icon

Používate doma nárečie?

avatar
nikushkaan
15. máj 2018

Ahojte, aký je váš názor na tému nárečie v domácnosti? Používate doma dialekt, alebo sa mu snažíte vyhýbať? Každý z nás by mal ovládať materinský jazyk, ale nebola by škoda odovzdať nejaké tie slovíčka aj našim deťom? 🙂

avatar
0silvia0
16. máj 2018

@vroni presne ten guľaš trhá uši aj mne, pre mňa je to guláš s tým najtvrdším L aké existuje. Jasné že nám to trhá uši keď celý život počuješ tvrdé L a zrazu niekto príde a samé Ľ Ľ Ľ aj tam, kde by si mäkké Ľ ani nečakala 😕

avatar
titla
16. máj 2018

Nárečia majú svoj jedinečný šmrnc a bola by škoda, keby zanikli. Ja som taký mix - narodená na Horehroní, vyrastala som na východe ale žijem na západe 🙂 So starými rodičmi som hovorila stredoslovenským nárečím, ale odkedy nežijú tak mi to ani nejde z pusy...Páči sa mi keď sa rozpráva nárečím, doma, medzi priateľmi, v rodine a podobne. Príde mi to veľmi milé. Ale priznám sa, že mi to vadí pri takých „formálnejších“ príležitostiach. V škole alebo zamestnaní. Mala som na VŠ spolužiačku zo Záhoria a tá rozprávala nárečím. Bola to veľmi milá osôbka a tak nejak to k nej patrilo. Ale priznám sa, že mi vadilo, keď od nárečia nedokázala upustiť, ani keď prezentovala projekt alebo mala referát... prišlo mi to také neprofesionálne.

avatar
vroni
16. máj 2018

@0silvia0, mi hovor. Ja som sa este kedysi davno cez internet zoznamila s chalaniskom, super sme si popisali, hadam pol roka, kilometrove maily a potom mi zavolal. On z Liptova, ja z Bratislavy, no ani neviem, koho z nas viac rusila vyslovnost toho druheho.... Normalne sme sa dohodli, ze toto radsej nie 😀 😀 😀 Mozem tu hned zalozit temu: “Narecie mi znicilo nadejny vztah“ (aj ked islo vlastne len o “prizvuk“'a nie o narecie)

avatar
0silvia0
16. máj 2018

@vroni ono ide aj o iné ukladanie slov, inú intonáciu. Rodičia majú chalupu na strednom Slovensku a mne toto nárečie znie, akoby ľudia nerozprávali, ale spievali, lebo nám to znie akoby zaťahovali, naťahovali, ja tam tu intonáciu počujem že skáče hore dolu. My to tu na západe zasa tvrdo sekáme, preto zasa im to trhá uši, proste nezvyk

avatar
domak2
16. máj 2018

Narecia mi nevadia, najma ak clovek rozprava aj spisovne, ale presne naopak ako tu niekto pisal, ich vyslovene neznasam vo vtipoch ktore su len prevzate. 😅

avatar
gumkac19
16. máj 2018

som z východu a ocko rozpráva od kedy si pamatam rusnastinou.. babka/dedko detto. Ja sa s nimi rozpravam po slovensky..a niekedy to je take komicke, ked napr. vola ocko na urad nejaky zacne slovencinou, ale pani na druhej strane mu rozprava rusnacky, tak uz telefonat skonci tymto dialektom 😀

avatar
nikushkaan
autor
16. máj 2018

Úplne súhlasím s @titla Malo by to mať svoje hranice. Na úradoch a na vyučovaní v školách len ako vtipná vsuvka. Ináč to pôsobí dosť rušivo.

avatar
rrybka
16. máj 2018

@0silvia0 napríkald kde? ja som od Martina a unas je to jasný guľáš, aj v spisovnom slovníku sa tak uvádza tak neviem..

avatar
rrybka
16. máj 2018

pardon za preklep..

avatar
kathy93
16. máj 2018

Ja hovorím strašne tvrdo tak vyrastala som v Šali a
v Galante takže trnavský a nitriansky kraj. Môj muž je z východu ale vie celkom pekne rozprávať no keď sme išli k jeho rodine bolo to vtipné. Mne bolo čudné ako oni rozprávali a im bolo čudné ako rozprávam ja 😁

avatar
0silvia0
16. máj 2018

@rrybka v Trnave len guláš s tvrdým L:

Krátky slovník slovenského jazyka

guláš i guľáš -a muž. r. dusené jedlo z kúskov mäsa s paprikou a inými prísadami: baraní, hovädzí g.;
segedínsky g.

No mne by z úst to Ľ nevyliezlo pri tomto slove ani keby som čo robila, jednoducho na Ľ pri guláši nie som zvyknutá 😀

avatar
vroni
16. máj 2018

@rrybka, v slovniku su OBA!!!! tvary, nie len makky gulas (moj telefon tiez neuznava makke l 😀 ). Na zapadnom Slovensku je to gulas. Tvrdo.

avatar
ankare
16. máj 2018

Som zo stredného SK, rozprávame spisovne a makko. Máme pár slov typickych pre nas: krumple, fiľfas,....
Neznasam, keď niekto rozpráva tvrdo a nevraví Ľ, kde ma byť. 😠

avatar
ivka_123
Autor odpoveď zmazal
avatar
terezka1947
16. máj 2018

@nikushkaan nie,rozpravame spisovne,lebo deti su malicke,ale mam rada nasu historiu a k nej patri aj narecie kraja,v kt.zijeme,cize planujem deti s narecim oboznamit a zvyky postupne pridavat....ci uz sa im to bude raz pacit,ci im to da nieco,co si budu chcieť uchovat bude na nich.

avatar
alfonzia10
16. máj 2018

@ankare takže neznášaš iné nárečia?

avatar
sisaka
16. máj 2018

Hovoriť nárečím prečo nie, ale výhradne doma a v neoficiálnom styku. Kedze som zo stredného Slovenska hovorili sme vždy aj doma spisovnou slovenčinou, sem tam s nejakým nárečovým slovom, ktoré sa inde nepoužíva. Iné nárečia ako take mi nevadia, je to súčasť kultúrneho dedičstva, ale veľa ludi ma problém prepnúť sa do spisovného jazyka a to mi teda trhá uši - napr. keď ľudia z východu hovoria síce spisovne, ale s takým nepríjemným, povedala by som ruským prízvukom a v slovách dávajú prízvuk na úplne od veci miesta, u starších ľudí, jednoduchšich beriem, ale vzdelaní, mladi ľudia, neviem, či su hluchí a nepočujú sa... Taktiež uši trhá, ked ľudia nepoužívajú mäkké spoluhlasky a to dokonca aj v telke, či rádiu, hlavne mladšie ročníky hovoria ludia, boly, prišly, atď to fakt nechápem, ako taký človek vôbec prejde nejakým konkurzom. Ľuďom, čo s tým vyrastajú to príde asi normálne, pre outsiderov je to utrpenie počúvať

avatar
mijunik
16. máj 2018

Naša omama pochádzala "ze Senice". Hoci od mladosti žila v BA, niektoré nárečové slová jej zostali. A tak boli u omamy "tepichy, firhangy" , vozila sa "liftom" , "luxovala", na čaj používala "hrnek" , pri pečení používala "fiertok" , na koláč robila "ťesto", keď sme u nej neboli, bolo jej "teskno" (s tvrdým t), bola som jej "krepelička", veci mala "ve fióku" a v "kasni" jedávala "poléfku", hovorievela "dočkaj fčil", na hlavu si nasadila "širák", ale hovorievala tomu aj "čarapák", pri stole mala dve "štokrle" (pre malé dieťa nevypovedateľné slovo 😁), varila v "kastrólku", jedlo dávala do "ledničky", myslím, že používala aj slovo "portviš". A cesto zarábala "ve vajdlíne". Všetky slová sú samozrejme zrozumiteľné, na nezrozumiteľnú (ale krásnu) reč máme Goralov a Rusínov. ☺️

avatar
0silvia0
16. máj 2018

@ankare pilovať/trhať/dráždiť nám uši môžu iné nárečia (z nezvyku), ale prečo hneď neznášať? 😲

avatar
natalushka
16. máj 2018

Ja som od Myjavy,manzel zahorak..otec teda tiez zo zahoria,takze za senicou prepinam 😂ale tak ako mna moji rodicia naucili po slovensky,i ked boli pomiesani,tak to ucin aj nasho syna..manzel sa s tym chvilu stotoznoval,ale uz sme za jedno..babkam tu na zahori sa to neda vysvetlit,takze na maleho po zahoracky..ale uz vie prepinat😂slovencinu ma peknu(v ramci moznosti,kedze ani myjavske kopanice a smer Trencin nie je uplne cista,stredoskovenska slovencina),ale pre mna je dolezite,ze ju ma na jazyku,vzitu..lebo proste ked pocijem zahoraka hovori po slovensky,to proste ma rusi strasne..take za mna urcite by nase deti mali poznat narecie kraja v ktorom ziju,ale prvorada ma byt slovencina..mne teda hodne vadi aj taky fenomen,mam aj vela kamosiek hlavne v CR,ze proste rozpravaju na tie deti len po cesky(chapem,ziju tam),slovencina ide uplne bokom..toto je oodla mna velka skoda..vela mladych dnes odchadza prec a rodny jazyk im je ukradnuty..ich vnucence uz prababkaˇ ani nebudu rozumiet..to je skoda

avatar
ankare
16. máj 2018

@alfonzia10
@0silvia0
Keby sme sa vyjadrovali spisovne a ovládali náš materinský jazyk, nikto by nehovoril tvrdo tam, kde sú mäkké spoluhlásky. 😉
Okej, neznášam je silné slovo, opravujem na "uši trhajúce." 😆

avatar
0silvia0
16. máj 2018

@ankare no ja osobne sa vyjadrujem spisovne. V škole nás vždy cepovali učiteľky aby sme používali spisovnú slovenčinu a netolerovali žiadne nárečové slová. Keď niekto niečo občas zadrel, napr. škvarelina miesto praženica - toto slovo si pamätám, tak sa rehotala celá trieda. Určite človek z Trnavy nedokáže Ľ povedať tak mäkko ako stredoslovák (aj keď sa veľmi snaží), ale v bežnej komunikácii (škola, zamestnanie, oficiálny styk) sa podľa mojich skúseností snaží rozprávať spisovne, s výnimkou starých ľudí, tí si poväčšine nerobia starosti so spisovnou slovenčinou.
V neformálnom styku (rodina, priatelia) často zvoľní a spustí "ako mu huba narástla". A samozrejme že stredoslovákovi západoslovenské nárečia znejú tvrdo tak ako západoslovákovi zasa stredoslovenské znejú až príliš mäkko. S tým nič neurobíme, to sú regionálne špecifiká.

avatar
domculik
16. máj 2018

@0silvia0 guľaš a gratuľujem ! to su ozaj topky ! :D

avatar
domculik
16. máj 2018

@ankare ano suhlasim, neznasam ked sa vyslovuje tvrdo: sme bolY, sme robilY, prílYš, po nedelY, blýzko... toto by som aj ja bola rada keby sa z nase reci odstranilo a rozpravalo sa pekne spisovne makko 🙂

avatar
domculik
16. máj 2018

@vroni co ľepidlo, ľemy, ale to si asi nepocula ze niekto vie zmakcit aj "šňúrky" na topankach ! :D

avatar
janka0509
16. máj 2018

Ja som zo Záhoria, a doma používam nárečie, ale vonku, v skole, na úradoch, hovorim slovensky. Spisovna slovencina sa mi páči o vela viac, aj so synom sa snazim prevazne slovensky, narecie chyti tu na Zahori tak ci tak...

avatar
vroni
16. máj 2018

@domculik, esteze to len citam a nepocujem. To nie je slovo, to je biologicka zbran, poskodzuje sluch... 😀 😀 😀

avatar
alfonzia10
16. máj 2018

@domculik
@ankare ja si myslím,že hovorîm spisovne, aj mäkčím de, te ne, di, ti, ni, no le a li nie a v niektorých slovách mi znejú až neprirodzene. Jazyk sa nedá zakonzervovať, vyvíja sa a nevidím dôvod vnucovať niekomu stredoslovenskú výslovnosť. Keby sa voľakedy určilo za spisovné napr. západoslovenské, tak by ste ho už považovali za pekné? Ja teraz nehovorím o nárečiach, ktorým nikkto nerozumie, ale o mäkčení, popríp.zaťahovaní

avatar
ankare
16. máj 2018

@alfonzia10 tu nejde o vnucovanie, to jednoducho je kodifikovane. Ja som si to nevymyslela. Práve preto bola stredoslovencina uzakonena. 😉

avatar
mijunik
16. máj 2018

@domculik ono to nie je také jednoduché- len tak mäkčiť. Ja som z BA, rozprávam naozaj spisovne, rada používam aj menej časté slová, napr. "pomknúť sa", ale tak ako píše @alfonzia10, mäkko vysloviť "le" a "li" mi nie je prirodzené. Znie to krásne, keď to vysloví človek, ktorého to od malička učili rodičia. Napríklad na Orave sa nádherne mäkčí. Zo žartu hovorievame s manželom, ze na Orave majú "ľižičky a ľiže". 😊