Prečo sa niektoré ženy rozhodli nemať deti?
su tu zen, ktore sa zo strachu z porodu rozhodli deti nemat? Alebo zeny, ktore sa snazili a nedarilo sa a zmierili sa s tym ze ich nebudu mat?
Tvoja mama porodila teba. Buď vďačná za život a daj ho ďalej ďalšiemu.. Porodili celebrity, kráľovné, dokonca neplnoleté ženy a dokonca aj ja a som tu.
A cisársky, ako dievcata píšu, toho sa tiež bojíš? Keď je plánovaná sekcia a kvalitni lekári, tak je velmi bezpečný. Ja mám cisaraky, tie boli super, a 1 vaginalny, a ten keď nevyjde tak to je masaker. Takže ten strach z pôrodu je vlastne opodstatneny, ale asi by pomohlo, keby si vedela pricinu. Môžeš mať možno niečo v podvedomi? Nestalo sa Vám v rodine alebo u babičky, prababky, že pri pôrode zomrelo dieťatko alebo mama? Také traumy sa zvyknú prenasat.
@miriamzba ano mame v rodine potraty a tazke porody, dokonca ja som bola tazko rodena...
Podľa mňa ak má žena extrémny strach z pôrodu, jej nepomôže, keď jej niekto napíše "veď to je nič, horšie bude kojenie, nevyspatosť, výchova.."
Fóbia z pôrodu je bohužiaľ je reálna vec.
Mojej mamine vznikla síce až po pôrode so mnou, ale vidím ako to dokáže ovplyvniť človeka. Pôrod mala taký, že to lekári podcenili a tlačili do prirodzeného, ohrozilo nás to obe. Ja som sa narodila extrémne pridusená a mamine ani rok po pôrode nevedeli lekári povedať, či budem na 100% fyzicky a mentálne v poriadku. Teraz mám 26, mamina je doteraz niekedy až prehnane precitlivená v rôznych smeroch, ovplyvnilo ju to aj vo výchove, kde na mňa až prehnane dávala pozor a robí to aj doteraz. O 2 týždne mám rodiť ja a dokonca mi chcela vybaviť a zaplatiť lekára, nech mám plánovanú sekciu. Má väčší strach ako ja. 🤷🏻♀️ Bohužiaľ sú aj takéto prípady. A priznám sa, chvíľu som nad tým potom aj sama uvažovala, či to nebude takto lepšie.
Môj názor je ten, že ak má niekto panický strach už predtým, ale deti chce, podľa mňa to treba hlavne riešiť so psychológom, psychiatrom. Či vôbec ide len o strach z pôrodu, alebo celkovo strach z toho mať dieťa a podobne.. poprípade odkiaľ ten strach pramení.
Následne sa potom dá naplánovať sekcia. Uvedomujem si, že zotavovanie po sekcii taktiež narobí so ženou svoje, ale ja som toho názoru, že radšej nech ja sa dávam dlhšie dokopy, ako keby si má niesť moje dieťa následky po komplikovanom prirodzenom ako to bolo v prípade mojej maminy.
Nebola som na tom až tak ako ty ale tiež som mala extrémny strach z pôrodu a taktiež celé tehotenstvo (pripisujem to tomu, že som bola už po dvoch potratoch a tehotenstvo malo komplikácie - hematóm, IUGR dieťaťa). Stále som si opakovala, že to prežili milióny žien predomnou, tak to zvládnem a prežijem aj ja. A áno, bolo to náročné ale treba sa upriamiť na výsledok a tým je dieťatko. V tvojom prípade určite rieš aj s psychológom/psychiatrom.
A nemyslím to v zlom ale nezakladala si nedávno tému o potrate? Jedna žena, veľmi podobný prejav tebe, ktorá sa extrémne bála pôrodu, podstúpila potrat lebo si vzala do hlavy, že dieťa bude choré a riešila, či sú tu také ženy, ktorým strach nedovolil stať sa matkami.
Na tvojom mieste by som deti nemala.Mas čo robiť sama so sebou.Asi by si nezvládla starostlivosť o ďalšiu osobu
Nebola som na tom až tak ako ty ale tiež som mala extrémny strach z pôrodu a taktiež celé tehotenstvo (pripisujem to tomu, že som bola už po dvoch potratoch a tehotenstvo malo komplikácie - hematóm, IUGR dieťaťa). Stále som si opakovala, že to prežili milióny žien predomnou, tak to zvládnem a prežijem aj ja. A áno, bolo to náročné ale treba sa upriamiť na výsledok a tým je dieťatko. V tvojom prípade určite rieš aj s psychológom/psychiatrom.
A nemyslím to v zlom ale nezakladala si nedávno tému o potrate? Jedna žena, veľmi podobný prejav tebe, ktorá sa extrémne bála pôrodu, podstúpila potrat lebo si vzala do hlavy, že dieťa bude choré a riešila, či sú tu také ženy, ktorým strach nedovolil stať sa matkami.
@mima172 nie nie to som nebola ja 😊 ale skusim si to pohladat
Nebola som na tom až tak ako ty ale tiež som mala extrémny strach z pôrodu a taktiež celé tehotenstvo (pripisujem to tomu, že som bola už po dvoch potratoch a tehotenstvo malo komplikácie - hematóm, IUGR dieťaťa). Stále som si opakovala, že to prežili milióny žien predomnou, tak to zvládnem a prežijem aj ja. A áno, bolo to náročné ale treba sa upriamiť na výsledok a tým je dieťatko. V tvojom prípade určite rieš aj s psychológom/psychiatrom.
A nemyslím to v zlom ale nezakladala si nedávno tému o potrate? Jedna žena, veľmi podobný prejav tebe, ktorá sa extrémne bála pôrodu, podstúpila potrat lebo si vzala do hlavy, že dieťa bude choré a riešila, či sú tu také ženy, ktorým strach nedovolil stať sa matkami.
@mima172 neviem ho najst, nevies mi dat aspon nazov temy?
Juj, názov si nepamätám, bolo to cca týždeň, možno 10 dní dozadu. Žienka tam riešila, či bude môcť ešte niekedy otehotnieť po UPT a mala výčitky svedomia, že na ten UPT šla, lebo šla z dôvodov prameniacich z jej psychiky - bez akéhokoľvek dôvodu si vsugerovala, že dieťatko bude postihnuté, šla na potrat a teraz sa bojí co bude ďalej.
Autorka, hlavne sa neboj vyhľadať odbornú pomoc. Za mnou po pôrode chodila psychologička, lebo som sa doslova zosypala a to, že za mnou chodila bolo úžasné, doslova ma postavila na nohy.
Autorka, našla som tu diskusiu: https://www.modrykonik.sk/forum/o-tom-sa-tazko-rozprava/budem-moct-otehotniet-po-interrupcii/
nie, tuto temu som nepisala ja. Chcela by som vseobecne napisat vsetkym, ze dakujem za podporu. Je to hrozne ak ma niekto uzkosti, panicky strach, depresia a kto si to nezazil, nepochopi. Ak by sa dalo prestat bat len tak lusknutim prstu, tak lusknem aj milion krat.... Moj partner dieta chce a mrzi ma to hlavne kvoli nemu.
❤️
Som z tych zien, co sa rozhodli, nemat deti, aj ked deti v rodine a od kamaratok mam velmi rada. Za seba ti mozem povedat, ze za tym je proste uplna absencia tuzby po detoch, a manzel to ma uplne rovnako. Naplnenie nachadzam v dospelych vztahoch a svojej vlastnej kariere. Predstava mat dieta znamena prerusenie kariery, a netuzim po tom.
Keď máš uzkostnu poruchu či dieťa mať budeš či nie vždy si nájdeš niečo z čoho budeš mať strach, bude ta trapit.Ta úzkosť vždy niekde "vylezie", lebo to je tvoja povahova črta.
Chodíš na terapie, berieš lieky?z toho, že sa rozhodneš dieťa nemať nemáš úzkosť?Lebo pri úzkosti to býva tak, že máš úzkosť dieťa mať, ale aj zároveň sa bojíš čo, ak to budem ľutovať a trápiť sa prečo som ho nemala atď muž sa mi prispôsobil atď......ani z voza ani na voz taký kolotoč emócií
Ja mám rada veci pod kontrolou ako píšeš aj ty, aj si všetko dobre premyslieť, nejdem do niečoho bezhlavo nezodpovedne, ale pri dieťati som vedela, že chcem aj napriek neistote atď...a, keď som 2 r nemohla otehotnieť bolo to dosť ťažké.Myslim si, že dobrá terapia ta nasmeruje.Niekedy prídeš do bodu, že keď chces život zmeniť ideš cez strach a potom zistis, že strach mal len veľké oči a tebe išiel v hlave len negatívny scenár všetkého.
mozno chces pocut toto-bala som sa porodu najviac na svete. potom som potratila a vyskusala si co je to naozaj bolest 💔 potom som porodila dve, a sice to bola bolest ale taka ze za to rozhodne stala, rychlo odznela a. ta predtym ktoru dspominam bola ovela, oveľa horsia!!!!!!!
Porodom ten strach len zacina, suhlasim s nazorom, ktory tu padol, ze ak riesis len seba a svoj strach z bolesti, bude lepsie, ak ostanes bezdetna. Za mna je zodpovednost ovela tazivejsia.
Nie každá žena musí mať dieťa. My sme aj chceli, aj sa nedarilo aj sme sa dohodli, že veď dobre nám je aj takto. Ja som vyrastala u tety, ony nemohli mať deti a ja som tam bola všetky prázdniny a v 15 tich som sa tam aj odsťahovala. Mala som to kúsok do školy. Bolo to pre mňa akoby internát. A miesto izby, kde mala byť detská mám šatník. Ale ty iba ak sa bojíš, treba pracovať so strachom.
Pokiaľ máš úzkostlivé poruchy a strach úplne zo všetkého, potom bude lepšie pre teba deti nemať.
ak chces dieta a nechces porod, nerozmyslala si nad adopciou? nie kazdy musi mat dieta a nie kazdy musi mat vlastne dieta... ja som z tych, co deti nechcu. nie zo strachu z porodu, skor sa nechcem cely zivot bat o ineho cloveka a nechcem riskovat ani to, ze sa budem musiet cely zivot starat o postihnute dieta a moj zivot pojde do kelu...
Jooj, tiez som sa bala..ale potom v 9m tehotenstva uz ked si cela unavena, nevyspana a zadychana tak sa na porod tesis..ano boli to, ano je to nekonecne…pri prvom porode mi epidural zabral na polku tela len a pri druhom vobec…pri druhom to ovela viac bolelo ale to telo vedelo co robit aj same od seba..do sekundy od porodu ma nic nebolelo..ozaj je to len zlomok z toho vsetkeho, das si vsetky lieky proti bolesti co ti ponuknu a pominie to 🙂
A to si ešte žiadny pôrod nevidela naživo ako ja ten sestrin keď som mala 17, no ale nieže by to bol dôvod, prečo nechcem deti. Skrátka tak som sa rozhodla a som s mojim rozhodnutím spokojná
Poviem za seba. Veľmi som chcela mať dieťa a po 7 mesiacoch snaženia sa nám to podarila. Bola som šťastná, prešťastná. Avšak posledné dva mesiace tehotenstva čistá katastrofa, všetko zle....pôrod vyvolávačkou, to bolo peklo, nevedela som, že reálna taká bolesť existuje. Následne prvé tri mesiace s malým ďalšia rana do života, brutálna kolika, rev nonstop, spánok dve hodiny denne, siahla som si na dno doslova.
Tým ťa nechcem odstrašiť, ale kebyže mám do toho ísť znova NEJDEM. Druhé dieťa neplánujem, presne kvôli strachu že sa to všetko zopakuje.
Tak ja ťa poteším.Mám 4 deti.Tehotenstvá v pohode a pôrody tiež.Prežila som nástrih aj cisársky rez a po cisárskom som prežila ešte dva spontánne pôrody a žijem…Pôrody bez oblbovákov .Samozrejme pôrod nieje ľahký ale tiež záleží na tom ako si to v hlave nastavíš.Keď som mala druhý pôrod cisársky tak som bola v riti a keď som otehotnela tak som mala kadejaké myšlienky ale išlo to prirodzene aj tretie aj štvrté dieťa a to štvrté dokonca bez nástrihu a natrhnutia.A na bolesť zabudneš …keby sme sa mali všetky báť bolesti tak ľudstvo vyhynie.Príroda to zariadila tak aby sme to všetky zvládli.
Nechápem dobre tie rady s cisárskym rezom…autorka sa bojí bolesti…akože je pekné že cisársky ako taký nebolí ale to čo príde po tom bolo pre mňa čisté peklo…to bola BOLESŤ …po poslednom pôrode som odchádzala z pôrodnej sály po svojich.
@autorka ja zas verím aj tomu, ze tie co deti dobrovoľne nemajú, tak urobili preto, lebo tu prišli a prečítali naše ponosy a pindanie na materstvo, hlavne v sekcii "Co sa zmenilo narodením dieťaťa" 😁😁
@zoja1234 no to tu tak niekedy chodí…prídeš si po radu a odchádzaš s depresiou…keby tak má fakt každá rozmýšlať tak si dáme vybrať maternice radšej.
Veď keď sa tak bojíš, tak deti jednoducho nemaj. Veď nikto nemusí mať všetko.
Ja som kvôli rodinnej anamnéze nemala odporúčaný epidurál, rodila som dva krát prirodzene. Prirodzene, znamená bez epidurálu. Pôrodné “bolesti”, ak sa to vôbec tak dá nazvať, boli slabšie ako bolesti pri silnej menštruácii.
Moja mama mala dve deti a obidva krát mala komplikácie a nakoniec cisarák.
Keďže nie si tvoja mama, nemusíš mať rovnaký pôrod. Dokonca aj ona by mohla mať každý pôrod iný.
Nechápem dobre tie rady s cisárskym rezom…autorka sa bojí bolesti…akože je pekné že cisársky ako taký nebolí ale to čo príde po tom bolo pre mňa čisté peklo…to bola BOLESŤ …po poslednom pôrode som odchádzala z pôrodnej sály po svojich.
@mimimi27 Dakujem za pochopenie. Zatial som sa len dozvedela ze ja by som dieta mat nemala (netusila som ze sem na modrom konikovi mame tolko psychologov) alebo kto mal ake katastroficke porody. Asi zenam fakt zalezi ma tom aby som to dieta nemala :D.
Ahoj, ak chces napis mi SS, verejne pisat o svojej skúsenosti nechcem.
A mas len strach z porodu alebo naozaj deti nechces? Ak nechces tak nebudes mat vycitky, proste to tak beries, ze nechces lebo k nim nemas vztah a mas ine priority.
Ak sa bojis bolesti, moze byt, ze to budes lutovat.