Prečo má toľko veľa ľudí predsudkov voči psychicky chorým ľuďom?
Zdravím, mám ťažkú psychickú diagnózu a stretávam sa dennodenne len s predsudkami. Je smutné, že musím v dnešnej modernej dobe to riešiť. Prečo má toľko veľa ľudí predsudkov voči chorým ľuďom na psychiku? Chápem, že niektorí nevedia, čo to obnáša aj sa boja. Pričom som relatívne normálny chlap, aj keď mám so schizofréniou. Pričom ľudia, čo ma spoznajú tak väčšinou zmenia názor ku lepšiemu. Tie predsudky unavujú ma. Každému vysvetľovať, že nepravda, aj keď chápem, že moja diagnóza nie je chrípka. Je to schizofrénia, ktorú ľudia nepoznajú vôbec, že o čom to je...
@kim2028 a nebolo by jednoduchšie osloviť nejakú ženu priamo na prednáškach, kam chodíš? (predpokladám, že tam chodia aj iní schizofrenici) ..alebo niekde v stacionároch, čo si spomínal?... Lebo takto klamať v dôležitých veciach hmm no neviem, mne keby toto povie muž po dvoch rokoch tak už len z princípu ho pošlem kade ľahšie , lebo mi zatajil takú vážnu vec 👀 ... Podľa mňa by bolo oveľa jednoduchšie osloviť nejakú dámu, ktorá je tak isto psychiatrický pacient, s ktorou budete na rovnakej vlnovej dĺžke, nemusíte si nič tajiť a budete mať pre seba pochopenie...a žiadne predsudky
@monillia Internetoví moralisti môžu vyliezť už mi na hrb. Ja viem najlepšie, že čo mám robiť. Bohužiaľ táto spoločnosť neprijme nikdy!!! Ja som dobrý chalan, ale som unavený už z toho všetkého. Zlí ľudia ako aj moralisti aj tu otvorili mi očí za čo im veľmi pekne ďakujem... Mne je jedno, že ako to dopadne. Možno budem šťastný, možno nie... Každý si zaslúži šťastie a lásku...
@maribell Rád by som, ale stacionár je rok a pol zavretý. Prednášky nie sú už tiež dlho... Chodil som 4 roky a nestretol som nikoho vhodného. Nie kvôli povahe, ale už s kamarátstvom bol problém. Jednalo sa väčšinou o ľudí z okolitých dedín a udržiaval sa ťažko s nimi kamarátsky vzťah nejaký nieto partnerský... Skúšal som sa kamarátiť aspoň, ale cesta nevedie tade....
@monillia , @maribell Neviem no tie zoznámky. Zle skúsenosti z mladosti.... Tam obávam sa, že ani nikoho nespoznám...
Ja viem, čo mám robiť. Musí ma byť vidieť, ale teraz sa realizuje to ťažko, keď nikam nemôžem. Možno v lete bude iná situácia. Určite nebudem vešať nikomu na nos svoju diagnózu už na začiatku. Takto nebude fungovať to. Pokiaľ bude to dobre a spozná ma, tak nebude ani riešiť to možno, keď priznám to po čase... Bude vedieť, že aký som a bude ma mať rada. Poviem pravdu, že mal som veľký strach a zle skúsenosti z iných situácii, čo je pravda a možno ma nenechá. Keď nebude mať charakter a ma nechá pre chorobu, ktorá v súčasnosti ani neexistuje tak nech si ide. Príde nová žena a nový začiatok, čo po tom? Nikto nie je nenahraditeľný. 🙂 Ono realita býva častokrát iná ako, čo dajú mi tu ľudia na internete... V správaní nemám ani žiaden problém teraz. To sú len tie predsudky... Správam sa už 6 rokov ako zdravý a rozumný chlap a chcem byť aj takto braný. To fakt tak veľa chcem???
Takže záver je, že diagnózu zatajiť, ved ty si zaslúžiš šťastie a na druhej strane nezáleží či ako?
A úprimne poznám niečo podobné z prvej ruky. Invalidný na dnešné reálne ceny, no bez rodičov by dotyčný nevyzil.
To čo popisuje, neschopnosť sa sústrediť, problémy s pamäťou, výdžou atď.
To sa proste pred okolím nedá utajiť
Konkrétne povedz, koľko je ten dostatočný ID, koľko prispievaš rodičom, s čím konkrétne pomáhať doma (varenie, upratovanie, nákupy, zahrada)
Poznám z blízka jeden taky prípad. Rodičom neprispieva nič, doma pomáha minimálne alebo nič lebo nevládze, nevydrží, nevie sa sústrediť. Vyvoláva kade komu opakovane a rieši tie isté veci (keď to na neho spadne) lebo si nepamätá, že už volal.
A myslenie v štýle, že ty vieš co je pre teba najlepšie, no to práve nevieš lebo nemáš reálny pohľad lebo nie si zdravý.
Preto je tu pohľad lekára, rodičov a nezaujatého okolia.
A oklamať budúcu partnerku, no možno pri občasnom stretavani, určite sa to nedá pri dennodennom spolužití.
To čo poznám ja bohužiaľ skončilo tak, že rodicia sa snažia o zbavenie svojpravnosti dieťaťa lebo okrem iného išiel za ručiteľa "kamošom" (hajzli čo ho využili) a popoziciaval si nejaké peniaze pre nich. Mal viackrát agresívny amok a pod.
Pritom keď ho bezne vidíš milý zlatý slušný až úctivý, muche by neublížil. Ale žiť s ním je niečo iné.
Otázka ty berieš lieky pred rodičmi?
Keď si prvýkrát lieky nebral oni to nevedeli? Alebo podľa tvojho správania videli a ty si im klamal alebo neklamal a odmietol proste brat?
Sestra ma psychozu, a neni to ziadna sranda. Pricom ma lahsiu diagnozu ako ty.
@kim2028 Nie je to lahke s nou, o to viac, ze nasi sa k nej spravaju ako k decku a jej to vyhovuje. Doslova sa sprava ako dieta, caka ze sa furt bude o nu niekto starat, operie jej, uvari....urobi len to co jej povedia, nic navyse, niekedy ani to, a este to aj odflakne. Pritom v rodine mame dievca s tazkou formou schizofrenie a je samostatna, vedie domacnost, stara sa o slobodneho brata, ktory pracuje, su uz siroty. Vie aj postrazit sestre deti ked treba. Takze vela robi pristup cloveka ako takeho. Ci sa snazi, alebo necha vsetko na rodinu, nech sa stara, lebo on je chory. Moja sestra ked berie lieky, je aj do prace schopna chodit, je uplne normalna, ze skoro vobec nevidmo. Skoda ze je taka leniva, je aj obezna, lebo nema pohyb a potajomky si kupuje sladkosti, je schopna 300 gramovu velku milku zjest na posedenie.
@kim2028 co sa tyka buducej partnerky, urcite s tym na nu nevyrukuj na prvom rande, lebo ju odplasis, ale ked sa trochu spoznate a obaja zalubite je na mieste jej to povedat. Nie je kazda taka, ze utecie. Laska znesie vela.
@janage Za prvé peniaze nie sú problém a nevidím v nich problém. Veď mám toľko peňazí, aby som si kúpil 3-izbový byt bez hypo vo svojom okresnom meste a žil sám. Stále odkladám to a samoty sa bojím. S varením je problém to priznám, ale upratovanie, vysávanie, pranie, nákupy v menších obchodoch (tých väčších sa bojím) nie je žiaden problém. Ja som nevyviedol popravde ešte žiadnu hlúposť. Peniaze nepožičiavam nikomu (sú len moje, ani najlepší kamarát u mňa v tomto nepochodí a vedia to už dobre), hlúpe vecí čo si popisoval tiež nerobím.
Áno, mám problémy so sústredením, pamäťou viac ako by sa patrilo. V porovnaní s tým chlapom som na tom asi lepšie. Nikomu nevyvolávam okrem rodičov do práce (aj to tak jeden alebo dva telefonáty mesačne-mávam faktúry väčšinou na pár centov) a nezaťažujem ani svojimi problémami. Nechcem, aby si myslelo tých pár kamarátov, čo mi ostalo, že som divný... Nerád by som prišiel o nich pre nejakú hlúposť.
Lieky beriem sám a ani ma nekontrolujú už nejako. Tie vecí robím sám pre seba a oni to takto berú. Samozrejme raz alebo dvakrát za 2-3 mesiace pre istotu skontrolujú zvyčajne ku koncu týždňa. Mám dávkovače, ale nie je žiaden problém, lebo beriem to poctivo... Ja osobne nemám so súčasnými liekmi žiaden problém....
@danielinaa Ona nie je lenivá, ale má možno problém s negatívnymi príznakmi. U mňa plánovať vecí sám je veľký problém, ale je pravda, že sám z vlastného presvedčenia robím málo. Väčšinou len nakúpim, upracem si každý druhý až tretí deň izbu a tam to hasne. Keď sa mi povie niečo tak to urobím. Hoci tohto roku som nebol schopný dať vianočný stromček dole, lebo bal som sa, že aj tých pár ozdôb, čo máme na ňom tak poškodím a nerád by som urobil škodu... Tučná môže byť aj z liekov. Ja som pribral na tých starších liekoch keď som bral 40 kg, pričom som nejedával sladkostí. Schudol som už 25 kg... Chcel by som schudnúť ešte aspoň 10, ale neviem či sa mi podarí to. Veľmi by som to chcel.....
@janage Maximálny možný invalidný dôchodok, aký som mohol mať na svoj vek platený z 2 maximálnych vymeriavacích základov, keď už chceli, aby som platil tak som dal poriadne. Nedostávam len pár stoviek eur. Ten ID rastie ako z vody neskutočné. Výšku súčasnú písať nebudem radšej aj tak by si mi neverila... Tej ani ja sám neverím...
@kim2028 tak naozaj na neuverenie keďže máme to tzv. priamo pred očami. Po prvé za teba ako dieťa a študenta platil odvody štát. Minimálne. V našom prípade ešte aj doplácať museli nejaké mesiace, aby vôbec ID mohol byť. ((za čas, keď už naštudoval a pracoval vselijako, chýbal odvody)
A ten druhý vymeriavací základ z čoho?
Však napíš presne, nech si aj iní pomôžu.
Konkrétne prípad čo ja píšem veľmi podobný tvojmu. Lekári sa vyjadrili, že nikdy už ten človek normálne pracovať nebude. Má horší stav ako ty a ten ID je úplne smiešny.
Zachránilo ma len to, že som nepracoval a mal som len brigády ako študent na náročnej výške. Tie brigády sa nerátajú do odpracovaných rokov. Chceli po mne, aby som zaplatil tie 2 neodpracované roky ako je to podľa nejakého zákona, aby som mal vôbec ID, lebo zadarmo nechceli dať ID. Zaplatil som maximum, čo sa dalo zaplatiť a vyšlo veľmi slušne. Väčšina ľudí robí v podobnej situácií tú chybu, že platia minimum, čo po nich chcú a potom majú 200-300 eur pri plnom. Ja som dal len 7000 eur, čo nie je veľa v dnešnej dobe a dostal som za nich veľmi veľa a nepopieram to. Inak veď aj o mne sa vyjadrili, že ja pracovať nebudem nikdy normálne, preto mám plný. Posudkový očekoval ma na prvej poriadne aj sa povypytoval, že aký som šikovný a tak... Ja nemal som sa čím chváliť vtedy....
@janage Tiež ono treba brať do úvahy aj to, že na ID som už roky (min. 8-9 rokov mám invaliditu od 24-25, nepamätám už presne)... Nezačínal som zďaleka na takej sume, akú mám teraz.... Bohužiaľ ja neviem si užívať tie peniaze, čo mám a žijem ako sedliak...Šetrím si na horšie časy, keď povedzme, že rodičia nebudú tu. Ja musím dať to aj bez nich a tiež musím počítať s tým, že plný invalidný nebudem mať možno večne. Hoci psychiatri tvrdia mi opak, že moja diagnóza je na plný ID a to, že je dobrá spolupráca so mnou a som rozumný tak je len moje plus. Aj na to sa vraj pozerá kladne...
Ďakujem za príspevky. Môj problém je ten, že neviem dávať vôbec stres. Aj dnes som sa presvedčil o tom v obchode, že keď budím pozornosť (moje základné motto: Nebudiť pozornosť!!!) tak krvi by sa mi nikto nedorezal. Všetky očí v obchode na mne lebo 20 minút riešili ma tam, že čo bude so mnou. Myslel som, že z toho obchodu sa nedostanem už ani. Neviem, prečo to je také až paranoidné. Myslel som, že volajú políciu a ma odnesú v putách pre jednu hlúpu sticker nálepku, ktorá nechcela fungovať. Pričom nebola to ani moja chyba, ale na strane obchodníka. Tovar som nechal tam, zažil som veľkú hanbu. Som aspoň zodpovedný a do obchodu som sa vrátil z domu s peniazmi. Nakúpil som aj tak napriek hanbe, ktorú som zažil, ale zaujímavé, že ten sticker v inej pokladni fungoval!!! Každopádne OK, toto by som nedal pred pár rokmi a nákup by som sa vykašlal už… Aj to je pokrok.
Čo si myslíš,že spravi ta žena keď sa jej po roku dvoch poznáš?No ja byť na jej mieste okamžite ten vzťah ukončim bez ohľadu na diagnózu a či som to v budúcom živote schopná ustat. Keď niekto na začiatku v takto zásadných veciach klame ,bude klamať vždy.