Strata radosti, zmyslu života, syndróm opusteného hniezda?

@svetluska131 chápem Ta.Typicka kríza stredného veku pocit, že všetko pekne skončilo začínam sa aj vraciať do myšlienok ako bolo fajn a teraz dieťa odrastá tiez mám jedni. .stereotyp chýba mi taký waw efekt tešiť sa na niečo veľké.Predtym som sa tesila na dieťa, nové bývanie, novu pracu teraz mi chýba niečo nove každý má svoje starosti, kontaktov ubúda.myslim, že potrebuješ nájsť fajn partnera a s tým príde energia a radosť.Treba žiť ako to ide ste zdraví, asi máš prácu...skús niečo pre seba cvičenie, chodiť do knižnice, zvieratká máš...možno si viac introvert, ktorý je rád doma ja zas, keď mi je ťažko potrebujem šport, porozprávať s kamarátkou, ísť po obchodoch
Dieťa máš už veľké veľká poklona, že si bola naňho sama.Este je možné, že Ti treba zmenu liekov nie je dobré prílišné upnutie na deti budem s tým mať tiež problém😉

A v 46 r máš aj víziu optimistických začiatkov len sa tak nepodcenuj veď nemáš 66 r.Su ženy, ktoré povedia chvála Bohu, že deti má nepotrebujú mám čas na všetko čo som chcela a potom tie druhé😊
To sú aj hormóny vieš, že sa blíži prechod máš pocit starnutia ..
@janage to jej môže ešte viac pripomenúť ako bol syn malý a aké to bolo fajn.Ale nápad dobrý pri malých deťoch nie je čas na neg.myslienky

@janage no to by bolo super, ozaj sa mi paci tento naoad.Lenze ja nezijem na SK, a tu ( Švajčiarsko) je to všetko ine, komplikovane, o peniazoch.Matky radšej zaplatia horibilne sumy nejakej oficialnej opatrovatelke s certifikatom...

@svetluska131 a to by nebolo riešenie? Spraviť si certifikát? Aspoň sa niečím zamestnas, budeš v kontakte s ľuďmi. Možno by ťa takáto aktivita posunula ďalej.

nechces si dieta adoptovat? osvojit? byt nahradnou mamou?
zivot mas pred sebou. ak uzivas lieky mozno to treba prebrat s lekarom a upravit liecbu

Tak si predsa sprav tie certifikaty, ano investujes aj rok-dva vikendov si ich spravit, ale sprav... Mozes opatrovat, osvojit, byt profi rodic. Ked je ta tuzba velka, treba do toho smelo ist. ja ta uplne chapem, ten pocit "na co som tu" ked deti odijdu dolahne asi na kazdeho. Ja sa toho dna desim, kedy vsetci odijdu a bude ticho... ale u nas je to este daleko + dufam v nejake to vnuca medzi tym, vekovy rozdiel maju dcery 9 rokov...uvidime...

@anjelicek26 nejak si ale nemyslim, ze toto by mi vyplnilo tu dieru...to je úplne nieco iné ako vlastne dieta, toto by bola vlastne iba obycajne " praca"...a tu nehladam.Ale vdaka za pokus poradit...

Tu ti neporadi nikto a uz vobec nie niekto kto si tym nepresiel. Jednoducho sa s tym musis vysporiadat sama. A ver mi ze nie si sama. Ja som mala 40 rokov ked moja jedina dcera odisla z domu /tiez som bez partnera/ a kedze som nechcela aby mi z toho preplo a bola na liekoch tak som sa s tym zmierila a vies co uz som si aj zvykla.

@svetluska131 tak robiť dobrovolnicku v detskom klube? Napr. Cirkvi zvyknú veľa pracovať s deťmi. Ale sa popýtať na ak majú niečo ako obecný úrad či nie je v okolí rodina čo si opatrovateľku nemôže dovoliť a privítala by ju.
Nejaká organizácia zastresujúca dobrovoľníkov tiež sa nenájde v okolí?
Máš pravdu neviem si predstaviť ako to u vás chodí, ale možno tým smerom by som sa vybrala cez komunitné dobrovoľníctvo

@svetluska131 tu nejde o nahradenie vlastného dieťaťa iným to sa ani nedá. Skôr zmysluplnou pomocou iným robiť niečo čo Ti je príjemné

urcite nie cudzie deti ked mas psychiku v kybli.
mam o par rokov viac ako ty, tiez som sama, dcera uz byva sama, mam macku a vztah-nevztah. par kamosiek. ale na rozdiel od teba je mi dobre.
myslim, ze to je iba nastavenim v hlave a hormonmi. lebo to v akej si situacii je bezna realita, nic hrozne. takze si ani nemyslim, zeby si to vedela zmenit nejakou zmenou vonkajsej reality.
mozno debata s psychologom, meditacie, motivacne knihy..

@modrava hej, dakujem za odpoved, citim ze mad 100% pravdu. Inak skusam meditacie a tak,snazim sa do nicoho netlacit nasilu, uplne vypnut, dat si cas...momentalne polihujem, pocuvam retro rozhlasove hry a filmy z Youtube- a zeriem 🍧🍨🍩🤪🙈
Nic chvalyhodne, ale na nic one sa necitim a nemam silu " prinutit sa" pozbierat. Aspon neplacem, len som taka unavena... Nechce sa mi nikam ist, najbezpecnejsie sa citim doma s mackami, a obcas na telefone s kamoskami...Uvidim ako sa to vyvinie, ano viem,ze o roblem je nie vo vonkajsej realite, ale v mojom psychickom nastaveni. Ja som hlavne v tejto chvili potrebovala asi len vedieť, ze nie som jedina...Debatte s psychologom nehrozi, kedze zijem vo Švajčiarsku, kde sa za taketo srandy platia sialene sumy, to by este len bola depresia 100x horsia, finančne by som sa ocitla v problemoch. Takze si musim pomoc sama, dúfam ze to zvladnem.

@janage Problem je ze nemam na nic silu, motivaciu, nic ma netesi proste...nic sa mi nechce:(

@renata1405 och dakujem,som rada, ze sa da si zvyknut...takato jednoducho rada a odpoved cloveka vo si tym presiel, je najprospesnejsia🙂

@svetluska131 nic netrva vecne. proste aj toto moze byt sucast zivota, blbe obdobie, ktore je vo velkej mierne sposobene hormonmi, sorry za uprimnost 😀. ja si vzdy predstavim tie ciperne dochodkyne, ktore uz neriesia nic, len ci si v cukrarni s kamoskami daju kremes alebo samrolu.. 😀. uz sa tesia aj z malickosti.
drzim palce, nech to pride cim skor a necakas az do dochodku 🙂

@svetluska131 je velmi zaujimave, aky mas nad sebou nadhlad. To ma zaujalo. Lebo naozaj uz z toho popisu vidiet, ze si si vedoma svojich mozno aj chyb, nedostatkov. Otazne je, preco rezignujes, preco si myslis, ze sa s tym neda nic robit. Dalsia vec, 14rokov beries antidepresiva. To je dlha doba. Co by sa stalo keby si ich vysadila?

Dostaneš vela rad, veľa napadov, komentárov atd. Ja ti napíšem len jedno, nikto iny ti nezaručí šťastie, ani dieťa,ani partner, iba ty sama. Pokiaľ nie si šťastná a spokojná sama so sebou, tak nebudeš ani s nikým iným po tvojom boku (na krátku chvíľu, povrchovo mozno ano, ale tak hlboko vnútorne, to je cele iba o tebe a nikom inom) Cim skôr si toto uvedomis a začneš podla toho žiť, tym lepsie pre teba 👍

@mabenn preco rezignujem? Lebo nemam silu, energiu.Vobec. Nevladzem...
Keby som vysadila AD tak sa v tejto situacii po par tyzdnoch bez AD nepozbieram, uz by,som tu asi ani nebola.
Za tie roky some sa 2x pokusili s doktorkou ich pomaly vysadut, prvy týždeň este ok, lebo este su v krvi, ale potom uz zase zavinsju tie staré zname typicke priznaky a ked k tomu pride len maly bezny problem, zrazi ma to tak dole, ze neviem ani vyjst z izby...(Ja mavam tazke depresie, 3.stupen. Zacali v 15, liecim sa od 32r.)
Takze sme sa uzhodli na tom ze ich potrebujem celozivotne v udrzisvacej davke (asi ako diabetik Insulin. Proste kym ho ma, nema problémy a zije zdravym životom, nikto nevie ze ma tu diagnozu.Ale ak by ho vysadil, mysliac si, ze sa azda vyliecil- za par tyzdnov je na metabolickej jiske. )
Pri krizovych situaciach mozem postupne zvysovat davku az na dvojnasobok, a potom zasa pomaly znizovat,proste uz to vieme drzat pod kotrolou. No teraz je to zasa zle, takze asi bude treba zvysit, neviem na ako dlho...Ale potrebovala som sa o tom aj porozpravat, to tiez velmi pomáha, aj ked len na chvilu🙂🙂

@zuvelyn to je vsetko samozrejme, co pises. Pekne a lahko sa to hovorí, vsetci sme to uz asi niekde citali a počula, znie to logicky a tak. Ale " byt so sebou spokojny" je pre mnoho ludi jedna z najtazsich veci, to sa ozaj neda si predsavzat, ze teda budem stastna sama so sebou- takto jednoducho to žiaľ naozaj nefunguje, inak by sme boli stastni vsetci...
Btw.dieta mi stastie zarucilo,to mam odskusane. Ale nemusi to byt takto u kazdeho.

@svetluska131 co da tam stalo v 15tich? Nad regresnou terapiou si neuvazovala? To dokaze riesit hlboke traumu z minulosti.

@mabenn ja,som to svojho casu vela rozoberala s psychiatrickou...v tých 15 proste sa uz nakopili veci za cele roky predtým, nastup puberty bol proste uz len spustac. To je uz jedno, nezmenim to, len zit sa nejako musi....