Ahojte chcela by som sa s vami podeliť o môj dlhodobý problém s rodičmi, totižto mám 18 rokov a môžem byť max do 20:00 vonku a dlhšie mi nedovolia. Moji rodičia sa o mna prehnane boja a mám dojem že ma berú ako malé dieťa a moc ma to hnevá, chcela by som viac slobody a pochopenia z mojéj strany pretože ma nebaví neustále sedieť len doma. A k tomu vôbec nepijem ani nefajčím, keď im poviem že mám 18 a že chcem trocha priestoru tak sa moja mamka automaticky nahnevá a
povie že to už nechce viac počuť a že sa nemám tým ohradzať. Fakt už neviem čo mám robiť preto píšem sem s nádejou že mi niekto z vás nejak poradí čo by mi aspon trocha nejak pomohlo. Vopred vám ďakujem za každu radu. 🙂
Stále sa to nezmenilo a to už budem mať 20..
Hehe to sa nezmení ked bývala s nami moja babka mamina mama tak zvykla mamu 40 ročnú zbuzeovat ze co chodi neskoro z roboty 🙂
Tak ako robievam to tak že poviem že prídem neskôr len mama neustále vypisuje že kde toľko som a podobne..
@lucy1801 u nás to bolo tak. Dcéra mi povedala kde ide,ským ide a kedy príde. Aj po 18r. Vždy keďdorazila na miesto mi zavolala, že je ok,, aj pred odchodom dala vedieť, že je ok. Tak som bola spokojná a nechala som ju dýchať a žiť. Ale predtým musela byť pred zotmením doma, alebo mať doprovod, aby sa jej nič nestalo. Vtedy jej bolo divne, no teraz sa smejeme, že baby sa divili, že toľkí chlapci ju boli odprevádzať. (zriedkakedy chodila domov večer) Malo to svoju výhodu. Potom zaala brigádova, zozačiatku som pre ňu chodila čakávať na zastávku električky, potom už nie. Možno som bola úzkostlivá mama, ale neboli problémy. Keď mi nedvíhala telefón (vybitý, nepočula, nemala signál....) vždy som mala tel. č. jej kamarátov, ktorí mi zdvihli a predali dcére. Nesmiali sa jej, mali ju radi. Všetko je o tom,ako sa ty sama k požiadaavkám postavíš, ako dokážeš rodičom, že sa môžu na teba spoľahnúť. Oni sa o teba boja. Ja sa o deti bojím. Pritom ich nechám rozlezených po vete napriek týmto obmedzeniam, ktoré mali. Keď ty ukážeš, že ok, akceptuješ, mama bude akceptovať tvoje požiadavky. Časom ste už asi "na nože" v tomto, preto to ude chcieť čas a obrocskú trpezlivosť z oboch strán. Ja som teraz "na nože" so synom ohľadom iných vecí a mámaj strach - píšem to preto, že aj trodičia majú strach, môžu pocitovať zlosť, aj oni sú len ľudia, aj keď majú viac skúseností, ako ich deti,tak vedia predvídať. Nečítala som diskusiu, ale rozhodne by som netrucovala tvojej situácii, si dospelá a hádam sa neznížiš k jednaniu dieťaťa. Držím palce
@0silvia0 pravdepodobne je ešte školopovinná, teda to by asi nezvládla po finančnej stránke. Jednoducho sa treba dohodnúť s rodičmi. Nájsť si brigádu a zozačiatku sa "oháňat" pracovným časom, kým si rodičia nezvyknú. Aj ja som prehnane úzkostlivá, dokonca aj teraz mi dcéra napíše - som ok, som doma. Po zobudení si prečítam a som spokojná . Raz som v noci šla na toaletu, žiadny odkaz od dcéry, tak som volala a ona zdvihne telefón v detskej - bola doma 🙂 Keď budú mať partnera, on prevezme zodpovednosť. Svet nie je až taký bezpečný
@eva8 ja zasa nie som uzkostliva, syn bude mat o mesiac 18, cez vikendy chodi domov aj o jednej rano, ked su nejake akcie vonku, viem kam ide, s kym ide, ja som uplne pokojna....
Kazdy vek ma svoje specifika, mne sa nepaci drzat deti nakratko, potom tie decka, co su drzane na kratko si maju tendenciu si vsetko vynahradit, ked uz mozu... A v tridsiatke mozu uz riesit nieco ine ako dohanat, co im zamladi nebolo umoznene...
@kaki3 jasne, hranice su potrebne a u nas doma sa respektuju. Ja vychadzam dost z mojich pocitov, ked som mala teenagersky vek alebo vek mladej dospelosti. Mam v zivej pamati ten pocit, ked ta niekto nerespektuje len preto, ze mas 18, 19, 20 rokov. Pritom ten, ktory ta povazuje za male decko, mal kedysi v tomto veku uz vlastne dieta.
Takze ano, hranice su potrebne a velmi dolezite, ale zo strany rodica treba v urcitom veku ukazat voci detom doveru, ved vlastne je to dovera vo vlastnu vychovu.
@0silvia0 samozrejme ja o vás nič takéto netvrdim, ani by som si to v živote nedovolila. bol to len príklad ako to chodí inde 😊