa vydajú nemusis sa naťahovať s nevestami pri starostlivosti o detí. A dievčatá sú skôr nápomocné keď je chorý rodic a pod. Muzom vela veci nedôjde automatický. Dcera sa viac postará to som si uvedomila az po case
Tak ked rodicia mali radsej brata, tak mozno si sa im chcela zavdacit aspon tym, ze chlapcom bude tvoje dieta. Alebo si nadobudla pocit, ze porodom chlapca by nejako stupla tvoja hodnota. A dcery ti mozno boli nadelene preto, aby si sa s tym detstvom nejako vysporiadala.
Normalne treba tej kamoske povedat, ze vies, mna to trosku trapi, ze nemam dievca a chlapca a vzdy ma tak zaboli srdiecko, ked povies nieco take. Viem, ze to nemyslis zle, ale mozem ta poprosit, ze keby sme sa radsej tejto teme skusili vyhnut?
@beky223 podla mna je normalne tuzit po pohlavi ale nie sa tym trapit roky. Ja som si myslela, ze to casom prejde, zvyknem si. A ano je to postupne trochu lepsie. Mam tak zrutenie raz za cas, pocas PMS. Mozno 3-4x za rok.
Ale stale to mam v hlave. Ked vidim nejaku rodinu co mali dve dievcata a teraz sa im narodilo tretie tak ja ich v hlave uplne lutujem, ze im to "nevyslo" ani treti krat. Pritom oni mozu byt uplne stastni a to len ja mam divny mindset.
@lilitela to by bolo idealne. Ale po tych rokoch mi to uz pride divne. Hlavne ked som vsetkym narozpravala aka som rada, ze mam dve dievcata.
To hej. No, tak mozes skusit povedat, ze predtym to bolo ok, ze teraz ta to zacalo nejako trapit.
@marianarem ja tu tuzbu po chlapcoch mam skor spojenu s tym, ze od detstva som sama bola taky chalan - vacsne sme s kamosmi lozili po stromoch, strielali z praku, hrali futbal/hokej. Nikdy som nechcela sukne ani saty, len teplaky. Neskor som studovala chlapcensky obor na VS takze zase len s chalanmi. A potom mi do toho chlapcenskeho flow hodili vidle dve baby.
Ja mám dvoch chlapcov ,vždy som chcela dievča ,dokonca keď som mlada čakala prvého tak som si kúpila ružové topánočky maličké a doktorka na sone ,že budete musieť prefarbiť 🤣🤣🤣🤣dodnes si to pamätám.nie že by som tu dcéru nechcela niekedy ma to napadne že by to bolo pekné k tým mojim vajciakom ale to je celé, už to ďalej nerozvyjam.treba hľadať vo všetkom pozitíva a hlavne byť rada že je dieťa zdravé 👆🎈.ale ak máš takú túžbu v sebe a nevieš ju v sebe spracovať (vôbec sa preto netráp ,aj keď si tu prečítaš všeličo )nemôžeš za to,ľudia majú rôzne psychické problémy, treba sa porozprávať s odborníkom ,bude lepšie
Autorka ako si to naznačila aj ty sama a aj niektoré komentujuce, ta túžba po chlapcoch môže premeniť z neprijatia seba samej, svojho pohlavia. Možno sú práve dcéry pre teba spôsob akým si nájdeš cestu k “ženskosti”
Ked píšeš o tom ze rodičia okato preferovali syna a k tomu aj ty si bola taká chlapčenská povaha tak je možno pre teba celkom výzva popasovať sa s tymto ženským elementom v tvojom živote.
Ja som bola podobne nevydarené dievcisko ako ty, dodnes mám záujmy aj pracu typickejsiu skôr pre mužov a som vylozene technicky typ. Tiez som si prešla obdobím hľadania cesty sama k sebe, k svojmu pohlaviu a trvalo mi roky kým som sa začala citit na svojom mieste a žensky, aj ked mám na sebe zrovna montérky a staviam si dreváren na dvore 😃
Mám dceru, tak ako som si priala, ale priznám sa ze ked mala to “princeznickovske obdobie” (ružová, jednorožce, srdiečka ….toto majú takmer všetky dievčatka vo veku 4-7) tak som sa cítila dosť stratena a nevedela ako k nej pristupovať. S tiez som rozmýšľala či by to nebolo jednoduchšie s chalanom
Som si spomenula na moju kamosku ktorá ma chlapca aj dievčatko a každé správanie syna komentuje s hrdosťou v hlase v štýle “je to typicky chlapec”, ked niečo chce alebo nechce robit tak isto pre to lebo je to chalan, proste to tak hrozne zdôrazňuje v každej situácii ze je to muž . Správanie dcéry nijako nekomentuje, ani nepripisuje žiadnemu pohlaviu.
Ked o nich hovorí tak vzdy je to MÔJ SYN a dceru nazve len “malá”
Paradoxom je ze deti ma úplne opačne, dievčatko je taká akčná divoska a chalan veľmi jemný a citlivý . No v jej očiach je malý chodiaci testosterón a mačo.
Miluje ich síce rovnako no mužov podľa mňa v podvedomí považuje za niečo viac ako ženy
@autorka Tvoj problém nie je banalita. Je to emočná trauma, ktorej si bola sama vystavená ako dieťa. Bolo ti oznámené, že mama túžila mať chlapca a narodila si sa ty - dievča! A hoci ti to nemusela vyčítať, ty si z toho ako dieťa podvedome vzala, že ťa nechcela. Lebo si niečo menej, ako chcela. A dokonca ti to vtlačilo pocit viny. A ty to teraz podvedome prenášaš na dcéry. Zastav to. Zrejme to nezvládneš sama. A ešte otázočka, ako vnímala tvoja stará mama tvoju mamu? Tiež bola „iba" dievča/žena?
Ahoj autorka, nechcem sa chvalit. Ja mam chlapca, chlapec na vacsinou naviazany na matku a to az tak, ze ani vlozky si nevymenis. Chlapci ked sa nudia alebo maju vela energie, tak si vymyslaju, vseliake blbosti, ako malí certi.
Milujem svojho syna, nevymenila by som ho, ale ked to porovnavam s kamaratkami, ktore maju dievcata, ktore su rozumnejsie, nevymyslaju hluposti, maju sadu ceruziek a malovanok. Pokojne si sadnu a papaju, kreslia...kym ten moj perpentum-mobile...v kuse s nim byt vonku, lebo rozoberie byt...
Kamaratka ma po dievcati, syna, teraz mal 2 roky, presne ako ten moj synator, nezbedny vymyselnik. Povedala mi rovno, keby toto vedela, tak do toho neide, keby sa jej syn narodil ako 1.dieta asi by dalsie uz nechcela.
Toto samozrejme, nie je pravidlo, a neda sa to zovseobecnit.
Za toto neplac, este mozete mat aj 3.dieta, bud vdacna, za dve krasne zdrave dievcata!!!
Boh to tak chcel a zaruadil,možno keby bol chlapec bol by chorý...tiez si myslím, že psycholog by o tomto tvojom silnom nenaplneni mal vedieť,lebo je to veľké nenaplnenie,niečo čo ti chyba v živote tak mu to povedz a ver,že ti pomôže to spracovať i prehodnotiť svoje postoje oni sú presne tu od toho pre človeka, lebo to nie je celkom normálny stav. Hlavne keď máš zdravé krásne dcéry. Ver,že budeš mať vnukov a potom si ich užiješ do sýtosti, budeš ta najlepšia babka a aupair pre svoje dcéry.
Nikdy by ma to ani nenapadlo.. čakáme druhé dievčatko a ja sa na ňu veľmi teším...keby mám 10 deti rovnakého pohlavia tak by mi to bolo jedno, dôležité sú iné veci ,nie pohlavie!
@beky223 podľa mňa je normálne túžiť po zdravom dieťati.
Iba sebestredne osoby sú natoľko povrchné, že si dovolia túžiť po niečom, čo nedokážu ovplyvniť.
Potom je svet plný nešťastných ľudí, ktorých rodičia nemiluju. Len sú proste za ne VĎAČNÍ.
neskutočne smutné, toto sa nedá pochopiť.
Rozumiem túžbe po určitom pohlaví... Na druhej strane, treba byť vďačná za dve krásne zdravé dievčatká a neplakať za tým, čo nemáš. Váž si šťastie, ktoré máš. Koľké z nás navštevujú lekárov, robia stojky na hlave a nemajú ani jedno dieťatko. Mám známu, čo mala troch synov a teraz má od nich 5 vnučiek. Možno ty budeš mať samých vnukov 🙂
Keď sa toho nevieš sama zbaviť vyhľadaj odbornú pomoc, myslím to len a len v dobrom. Potrebuješ to prijať a bude ti lepšie. Odporúčam:
Ahoj, nechcem aby to vyznelo zle, prave naopak v dobrom - mozno nemas jedno dievca a druheho chlapca prave preto, ABY SI NEZOPAKOVALA CHYBU SVOJICH RODICOV, a teda nelubila syna viac ako dceru. Je mi luto, co prezivas. Ja mam 4 dcery a velmi sa z nich tesim. Cely cas som si ale vedoma, ake mam stastie, ze som bola cely cas usetrena tuzby po druhom pohlavi. Viem to skor z opacnej strany - kamaratky so synmi mi zavideli dcery a vzdy mi bolo luto, ze to tak citia a ze trebars citili sklamanie pri sone z dalsieho chlapca. Ale zase ja si uzijem kopec hlupych poznamok od okolia na margo toho, ze nemame chlapca. Len s tym rozdielom, ze mna sa taketo hlupe poznamky nedotknu, len ma hneva, ze to ti hluopaci povedia pred dcerkami a ony sa ma potom pytaju, ci som chcela radsej chlapca. Drzim palce, aby si prijala to, co Ti bolo dopriate a zverene - ver, ze to je pre Teba to najlepsie a mozno to pochopis az neskor 🙏🏻
Tento príspevok mi nepríde normálny, skôr mám pocit, že tu niekto potrebuje umelo vyvolať diskusiu a rozprúdiť krv...
Alebo už tomuto národu naozaj niet pomoci....?!
@heni79 moze to byt aj od mojej mami. Ona hovorila, ze chcela chlapca ked ma cakala. Tak urcite bola sklamana z pohlavia tiez. Potom sa narodil moj brat a ten bol jej aj otcov milacik. Ja ked som to s nou komunikovala tak ona nechce priznat, ze ma upozadovali. Ale je to tak aj teraz v dospelom zivote.
Ja sa ale velmi snazim aby nase dievcata vedeli, ze ich prijmame tak ako su. Oni sami su podla mna radi, ze su dievcata. A su to naozaj dievcata typu sukne, saty, malovatka, jednorozce, vsetko ruzove, keby dalsi surodenec tak jedine sestra, ak by bol pes tak jedine fenka 😃 Ich chlapci a chlapcenska zabava vobec nezaujima.