Povinný druhý cudzí jazyk na základnej škole

Stručné zhrnutie

• Od 6. ročníka je na niektorých základných školách povinný druhý cudzí jazyk, pričom jeho ponuka závisí od dostupnosti kvalifikovaných učiteľov a materiálnych zdrojov školy.
• Rodičia v diskusii odporúčajú iniciovať zmenu ponuky jazyka cez rodičovské združenie, overiť školský vzdelávací program a zistiť, či škola má na daný jazyk vyučujúcich.
• V diskusii panuje zhoda, že kvalita učiteľa výrazne ovplyvňuje výsledky žiakov a že niektoré školy dávajú prednosť bežným učiteľom alebo jazykárom z gymnázií pri zostavovaní ponuky.

Najčastejšie otázky

Q: Musí škola ponúknuť žiakom výber druhého cudzieho jazyka od 6. ročníka?
A: V diskusii rodičia uviedli, že prax sa líši a ponuka často závisí od dostupnosti kvalifikovaných učiteľov; niektoré školy žiakom výber dali, iné priradili jazyk bez výberu.

Q: Ako postupovať, ak v triede vybralo len niekoľko žiakov konkrétny druhý jazyk?
A: V praxi školy podľa diskusie spájajú triedy, preradia žiakov alebo nechajú malú skupinu (uvádzané minimum 4 žiaci) viesť hodiny; jedna účastníčka spomenula, že jazyky sa majú podľa jej názoru učiť v skupinách max. po 10 žiakov (tvrdenie z diskusie, nie oficiálny zákon).

Q: Čo môže rodič urobiť, ak škola ponúkne nepotrebný jazyk (napr. ruštinu namiesto francúzštiny)?
A: Rodičia v diskusii odporúčajú spýtať sa triednej učiteľky, iniciovať tému na rodičovskom združení, zistiť záujem naprieč ročníkom a žiadať otvorenie skupiny, ak je dostatočný počet prihlásených.

Q: Aký vplyv má kvalita učiteľa na výsledky v cudzom jazyku?
A: Viacerí diskutujúci uviedli konkrétne príklady, že kvalitný, náročný učiteľ dokáže žiakov pripraviť lepšie (príklad: učiteľ na ZŠ pripravil žiakov tak, že mali jednotky), zatiaľ čo nekvalitný pedagóg vedie k slabým výsledkom.

Q: Je lepšie učiť na ZŠ dva jazyky alebo jeden poriadne?
A: Diskusia ukázala rozpor: niektorí rodičia a bývalí žiaci tvrdia, že čím skôr viac jazykov, tým lepšie; iní tvrdia, že je výhodnejšie mať jeden jazyk dôkladne kvôli preťaženiu a slabšej kvalite výuky.

Q: Ako môžu školy zabezpečiť druhý jazyk, ak nemajú vyučujúceho daného jazyka?
A: Riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú: využiť učiteľov z gymnázia v rámci školy, počkať na príchod kvalifikovaného učiteľa, spojiť triedy naprieč ročníkom alebo poslať žiakov na jazykovú prípravu mimo školy (jazykovka).

Závery z diskusie

Zhoda

• Dostupnosť kvalifikovaných učiteľov je hlavným limitujúcim faktorom pre ponuku druhého cudzieho jazyka na ZŠ.
• Kvalita vyučovania a motivácia učiteľa zásadne ovplyvňujú jazykové výsledky žiakov.
• Rodičovské združenie a komunikácia s triednymi učiteľmi sú odporúčané kroky pri snahe o zmenu ponuky jazykov.

Sporné názory

• Niektorí tvrdia, že ruština je dnes prakticky nepotrebná na pracovnom trhu, zatiaľ čo iní tvrdia, že ruština má veľký potenciál a jej znalosť môže byť výhodou.
• Niektorí podporujú povinnosť dvoch jazykov už na ZŠ ako výhodu, zatiaľ čo iní preferujú jeden jazyk kvalitne vyučovaný.

Otvorené otázky

• Má škola zákonnú povinnosť ponúknuť žiakom výber druhého cudzieho jazyka, alebo je to výlučne v kompetencii školy podľa dostupnosti učiteľov?
• Aký je minimálny a maximálny počet žiakov potrebný na otvorenie skupiny druhého jazyka podľa platnej legislatívy (v diskusii uvádzané rôzne praktiky)?
• Ako by mal vyzerať optimálny časový úväzok na vyučovanie druhého jazyka na ZŠ, aby bol efektívny bez nadmerného preťažovania žiakov?

Spomenuté značky a firmy

ORF, Imitum, anglictina-bez-biflovania.sk, english-test-online.com

Spomenuté produkty a metódy

povinný druhý cudzí jazyk od 6. ročníka, rozšírené vyučovanie cudzích jazykov, konverzácie v angličtine a nemčine, jazykový kurz na ORF, jazykovka, doučovanie, pedagogické minimum, štátna skúška (štátnica), bakalárske a magisterské tituly (Bc., Mgr.), školský vzdelávací program, krátkodobé pobyty v zahraničí (3 mesiace)

Miesta a osoby

Bratislava, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Španielsko, USA, Francúzsko