Prečo sa mení dátum Veľkej noci?
Podľa Google - Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
Ale čo to má s kresťanstvom? Nemalo by sa to oslavovať každý rok v rovnaký deň?
Vianoce sa oslavujú v rovnaký deň aj keď je to tiež len vymyslený dátum.
@darinkaninka volno je dolezite ale organizovane hromadne volno prinasa ovela viac problemov ako uzitku. preco by nemal mat kezdy svoje volne dni kedy chce a nie vtedy ked musi?
@martinmmartin Kdežto volno ktoré by si vzal každý vtedy kedy chce by našu ekonomiku pozdvihlo do nebies.
@martinmmartin Skus si vygooglit, ktory stat na svete ma najmenej sviatkov pracovneho pokoja a odstahuj sa tam 😅. Toto nie je nieco, co tu na MK ti vieme vyriesit
Žiješ v štáte, kde sa stále väčšina hlási ku rímskokatolíckej cirkvi. SR uzatvorila s Vatikánom zmluvu, kde rímskokatolícka viera získala oproti iným náboženstvám výhody. Jej vypovedanie nie je úplne jednoduché. Takže aj keď by si možno chcel aby sme mali všetci voľno na tvoje narodeniny, sorry ale zatiaľ si pre nás nikto. Možno ak spravíš niečo, za čo ťa budú ľudia uctievať dočkáš sa.
K téme dátumov a nejasností v nich. Bavíme sa tu o období 2 tisícročí. V Európe sa používalo množstvo kalendárov, ktoré boli oproti tomu dnešnému posunuté. Ale typujem, že to, že oslavuješ svoje narodeniny raz za 365/366 dní, ti nejako extra nevadí. Nikto netvrdí, že sa narodenie Ježiša udialo 25.12. roku 0, sú o tom dohady. Rovnako ako tu písali baby o ukrižovaní, bolo to počas židovského sviatku. Počas tých 2000 rokov sa jednoducho ustálilo pripomenutie si Ježišovho narodenia na 25.12. A jeho ukrižovania na Veľký piatok. Európa je kresťanský svetadiel, to že tu je viac katolíkov ako ateistov je fakt. Okrem toho celá Južná Amerika, Severná Amerika-síce dominujú protestanti ale aj to sú kresťania, takže učenie o JK je pointou všetkých kresťanských náboženstiev od rímskokatolíkov, cez pravoslávie až po protestantov. Pravoslávne náboženstva sa riadia juliánskym kalendárom - u nás menšina. rímskokatolícky zas gregoriánsky-u nás väčšina. Takže je logické, že sa menšina prispôsobí väčšine. Takisto to je aj v prípade islamu, judaizmu a podobne. Základom všetkého je, že napr. Vianoce a Veľká noc sú hlavne sviatkami pokoja, veriaci si ich prežije podľa seba a neveriaci tiež. V tomto období, aj v minulosti bolo nepísané pravidlo pokoja zbraniam. Nikto si tento sviatok neukradol, kresťania si pripomínajú smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša. Pohania vítajú jar. Preži si sviatky ako chceš. Žiješ v štáte, kde sú také sviatky aké sú a vtedy kedy sú. Ale dnes mám pocit, že už vadí všetkým všetko. Ja som kresťan ale mám zásadu ži a nech žiť.
@martinmmartin
rozumiem všetkému, čo ste vysvetlili. Nerozumiem len tomu, prečo je dátum narodenia Ježiša presne daný, vždy sa slávi v ten istý deň roka a dátum smrti je každý rok iný. Však ak zomrel na Veľký piatok, čo bolo 3. apríla (https://blog.sme.sk/marianvojtko/nezaradene/dat...) a berieme ho za pevný a nemenný, prečo ho každý rok uctievame iný dátum? Vlani to bolo 7. apríla, tohto roku 29. marca.
@10zabka Lebo sa to slavi pocas toho Sviatku (je tam aj symbolika, tam obetovali baranka, v prenesenim zmysle je aj Jezis baranok, ktory sa obetoval za nas, aj tusim to, ze Pesach znamena prechod - a aj to ukrizovanie/ zmrtvychvstanie symbolizuje prechod).. skor kvoli tej symbolike asi. Co si pamatam z pripravy na birmovku 🤔
@dadis rozumiem, ide o symboliku. Len nerozumiem, prečo sa neuctieva v deň, kedy naozaj zomrel. Ide len o dátum, nie o symboliku. Zamyslela som sa len kvôli tomu, že dátum narodenia slávime vždy v ten deň a je jedno, či to je piatok, utorok, alebo štvrtok. Bola to viac-menej rečnícka otázka, presnú odpoveď sa nedozviem 🙂
@10zabka Ide tu aj o celkovy kontext vnimania dni v tyzdni. Napr. pre katolikov je kazdy piatok okrem vianocnej a velkonocnej oktavy (8 dni) a prikazanych sviatkov postny. To znamena, ze kazdy piatok pocas celeho roka si ma katolik spomenut na to, ze Jezis bol v tento den muceny a zomrel. A pritom robit nejaky ukon kajucnosti. Najcastejsie je to zdrzanie sa masiteho pokrmu. Ale moze urobit aj iny skutok - navstivit choreho, ist na sv. omsu a pod. A kazda nedela je zasa slavenim Kristovho slavneho zmrtvychvstania. Preto sa nedele nerataju ani do 40-dnoveho postneho obdobia. Vo stvrtok - den pred svojim umucenim, Jezis ustanovil sviatost knazstva a Eucharistie. Preto sa vo stvrtky konaju v katolickych kostoloch aspon kratke adoracie pred Sviatostou oltarnou. A tato symbolika sa prenasa aj do slavenia Velkej noci.
@martinmmartin Ty tvrdíš, že organizované voľno znamená ekonomickú stratu. Prečo teda veľkí zamestnávatelia stanovujú termín celozávodnej letnej dovolenky - odstávky? Žeby to bolo práveže ekonomické? V takom podniku si skús naplánovať dovolenku v termíne podľa seba, kto ti ju asi tak schváli.
Jezis zomrel na zidovsky sviatok a ten je pohyblivy podla splnu mesiaca. Uz to tolko s tymi pohanskymi seansami neprehanajme.
@10zabka nikto presne nevie, v ktorý konkrétny deň zomrel Ježiš, či bolo 1.4 alebo 26.3. Ale vie sa, že zomrel v piatok. Bol vtedy židovský sviatok Pascha, je to na dlhšie vysvetľovanie, židia sa vtedy riadili lunárnym kalendárom a nie slnečným čím sa riadime teraz. Aj samotné určovanie Veľkej noci je odvodené od jarnej rovnodenosti a následne splnu. Veľkonočná nedeľa je vždy prvá nedeľa po splne. Presná doba otočenia Mesiaca okolo Zeme je 27,5 dňa, takže cca 28 dní. Jarná rovnodenosť nastáva každý rok cca od 20-22. Marca, spln ale môže nastať aj v ten deň a môže prísť aj o 28 dní neskôr. Takže preto sa posúva termín Veľkej noci.
Toto nie su pohanske pravidla, termin Velkej noci je prevzaty od Zidov, pretoze Krista ukrizovali v piatok pred tym ako Zidom zacala Pascha. A Pascha je pohyblivy zidovsky sviatok. (toto by mali vediet aj krestania aj to patri k vseobecnemu prehladu, aj pre ateistov a ine vyznania)
@10zabka Tak lebo zomrel v piatok a v nedelu vstal zmrtvych. Aspon tak si to krestania pripominaju. A nie kazdy rok vychadza piatok vzdy napr. 3.aprila. Cize keby mal byt presny datum tak raz by umrel v piatok, potom v sobotu, potom v nedelu atd. A to uz teda nesedi s tym ako to krestania chcu oslavovat. ( ze piatok smrt a v nedelu zmrtvychvstanie).
@10zabka lebo presny datum narodenia urcit nevieme a nema taku liturgicku symboliku ako Jezisovo umucenie a vzkriesenie. Oslava Jezisovho narodenia sa moze slavit v ktorykolvek den v tyzdni, nezalezi na tom, ci v pondelok, v piatok alebo v nedelu. Tak sa urcil fixny datum. Pricom Jezisovo umucenie v sebe tu symboliku ma, tam nejde o presny datum, ale prave o tie dni - od stvrtku do nedele.
@10zabka Mne sa najviac páčilo vysvetlenie, o ktorom sme diskutovali na škole pred mnohými rokmi.
Existuje teória, že Biblia popisuje vlastne pohyb nebeských telies na oblohe a ich vplyv na život na Zemi. Postupne boli tieto telesá personifikované. Ježiš=slnko, vstal z mŕtvych (slnovrat) a porazil smrť (zimu, tmu). Preto Veľká Noc na jar.
Narodenie Krista malo niečo spoločné s večernicou-Venušou. Ja si to už celkom nepamätám.
Venuša práve na Vianoce riadne žiari a 3 králi, čo boli ďalšie 3 hviezdy, ktoré sa k nej na oblohe pridávajú. Vtedy je tiež slnko v nejakej špecifickej polohe. Preto narodenie Krista (teda slnka) v Decembri, lebo vtedy sú tie hviezdy v takej polohe.
Ja si to naozaj len matne pamätám, ale dávalo mi to zmysel 🙂 tých symbolov bolo viac, aj kríž bol vlastne vysvetlený spojením hraničných polôh slnka na oblohe.
No a podobným štýlom je možné vysvetliť aj ostatné biblické príbehy. Je to len teória, možno by Google vedel viac, ja si to naozaj len útržkovito pamätám.
@matrioshka333 teda rovnodennosť 🙈nie slnovrat na jar sorry
Neexistuje žiadny záznam, ktorý by spomínal presný dátum ukrižovania Ježiša. Sú len záznamy, že sa to stalo v piatok, ktorý prišiel po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Keďže spln je raz za 28 dní, prvý spln po jarnej rovnodennosti nikdy nepripadá na rovnaký dátum každý rok, ale je pohyblivý. Preto prvý spln po jarnej rovnodennosti môže prísť už koncom marca, inokedy začiatkom apríla alebo aj v polovici apríla. Preto Veľká noc má pohyblivý termín v tejto časti roka.
Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Pôvod názvu a dátumu sviatkov Veľkej noci
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.
Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas. V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. V roku 1897 sa v tejto veci obrátili na pápeža astronómovia, v roku 1931 aj Spoločenstvo národov. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou. Vo vyhlásení z roku 1963 sa ohlasuje ochota stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi. Pápež Pavol VI. sa potom chopil iniciatívy a navrhol od roku 1977 - keď sa všetky termíny Veľkej noci časovo zhodovali - stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl. Takmer všetky biskupské konferencie s tým súhlasili, za predpokladu súhlasu východných cirkví. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval „závažný pastoračný problém”, ktorý treba dlhšiu dobu skúmať. Definitívne „nie” prišlo v roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos. Naposledy sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.
Kvetná nedeľa (v tomto roku 1. apríla)
Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Veľký týždeň – je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň).
Zelený štvrtok (v tomto roku 5. apríla)
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej chorých (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“. (Po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“.)
Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.
Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V
tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp.
premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom
kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.
Veľký piatok (v tomto roku 6. apríla)
Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.
Biela sobota (v tomto roku 7. apríla)
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka (Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília – noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, 3 a 7 čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva. V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký (379-385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.
Veľkonočná nedeľa (v tomto roku 8. apríla)
V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie – najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Veľkonočný pondelok (v tomto roku 9. apríla)
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (porov. tamtiež). Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.
Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 27. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
.... stačí ti takéto vysvetlenie?
@martinmmartin mat tvoje problemy😅
Liturgicky kalendar je postaveny tak, aby sme si my krestania - katolici kazdy rok pripomenuli vsetky najvyznamnejsie udalosti z Jezisovho zivota - jeho pocatie, narodenie, smrt, zmrtvychvstanie, nanebovstupenie, zoslanie Ducha Svateho. Vieme, kedy bol Jezis ukrizovany - pocas zidovskych sviatkov Velkej noci. Tento termin je teda presny a podla toho sa riadime. Od Velkej noci sa odvija jeho nanebovstupenie a zoslanie Ducha Svateho (Turice). Zvysne sviatky boli naozaj dosadene do kalendara tak, aby sa liturgicky kalendar ciastocne prekryval so svetskym. Ked pohania prijimali krestanstvo, nebolo to ako mavnutim carovneho prutika. Mali svoje zauzivane zvyklosti, prijatie krestanstva znamenalo vela sa ucit o Bohu, o Jezisovi, zbavovat sa pohanskych zvykov a ritualov a to nebolo jednoduche, zvyk je zelezna kosela. Aby to mali ludia jednoduchsie, ustanovovali sa cirkevne sviatky tak, aby to blizke dovtedy prezivanym sviatkom. Preto mame dodnes v nasej tradicii prepletene pohanske zvyky s krestanskymi. Mnohi ludia nevedia ani dnes rozlisit, co je povera, co nie. Je to casto nasa chyba, ze sa o to nezaujimame, zijeme svoju vieru povrchne a nejdeme do hlbky.