Stratil sa vám niekedy niekto?

Akože keď tu napíšem,že sa nám behom mesiaca v lete 3krat stratila 7rocna dcéra,tak tu na mňa vyslete asi sociálku.. najprv na Lestivale,odkráčala spokojne od pódia s davom na rozsvietenie sekvoje. Bez nás. Bez svetla. Už sa stmievalo. Asi v 3/4 sprievodu som ju vyklepana spokojnu objavila v dave a ona pohodička. Potom o týždeň na kupku. Vybehla na wc a už sa nevrátila! V skutočnosti nezbadala muža v bazéne tak ho akože začala hľadať po kupku. Zase pohodička a ja v strese som utekala po celom kupku v mokrých slapkach tak,že sa mi šmykla z nich noha a roztrhla som si meniskus. A posledný krát v kaufe. Asi 2 týždne na to. Opäť raz si spokojne odkráčala za svojím čo ju zaujalo. Ale mala toľko chochmesu že išla s revom na informácie a manžela vyhlásili 😀 dúfam,že to bolo už posledné stratenie. Pri Tom som už nebola,uZ by ma ozaj kleplo.

@islandia40 bože,ja by som ho zabila keby takto pusti také malé decka

Mňa moja mama stratila, išli sme na výlet do Bratislavy ako malè deti, spolu s mamou a jej kamarátkou, prvy krát vo veľkom meste, tuším na Slavíne sme boli, ja som sa tam hore obzerala a oni zatiaľ už zišli dole po schodoch, zakecali sa asi s kamarátkou, ja som spanikárila a začala som ich hľadať a kričať, po istej chvíli si všimli, že s nimi nie som a poslali po mňa, viem že tá baba ktorá po mňa prišla len sucho skonštatovala, že čo tak vrieskam, ale ja som mala naozaj strach...potom ma zabudli aj v Priore, vyšli po eskalátore na poschodie obchoďàku a ja ako malá som nevedela, ako nastúpiť na tie schody, tak som tam chvíľu plakala, potom sa asi zas pre mňa vràtila mama...doteraz nechápem, prečo na mňa nedávala pozor...narobila mi tým poriadnu traumu, doteraz nemám rada neznàme miesta.

@islandia40 si mi pripomenula este jednu prihodu, ktoru som zabudla napisat.
Sesterka sla do prvej triedy, segra do druhej a ja do 4. Boli sme von na ulici u babci a neviem ako nas napadlo, ze ideme ku sesternicinej tete (z ocovej strany) do druhej dediny... Nepovedali sme nikomu nic, len sme sli... Cela cesta bola po hlavnej rusnej ceste. Najvacsia sranda bola, ze ani jedna z nas nevedela, ze kde byva a my.sme ani nevedeli priezvisko. Ja ako nastarsia som dohliadala na bezpexnost a sli sme pekne popri kraji. Ked sme dosli do dediny, tak sme sa spytali, ze kde to byva, tak nas poslali popri rieke, tak to som ich zrusila, ze tamadial isto nepojdeme, ze tam je ro nebezpecne... Neviem preco sme vosli do krcmy a tam po nas dosiel sesterkin oco. Boli sme prec mozno 3 4 hodiny... Zrejme nas niekto videl. Akoze realne teraz, ked sa zamyslim, tak vtedy by ma na mieste mamy asi urvalo.

Nám sa 2x stratil syn za par dni za sebou. Tento rok sme išli na dovolenku po dlhom case. Deťom som nekúpila kinedril lebo doteraz im nebolo zle v aute. Teraz ani hodinu sme necestovali a syn sa povracal. Tak hneď v najbližšom meste sme zastali a manžel išiel hľadať lekáreň. Ja som ostala s deťmi v aute. Najmenšia dcéra vyvadzala tak som sa spýtala deti či idú snami sa prejsť... že nechcú. Chodník bol meter od auta. Najstaršia dcéra si ma zavolala že predsa len nechce sedieť v aute že chce sa snami prechádzať a syn že chce ísť za tatikom. Išla som pri auto synovi som vravela ze za tatikom nemôže ísť lebo neviem presne ktorým smerom išiel ale môžme sa prechádzať spolu pri aute lebo manžel si zobral aj kľúče od auta . Ale ako som zatvorila dvere na aute jeho už nebolo. Vošiel do nákupného centra co bolo neďaleko. Nevedela som co skôr. Kľúče od auta nemám. Všetko mi prišlo hlavou za sekundu. Ísť za synom a nechať tak auto ci volať manželovi. Nakoniec som nechala tam auto otvorené, tašky, peňaženka, doklady v aute a utekala som s dvomi deťmi za synom. Nastastie sa nič nestalo . On prišiel von a kuká na mňa. Nie je tam tatik. Ja som prežila asi 3 infarkty . Medzitým došiel aj manžel a ten len kuká co som taká vystrašená. A druhýkrát sa stratil už na dovolenke manželovi pri mori. Malý potreboval vykonať veľkú potrebu tak muž že ho zoberie na WC. Syn vykonal co potreboval a neviem co presne sa stalo ale tiež za sekundu ho nebolo. Manžel ide za mnou vystrašený ci neprišiel syn. Hovorím ved sebou odišiel. Že hej ale sa mu stratil. Na pláži milión ľudí. Hneď mi prebehlo hlavou ako ho nájdeme. Ktorým smerom išiel. Nastastie malého napadlo ze sme boli zložený kde boli tie vodné bicykle tak hneď pri vode išiel nám oproti. Manželovi kričím aha tam je ... on len kde kde ? Nastastie to trvalo len max 5 min ale strašný pocit keď neviete kde máte dieťa. Hlavne keď sa druhýkrát stratil ..

Mne neterka, u nich doma som ju varovala, mala asi 2 roky. Krpata si lahla so postele, ona ruzove oblečenie, navlecene ruzove duchne. 3 x som sa do tej spalne pozrela a Lili tusim ani nedýchala aj ked dovtedy kecala. Nekonečných 5 minut

Nastastie nie, ...maximalne manzel zabudol vybrat syna zo skolky, ci sme raz prisli z kostola domov a mozno po 15min sme zistili, ze nas najmensi 6r syn nie je doma...ale dedina, ...manzel otvoril dvere ze ho ide hladat a on zadychany uz bol pri dverach...my sme mysleli ze siel skor s babkou a musel si chodit niekde okolo kostola
Ale manzel sa tusim stratil ako maly a nasli ho spat v kukurici.

No teda baby ja len cumim ja som panikar a keby sa mi niečo podobné stane asi ma rovno berie sanitka z infarktom.Raz sa mi mladší ,,stratil" asi na 10sekund z dohľadu a srdce som mala tých pár sekúnd v krku...normálne si musím zaklopať, že sa mi to ešte nestalo a verím že to tak aj ostane

Ja som sa nechcene stratila. Doteraz si pamätám tú hrôzu, že som sama a nikde nikoho. Totiž mala som asi 5r. Boli sme u nás na chalupe. Proste dom a hora. Ďalší susedia cez horu dobrých pár kilometrov. Chystali sme sa na odchod. Moji súrodenci išli jednou trasou. Ja, že idem ich odprevadiť a pôjdem späť za rodičmi druhou trasou. Lenže súrodenci odišli ja som sa vrátila k chalupe a tam zamknuté a rodičia nikde. Proste len ticho a les navôkol. Doteraz nechápeme ja ani rodičia ako ma napadlo, že idem rýchlo susedom cez celý kopec fakt aj dobrých pár kilometrov. Moja mamina vôbec nevedela, že si pamätám cestu. A oni medzi tým sa rodičia a súrodenci stretli pri aute a zistili, že ani jedny ma nemajú so sebou... Rýchlo späť k chalupe lenže tam som nebola. Tak k susedom, že nech pomôžu hľadať v lese a po kopcoch 🤦‍♀️ ocino k nim prišiel a ja som tam plakala, že ma tam zabudli. Suseda, že som tam dobehla celá vystrašená a hľadala ich tam.
Mne sa stratil 2r. Vyšla som z domu niečo odniesť von. Prídem dnu a tam len starší a najmladší začala som behať po dome a on nikde vybehla na dvor a on na vedľajšom dvore za bránkou kde býva svokra. Ja som zavrela a on sa nevedel dostať k nám na dvor. Akože najdlhších par minút v živote. Neviem si predstaviť čo prežívali moji rodičia vted keď som sa stratila keďže to bolo aj vyše hodiny kým ma našli.

My sme kazdx rok chodievali na chatu do lesa a bola som fakt do 10r dievca sli sme na hriby a pribehla k nam zufala zena ze sa im stratila dcera aj syn….je to uz aj 25r ale doteraz mam tu scenku pred ocami ako zufalo dobehla opisovala tie deti a vzdy ked sme takto na prechadzke si spominam ci sa nasli bo tie lesy su huste hlbkove…

Ujovi sa stalo, išiel s dvojičkami na sánky, posánkovali sa, naložil deti na sánky a ťahal ich domov. Prišli domov a na sánkach len jedno dieťa. Utekal späť tou cestou čo šli a niekde v polovici cesty dieťa našiel, chvála Bohu len sedelo v snehu a revalo (maličkí boli, ledva čo chodili, tak aspoň neušlo).

Ano, stredná dcera... bolo to síce 5 minút ale ten strach... boli sme v restike aj s kamarátkou z vysokej, šli sme na víkend na chatu a keď sa šlo platiť tak jedna skupina šla platiť, ďalší na WC a ďalší sme balili veci zo stola no a v tom pozerám, najmenšia s mužom platí, najstarsia tiež a strednej nikde...pýtam sa dookola ci ju niekto nevidel, nikde nikto nič...behám po restike ,na WC, volám už panika, vybehnem von, pýtam sa našej skupiny ci ju nevideli, nikto ju nevidel a ta princezná si odišla s kamarátom na ihrisko pri restike... skoro ma porazilo keď som ich nasla...

A to sa nám takto isto stratila aj na veľkú noc keď sme boli s celou muzovou rodinou v restike na večeru... 🙂 len vtedy sme všetci vyšli von a pýtam sa babky ,dedka ,svagrinej ze kde je naša L. Každý ze ja neviem somnou nešla... vrátila som tam, beha detský kútik, stoly,hľadám, WC vbehla som nikde nikto, pýtam sa čašníčky kukali na mňa ako na blázna a ona zrazu vyjde z wc ako kráľovná a ze ja som bola cikat...ale na WC sa neozvala keď som ju hľadala 😀

A ešte si spomínam, ako mi ako malej babka dala príučku. Vždy som jej utekala vopred, keď so mnou niekde išla, ona vždy zúfala z toho že ujdem niekde na cestu alebo sa stratím. Tak raz ako som jej cestou zo škôlky tiež ušla vopred, no zrazu nikto na mňa nekričí, obzriem sa a babky nikde. Začala som pobehovať, hľadať ju, revať a babka skrytá za nejakým výmenníkom tepla či čo, samozrejme ma mala na dohľad. Veru, už som neutekala odvtedy 😅

@bambooolik ako moja najmenšia.. dovtedy mi utekala kým som sa jej raz neskryla za auta... bolo mi jej ľúto ako ma hľadala ale odvtedy už išla pekne somnou...a jasne ze som sa neskrývala dlho ale jej to ako priucka stacilo

U nas bol top moj brat. Starky ho zobral pod horu na chatu, realne do 2km od nasho domu. No a kedze starky tam makal a moj asi 4-5 rocny brat sa nudil, tak odisiel domov. Vtedy mobily neboli tak rozsirene, starkemu extremne lepilo, kym zistil, ze brat je spolojny doma 🤦🏻‍♀️😂

@lessiie áno, s babkou to tiež trvalo nanajvýš pár minút, ale stačilo mi 😅

@mikadooo jeziiis🙈🙈🙈🙈

@matullienka 😱😱😱😱

Tento pocit poznám veľmi dobre a je to veľmi čerstvé. Boli sme na rodinnej oslave v cudzom meste. Obed bol v reštaurácii, ktorá nebola ani veľmi veľká, bolo tam veľmi veľa ľudí, (nás rodiny len 10). Deti sa hrali v detskom kútiku, my sme sedeli vonku, hneď pri vstupe do reštaurácie. O pár minút prišiel priateľov synovec (5), že nevie nájsť nášho syna (5) hrali sa tam spolu. Tak som išla dnu, nebol tam, idem ďalej, nebol tam. Vyjdem von, hovorím priateľovi, on tam naozaj nie je. Išiel on. Nič. Už vo mne narastala panika. Hľadáme po restike, nič. Kričím, voláme, už všetci na nohách, my s priateľom sme behali do pivnice, do skladu, všade, všade bez opýtania. Triasla som sa, neskutočný strach, 15 min sme ho nevedeli nájsť, priateľ už volal 158, ja som behala aj po okolí, a vykrikovala synove meno. Keď on odrazu celý vysmiaty prišiel k nám, že ako bol dobre schovaný, keď sme ho nevedeli nájsť. Oni sa hrali na schovavacku, a keď ho O.nevedel nájsť, hra ho prestala baviť a neriešil. 🙈 tento pocit neprajem nikomu, v živote som taký strach nezažila. Už som si predstavila že ho uniesli normálne. Rozdychavam to ešte dnes.

Mne sa stratil manzel s dcérou toto leto na dovolenke v zahraničí. Ja som bola so synom, sli sme na zmrzku a mala som len platobnú kartu v ruke. Mobil zostal v kociku. Hľadali sme sa na tej pešej zóne asi 1,5 hodiny bolo to v noci uz bola skoro polnoc, potom mi jedna čašníčka pozicala mobil - ešteže som vedela rec a ja zavolala na svoj a on to zdvihol nastastie. Obaja sme mali dost, muz hrozne vyľakaný, napriek tomu ze sme vedeli, ze ak sa nenájdeme isto sa stretneme pred apartmánom. Ja ako dieta som sa raz schovala rodičom k vlčiakovi do búdy, tiez ma hľadali.

mne sa deti ešte chvalabohu nestratili 🙏🏻 ale pamätam si,ako som sa stratila ja 🤣 mala som 7 rokov,a išla som prvýkrát na prázdniny sama k starkej do susednej dediny (krížom cez polia cca 3km-tade sme pravidelne chodievali ku nim na bicykloch).milovala som to tam,ako bytovkarske dieťa to bol pre mňa raj v gazdovskom dvore.starky bol na roli,starká vyvarala,ja som sa hrala vonku so zvieratami,až mi prišlo smutno za maminou,tak som napísala list,ktorý som nechala na schodoch VONKU-IŠLA SOM DOMOV ,SOM ŽIVÁ A ZDRAVÁ .A vybrala som sa po tej poľnej ceste sama pred zotmením.dorazila som domov,mama prekvapená,a chvíľu po mne doletel starký na babete 🤣 nepamätám si už ďalej,bitku som nedostala,ale viem,že na prázdniny ma už samu nevzali 🤣

Ja som si spomenula na jeden starý prípad ktorý sa stal v roku 1988 vtedy bol komunizmus. Vtedy sa stratil Luboško Bednár z Púchova mal 5 rokov. Hral sa pred panelakom spolu s bratom. Matka ich z okna zavolala na obed. Domov sa vrátil len jeden chlapec. Lubosko sa nikdy nevratil domov zmizol bez stopy. Bol to veľký prípad pisali o tom vo všetkých novinách vysielali to viac krát televízii. Záhadne zmizol. Kto vie čo sa mu stalo.

@larisa o tomto pripade som aj ja citala pred par rokmi. Veru, ktovie co sa stalo 😳

Našťastie nie 👏nikto sa mi nikdy nestratil.👏

Áno, ja som sa stratila ako 4 ročná. So sesternicou (tiež 4 roky) sme odišli z detského ihriska na jej nápad ísť navštíviť starú mamu. Bývala cca 20 minút pešo odtiaľ. Boli sme na rodinnej oslave a z toho ihriska si nas odchod nejako nik nevšimol. Samozrejme sme sa stratili. Pamätám si to ako dnes (už mám 40rokov). Plakali sme a jedna rodina nas vzala domov a zavolala políciu (vtedy ešte VB). Prišli pre nas aj s mojim otcom, ktorý medzitým už na tu políciu volali, že dve dievčatka sú nezvestné), zatiaľ čo cela rodina nas hľadala po Žiline.
Vďaka Bohu to dobre dopadlo 🙏🏻

Je to rodinná story, ktorú často rozprávame na stretnutiach.

Ja som sa stratila ako dieťa na zájazde v Maďarsku. Vystúpili sme z autobusu, naši išli do obchodu a ja som čakala von. Nejak nechodili, tak som vošla dnu a oni tam neboli, ani von, tak som spanikárila, predavačka má nerozumela, ja som nerozumela jej, rozplakala som sa. Boli to len minúty, a potom sa objavila mama, utekali od autobusu volajuc moje meno. Museli sme sa obísť, možno som zašla za roh, to si nepamätám, a nevideli ma keď vyšli z obchodu a tak si mysleli, že som šla k busu a keď som tam nebola, vrátili sa má všetci hľadať. Ale na ten pocit bezmocnosti doteraz nezabudnem, dlho sa mi potom snívalo, že má už nenašli a ja som tam ostala sama v cudzom svete.

@negymama mne tvoj príspevok pripomenul najhorší zážitok v mojom živote a nejednalo sa o moje deti...
Tiež kúpalisko,ja som tam bola s dcérou a sesternicou a jej deťmi.
My sme menili bazény,naše deti sú plavci,ale stale sme skončili pri najmenšom bazéne,dalo sa šmýkať do vody, zábava a srandičky.
Ja z lehátka sledujem deti,debatime so sesternicou..
Zrazu sa objaví v bazéne žena,ona v jednej ruke pri uchu telefón,debatuje, za druhú ruku drží dieťa...možno 3 roky. Ona to dieťa ťahá za jednu ruku,dieťa vo vode ako pri splývani,nohy sa nedotýkajú dna...
Dieťa otvorené ústa,pije vodu...ja už pozerám ,či ona nechá tem telefón,ale nič!
Dieťa vytrestene oči - pozerá priamo do mojich a tam len jedno -" pomôž mi!"
Ja vyskočím, vytiahnem jej dieťa z vody,už bolo skoro ako bábka....ho pretrasiem a dám ho tej matke do náručia
Povedala som len 2 slová "preber sa" matke a odišla.som
Dlho potom som sa nemohla prestať triasť,lebo to dieťa malo v očiach doslovne smrť