• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Strach z ďalšieho tehotenstva

14. júla 2009 
Za tento prispevok ma mnohe odsudite, mozno az zozeriete, ale na skutocnosti to uz nic nezmeni. Mam strach z tehotenstva, a obrovsky. Mam krasneho syna, zazila som v tehotenstve dobre chvile, no i velmi tazke. Zaciatok bol perfektny, nemala som ziadne problemy, proste ukazkove tehotenstvo, az do... do chvile, kym ma rozbolel chrbat, a muz ma vzal, kedze bol vikend do nemocnice, nech sa mi na neho pozru. Bola sobota, ja som bola v utorok predtym na ultrazvuku a kontrole a vsetko bolo v poriadku. A zrazu bac! Z nemocnice som uz neodisla, tlak 160/120, bielkovina v moci, opuchy = preeklamsia, gestoza. V pondelok sa narodil cisarakom moj najmilovanejsi syn. Mal iba 1200 gr, rodila som v 31.t., a zacal boj, boj o jeho zivot. Lekari gynekologovia so mnou nekomunikovali a ja som si myslela, ze zomrie, citila som ho, a tak som odmietala dat suhlas k cisarskemu. Prisla sestra, vraj jej mam podpisat papiere, ze mam zapozicany teplomer, a ktovie co este, a ani som nepozerala, co podpisujem (hlava behala po uplne inych problemoch), a podpisala som. A vzapati pre mna prisla tlupa zdravotnikov, a kym som stihla akokolvek zareagovat, bola som na sale, a nadomnou sa sklanal jediny mily clovek, ktoreho som dovtedy videla. Anesteziolog, ktory mi sepol: "nebojte, vsetko bude dobre." A potom nic, uspali ma. Potom si pamatam pocit, ze chcem zomriet, a strop chodby, ako ma vezu do izby. Mama s muzom stali na chodbe, a tak na sekundicku zastavil zriadenec pri nich moju postel, a mama povedala: Mas chlapceka! Boze, ako vela pre mna znamenali tieto slova! Nepovedala, mala si chlapceka, ale mas! Ocakavala som dievcatko, a zrazu chlapcek! Od radosti som sa rozplakala, a manzel, hoci ho za mnou uz potom nepustili, mi aspon po sestricke poslal prvu vylacenu fotografiu maleho synatora v inkubatore, a ja som si ju pritiskala na srdce. Lekari chodili na vizity, no so mnou sa nebavili, iba skontrolovali papiere, a vzdy ked som sa pytala, kedy ma budu moct prepustit (lebo sa im moc nepacilo, ked som chodila pozriet syna na JIRS,a navyse ma celu noc vzdy budili s meranim tlaku), tak mi vzdy vynadali a povedali, ze mam stale vysoky tlak a musia ma mat pod kontrolou, a nikam nepojdem. Okolo boli mamicky so svojimi babatkami na izbach, iba ja bez babatka. A kedze v nemocnici mali dost plno, preradili ma k pacientkam po gynekologickych operaciach, na ine poschodie. Boze, to ticho. Skoro som sa zblaznila. Bolo to uz po piatich dnoch, a tak som po strasnej hadke s lekarom, ktory po mne hucal, zatial co ja som mala hlas uplne pokojny a tichy, a psychiatrickom vysetreni (pretoze podla neho som asi neni normalna, ked sa mi v nemocnici nepaci), som podpisala reverz a odisla domov. Odvtedy som chodila za synom, kolko sa mi zaziadalo, zostavala som s nim, spievala mu tisko, citala detske knizky, dotykala sa ho, neskor mi sestricky dovolovali ostat s nim, aj ked s nim pracovali. Na tychto oddeleniach sa ku mne spravali slusne, neodbijali nase otazky, naopak, odpovedali na ne, aj ked neurcito, lebo sami nevedeli, ako to dopadne, no videli sme, ze dufaju v to najlepsie s nami. A tak sme mali aj prezyvku. Fesacik. Ked ho videla muzova mama - stary rodicia mali dovolenu jedinu navstevu - rozplakala sa, vraj nikdy nevidela take male babo. A moja mama tiez nemala od slz daleko. Tak sme nejako bojovali, kym neprisiel zapal pluc, a to bol krok spat. No moj fesacik to zvladol, len mne vtedy mliecko skoro zmizlo, lebo napor na psychiku bol obrovsky. Po mesiaci nas prehodili na ine poschodie, a tam uz som si mohla fesacika aj prebalit, aj prezliect, aj zobrat a pestovat, prikladali mi ho na telo, aby pocul moje srdiecko, snazili sme sa kojit. Postupovali sme rychlo a potom sli domov. Pribeh sa nekonci, nasledovalo kopa vysetreni... vsetkeho mozneho. Stale nejake su, no vsetko je v poriadku, a moj fesacik je velmi zive, sikovne dietatko, v mnohom predbieha svojich vrstovnikov. Kojili sme sa ciastocne aspon do styroch mesiacov, a zvladli toho naozaj vela. Moja lekarka, akokolvek bola perfektna pocas tehotenstva, sa naozaj priserne zachovala, ked som porodila, lebo muz rychlo zohnal hoci bol vikend telefon na nu, a zavolal jej a povedal, co sa stalo. Nezaujimal ju moj stav, ani to, ze nam ide o zivot, iba to, ze je vikend, a kde on vzal telefon jej sukromny. A ked za mnou jediny raz prisla, tak sa ma opytala: Co ste mi to urobili?! A s tym odisla. A tak som odisla ja od nej, hoci mi to je luto, lebo dovtedy bola fakt vyborna.
A po tristvrte roku som lekarku nasla inu. Vraj maju fajn vybavenie, a su to profici, a tak... isla som k nej, a povedala, po kontrole a UZV, ze mozem znova otehotniet. Nechcela som o nicom podobnom ani pocut, no znenazdania som bola tehotna. Tehotna s nenavistou k lekarom, a s nazorom, ze vsetci su svi.e. Prislo sa na to, ze som MTHFR heterozygot, ale inak som v poriadku. Nemozem uzivat vitaminy pre tehotne, lebo som na ne alergicka, a tri druhy pripravkov mi uz v predchadzajucom tehot. museli vysadit, takze som dostala aspon kys. list. a snazila sa neprepadat panike. Vsetko islo fajn. Az kym neprisiel cca 20 tyzden a lekarka nezacala viac ako inokedy strasit, a vyvyjat z neznamych pricin psychicky natlak. Bala som sa kazdej navstevy, triasla sa ako osika, takmer som sa vzdy pocikala. Prosila som, aby ma prestala strasit, ze to psychicky nezvladam, a prosila o nieco na upokojenie. Bolo mi povedane, ze nic nedostanem, a teror pokracoval. Vzdy mi u nej vybehol aj tlak, no ten som si doma poctivo 2x denne kontrolovala, a bol o.k., opuchy ani bielkovina nebola. Iba vraj mozem predcasne porodit, kvoli krcku 3,66 cm dlhemu, vraj to je malo, a to som bola cez 30 t. Na UZV bolo vsetko o.k., ale lekarka ma chcela kvoli krcku strcit do nemocnice, vraj si oddychnem (ale ved som cele dni len lezala a brala magne), a tak sme tu hospit. odmietli. Prisli Vianoce. Moje najhorsie Vianoce v zivote. Moje babo vo mne zomrelo. Pytala som sa lekara v nemocnici, aky mam krcok, povedal, ze zavrety a normalne dlhy, ani po deviatich hodinach bolesti po vyvolavackach som sa neskratil viac ako na 2 cm, a neotvarala som sa stale ani trosku. Bola som v 34 t. A tak som zazila druhy cisarak, a svoje babo videla az v rakve. Bol krasny, nadherny, a ja, nemat starsieho syna, asi zomriem s nim. No i tak mam pocit, ze som nad nim nechala 20 rokov zivota, akoby som ostarla. Lekarka mi poriadne vynadala, a ked som sa na jej pristup neskor stazovala, bolo mi povedane, ze som sa mala stazovat okamzite, nie az potom, a ze akokolvek pri niektorych nechutnych vystupoch lekarky bol aj moj muz, tak ona vsetko popiera, a pritaka jej aj sestricka a bude to 2:2, a nic nezmozeme. A pokial to zverejnim, tak ma zazaluju. Takze dovolte mi povedat, ze meno nikoho uvadzat nebudem, nechcem ist za mreze, mam dieta, co ma potrebuje.
Je to uz rok, a s muzom tuzime po dalsich detoch. On vsak chce iba vlastne, a ja mu to nemam za zle, chapem. No mam nesmierny strach. Moje skusenosti su jasne, a ja nechcem zazit zase to iste, a bez strachu a obrovskych nervov by to iste neslo. Neverim uz ze by som mohla mat deti bez problemov, neverim, ze existuje na Slovensku lekar, ktory by mi pomohol, a neverim, ze existuju dobri lekari. Ja som stretla iba svi.e. Teda, okrem tych, co sa starali o mojho syna, pred tymi klobuk dole.
Chcela by som aj dieta adoptovane, no to nejde, lebo to nechce moj muz. Chce poznat aspon to, ake sance na vlastne dieta pri tom, co sme uz zazili, mame. No ja uz lekarov nechcem vidiet ani zdialky, a asi radsej zomriem, ako by som k nejakemu mala ist (pardon, svojho zubara uznavam).
A tak ostavame s jednym babom, co uz vlastne je velky sibal, ako babo, a ja volam do sveta aspon takto ticho, necakam odpoved, iba mi dovolte tuto tichu spoved, tento posledny vykrik smutku za mojim synacikom.
(Mnoho veci tu popisanych chyba, no bolo by to nadlho, a aj tak je to pre mna tazke, tak aspon tato skratena verzia)
16. jan 2007 o 13:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
denisee, nikto nemá právo odsúdiť ťa za tvoj vnútorný pocit, neboj..... :slight_smile:
mojej sestre sa chybou lekárov narodilo mrtve bábo.....no a pri tom druhom tehotenstve je telo odvrhlo plod..... za jeden rok bola tehotná dvakrát..... vtedy mi hovorila, že už nikdy.....
teraz má 8 mesačnú nádhernú dcérku.....
ak to príde, nebráň sa....ale ani nerob nič nasilu, čomu by si sa bránila....
tvoj zážitok je hrozný, bohužiaľ ja mám ani nie tak dávno za sebou tiež hrozný zážitok, kvôli tomu že zastupujúca lekárka Petrová z Ružinovskej nemocnice zanedbala môj zdravotný stav, stále beriem lieky proti potratu, mám zakázané chodiť, stáť, okolie maternice mám zaliate krvou, stále mi hrozí že o dieťa prídem.... stokrát som bola v koncoch ale povedala som si, že to stojí za to bojovať... tvoj syn ti za to určite stál....drž sa.... :wink:
16. jan 2007 o 13:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak musim uznat,ze neviem,ci by som psychicky zvladla vsetko co ty,obdivujem ta a dufam,ze sa ti splnia vsetky sny a tuzby a budes este moct drzat dalsie stastlivo donosene babenko v naruci a prekonas strach,obavy a najdes lekara,ktory ta pochopi,vypocuje a pomoze ti zvladnut dalsie tehu,ak sa k tomu odhodlas.
16. jan 2007 o 13:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no ahoj, teda, neviem co by som ti krajsie a lepsie napisala....
neboj, urcite ta tu nik normalny nezosupuje....
tvoj strach a obavy su uplne opravnene.......nebudem sa vyjadrovat k tomu co si pisala, lebo by som napisala veeelky clanok a zopar slovmi to nedokazem....a tiez som mala slzy na krajicku. takze pochop, radsej nebudem zacinat pisat.... :angry: :frowning2:
ja by som ti odporucila: dat si cas....kasli na doktorov, davajte si proste teraz pozor, si dost "mimo" z toho vsetkeho, na jednej stranke by zdrave dieta pomohlo psychike, ale nechcem ani pomysliet co by bolo ak by nahodou zase....neriskuj, davajte si teraz bacha, venuj sa rodine, konickom....manzelovi (opatrne)....co najmenej aby ste navstevovali doktorov (svi.e)...no a po par mesiacoch alebo aj rokov si babo urobite.
Podla mna teraz do toho nechodte....podla mna. Co myslite ostatne? Suhlasite?
A kolko mas rokov, mozno som to nezbadala, ale citala som kazde pismenko....
DRZ SA !!!!!
16. jan 2007 o 13:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ahoj baby, dakujem za vase uzasne, mile slova, teba vavka som tu uz x-krat videla, a vacsinou som sa pri tebe aj dobre pobavila :wink: :slight_smile: .

Hanka - mam 25
16. jan 2007 o 13:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Neviem ako to myslis,ale ak som ti napisala nieco zle,tak prepac,alebo som ti na smiech.
16. jan 2007 o 13:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
vavka, len to nie, nechap ma zle, ale vzdy si vedela zazartovat, a tak si ma vzdy rozveselila, aj ked mi nebolo do smiechu. Nechcela som sa ta dotknut, prave naopak, si mi velmi sympaticka, proste taka spravna baba, a vyvolat u mna usmev je vacsinou naozaj problem, to bola poklona, nic zle...
16. jan 2007 o 13:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vavka, zas si tu neprisivaj veci, ktore neexistuju :wink: , proste radost ta citat :grinning:
denissee, tiez som si to precitala a asi ako hanka274, bolo by to nadlho...
denisse, odkial si moja?
16. jan 2007 o 13:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
denis, pri citani tvojho prispevku sa mi tlacili slzy do oci a keby ze nie som v praci asi by sa mi aj rozkotulali po tvari...

ja si tiez mylsim, ze to chce cas, ak terza citis, ze ne chces dalsie diata, teda tehotenstvo, tak pri tom ostan, a riad sa podla svojho srdiecka... a ktovie, mozno casom zabudnes na vsetko zle a zatuzis opat po vlastnom babatku...

mas cas a hlavne do nicoho sa nenut, chovaj sa prirodzene ako ti to rozum aj srdce hovori...
16. jan 2007 o 13:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Nedotkla si sa ma,len to trosku vyznelo,ze sa bavis na tom ake taraniny pisem,lebo niekedy to tak moze vypadat,ked sa clovek snazi poradit,alebo pomoct a vypada ako dolezity blbec.
Som rada,ze som ti vycarila usmev v tvari.Inak ani mna hocikto nerozosmeje len tak lahko,tiez mam toho dost za sebou.No vies co som zistila,aj ked som tomu nikdy neverila a pokladala to za totalny drist-ze cas vsetko zahoji.Clovek sice nezabudne,ale cas zmierni tu bolest.Tak snad aj ty casom pocitis aspon malinku ulavu,mozno ked pride daka krasna chvila v tvojom zivote.
16. jan 2007 o 13:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak to je super, podla mna...to co som napisala, teraz by som sa nesnazila mat druhe.....mas ozaj 25 a na druhe veeela casu....uplne by som sa na cas upokojila z otrasneho zazitku, a myslela na uplne ine veci.....ako niekto napisal...ak to pride,nebran sa...ale aj tak by som teraz uplne na ine veci myslela...a potom uvidis, dojde to, budes v poho, nebudes v strese (terza urcite si). a budes silnejsia to prijat a tak, budes si to viac vychutnavat, teraz si podla mna dost vykolajena, co sa ti vobec ale vobec necudujem...
podla mna tak....
16. jan 2007 o 13:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
certi - som z BA
leto - ja by som babo chcela, a velmi moc, no strach je vacsi, keby to slo bez tehu, tak asi mam okolo seba huuuuf deti
vavka - som rada, ze sme si to vysvetlili. Viem, ze cas hoji rany na dusi, aj ta moja sa trosku sceluje, no citim, ze nezahoji sa uplne nikdy. A citim, ze najviac by tej bolesti pomohlo dalsie babo. No zaroven citim, ze uz viac nechcem nikdy zazit tu bolest, ze uz by som to asi nedokazala ustat. Je to ako balvan, ktory ma seka na kusky, a kazdy kusok tuzi, a predsa je v okovach, ktore nechcem roztrhnut, bojim sa toho rizika.
16. jan 2007 o 13:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Pardon,toto tu nepatri,ale ja musim:Ahoj Hani,uz si davno nikoho nepresviedcala aby nefajcil? :grinning:
16. jan 2007 o 13:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vavi! ty jedna! tak pod do boja!
ale nie, pod pomozeme deniske....
tak denis, na jednej strane ako som pisala a aj ty, babo by pomohlo, ale aj nie....co ked....tak riesenie podla mna je fakt ten cas....pockaj....mas fakt cas...LEBO, berme tu horsiu, radsej horsiu stranku, pres to, ze chces babo, dokazes urcite vydrzat a pockat, proste pockaj, ale ak by nahodou nieco......tak neviem,asi by som uz aj ja umrela od zialu. Takze daj tomu cas....viem, ze strasne chces-aby to aspon trosku zalialo tvoj smutok, ale ja by som neriskovala, si fakt urcite teraz poriadne vykolajena...."vyliec" si psychiku z tych hnusnych doktorov, a ako som napisala, venuj sa sebe, rodine, ved mas urcite chlapciska maleho a daj tomu cas. Fakt...
co ty na to?
16. jan 2007 o 14:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj deniseee. Viem si predstavit ako túžiž po bábetku ale momentálne máš vačší strach z tehotenstva a to by nebolo dobre ani pre teba ani pre babetko. Si mladučka tak ešte chvílu počkaj. Čas je najlepší liek aj ked tá bolest nikdy nezmizne ale aspon sa zmierni. Jedneho syna uz mas tak si ho užívaj a snaž sa na toto všetko nemyslieť aj ked je to ťažké. Skús sa dať dokopy z nejakými mamičkami, ktoré majú dobré skúsenosti s lekármi a porozprávajte sa aby ta trochu povzdbudili. Nájdi si nejakú kamarátku, ktorá má dobrého lekára alebo lekárku a ak by si potrebovala vyšetrenie nech tam ide s tebou. Ak je ten lekár naozaj dobrý nebude mu to vadiť a pochopí ťa. Drž sa a mysli len na to dobré.
16. jan 2007 o 14:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj denisee
uplne ta chapem.mne sa (zatial) nic take nestalo,som v 25.tyzdni,a s mojim lekarom mam (zatial) dobru skusenost.ale keby som prezila to co ty,ten hnusny pristup lekarov,tak by som uz v zivote nechcela otehotniet.nikto nema pravo sudit ani teba,ani ziadnu zenu,ktora sa boji tehotenstva.inac ako som pisala,zatial som ok,ale tiez sa dost bojim.citam clanky a knizky o tehotenstve,a fakt vzdy len cakam co ma kedy postihne.je to dost stresujuce...no a to ani nejdem spominat moj strach z porodu....
inac v ktorom meste su ti hrozostrasni lekari?dufam,ze nie v kosiciach...
drz sa!
16. jan 2007 o 15:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
snezienka33-nemysli na to a necakaj co ta kedy postihne-nie je nad pozitivne myslenie, ano, aj popri tom vsetkom, ak ta to stresuje, co je normalne, tak to necitaj, stres ti nepomaha, ublizuje a aj mimco. Takze vobec necakaj nic zleho, lebo ak na to myslis, tak si to nebodaj prizenies, na nic zle nemysli. Bude ti tak lepsie aj mimi, uvidis. Neboj, drzim ti palce...
16. jan 2007 o 15:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj hanka
dik za povzbudenie.mas pravdu.snazim sa,ale...presne aj ja na to myslim,ze to skodi aj dietatku,a to nechcem....ale proste mi to neda,necitat to....no a ten porod....myslim si,ze to je nieco hrozne....a este ked natrafis na lekarov a sestricky s blbym pristupom k tebe.kolko ma tvoje babo?kde si rodila?
17. jan 2007 o 11:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
denis, to co se Ti přihodilo, tak to je síla, nevím jak vedl doktor poradny, ale např. já mám vysoký tlak, do nemocnice zatím nemusím i když na pozorování budu muset, bojím se aby se neobjevila bílkovina, ale doktor to všechno se mnou hodně probral a řekl co může nastat, vím, že kvůli svému zdravotnímu stavu nebudu rodit asi normálně, ale bude to dřív, třeba ne, záleží jak se to bude vyvíjet, na tlak beru prášky a ten se krásně stabilizoval, což je dobře. Na tvém místě bych asi po takové zkušenosti zvažovala změnu pár doktorů aj porodnice apod., přeji hodně štěstíčka a aby se to zlepšilo a strach odešel :wink:
17. jan 2007 o 11:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Milá Deniseee. Tvoj príbeh je hrozný, a to ho iba čítam.. ty si to musela zažiť a ja si to neviem ani len predstaviť, ako veľmi ťa to bolí... Ale prišla si tu a milé zlaté maminky a budúce maminky ti poradia. Ver mi, nikto ťa nepochopí viac ako niekto, kto zažil niečo podobné...Mne to veľmi pomohlo.
Ja by som ti tiež radila počkať. Momentálne vypusť z hlavy úplne všetko, čo sa týka tehotenstva, lekárov a nemocníc. Ži obyčajný bežný život mamičky a manželky. Lekára môžeš zmeniť každý polrok a keď mu dopredu povieš, čo si všetko zažila a hlavne ako ťa to všetko bolí a ako sa toho bojíš, myslím že bude dosť informovaný a z toho by mal vychádzať aj jeho prístup. Mal by ťa vedieť dobre pochopiť, ak nie je iba lekár ale v prvom rade človek. Ak sa ti niečo nebude pozdávať, zas si môžeš nájsť iného... Môj názor je tiež taký, že čas potrebuješ aj ty - po psychickej stránke a aj tvoje telo sa z toho všetkého musí spamätať. Takže ak po nejakom čase zistíš, že si tehotná, skús sa z toho tešiť a nepripustiť si nič zlé. Vieš, že výnimka potvrdzuje pravidlo. A nikdy nič nie je rovnaké..Pôrodníc máš tiež na výber dosť. Necháš si poradiť od nejakej kamarátky. Je veľa príkladov, ako sa aj lekári môžu mýliť a najmúdrejšia a najsilnejšia je príroda. Aj tebe pomôže. Veľmi ti to prajem. Kamarátke vraveli, že nikdy nebude môcť mať deti (nebol to len jeden lekár!) a dve deti má už pomaly odrastené a teraz čaká dvojičky :slight_smile:
18. jan 2007 o 09:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Snezienka33 - tie články o tehotenstve kľudne čítaj, ale ostaň iba pri tom. Proste si povedz, že aj to sa môže stať, ALE NIE MNE!!! Neboj, nič sa ti nestane a o pár mesiacov sa budeš tešiť z bábätka a na pôrod budeš len v dobrom spomínať. Uvidíš, nemáš sa čoho báť... Môj názor je taký, že v pôrodnici a tých pár dní po pôrode je prístup lekárov a sestričiek najdôležitejší! Keďže má žena(a hlavne prvorodička) plnú hlavu obáv, či to všetko zvládne a ako to zvládne, určite jej vtedy dobre padne láskavý prístup lekárov a sestričiek. Práve kvôli tomu by som ti odporúčila rodiť v Šaci. Sestričky sú skvelé a poradia ti vo všetkom. Keďže mne mama zomrela už dávnejšie, vedela som že potom sa nebudem mať na koho obrátiť. Ale z pôrodnice som odchádzala poučená, ako keby som už mala minimálne tri deti.. :slight_smile: (možno sa odvtedy, čo som rodila - 3 roky, už veľa zmenilo aj v iných košických nemocniciach, ale ja ti radím z vlastnej skúsenosti)
18. jan 2007 o 09:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj denisee...je to naozaj velmi tazke a bolestive cez co si presla...ja som tiez vystriedala tri gynekologicky kym som nenatrafila na toho gynekologa ktoreho mam teraz..este dobre ze som pri tamtych gynekologickach nebola tehotna, ktovie ako by som dopadla..moj novy lekar (mam ho rok a pol) sa o mna velmi dokladne stara aj pocas tehulkovania.
nie vsetci lekari su taki hrozni ako popisujes, ale z tvojich skusenosti chapem tvoju reakciu. dufam, ze raz ked to uz bude aspon trosilinku menej boliet, najdes toho spravneho gynekologa...mas 25, verim tomu ze este budes mat vlastne babatka a velmi ti prajem, aby si mala aj lahke tehotenstvo...uzivaj si svojho synatora, pretoze on je to najcennejsie co v zivote mas...
drzim ti palceky v mamickovani... :wink:
18. jan 2007 o 09:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
denisa,
je mi luto, ze mas za sebou tolko traumy.. chcem ti len povedat, ze hrozne vela robi aj psyhcika... si este mladucka na to, aby si v pohode a zdravi donosila ci uz jedno alebo viac svojich deticiek... myslim, ze prve, co by si mala urobit, je, pozriet sa dopredu...

sama som zazila neskoru gestozu a preeklampsiu (pri prvom synovi) a velmi dobre viem, co to znamena... pri druhom porode som takmer vykrvacala a nebyt primara, ktoreho sme si zaplatili k porodu, neviem, ci by som tu dnes este bola... napriek tomu som opat tehotna a snazim sa pozerat dopredu

na tvojom mieste by som sa na prve tehotenstvo pozrela tak, ze gestoza a preekpampsia sa u 99% pripadov vyskytuje len u prvorodiciek... to, co si pri nej zazila ty, je sice strasne, ale skus sa radsje pozriet na ten nadherny vysledok - vasho synceka!!!

viac by som sa zamerala na tvoje druhe tehotenstvo a, pokial vam to dodnes nikto nepovedal, by som sa snazila zistit, co sa stalo, preco druhe babatko zomrelo... proste, mat so sebou podklady, ktore, ked predlozis skusenemu porodnikovi (verim ,ze na slovensku taki su a nie je ich malo), bude sa vediet na teba a na tvoje tehotenstvo pozriet takymi ocami, ako je to potrebne... mozno ti odporuci geneticke vysetrenia teba aj manzela... ale je to len malicke zrniecko starosti, ktore treba prejst na ceste za zdravym dietatkom, po ktorom urcite tuzite obaja! skus pozistovat informacie o lekaroch v tvojom okoli, trebars aj tu na fore, urcite sa najdu baby, ktore ti rady poskytnu svoje nazory a rady... snad sa zabudnut na to, co sa ti stalo v prvom tehotenstve, lebo naozaj sa to uz potom takmer nikdy nezopakuje, snaz sa vypatrat pricinu, preco skoncilo tvoje druhe tehotenstvo a s tymito informaciami vyhladaj lekara, o ktorom budes pocut, ci citat same skvele referencie.. a myslim, ze by si mala zacat mysliet pozitivne, snazit sa nemysliet na traumy z minulosti, jednoduhco, urobit za nimi ciaru so zaverom, ze nadej donosit zdrave dieta mas !

velmi ti drzim prsty!
18. jan 2007 o 12:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
snezienka-nasa dcerka ma 8 a pol mes, mam to aj v pase, no a rodila som v BA-Kramare, lenze ja som stastie na porod nemala....sme zdrave, dufam, ze aj budeme....ale.....prepac, uz som to tu rozoberala v inej teme, jedna kocka ma tam presvedcila nech to tam napisem...no a uz nechcem o tom hovorit.
Lenze ty, podla toho co si pisala, mozno to tak nieje, ale myslim, ze ta len malickost hned zobere, ze si dost citliva.....mozno sa mylim.
Tak tie clanky necitaj.
Ako pisala mamik-citaj, samozrejme dozvies sa zaujimavosti, nieco ti aj pomoze, ale ako som pisala, myslim, ze si citliva, tak ja by som necitala na tvojom mieste. A skor by som sa kludne optimisticky naladila na porod, hm, co ty na to? Ja, co ti tu nechcem napisat o porode, tak ja ti poviem uprimne, ze porod je nieco nadherne. A to uz je co povedat po mojej skusenosti. Tak si nemysli, prosim, ze porod je hrozny....myslim vazne.
Drzim palceky!!!!
A drzim palce aj deniseee !!!!
18. jan 2007 o 12:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
mamik,dakujem za povzbudenie.velmi rozmyslam o tej saci,citam o tom len same chvaly.ako sa tam treba prihlasit?mozem sa ist aj osobne informovat?kedy najneskor pred porodom sa mam royhodnut pre konkretnu porodnicu?
18. jan 2007 o 13:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj hanka
je mi luto,ze si mala zly porod.obdivujem ta,ze ta to napriek tomu nepolozilo...
ano,mas pravdu,zrejme som precitlivela,a je fakt ze niektore veci,ktore su pre ineho malickkosti ma vedia dost zobrat.nie je to najlepsi pristup z mojej strany...ale je to tak...
18. jan 2007 o 13:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
to je v poho, kazdy sme iny....prave preto by si nemala citat, lebo viem, ze to inak si nepripustis, len tak, ze sa vystrasis, to radsej necitaj....
a ze ma to nepolozilo na nohy, len kvoli malej a manzelovi. Inak by doktori videli! Ale aj tak by som asi ja bol ta :frowning2: , ved nase diery v zakonoch a sudnictve, obzvlast v tomto vladnom obdobi.....
takze mysli pozitivne a nebojkaj!!!!
18. jan 2007 o 14:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Hani ahoooj.kde si pisala o tom tvojom porode,rada by som si to precitala.
18. jan 2007 o 14:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
vavka - porodnica kramare
18. jan 2007 o 14:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Porod- Porodnica Kramare.....
18. jan 2007 o 14:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Snezienka33 - no ja som tam bola také 2-3 týždne pred pôrodom (už si veľmi nepamätám, už sú to tri roky :grinning: ) Bola som priamo za lekárom u ktorého som chcela rodiť. On ma vyšetril a povedal kedy mám prísť zase. Posledný týždeň som tam chodila každý deň... Ale ak ti to dovlí čas, tak sa kľudne choď pozrieť do každej nemocnice a opýtaj sa, nech ti ukážu ako to tam vyzerá. Je to úplne bežné, a mali by ti poukazovať všetko, aj izby. Ak nebudú mať o teba záujem, tak to pravdepodobne bude tak aj keď budeš rodiť. Potom si radšej vyber inú nemocnicu...
Mne osobne veľmi vyhovovalo, že v Šaci máš na každej izbe sprchu a WC. Nemusíš si vystáť šóru na sprchovanie a máčať sa v tej istej sprche kde celá chodba... a ideš do sprchy kedy chceš a potrebuješ. Nemala som to šťastie, nebola vtedy voľná nadštandardná izba. Ale teraz, keď som krvácala a ležala som tiež v Šaci, tak som si ju zaplatila. A poviem ti, že veľmi rada. Fakt je to super vec... Ak ťa hocičo zaujíma, kľudne mi napíš do IP. rada odpoviem :slight_smile:
18. jan 2007 o 14:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tvoj príspevok