Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉
Ahojte kočky, ... akurat dnes som si sadla k internetu, ze najdem par povzbudivych slov, co sa tyka strachu zo soferovania. Som velmi rada, ze som nasla toto forum. Ja mam vodicak uz 12 rokov a soforujem velmi malo a velmi sa na seba za to hnevam. Ked som bola slobodna, tak ma za volantom buzeroval a stresoval otec. Pritom v autoskole som bola celkom sikovna a citila som sa za volantom fajn. Najhorsie pre mna je, ze citim velmi velku zodpovednost a predstavujem si, co vsetko sa mne a ostatnym moze stat. Jednoducho som v strese a neviem sa toho zbavit. Viem, ze treba len soferovat a soferovat a este raz soferovat.... ale podvedome sa tomu branim a vyhybam sa tomu. Jednoducho mam strach ze to na ceste sama nezvladnem, zazmatkujem a naburam a niekomu ublizim. Dokelu, neviem sa z toho nejako vymotat. Ale poviem vam, je mojim velkym snom vediet super soferovat, verit si a normalne si to niekedy aj predstavujem. Je to smiesne, co?
Momi, nie je to smiešne... to že šoférovať chceš, to je dobré, tvoj strach ale môžeš zahnať len praxom, treba k tomu prax, prax, a prax... aj keď sa bojíš, aj keď ťa budú pri tom kritizovať, musíš šoférovať a keď získaš prax, strach sa stratí... 😉
No, asi poviem manzelikovi, aby sme si kupili nejake nie moc drahe auticko. Zatial mame k dispozicii len take lepsie auto od svokrovcov a bojim sa, ze im ho najako oznackujem 😀
Kúpte najprv nejaké jazdené... 😉 ...a kašli na to čo hovoria ostatní, treba trénovať... nikto sa nenarodí tak, že vie šoférovať... 😉
Mominka, vieš, ja sa tiež strašne bojím, keď mám šoférovať a vždy si hovorím, dnes nie, teraz je zlé počasie, som unavená, plné cesty, skrátka, vždy si nájdem výhovorku, prečo nie...tak som sa na seba strašne nahnevala a proste som sa donútila si za ten volant sadnúť... prvé kilometre sú zahrievacie a domov prídeš kľudná, suverénne podraďujem, radíš, zastavuješ... chce to len jazdiť a byť v pohode...aj keď je to niekedy nad ľudské sily... 😉
Ahoj babulky, aj ja som bola zo začiatku v neskutočnom strese hlavne z toho, že som šoférovala len nové auto rodičov môjho ex (pričom ex sedel vedľa mňa a to ma stresovalo ešte viac). V autoškole som bola v pohodičke, tam zakročí inštruktor, ak niečo pobabrem... No a potom som prestala mať strach, keď som šoférovala staré autíčka, kde nevadilo, ak som urobila nejaký ten škrabanec... Ale mne osobne neskutočne v tomto smere pomohol manžel! Keď sme sa zoznámili, mal úplne novučičkú 206-ku a ak som niečo potrebovala, len som sa s ním odviezla do roboty a potom som si zobrala auto ja. Jednoducho sa rozhodol, že dobre šoférujem a že mi dôveruje... to mi neskutočne pomohlo.. Tak občas dostala prevodovka zabrať 😅 ale teraz je to už fakt super.
Keďže šoférujem málo, ten maličký stres kým sadnem za volan je tu vždy, ale v momente, ako naštartujem auto, sa to končí...
No a čo sa týka šoférov okolo, to je osobitná kapitola, lebo niektorým ľuďom fakt nestačí chodiť predpísanou rýchlosťou, ale ak sa dostatočne pozeráte okolo seba (myslím do všetkých zrkadielok, tak tých ididotov neprehliadnete a dáte si na nich pozor 😉)
Držím palček, fakt to chce iba cvik!
jáj, a myslím, že nové autá sú na "zaúčanie" oveľa lepšie! Ja teraz neskutočne oceňujem, že máme 2.0 motor, čiže predbieham bez problémov (inak v autoškole občas nepovedia, že pri predbiehaní je lepšie podradiť, aby autíčko lepšie a rýchlejšie reagovalo 😅 a tí naši chlapi sa nám potom smejú, že to nevieme a nepredbiehame) no a nové brzdy, keby niečo 😀
No, a teraz premyslam, ci si mam dat nejake rekondicne jazdy alebo len poprosim manzela, aby si zajazdil so mnou. Potrebujem asi par jazd, aby som si soferovanie zautomatizovala a nabrala odvahu a odhad na vsetky situacie. Ja mam ale najvacsi bojim sa, ze az neprekonatelny strach sadnut do auta sama a sama prebrat zodpovednost. Kym sedim v aute s niekym inym, mam pocit, ze ten druhy ma strazi a nic sa nestane. 😀 ... no ale fakt mi to pride smiesne....ja som ale pripad... 😖
mominka nie je to smiesne, ja som zazila to iste, nedavno... ked to prekonas budes skvela soferka, vsetko ma svoj cas.
Takze, nakoniec to včera s mojim jazdením dopadlo celkom dobre. Jazdila som len chvilku. Isli sme totizto hrat s manzelom squash. Cestou na squash sedel pri mne manzel, no ale zhodou nahod som nazad musela ist na aute sama, manzel musel vyzdvihnut cudzie auto. Takze to bola pre mna totalna pecka. Squash som hrala totalne mizerne a nesustredene a bola som jednoducho nervozna zo soferovania, ktore som vedela, ze ma caka.Ale zvladla som to dobre a som rada, ze som urobila aspon maly krocik vpred a trochu som si oprasila soferske umenie. 😀 ... avšak viem, ze dnes by som tiez potrebovala jazdit, tak dufam, ze sa mi naskytne podobna prilezitost. Uvidime. Dakujem vam vsetkym za podporu. Fakt mi vase slova a rady dobre padnu. Je to povzbudenie. 😉
Mominka, aj keď dnes neidete nikam, vždy keď pôjdete autom trvaj na tom, že chceš šoférovať ty... 😉 ...ani sa nenazdáš a strach sa pomaličky vytratí... 😉
Baby ja mam vodicak 2 roky a tiez som sa strasne bala soferovat.Najprv som dlho soferovala len vtedy ked bol so mnou v aute priatel ale kedze mi do vsetkeho kibiccoval a hukal tak som si musela vydobyt ze budem jazdit sama.Sice som dost dlho vystupovala s auta spotena a cervena 🙂 ale musi potvrdit,ze cim castejsie som jazdila tym mi to islo lepsie.Sice ani teraz niesom dokonala,ale soferujem celkom slusne.Takze len sa odhodlat a jazdit 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
ja odporucam podla vlastnej skusenosti, ze clovek sa najviac nauci, ked musi.. zacala som robit v leasingovke, kde sef zavelil, ides odviezt auto {podotykam uplne nove bez SPZ v hodnote 2,5miliona} klientovi a bolo..
takze som vypotila asi liter krvi kym som presla z jednej strany BA na druhu, ale zvladla som to..
liecba sokom zabera 😀
drzim palce vsetkym zacinajucim soferkam
bezaz to je naozaj jediny recept.jazdit jazdit jazdit
....sice nemam problem zo soferovanim, dokonca je to pre mna relax a milujem ked sedim za volantom, ci v BA, alebo mimo, alebo mimo SR....
NO ALE: ....dnes som nezastavila na stopke 🙄 🙄 🙄 😲
...hanbim sa 😔 😔
Hiiiiiiiiiii a to ako? 😅
Ja som si raz v NR nevsimla semafor a preletela som na cervenu.Jeden ujo v octavii to ledva dobrzdil.Bolo to pred tromi rokmi,od vtedy som sama cez NR nesla 😅
Hiiiii a to ako?
😀 😀 chichi, podobne ako ty na cervenu.
No hrozne, hanbim sa, hnevam sa, nebavim sa so sebou....
a ja taka zasadova detailistka 🙄 🙄 🙄
no idem ja do kuta.... 😎
Ale nechod,hlavne je,ze si o.k. a nic sa nestalo 😉
ved hej, to je hlavne, ved aj u teba.
Ale ja taky poctivec....a toto, uz som vysla z kuta, bo som musela malu kupat.... 😀 😀 😀
poctivky ;) a rychlost na dialnici dodrzujete ???????????????? alebo si to dobre svihnete ?
caf mne je tazko ti radit podla mna clovek , ktory ma strach jazdit by to nemal robit je to velmi zodpovedne. Ale ty musis vediet ,ze coho preeeeesne sa bojis. Ja jazdim aj na sprintoch aj na okruhu v Brne atd. jazdim od 13r, a jazdim denne a vela. Nema problem aj si auto opravit sme cela rod automechanici a aj muz je mechanik a tiez jazdi aj preteky. Teraz uz skoro vobec nepretekam lebo mam babetko, tak jazdim ovela opatrnejsie. Ale ak mas snahu a chces jazdit tak prec so strachom a sup sa vozit je to super 😉
maaja, mna za rychlost nechytia. Nastastie si zapinam tempomat aj pri docasnej 40, pripadne 60-tke, teda ak je dlhsie, napriklad za Devinom smer Riviera-to je cely usek kvoli cyklistom 60tka. Malo kto si to vsimne....
joj lindi, okruhy-to by bolo nieco premna, este aj pripadne s prekazkami.... 😉 😉
tiez jazdim denne, malokedy sa stane ze nejdem z domu, nastastie mam auto pre seba.... 😵
ale oprava auta?? to nie, dakujem, viem kde ma kolesa, motor, kufor.....to mi staci....ani doliat vodu do ostrekovaca neviem, staci ked si natankujem a frcim dalej. 😀 😀
hanka, ani ja nic take neovladam - aj to tankovanie mi trvalo ;)
inak ked je predpis 40 tak dodrzim, ale na dialnici si vychutnam ;)
maaja, ja by som si rada vychutnala, ale ak by som bola sama na dialnici a mohla by som-prave preto ten okruh by mi bodol 😉 😉
tam kde mam ist proste tak, tak idem, neprekrocim, teda max. o 10-aby pokuta nebola a v meste o 5, bo o 10 uz v meste pokutuju. Ved to su tie najnovsie novinky....
v meste o 20 viac-vodicak, mimo mesta o 30 viac-vodicak.....
Ja som tiez mala vodicak desat rokov predtym ako som zacala soferovat. A myslela som si, ze nikdy nebudem 😀 Ked sme sa prestahovali do Ba, tak som soferovala asi dva mesiace a veru zo zaciatku to bolo priserne. Namiesto do IKEY som sa vydala na dialnici opacnym smerom a dosla som skoro do Malaciek. A teraz po dvoch rokoch soferujem skoro kazdy den, pocas tehotenstva takmer do konca. Myslela som si, ze aj do porodnice sa sama odveziem (manzel je stale niekde na sluzobnej ceste). Dva tyzdne pred porodom do mna takmer pred domom nacuval jeden chlap. Nic sa nastastie nestalo, len auto bolo tri tyzdne v servise. A dnes som uz druhykrat soferovala aj s malou Karolinkou. Stale mam strach, ale snazim sa jazdim co najopatrnejsie. Tak Vam vsetkym drzim palce, aby ste ten strach zo soferovania prekonali, lebo to naozaj ulahci zivot
baby co tu vlastne riesite? 🤐 strach? 🤐
davno citam v temach ze tu take nieco existuje ale este som nenabrala odvahu sem napisat ze aj ja mam strach a preto uz viac ako 3 roky nejazdim 🤐
hanka rada jazdis ?? mozme niekedy ked bude Nino vacsi ist niekam na zraz dam esi sprinta 🙂
faaakt?? sprinty ani tak nie, skor prekazky....ale to je fajn, aspon ked si uz naplanujeme to stretko konecne(ved sme susedky), tak mame o com klabosit.... 😵 😵 😵
😵
ja som mohla mať vodíčák od 18, otec mi chcel dať aj auto, ale bála som si sadnúť čo ilen za volant. s krsným som sa vozila bezproblémov na parkovisku, ale akonáhle som si mala sadnúť do auta s otcom, tak som to vzdala. strašne som sa bála toho kolosu, že ho nezvládnem. teraz by som ho potrebovala ako soľ, hlavne na nákupy. ale kto by to živil a platil poistky? 😀
atomka urcite sa nevzdavaj, soferovanie ti v mnohych smeroch ulahci zivot a usetri kopec casu. Nejazdi s manzelom, ak ti sposobuje stres. A za volant sadni sama, ked budes vnutorne citit, ze chces ist sama a ze to zvladnes, trenuj rovnaku trasu a ono to nakoniec pojde... treba vydrzat, ja kym som sa odhodlala, tak mi to trvalo rok, potom som si dala novorocne predsavzatie a v uz jazdim.
velmi ti fandim a drzim palce 😵 a aj ostatnym soferkam 🙂