Požadujú od vás rodičia, aby ste u nich doma pracovali?
Zijem v meste a moji rodicia na dedine. Mam priatela a doma sa staram o domacnost. Varim,periem,zehlim,robim nakupy atd. Deti nemame. Problem je ze moji rodicia si myslia,se ked pridem k nim domov tak mam skakat este okolo ich domacnosti. To znamena varit,upratovat,prat,zehlit, okopavat v zahrade. Maju po 75 a su dost sebestacny. Vadi im,ze odmietam este makat aj u nich ale ja ozaj nechodim za nimi aby som ich obskakovala. Ked robim u nich pridem domov vyflusnuta a u mna doma mozem zacat upratovat zas a do roboty chodim totalne vystavena amusim od nich stale pocuvat vicitky,ze naco teda k nim chodim ked im nechcem pomahat. Dofrasa ale co som ich otrok ci co?
@marca12 co to tu mate do kelu s tym ze oni sa o teba starali ked si bola decko???to akoze moje deti sa sem pýtali? to ja im robím láskavosť? jasne ze ked sa rozhodnem mať deti tak je to preto, že sa asi chcem o niekoho starať a niekoho vychovať oni so mnou pred tym ziadnu zmluvu nepodpisali. alebo si rbi niekto deti na to aby im mal kto na starbu otrocit? a nie že niekoho napadne ma chytiť za slovíčka, normálna práca je jedna vec, to čo popisuje autorka je obyčajné otročenie! znovu musím povedať, že ak sa o záhradu niekto nevládze starať, je na čase ju predať a nie stále otravovať. je ine porbiť ťažke práce senilným rodičom, zabezpečiť základný chod domácnosti a živobytia ale nie tam okopať záhradku tam omyť každý týžden okienko. akože a čo keď nemá deti???t nemá právo na kúsok ľudskej slobody?
@zuzka1117 ...ja poviem len za seba, že račej by som pomohla mojim rodičom aj keď viem že by to zvládli sami ako pomáhať cudzím ľuďom ktorí nevládzu...tí cudzí majú svoje deti a tie sa o nich starajú tak ako ich vychovali a naopak jej rodičia sa roky starali o ňu a pomáhali jej...takže vo veku 75rokov by bolo načase im to vrátiť...to že niekto niečo zvládne urobiť neznamená že ho to nevyčerpá alebo nie je unavený...pozerám sa na to inak preto lebo otec bol onkologický pacient - z relatívne zdravého chlapa bol v priebehu mesiaca chlap čo ledva chodil...mama mala porážku keď mala 54rokov...teraz má 74rokov....netreba žiť len robotou a "zrobiť sa" ale život je aj o radosti, oddychu, užívaní si...možno by stačilo keby autorka rodičom povedala čo konkrétne sa jej nepáči - napr.že záhrada ju nebaví a nech si nasadia len toľko koľko stihnú porobiť lebo ona tam chodiť nebude lebo ju to nebaví a má aj inú robotu...a na polovicu záhrady miesto úrody vysadiť trávnik a urobiť si tam sedenie...my sme napr.všetky deti otcovi povedali že na záhradu chodiť nebudeme lebo nás to nebaví, takže vedel že ju bude mať dovtedy kým na nej bude vládať robiť a ak nebude vládať že sa predá...mal ju do konca, lebo tam rád chodil...je to naozaj o prioritách každého človeka, ale treba si to vykonzultovať - čo ešte chcem robiť a čo už nie....ak vidím že ma využívajú, tak to poviem, že či si to nemohli urobiť cez deň kým ja som bola v robote, ale čakali s tým na mňa....lebo pochybujem že rodičia čakajú celý deň na dcéru kým príde, aby im navarila alebo umyla riad...a človeka v takom veku už len to že musí čosi navariť a potom pospratávať riad z varenia už len to ho unaví.....urobiť to urobí to ano, ale už je rád keď príde dcéra a uvarí mu kávu alebo porobí iné veci čo by on ešte rád urobil len už má toho dosť...a dcéra zase nie je otrok aby nemohla povedať vieš čo tento týždeň nie, som unavená mám toho dosť a potrebujem si oddýchnuť...
"ked mu ohrievam jest" tu by som.zacala...chlapovi povedz ze sa bude o seba a svoju rodinu starat on (decka svagrinej a rodicov nech si zorganizuje)....
Svojich rodicov navstevuj 1x do tyzdna, co stihnes a vladzes sprav....pri "nepapuluj a makaj" sa zbal a chod domov.
No. Prečítala som si len prvú stranu. Každopádne, ja keby s mojím rozumom som v takejto situácii, tak idem a nájdem si chlapa o ktorého sa nemusím starať ako o dvojročné dieťa (a zároveň sa starať o jeho rodičov)... Keď prídu deti, tak koniec.
Moji rodičia majú 76,ale toto nerobím čo ty. Prečo im vlastne varíš? A ešte aj robíš na ich záhrade? Keď nevládzu nech nepestuju, ako tu niekto písal. Nehovorím pomôcť s väčším upratovaním alebo nákupom - väčším raz za čas - je ok. Aj im by to bolo blbé takto ma zaťažovať, vedia, že mám svoju rodinu, prácu.. Na rovinu nimi pohovor, že tak sa nedá ďalej.
Prepáč prosím ťa, ale napíšem to trošku tvrdo, aby si pochopila, čo ti tvoji rodičia urobili. Tvoji rodičia z teba vychovali "slúžku". Ale až tak, že to máš doslova ako program v podvedomí, že musíš všetkým naokolo slúžiť, že je to normálne, že všetci majú na to právo to po tebe chcieť, len ty nemáš žiadne práva, ani len byť unavená, mať svoj vlastný čas a program, nemáš právo im nič odmietnuť. A samozrejme, že bola len otázka času kedy to raz príde do toho bodu, že už nebudeš vládať a to ťa konečne prinúti vzbúriť sa - no a ten čas práve nastal. Som rada, že si si už uvedomila, že nie si otrok, že si už tak "správne nasratá", lebo teraz to budeš potrebovať aby si sa tohto podvedomého programu konečne zbavila, a tiež aby si sa zbavila všetkých tých "pijavíc", čo sa na teba prisali a vyciciavajú ťa. A je mi ľúto, že medzi nich patria aj tvoji rodičia. A možno to teraz vyzneje, že si nevďačnica, a je dosť možné, že ťa aj budú z toho obviňovať, lebo pijavice sa bránia ak ich chce niekto odtrhnúť od ich zdroja energie, no ale budeš to musieť všetko vydržať, aby si sa toho konečne zbavila a začala žiť svoj život a nie ten ich podľa ich predstáv. Takže tvrdo to obmedz, povedz rodičom, že prídeš maximálne raz za týždeň, aj to len na pár hodín. Bohužiaľ čo nezvládajú robiť sami nech nerobia, ty im v záhrade robiť nebudeš, pomôžeš maximálne s nákupmi alebo raz za 2 mesiace okná umyť, periny nech si prezliekajú samy, ak sú ešte čulí tak aj upratať, navariť by si mali zvládnuť sami ( moja mama má 75, svokor žije sám má 79 a obaja si varia stále sami). Prídeš ich v prvom rade pozrieť ako sa majú, občas niečo pomôcť a to je tak všetko. Ak sa im to nepáči holt, to je už ich problém, pokiaľ vidíš, že chodia, vládz, nie je dôvod aby si dennodenne k nim behala robiť. To isté s ostatnými dookola, muž je zdravý silný, kriste pane, základné veci urobím, ale aby si nevedel naložiť sám na tanier, tak to už je cez čiaru. Jeho sestre povedz, že deti postrážiš max. 2x do mesiaca. A jeho rodičom podľa potreby, písala si, že tuším oni až toľko toho nepotrebujú. Inak neviem ako u vás, ale u nás existuje na školách v jedálni možnosť, že si dôchodci môžu chodiť pre stravu, kľudne by to mohli využívať aj vaši aj svokrovci. Priprav sa, že to nebude ľahké, lebo všetci si na to zvykli, že ťa môžu využívať, ale určite to treba už spraviť, lebo toto je cesta do pekla - k nejakej ťažkej chorobe. Ak ti to pomôže nájdi si nejakú výhovorku. Možno by ti pomohol aj nejaký psychológ, lebo jednoznačne potrebuješ aj nabrať sebavedomie a naučiť sa hovoriť ľuďom nie. Držím ti moc palce, nech konečne začneš žiť svoj pekný život podľa svojich predstáv - máš na to plné právo.🍀
Nemáš deti, ste sami.... Hm... Budeš mať žalúdok napíšte tieto riadky aj potom čo tu už nebudú? Veď majú svoj vek!
Kolko rokov to uz robis?
Preco to robis? Ale uprimne, bojis sa s tym prestat? Ze ta ohovoria, ze co si to dovolujes, nepomahat.
Cisto teoreticky, keby si ochorela, co ja viem, napr. bolestivy chrbat a musela by si lezat/byt hospitalizovana alebo by prislo dietatko. Robila by si toto dalej? Musela by si to robit dalej?
Ano ako pisala @halienka su aj taki rodicia, ktori si z jedneho svojho dietata vychovaju (naprogramuju od utleho detstva) otroka.
Maju aj ine deti? Pomahaju rovnako ako ty?
Da sa z toho von. Musis byt sama sebou a vnimat svoje potreby. Je mozne, ze sa potrebujes od nich odstrihnut, aby si zistila svoje potreby, lebo pravdepodobne uz ich ani nevnimas.
No celé zle toto. Raz by mi povedali, že nepapuluj a makaj a už by ma tam neuvideli. Akože odtial potial, ale aby dospelú osobu takto buzerovali ako malé decko, je teda silná káva.
Dám ti jednu radu, nauč sa hovoriť slovo nie. Samozrejme treba pomôcť, ale nie, že si ťa okoníkujú z každej strany. Či už tvoji rodičia, jeho rodičia a jeho sestra s jej deťmi. V podobnej situácii som bola aj ja, tiež všetko ochotne pre každého, jedného dňa som povedala nie a mám kľud. Netvrdím, že nepomôžem ale všetko z mierou
@elzus Ja mám toto iste že doveď malého ... prídeme a hento treba toto treba tamto treba pokosiť treba ruže obstrihat treba rinvu opraviť treba stromu vrchy strihať dlaždice vystriekať auto im umyť a povysavat treba zem umyť v dome treba ... 🤬 Môj manžel tam už ani nechce chodiť 🤷♀️
A ked oni obskakovali teba, ked si bola decko, to ti nevadilo, ze?
Rodicom (aj svokrovcom) by som pomohla aj keby mlem z posledneho.
"Tvoj chlap" si určil hranice. Mala by si aj ty. Nevidím problém v tvojich rodičoch a v tom, že im treba pomôcť. Pomôž najprv sebe a pouvažuj nad tým, ako a s kým žiješ.
Nie. Ale pamatam sa ze ked som mala 23r a odstahovala som sa od rodicov do BA a chodila som domov len na vikendy, tak mama to automaticky brala, ze budem celu sobotu upratovat a poobede este pracovat v zahrade. Mne to vtedy liezlo na nervy hrozne. Bola som vystavena z novej prace, z noveho mesta, zivota a chcela som mat cez vikend aj trochu pokoj. Ale mama s tym casom prestala, podla mna jej niekto dohovoril alebo proste videla na inych rodicoch ze to svojim pracujucim detom nerobia
@deti95060810 presne tak.ako keby si nemohol kúpiť,veď nezje tonu.