Som macocha
Ahoj. Obraciam sa na Vás, milé dámy, žienky, dievčatá, kamošky. Prosím vás, vyjadrujte sa iba tie, ktoré to zažili, videli. Nie je mi to príjemné ani písať, aby obhajovať sa pred niekým, kto v takých topánkach nikdy nechodil.
Mám 25 rokov, pracujem na teoreticky celkom dobrej pozícii v PP. Pred pol rokom som spoznala na firemnom večierku jedného muža. Sympatického, šarmantného, inteligentného. Oslovil ma a začali sme byť v kontakte. Po čase mi prezradil, že má dieťa - 3 ročné. Keďže pracujem ako lektorka anglického jazyka aj pre detičky v podobnom veku a mám ich rada, nemala som s tým problém. Potom sme sa znova stretli, až sa nakoniec vykľula láska. Trvá už rok.
Zo začiatku som problém v dieťati nevidela, keďže nevidela som pozadie toho celého. No v poslednom čase, mi bohužiaľ, začína jeho dieťa vadiť. Jeho dieťa a všetko okolo toho. Matka dieťaťa tiež robí problémy - príde mi ako paranoidná, stále mu vyvoláva, vypisuje. Majú medzi sebou problémy, neustále na neho nadáva, posiela na neho právnikov a vyhráža sa mu. S priateľom mali iba krátke vzplanutie a ani po pôrode sa ich vzťah neustálil. Dohodli sa tak, že sa rozídu a budú sa starať o dieťa striedavo (1 deň s nocou každý týždeň a jeden víkend za 2 týždne) + on platí nejaké výživné.
Neviem kde je chyba a neviem kde sa ten hnev voči tomu celému vzal, resp. čo ho vyvolalo a odštartovalo. Ale vadí mi to dieťa. Vadí mi, keď sme spolu a sa muckajú, hladkajú, láskajú a neviem čo. Jednoducho žiarlim (áno, hanbím sa za to a fakt sa s tým snažím pracovať tam v tom momente, ale vo chvíľach keď som doma, dobre že nevybuchnem). Môj priateľ ho obskakuje ako indián (aj celá rodina), nevie si papuče vyzuť, hračky odložiť do krabice, kus banánu dať do úst, atď., celý deň na ňom visí - kde je ocko/ kam šiel ocko. Ak náhodou odíde na WC hádže sa o zem, cirkus ako keby z neho kožu trhali. Beriem, že vo mne ešte nemá takú dôveru, ale nie je schopný ostať ani s babkou, keď potrebuje/me niekde odskočiť. Keď toto chce dieťa robiť, toto sa robí, keď tam chce ísť tam sa ide, keď nechce ísť, nasleduje hodinové prosíkanie sa (3 ročnému dieťaťu). Celý deň (víkend) je iba o ňom. Povedala som to priateľovi, že keď chce aby sme boli spolu 3 a rozvíjali náš vzťah, tak musí svoju pozornosť rozdelil paralelne medzi nami. Snaží sa, nehovorím ale vytočí ma aj 10 minútové ignorovanie kvôli obskakovaniu a muckania dieťaťa. Mňa má to dieťa v paži, otca má ako Boha a cítim sa naozaj čudne. S deťmi skúsenosti mám (máme ich v rodine plno) a zvyčajne ma mávajú radi. Aj jeho dieťa má niekedy stav, keď sa usmieva, je spontánne a super a som vážne šťastná. Ale keď má svoju pochmúrnu náladu (70% spolubytia) a visí na svojom otcovi, obskakujú ho, ide ma urvať. Naháňa mi strach a hnev to, že do konca života on v našom vzťahu bude. A nerada si to priznávam, ale stále bude na 1. mieste nadomnou (prepáčte ak som sebecká, no som úprimná aj keď ma to bolí). Stále to bude dieťa inej ženy, ženy ktorá nás podľa mňa preklína, nadáva, možno aj dieťa naschvál hucká. Stále to bude dieťa, ktoré nie je moje, ktoré ma nebude nikdy rešpektovať (ani vlastných rodičov nerešpektuje v jednoduchých pravidlách) a možno mi jedného dňa vykričí aj to, že som macocha a pod. Vadí mi častosť stretávania (neviem posúdiť či to je všeobecne veľa, no na moju psychiku je to dosť). Mám pocit, že nevieme rozbehnúť náš vzťah naplno, lebo každý týždeň sa objaví jeho brigáda otcovstva. Vadí mi, že stále bude niekto v pozadí aj keď budem ja a naše deti. Stále bude v pozadí jeho matka a ich rodičovský vzťah, jej poznámočky, komentáre, vypisovania (podľa mňa nie je vysporiadaná s rozchodom).
Čítala som rôzne články - navrhovali aby také ženy utekali z takého vzťahu. No milujem ho a som odhodlaná čeliť tomu celému. Aj on miluje mňa a plánujeme spoločnú budúcnosť, keďže keď fungujeme iba dvaja je to ako zo sna, ale je to iba dovtedy, pokým nemusí byť zo svojím dieťaťom.
Viem, že všeobecný recept na toto neexistuje, no prosím poraďte mi ako ste sa ku tomu stavali vy, čo ste zažili, ako ste sa s tým vysporiadali, ako ste si pomohli.
No tak čo ti na to napísať. Sama mám manžela s dieťaťom a zoznámili sme sa keď mala 6 rokov a ja mám tiež dcéru ktorá mala vtedy tiež šesť rokov a spolu máme skoro trojročné dieta.
Ak ti vadí Všetko to čo opisuješ tak naozaj absolútne sa do toho vzťahu ďalej angažuj. Viem o čom hovorím lebo môj muž má tiež problémový vzťah so svojou ex a je to katastrofa. Ja mám s ex relativne dobrý vzťah a tým pádom doma v pohode lebo ja mu nerobím problémy a moje dieťa vyrastá bez stresu a hádok medzi jeho rodičmi hoci sme spolu neni jej dvoch rokov.
Zozačiatku som s jeho dcérou nemala žiadne problémy až keď jej matka začala dieťa huckst uz aj proti mne tak okolo 10 rokov sa to veľmi zhoršilo. V tom že to nie je jednoduché a bude ti to zasahovať do všetkých oblastí vášho vzťahu.
Čo sa týka stretávania sa to sa mi nezdá vôbec veľa je to úplne bežné. Ak ti to vadí už teraz bude ti to vadiť trikrát viac keď budete spolu a budete mať svoju rodinu a dupľom ak ťa to dieťa ignoruje.
Ja som si ho dcérou mala dobrý vzťah a malá má rada teda kym to jej mama nepokazila. Lebo samozrejme za dva víkendy do mesiaca ty nezmeníš to čo je dieťaťu tlacene do hlavy celý zvyšok mesiaca.
Nechce sa mi to ani ďalej rozpisovať naše baby majú teraz už 17 18 rokov a fungujeme ale je to naozaj niekedy náročné a vôbec nevieš čo všetko sa v živote môže vyskytnúť a treba na to veľmi veľa tolerancie a pochopenia ktoré ty podľa mňa nemáš ani teraz na začiatku keď ešte ste spolu neni ani dva roky Čo je prirodzená fáza este idylucka, zalubena..
Preto si myslím že tam ako to bude časom ti bude ešte viacej vadiť. Ale ty máš výhodu že nemáš svoje dieťa a ak budete mať už len spoločné, Čo je oveľa lepšie ako keď aj ja mám dieťa. Lebo vidim napríklad ako Niekedy robí rozdiely medzi jeho A mojou dcérou, hoci si to on neprizná a neuvedomuje si to. Ja som na jeho dieťa nikdy nežiarlila. Naopak Mne sa vždy páčilo, že sa o to dieťa stará a že ho má rád. 😉👍
A k tomu čo píšeš , že to dieťa nevie jeho veku a podľa teba by malo vedieť... to je veľmi individuálne .Ja by som vychovavam rovnalo obidve dcéry a jedna sa vedela v dva a pol roku kompletne obliecť a táto druhá hoci ju to ucim proste protestuje😉
A to že chce byť s ockom sa tiež niečo čudovať kedže je s ním tak málo tak samozrejme žije v strachu, že ho zase neuvidíme a preto ho sleduje Kde sa pohne. To sa vekom zlepší. Lenze tebe toto všetko vadí, to znamená , že ani necítiš s tým dieťaťom. A preto si myslím že najlepším riešením pre teba bude rozchod.
Ak to dieťa nemáš rada Teraz nebudeš ho mať rada nikdy Lebo keď bude väčšia bude ti aj paplovat nedajbože a to už potom ti budú vlasy vstávať dupkom. Takže podľa mňa utekaj preč
Bola som vo veľmi podobnej situácii ako ty. Môj partner, po pol roku už manžel, mal 3 ročného syna z predošlého vzťahu v čerstvej striedavej starostlivosti každý druhý týždeň (celý týždeň, nie len víkend), keď sme sa zoznámili. Biomatka a tiež starí rodičia očakávali, že bude aj naďalej obskakovať, riešiť problémy a denne dvíhať mobil biomatke, napriek tomu že už rok neboli vo vzťahu. Zo začiatku to tak aj bolo, ale ja som sa ho snažila priviesť k rozumu - staráme sa o dieťa na polovicu - týždeň my, týždeň ona, nemáme my čo riešiť jej problémy cez jej týždeň. A nemá čo ona denne vyvolávať ešte aj cez náš týždeň. A manžel to časom pochopil, trvalo to asi pol roka. Ale jeho dieťa nebolo rozmaznané ani nadmieru obskakované. Len tak normálne - ako trojročné dieťa, ktoré nie je až také malé a nerozumné, ako tu niektoré mamičky písali 🙂 Musím uznať že malý tú celú situáciu zvládal a stále zvláda celkom s prehľadom, nikdy som nemala pocit žiarlivosti, alebo že ho nechcem / nemám rada. Mám ho veľmi rada, iste nie tak ako by som mala rada vlastné dieťa a keď nie je s nami tak to beriem ako oddych 🙂 Ale áno, naozaj ho mám rada, aj keď už má 9 rokov medzičasom a už rok ho máme v úplnej starostlivosti 🙂 A on mi nikdy nerobil zle, alebo naprieky, a to navzdory tomu že som naňho celkom dosť prísna, čo v tejto dobe nie je moderné... ale zároveň vie, že má vo mne oporu a že čo poviem, to aj dodržím, má istotu že keď niečo spraví zle tak mu vynadám, ale keď dobre, tak ho zas pochválim.
Podstatný rozdiel medzi tvojou a mojou situáciou je v tom, že tvoj partner a vlastne ani to dieťa to takto triezvo neberie a ty s ním budeš len nešťastná, pretože vždy budeš mať pocit a teda nielen pocit, ale bude to fakt, že si na druhom/treťom mieste. Vieš nebolo to ľahké ani u nás, zo strany biomatky a starých rodičov sme si prešli naozaj všeličím a nikomu to neprajem. Boli situácie, keď som si vravela že bola veľká chyba vydať sa za muža s dieťaťom. Keby môj muž robil to čo tvoj partner, neboli by sme už spolu. Ale on stál pri mne a snažili sme sa tvoriť rodinu spoločne, spoločne vychovávať jeho dieťa a spoločne čeliť okoliu. Viem, že ho ľúbiš ale ako tu niekto napísal, to dieťa si nemôže nájsť iného otca, ale ty si môžeš nájsť iného partnera. Urob to čím skôr. Nebudeš takto nikdy šťastná a ani oni. Ver mi že viem o čom hovorím.
Nečítala som všetky príspevky, ale ja si myslím, že to je chovanie a aj pocity sú úplne namieste. Si mladé, 25rocna mladá žena, život máš pred sebou a určite túžiš tráviť víkendy inak, ako sa starať o "cudzie" 3rocne vzdorovite dieťa...možno by to bolo celé inak, keby tvoj priateľ mal trochu iný prístup, pretože život nie je len o dieťati...je jedno, kolko ma to dieťa rokov, proste každý dospelý človek má právo aj na svoj život, lásku...
Ja mám po aký 40 rokov a tiež som vydajom získala 10rocneho chlapca, ale môj manžel ho nikdy nedával na prvé miesto, ale zároveň ani na druhé....nikdy som necítila rozdiely, proste vždy sme to nejako urobili pre spokojnosť všetkých a chlapec nebol fakt ľahký oriešok....dnes už má 17 a už je to zase na inej úrovni, už nie je u nás tak často, ale zase sa snímky už dá jednať ako s dospelakom...
Zároveň mám malé dieťa, 3rocne, tak presne viem, čo starostlivosť obnáša a tiež vzdoruje , vyžaduje si oozornost...preto ťa úplne chápem a rozumiem, o čo píšeš...
V prvom rade sa porozprávaj s priateľom poprípade mu daj prečítať to, čo si u napísala...ak ju na tebe naozaj záleží, pochopí...
*ospravedlňujem sa za preklepy telefónu 😱
@anicka22222 myslela som si ze musis doma trpiet namosureneho pubertaka, ale 3rocne dieta je len take vacsie babatko a take drobce mavaju aj svoje nalady, skus ho vidiet takymi ocami, je na dospelakoch aby si s tym poradili. Verim ti ze ti lezie na nervy, ale cele to spravanie pochopis ked budes mat vlastne dieta. Ak mas jeho rada, nebojuj proti dietatu a nevyjednavaj aby musel delit cas medzi Vas rovnomerne, skus sa skor pripojit a robte veci spolu traja, pretoze dieta je tu a este dlho bude
Vidieť že nemáš deti, neviem čo od 3 r dieťaťa čakáš sama mam také doma....pre neho je otec Boh, a keďže s nimi nežije akože co čakáš, že tých malo chvíľ s ním bude deliť ešte s tebou??? Halo zobud sa!!! Ak to nevieš prijať utekaj... A každopádne, aj tak vam to nevydrží ked uz teraz máš nervy.... To ešte nemáte dieťa spolu, presne viem ako budeš reagovať... Tvoje dieťa bude modla a to druhé budeš chcieť utlacit.....
No nemáš to lahke, ale ak si nenajdeš cestu k jeho dietatu, tak skor alebo neskor sa vztah rozpadne. Ak budeš mat vlastne děti s ním a nenajdeš si cestu k tomuto dietatu, tak budeš robit rozdiely a to sa partnerovi nebude pacit..... s ním musíš přijat aj jeho dieta..... je a vždy bude jeho otec.VZDY...Ak to neprijmes utekaj lebo. Evidentně svoje dieta miluje podla toho co píšeš. Toť moj nazor
Tym ze dieta vidi svojho otca raz za cas a on svoje dieta je uplne normalne ze sa mu musi venovat co najviac tiez to nieje preneho lahke ze je s nim malo a ked ho mate doma tak je to dieta treba sa mu venovat .... a ked ziarlis je len jeden sposob ako prestat a zacat respektovat to dieta .... musite jednoducho vymysliet taky program na den kde budete zapojeny vsetci ako rodina ci uz vylet , neaka hra, kreslit si tancovat .... TY si musim ziskat sympatie dietata musis sa snazit, rozpravat sa ... dieta same za tebou npride .... bud sa budes snazit ty alebo kasli nato .....
Necitala som diskusiu, ale ma dieta a s tym sa musis zmierit, ak s nim chces žiť. Co by ti vlastne nevadilo, keby sa stretavaju raz za mesiac na dve hodiny? Je to jeho dieta, ma ho rad. V podstate ta chapem, ale ked mas takyto pristup a chces mat partnera iba pre seba, tak si musis hladat bezdetneho.
A este dodam, predstav si, ze dieta je tvoje, a partner ziarli aj na jeden den v týždni co si s nim... Ale to mozno pochopis, az ked budes mat vlastne..
Tvoj partner je v prvom rade otec. Ak to nemieniš akceptovať tak nemá zmysel mať partnera so záväzkami. Čo dieťa určite je. Sama mám doma trojročného syna a našťastie partnera s ktorým som 17 rokov a je aj otcom môjho dieťaťa. No ak by sme sa rozišli trvala by som na tom aby sa aktívne zapájal do výchovy každý deň ak by to bolo potrebné. A bola by mi ukradnutá jeho druhá partnerka a jej pocity. Ak otca raz dieťa potrebuje tak ho potrebuje. Sorry ak som niekoho týmto urazila alebo sa dotkla ale ako matka je na prvom mieste blaho môjho dieťaťa. Dieťa nie je práca na smeny. Dieťa je na celý život. Aj keď dieťa bude mať 50 rokov a ja 80 rokov stále budem jeho rodič. Ak ma bude potrebovať budem tu pre neho, je jedno či má 3 roky alebo 50 rokov.
Asi by som skúsila,najprv mu všetko opatrne povedať.Potom by som skúsila vymyslieť aké aktivity by si mohla ty sama robiť s jeho dieťatkom ,dieťa si na teba zvykne. Keď priateľ uvidí že si ty zmenila postoj, tak sa bude snažiť aj tebe vynahradiť.Láska za lásku.Ak aj potom budeš mať pocit nedocenenosti. Radšej to ukonči.
Nikdy to nezmeníš.Držím palce!
@anicka22222 Ja som si tiež prešla procesom akceptovania, že môj teraz už manžel má deti. Aj som si poplakala. Nakoniec to nebolo až také zle, ako som si myslela, máme taký v pohode vzťah, vzťahy sú príjemné a korektné. Poradím ti (určite sa tu nájde kopa jedovatých komentárov):
* ak toho chlapa miluješ a chceš s ním byť, musíš sa s týmto skôr či neskôr vyrovnať. To dieťa tam vždy bude. Inak ho musíš opustiť...
* dieťa za rozchod rodičov nemôže. Na otca je naviazaná uplne prirodzene, chýba mu.
* ak je priateľ dobrým otcom pre neho, bude aj pre vaše spoločné deti
* deti sú milé k tým, čo sú na nich milí. Nie sú ako dospelí, neriešia. Čím skôr mu otvoris srdce, tým lepšie pre vás všetkých. Nemusíš mu byť mama.. nevychovávaj, to nech si riešia rodičia. budeš mu len kamarátkou
Keby si chcela viac info, napíš mi správu. Odporúčam aj skupinu môj partner má dieťa s ex
https://www.modrykonik.sk/group/6884/
Teraz citam to more preklepov v mojom prispevku.. mobily .... hlavne na zaciatku malo byt, ze sa ti toho vztahubabsolutne NEangazuj..to "ne " tam vypadlo...
Je neskutocne jednoduche naklonit si 3-rocne dieta. A to hrou. Ak chces, aby vztah fungoval, venuj cas dietatu, neber ho len ako jeho dieta, nech sa stara on a ty budes bokom. Zavolaj dieta a hrajte sa. Alebo sa zacni hrat sama, dieta sa prida. Aj bez partnera, no a co. Aj ked skor si myslim, ze toto nedas. Si este mlada a podla tvojich slov usudzujem, ze chces partnera. Partnera pre seba, partnera, ktoremu nebude nic okrem teba blizsie a ty si to budes uzivat. No tu to nedosiahnes, obavam sa. Poriadme si rozmysli, ci naozaj chces ist do toho. Aby si sa zbytocne len neukratila o cas a o 5 rokov to aj tak skoncis. Lebo budu situacie, ked to bude pre teba ozaj tazke zvladat. Napr. taka puberta (niekolkokrat do tej nastrocnej puberty).
mozno keby si mala 35 a stretla konecne vhodneho muza, stalo za to by podstupit nejake psychologicke konzultacie, snazit sa so sebou bojovat, hladat sposoby fungovania s cudzim dietatom ... ale mas 25, urcite je vela chlapov pre teba bez zavazkov, s nejakym si budete moct vybudovat vlastnu rodinu bez predchadzajucich "bremien".
dieta bude vzdy na prvom mieste pre rodica, a take male zatial ani nie je zorientovane, kto je kto - ale na druhej strane ty nemas povinnost ist do vztahu, kde by si nieco take nezvladala. a to nie je sebecke, ale normalne. preco by si v 25tke mala obetovat svoje tuzby po peknom vztahu a nasilu robit macochu, ked ti to nie je po srsti.
ale je to na tebe, nakolko ho mas rada a chces o vas vztah bojovat a ratat s tym, ze jeho zavazkom sa budes musiet prisposobit.
Ak niekto nie je zrely pre vztah, nemal by si ho zacinat, lebo v konecnom dosledku najviac utrpia deti ... zo vztahu sa neda len cerpat.... do vztahu je potrebne investovat hlavne obetu a lasku.... ak nedokazes milovat jeho dieta, ide o zalubenost, a nie o lasku.... pocatie dietata ma byt vyvrcholenim lasky a nie vysledkom vzplanutia.... to dietatko uz utrpelo, a bolo by velmi bolestne pre jeho vyvoj, ak by si ho nemala rada.... ak chces byt v zivote stastna, uber sa inym smerom, toto nie je spravna cesta....
@anicka22222 az teraz som precitala.poriadne ze on ho ma kazdy druhy vikend a tebe vadi ze ten vikend je iba o nom a ze ho ma casto???? to fakt? a o kom ma byt vikend o tebe ked on otca tak dlho nevidel? ze ta vytoci 10 minutove ignorovanie, to na tebe chudak musi cely cas visiet? Fakt si nezrela a je mi luto toho chlapceka ☹, ze sa otec nemoze len jemu poriadne venovat , lebo vedla je ofucana 25rocna frajerka, ktorej sa partner moze naplno venovat inokedy, jemu len raz za 2 tyzdne cez vikend a aj to ti je vela. rozid sa s nim prosim ta
@anicka22222
Nebola som v podobnej situacii, ale aj tak napisem nazor 🙂
Vela nazorov sa zhoduje ze dieta vzdy bude na prvom mieste. Dieta ma byt milovane a spokojne ale osobne nesuhlasim ze dieta rodicia postavia na piedestal ako poloboha a vsetko sa toci okolo neho. Otec matka a dieta su rovnako dolezity.
Tiez nemam rada ked rodicia maju vycitky za pokazeny vztah a miesto vychovy a usmernovania nechaju dieta skakat po hlave.
Ako je pekne ze tvoj partner sa venuje dietatu ale nie do takej miery ze teba odignoruje a ze vsetko sa robi to co chce dieta.toto by som nedala.
To je pekne ze sa lubite ale co bude o par rokov?
ahojte ,
ja si tiez myslim ze
1. otec tomu dietatu umelo kompenzuje ze s nimi nebyva, citi vycitky ...
2. dieta taketo stavy bude podla mna len niekolko rokov a potom si najde iny okruh ludi, ktori ho budu mat radi /teraz si tiez od oca vynuuje lasku, mozno si cce dokazat ze jeho ma radsej ako teba , ze s tebou "sutazi"/
3. a urcite by sa situacia zmenila kebyze mate vlastne babatko
myslim si ze ako ti baby radili, v tom case si radsej urob vlastny program sa zabav . nesutaz s nimi, aj ta matka ju to prejde vyvijat tolko aktivity s tebou , ked uvidis ze ich mas na "haku" a mozno aj muz postupne bude chciet do tej jeho aktivity zapojit aj teba , lebo byt a malym rozmaznanym chlapcom/dievcatkom tiez ho to nebude velmi bavit dlhodobo...
@anicka22222 daj tomu cas, aj to dieta nebude mat 3 roky vecne. Dieta potrebuje mat istotu, tym, ze si ho pohadzuju, ju nema a rodina sa mu snazi vynahradit fakt, ze nevyrasta v kompletnej rodine, tak ho obskakuju a ono mozno aj vedome zneuziva tuto situaciu. Ale keby prislo Vase spolocne dieta, zase to bude ine. Ine to bude, ked zacne chodit do skoly, ked zacne vidiet veci trosku aj zo svojho pohladu. A podla mna ty skor na to dieta prenasas ziarlivost voci jeho matke, lebo vidis, ze robi problemy kvoli dietatu, niekde v podvedomi ta urcite serie, ze vase dieta nebude jeho prve. Neviem, ci si mala nejaky vaznejsi vztah pred nim, ak nie, tak asi sotva porovnas, ale na druhej strane mozno dokazes posudit, ako moc ti na nom zalezi a ci ti to stoji za to prekusnut. V kazdom vztahu su nejake problemy, kiez by toto bol vas jediny problem.
No nechces to dieta!!!nevadi,najlepsie sa rozist!!to dieta je na cely xivot!!!a tatika lubi
Sú ľudia, ktorí dokážu prijať a mat rado cudzie deti ale ty tu povahu nemáš (myslím ze to skôr dokážu muži ako zeny) to male absolútne za nič nemôže, ak by si nemala žiarlive srdce bude aj teba ľúbiť... Véd je to malý človiečik ktorý nemá ocina s maminou spolu, určite to ni je preň ľahké, je z rozvratenej rodiny....... Ja ako matka si neviem predstaviť kebyže sa rozidem s mužom a moje dieťa má tráviť čas s macochou ktorá ho nemá rada....... Odid z toho vztahu, pochybujem ze ti nejaký psychológ v tomto pomôže. Vždy to bude jeho dieťa, bude ho nadovšetko milovať, zbytočne budeš superit
@ivankomonika alebo s macochou, ktora na teba neopodstatnene ziarli a neustale ta zhadzuje pred tvojim dietatom...
ja si dovolim mat uplne iny nazor ako sa tu pise...
autorku plne chapem aj to ze ziarli, aj vsetko ostatne a myslim si, ze je to v poriadku. bola by som na tom rovnako ako ona, kludne to priznam. pisem len svoj nazor.
zial, dnesna doba je taka, ze dospeli sa prilis prisposobuju detom, ale ze uplne im podriaduju zivot a vsetko sa toci len a len okolo nich... su v stredobode pozornosti. a myslia si, ze tak to ma byt.
mam dve deti a podla mna to tak proste byt nema a aj dieta sa musi prisposobit a nikto nemoze ocakavat, ze sa cely den aj program dennodenne bude tocit len okolo neho. tak ako vo vsetkom by som robila kompromisy, cize partner by mal brat ohlad AJ na teba. kludne to partnerovi pekne bez hanby povedz. inak ja tiez syna ucim od malicka samostatnosti a vysvetlujem mu, ze doobeda sme sa s nim hrali, venovali, boli na vylete, ale su hodiny, ked sa musi hrat a zabavat aj sam. dieta v jeho veku by sa malo same vediet aj obliect, umyt, najest, chvilu prehrat a podobne.
@vedorka áno ale toto je celkom iný prípad to dieťa s otcom je tuším 2 x za 2 týždne takže by mu tie 2 dní mal venovať naplno... Deti v cítia keď ich nemá niekto rád... Moja teta bola taka, nemála rada deti a ani mňa, jej prítomnosť som nemala rada už ako malé dieťa pretože som to vedela a dodnes je pre mňa cudzí človek s ktorým sa vôbec už ani ne stretávam... Mladá na to očividne po psychickej stránke nemá, je to ťažké, nech si nájde slobodného partnera, načo sa trápiť?? Naj kef ľudia zo záväzkami sa dávajú dokopy a slobodni so slobodným, clovek to inak berie keď sú deti z oboch strán, vtedy by mladá nemala problemy
Mne sa páči, že si priateľa stretla na firemnom večierku pred pol rokom a vaša láska trvá už rok.
S deťmi ti to ide asi tak ako s matikou to vyzerá. Chod z toho vzťahu, nie kvôli sebe, ale kvôli tomu dietatu.
@ivankomonika ako venovat sa naplno neznamena, ze nemoze pri nom ani na zachod a musia mu drzat aj banan ci krmit ho...? To je akoze "venovanie naplno", myslite to vazne? A nerozumiem, preco ju nazyvate "mlada" ved nema 18 rokov. Nech je s tym, kym jej to vyhovuje. Ja suhlasim s nou a nie je to o veku, lebo rokov mam dost a vadilo by mi to rovnako ako jej... A psychiku mam v poriadku.
@vedorka ona pise, ze jej vadi aj ked sa 10 minut otec s dietatom blaznia a muckaju 😒 tato tema nie je o tom, ako treba vychovavat deti. Ale kazdy si precita to, co chce...
@anicka22222 No, macocha nie si, kedze este nie ste manzelia, ale si mlada baba a skoda ta je na zahadzovanie sa s chlapom so zavazkom. Ja by som si s chlapom, co ma deti nikdy nezacala. Najdi si muza, ktory je slobodny, este ti nehori predsa pod zadkom!