Prečo sa niektoré ženy rozhodli nemať deti?

@monka1109 pisala som

@autor podľa mňa si treba ujastniť v prvom rade jednu vec:
Bojíš sa len čisto pôrodu alebo celkovo aj toho materstva potom?
Lebo to sú dve rozdielne veci. Ohľadom toho pôrodu môj názor je taký, že na tom sa dá pracovať - s odborníkmi, terapie, lieky na úzkosť, keď máš úzkosti, tak to určite nie je iba táto jediná a určite existujú úzkosti, ktoré si už prekonala. A ako píšu dievčatá vyššie, stále je možnosť sekcie, adopcie alebo nezákonnej náhradnej matky :D (to bol skôr vtip 🙂)

Ak sa bojíš okrem pôrodu aj materstva samotného, tak potom to treba naozaj zvážiť, lebo môže byť dieťa že ani nevieš že ho máš, proste paráda :D A potom môže byť aj náročnejšie dieťa. Ja som napríklad, dokým moja dcéra nedošla do obdobia vzdoru, nechápala, ako niekto nemôže chcieť mať deti. Proste, že čo bude robiť celý život. A to som mala dosť koníčkov, kariéru, napriek tomu som to nechápala. Ale dcéra je dosť náročná a samozrejme, že by som ju nevymenila za nič na svete, ale spätne už viem pochopiť aj ľudí, ktorí sa rozhodnú nemať deti, ktorí nechcú prísť o svoj "komfort" alebo o svoj zabehnutí život, alebo pre akékoľvek iné dôvody, lebo sú deti anjelikovia, ale sú aj deti ktoré dajú zabrať a jednoducho zmenia ten život a vedia to spraviť aj psychicky náročné.

Ale ak si myslíš, že bod 2 je pre teba ok a nie je to taký strašiak a ide čisto len o bod jedna, tak tam by som skúsila zabojovať sama so sebou s nejakou pomocou. My sme napríklad v rodine z matkinej strany mali všetci zlé pôrody, ale ja som mala krásne rýchly, bezproblémový, s epidurálkou takmer bezbolestný pôrod. Takže to, že máte v rodine problémy, ešte neznamená, že ich musíš mať aj ty.

Mas narok na planovanu sekciu. Ono, ked je planovana t.j. nie su komplikacie, tak je to otazka 15 min. a prebieha to hladko. Na rekonvalescenciu dostanes tabletky, aby si sa zas citila prijemne 🙂. Hrat sa na hrdinku nie je uz potrebne. Medicina je uz ma alternativu ,🙂

@zorienka28 to je smutné

ahojte. ano su. ja.... moje dovody? v chronologickom alebo abecednom poradi? Mama mi zomrela na dedicne ochorenie ked som mala 4. otec sa este dva krat ozenil... macochy ako z rozpravky jedna lepsia ako druha. Tak som si od dectva hovorila ze toto svojmu dietatu nespravim, kedze lekari presne nevedeli ci som to ochorenie po mame zdedila alebo nie... v 16tich zomrel aj otec takze som zostala sama bola som rada ze mam pracu, hypoteku a mam kde byvat... moj prvy mazel, ktory nepracoval ma silou mocou chcel donutit ist na matersku s tym, ze "ved nejako bude". ked som mala 31, zbavila som sa manzela aj hypoteky a povedala som si ze to teda skusim na vlastnu past, hoci som si nevedela predstavit ako vykryjem tolke skolske prazdniny o pripadnych soplikoch ani nehovoriac. Lekari mi tvdili, ze ked sa to do 30tky neobjavilo, uz sa to neobjavi. Gynekolog potvrdil, ze je vsetko ako ma byt, hor sa na to... o dva mesiace som nahodou skoncila v nemocnici kde vysvitlo, ze som neplodna /gynekologa som okamzite vymenila, a prestala verit lekarom :D/ . tak som sa s tym zmierila. A teraz mam cez 40 a ked tak pozeram okolity svet, tak som rada ze dieta nemam, lebo by som ho asi nezvladla.

Uz ako dieta som sa bala porodu, som velmi citliva na bolest. Prvy porod som mala takmer bezbolestny - nedali mi nic na tlmenie a druhy uvidim coskoro. 😊

baby verte mi ze to riesim. Uz mam nastavenu liecbu od psychiatricky, ktora sice zacala zaberat ale velmi pomaly a uz nejaky ten rok chodim k psychologicke. Zvazujem zmenit psychologa. Vlastne, uz mam pocit, ze som vycerpala vsetky moznosti a ze uz neviem ako dalej. Preto toto bola posledna moznost - zalozit temu na modrom konikovi a mozno najst nejake zeny, ktore si tym presli, prechadzaju a necitit sa v tom tak sama. Citim sa vnutri uplne rozbito. Rada by som si povedala ze to necham na cas, zial, vek uz mam vyssi a pocitujem obrovsky tlak. Nikdy pred tym som otazku materstva neriesila, len som vzdy vedela, ze ak ho raz budem mat, tak netusim ako porodim, pretoze som vedela ze ten strach tam je...

Autorka aj ja som to tak citila. Zdalo sa mi to pekelne porodit. Uz len predstava straty intimity a kolko ludi ma uvidi nahu. Ale vies co, zvladla som to 2x. Druhyraz to bol dokonca pekny zazitok lebo som si vybrala super nemocnicu. A moje zistenie dva roky po druhom porode? Bolest z pasoveho oparu je neprekonatelna. Vtedy som este kojila, lieky som nemohla a cele som si to odzila. Ta bolest nemala konca. Nebol na konci ziaden pekny balicek a okamzita ulava. Neprekonatelna, sustavna ktora mi nedala ani spat. Takze po tejto skusenosti, je porod super.

Asi si nemala ešte zlomeninu 🙂 ta boli x-krat viac a trvá x- násobne dlhšie kým sa zahojí ako taký obyčajný pôrod...

@isabella15 Nechapem sice tuto potrebu si kopnut, ale nie, pre mna to smutne nie je. Keby som bola smutna, dieta by som mala. Ak ty si smutna, ze nejaka zena sa rozhodla pre karieru, tak si asi najdi hobby.

V zivote su omnoho vacsie bolesti sko je porod, ten samozrejme boli, ale to dieta ked vam polozia ku tvari, to sa neda opisat, keby sa ta vona babatka dala zakonzervovat uf. Tato bolest pominie velmi rychlo. Mladsia ma epilepsiu, vidiet ju v roku v zachvate to bola bolest ktora mnou otrasie ak by som si na to spomenula. Pred 5 rokmi mi umrel brat mal iba 35 to je bolest ktora nikdy nepominie. Ked niekoho milujeme nadovsetko a vztah skonci, to su bolesti daleko vacsie, ktore pretrvavaju a neskoncia len tak po par hodinach.
Moja sestra nema deti, vedela to odjakziva, nikdy nechcela a takto je spokjna, ze jej stacia tie moje. Moja dcera uz teraz tvrdi, ze deti nechce, ma 17 a myslim, ze to mysli vazne a stymto sa budem musiet zmierit ja. Zivot nam dava do cesty rozne polena, prekazky, uz zalezi ako stym nalozime a ako sa stym dokazeme popasovat. Tiez som sa kedysi bala bolesti, dnes viem, ze to je to najmenej, bojim sa uplne inych veci, a tiez mam obcas obrovsku robotu to zvladat. Aj ked mam teraz pubertacky, ktore by som obcas najradsej dorazila, je to najkrajsi druh lasky ( aj ked mu chyba ta ina laska )

Len zbezne to tu citam a naozaj to strasenie o tom ako su aj horsie bolesti a strach tuto autorky je vlastne malichernost je smiesne..strasit a ukazovat kde je vacsie trapenie je narodny sport slovenska..autorka riesi svoj strach a zjavne je velky a pre nu je aktualne najvacsi, ak sa najvisc boji bolesti pri porode tak je bezpredmetne co ako najvacsiu bolest vyhodnocuje niekto iny a zaroven tym poukazuje na to, ze jej strach je tym padom nic…do toho tu zacnete pridavat dalsie strachy ako matka uz zije furt strese a strachu o dieta..ja som tiez matka a nezijem tak, zivot je len a len taky ustrachany a zviazany ako si ho urobi jednotlivec, nie je to ziadny standard..uz fakt dost bolo strasenia a prebiehania kto ma v zivote viac bolesti

Autorka verim, ze sa ti to podari prekonat, naozaj ta bolest pri porobe je chvilkova ale moze byt intenzivna (ale aj nemusi!!!)…zhodnot si sama na co sa citis a ak by si sa aj rozhodla do toho neist je to OKEJ! Ako matka dvoch deti svoje deti milujem a aj zivot s nimi ale viem si aj oredstavit uplne v poho zivot bez deti, mam take kamosky a v zivote by mi nenapadlo, ze su o nieco “horsie” alebo ze maju “horsi zivot” alebo ze dieta je “poslanie”..proste pohoda uplne ako sa rozhodnes to je OKEJ 🙂

@aceris presne, ja som sa tiez bala porodu kedysi, no som introvert velky, ja som si nevedela predstavit ako to prezijem ked sa musim vyzliect, ukazat naha, no des. A zvladla som to tiez 2x.

Na druhú stranu nikdy nebudeš vedieť aká skvelá matka si mohla byť. Ja som po 3 sekciach. Z toho dve v celkovej a jedna spinal. Som rada,že to mám za sebou. Už by som do toho nešla.

Podľa mňa nie je povinnosť mať deti. Kto chce bech má, kto nie, nech ich nemá. ⭐

Moja skusenost: ja som deti nechcela nikdy od malicka som tomu nemala vztah a manzel chcel velmi. Nedarilo sa ..az sa nakoniec podarili trojcata :D lubim ich najviac na svete.

@zorienka28 praveze ja som velmi stastna ,ze deti mam, neviem si predstavit ,ze by som ich nemala ...Kazdy kto sa dobrovolne rozhodne nemat deti je podla mna cudak, pretoze aky ma potom zmysel zivota taky clovek
? Ked ti pribudnu roky, pochopis.......

@isabella15 za mna je cudne hladat zmysel zivota vyhradne v rozmnozovani..a este viac cudne, ze ludia maju predstavu, ze ten ich pohlad je prave ten “necudny” 🙂

@isabella15 chapem aj ludi, kt.sa rozhodnu nemat deti. Tiez som kedysi nerozumela, ale odkedy deti mam, uz ich chapem. Nemusia sa podriadovat, mozu sa venovat konickom, mat volny cas a kolko usetreneho stresovania tym, ze sa rozhodli deti nemat. Ja mam dve a nevymenila by som ich za nic. Ale rozumiem ked niekto nechce obetovat svoj zivot pre druhych. A tolky strach co denne zazivam oni vobec nepoznaju...

@148terka148 trojcata a porodit ich, mala by si dostat medajlu 😁

@isabella15 Aha, ja som sa rozhodla nemat deti dobrovolne, a o zmysle mojho zivota si mozes mysliet co chces, nezaujima ma to. Ale povedala by si toto aj neplodnemu paru, ktory tuzi po detoch, ze ich zivot nema zmysel? A ten tvoj ma, iba preto, ze mas deti, ale zato ani kusok empatie a inteligencie? Vies, aby to nebolo nakoniec tak, ze ty vekom zoznes ovocie svojej povyseneckosti a sudov.

@zorienka28 som slobodny clovek a mozem si povedat nazor kedy chcem . Opytaj sa akehokolvek rodica , ci by bol radsej dozivotne bezdetny a kazdy ti povie ze by svoje dieta nedal za nic na svete. Okrem toho si nevie predstavit, co by bezny den robil, keby to dieta nemal. Napr. chodil do posilovne , cestoval? Smiesne. Pary ktore nemozu mat deti ich zial nemaju, ale chcu, lebo su normalni. Je to tvoje rozhodnutie a mne to moze byt jedno, nakoniec planeta je pomerne dost preludnena uz a aka buducnost caka nase deti na tomto svete je tiez otazne.....

@isabella15 Mozes si povedat avoj nazor, kedy chces, a tak aj ini mozu povedat ten svoj tebe. Podla mna si hlupana. Ty si kto, aby si urcovala, koho zivot ma zmysel a koho nema? Tym koncim nas rozhovor.

@isabella15 veru veru, zvaz svoje vyjadrovania, ze Ty mas deti, neznamena, ze iny je horsi, len preto, ze ich nema.

Ja mám síce viac dôvodov prečo deti nechcem ale strach z pôrodu je určite jeden z tých hlavných dôvodov. Neviem si predstaviť že sa nechám potrhat, že budem hodiny v bolestiach, že sa tam strapnim ako niektoré ženy vravia že sa pokakali. Alebo že sa nebodaj dieťatu niečo stane. Mam aj dosť zlé skúsenosti so zamestnancami nemocníc a neviem si predstaviť byť v tak zraniteľnej situácii a zažiť nepríjemných ľudí. Toto je jeden z mojich dôvodov, nemá odradiť iba ukázať že nie si sama ktorá sa bojí. Ak je ale toto tvoj jediný dôvod tam si myslím že by bolo smutné to neskúsiť. Lebo ked to neskusis ale tie deti predsa len chces, tak je pravdepodobné že to raz budeš ľutovať

@rozkvet1 respekt ma ja furt a stale a stale pred niektorymi nemocnicami ale v dnesnej dobe sa da vsetko a neviem ti to ani opisat,ze ovela prichadzas...tolko radosti

@rozkvet1 v dnesnej dobe sa to da uz vseliak zaplatit nastudovat a vseliake veci ako si pomoct...

Určite by som volila poriadnu predpôrodnú prípravu. Kľudne už v čase kedy ešte nie si tehotná. Prípadne nejaké sedenie s dulou. Naozaj to veľmi pomôže, mám reálnu skúsenosť s maminou, ktorá sa veľmi bála pôrodu, odporučila som jej dulu a akurát včera mi ďakovala že keby som jej nedala odporúčanie tak neporodi ale zblázni sa