Túžba po skromnejšom živote verzus dnešný svet
Ahojte maminky! Chcela by som poprosit o radu najma mamicky,ktore maju doma skolakov,pubertiakov,a maju skusenost a tym,ako to dnes medzi detmi funguje, co sa tyka znaciek,mobilov,a podobne. Ja mam totiz este malicke deti. Ide o to,ze uz dlhsiu dobu vo mne rastie tuzba zit tak akosi jednoduchsie,skromnejsie. Sledujem medzi znamymi tie sucasne trendy ako su drahe darceky v podobe iphonov, najdrahsie hracky od utleho veku, honosne oslavy deti s luxusnymi tortami v restauraciach, znackove veci...Myslim, ze kazdy rodic chce pre svoje dieta to najlepsie a ak je toto pre niekoho dolezite a spravne,absolutne mu to neberiem. Ja by som to vsak so svojimi detmi chcela inak. Mile skromne domace oslavy s malickou tortou a pritomnostou najblizsich. Jeden darcek, dovolenky v chatke v prirode, opravovanie pokazenych hraciek/veci namiesto ich vyhodenia a podobne. Tuzim po tom,aby si aj tymto sposobom deti budovali spravne hodnoty a ucili sa vazit si veci. No narazam na to,ze vsade v okoli vidim presny opak. Deti v skole sa predhanaju,kto ma novsi iphone a kto ho nema,je "luzer". Obavam sa preto,ci by deti,ktore by boli vedene inak a neviezli sa na tejto vlne znackovosti a materialnosti nemohli byt v skole,medzi kamaratmi nejako utlacane ci vysmievane. Co myslite? Je to dnes naozaj tak,ze vsetky deti v skolskom veku ziju takymto sposobom a aby zapadli a neboli outsideri, musia im rodicia vystrojit honosne oslavy a kupovat drahe dary, znackove oblecenie? A toto sa pritom netyka len sveta deti, ale aj dospelych. Takmer kazda mlada rodina sa dnes zenie za vlastnymi domami za kazdu cenu, nemoze si clovek vytvorit krasny spokojny domov aj v obycajnom panelakovom byte? Naozaj sa tato skromnost uz uplne vytraca alebo sa to tak zda len mne? Ako to vidite vy,rodicia deti,ktore uz su tymto veciam vystavovane? Dakujem za kazdu odpoved
@cubo2 v dome máš zaručený kľud, ak bývaš na samote, inak môžeš mať problémov so susedmi za vagón. Od kosačky alebo cirkulára idúcich od 6,30 ráno každú sobotu, cez večne štekajúcich psov, pravidelné hlučné grilovačky až po chov holubov.
Nechápem načo je dobre riešiť kto čo ma a nemá. Chceš žiť skromne? Ži! Chceš mat iPhone? Kúp si. Nechceš iPhone? Nekúp si. Chceš dom? Kúp si. Nechceš dom? Kúp si panelák. My si kupujeme čo chceme, kedy chceme, čo nechceme tak to nemáme. Vôbec neriešim kto čo ma alebo nemá. Môj syn je násťročný a záhadne nič nechce. Ma to čo potrebuje a dlho som ho nepočula čokoľvek vypytovať. Na Vianoce sme sa ho pýtali čo chce, povedal že nič. Tak nedostal nič. Ani my dospeláci sme si nič nedávali nasilu, dlhodobo mám pocit, že mám všetko. Telefón ma Xiaomi,tenisky nosí dvoje na striedačku, pár mikín, dve bundy, rifle trička z hm alebo mu nosíme reklamné trička z ciest po svete. Nikdy v živote nepovedal, že takú značku alebo onakú. Trénuje a hráva golf. Keď začal, tak som si myslela, že bude potrebovať nejaké značkové drahé vybavenie. Prvý bag bol na inzerát, druhý nový na mieru ale ten sme potom tiež predali na inzerát ďalším deťom. Niekedy tam vidím vyobliekanych rovesníkov v značkových golfových outfitoch a môj junior sa nikdy neporovnával. Chodí tam v svojich skejtovych obleckoch a nikto nikdy nemal pripomienky k oblečeniu a výbave. Jedine tak ku hre a technike. To často len rodičia majú predstavy čo dieťa musí mat aby niekam zapadlo
@nika301 dovolím si vyjadriť sa, aj keď nie som matka, ale veľmi ma oslovila Tvoja úprimnosť, s akou si napísala diskusiu.
Žijeme v dobe, ktorá je zameraná na výkon, honbu za peniazmi, uspokojovaním akejkoľvek túžby, ktorá sa objaví v hlave. Sú ľudia, ktorí rozmýšľajú podobne ako Ty a hľadajú cesty ako z toho ustavičného naháňania sa von.
Možno skús vo svojom okolí takých ľudí nájsť. Deti sa učia hlavne príkladom a určite sú silné tlaky v školách, od spolužiakov, omnoho silnejšie ako tomu bolo v minulosti. A rozdiely sú markantnejšie, aj porovnávanie sa.
Na koníku je skupina minimalizmus, kde sa občas otvorí aj takáto téma, síce občas tam moc prežívajú svoj minimalizmus ako niečo výnimočné, ale môžeš tam nájsť pochopenie.
@nika301 všímam si ze ľudia v mojom okolí ktorí žili skromne... Boli deti v mojom veku napríklad tak svojim deťom chcú dat naozaj viac ako mali mali ony... Dostávajú to len tak... Nie je to zle zase.. Ale myslím si ze práve tí rodičia trpeli v detstve tým ze nemali to mali iné deti.... Ps: tiež som nemala všetko.. Ale nikdy som nemala pocit ze mam malo.... Je to asi o vnímaní daného človeka.. Niekomu dáš viac ako potrebuje a spálne bude mať malo.. Inému dáš,, základ,, a je spokojný...
Ja si pri takom predstavim len konflikty a trenice. Deti a rodicia. Nie kazdemu dietatu to bude vyhovovat,to bude akceptovat.. Ale to je zivot. Vyrastu a mozu si robit co chcu. xD Pripadne im to nieco da. Nieco si vyberu.Ci tak budu zit. Alebo tak nebudu chciet zit vobec a budu dychtit po viac.. Zavisi.. 🙂 U nas sa za tym doma vsetci sil...byt lepsi,chciet viac,lepsie,krajsie,novsie... a ja som opak a nevedeli to pochopit. Neznamena,ze deti budu ako ja. 🙂 Co uz teraz prijimam.
Mam dieťa v puberte aj pred pubertu. Nemajú iphony a ani značkové handry, topánky majú (totálne minimalisticky) po jednom pare a skrine poloprazdne - a je im to úplne fuk. Aj mne. A napriek tomu mi autorkin postoj pripadá pozersky. Co je to za definícia, že skromná oslava s najbližšími? Akože dieťa nesmie mať kamarátov, lebo ma štyri sesternice a darček dostane jeden z princípu, aby nebolo neskromne? No te pic. To su také libive zvasty, ako by to vyzeralo v ružovom svete. V tom skutočnom svete stačí dieťaťu ukazovať, že telefón je na telefonovanie a nie na ohurovanie spolužiakov, že handry sú handry a nie životná náplň a na dovolenku pôjdeme tam, kde sa nám paci a kam nám dovolí peňaženka. Ze dom je len miesto, kde bývame, domov si nosíme v sebe. A ze úplne najdôležitejšie je sa v živote stále učiť. Nielen v škole. Ten zvyšok už príde sám.
Nesúhlasím s takou výchovou , lebo aj deti z bohatých rodín môžu byt slušne vychované.
@loginexistuje presne. moji rodicia,hoci sme zili skromne nam vzdy dopriali knihy-teda hlavne mne- knih som si mohla nakupit kolko som chcela. platili mi zus-ku ,podporovali ma ,aby som isla dalej po skole. aj my s muzom sme synovi povedali,ze vzdelanie mu doparjeme,uzalozili sme prenho fond ked bol maly ,pomahali mu financovat prve roky vysku. syn si nepotrpi na nejake znacky,hoci sme mu dopriali,aj dovolenky a pod.ale ,vidime teraz na nom ze to prenho nie je najdolezitejsie -studuje,zaraba popri studiu,ked moze pride stara sa o svoju sestru a najviac pre mna bolo,ked minuly rok pracoval v chranenom byvani cez leto,ked mi jeho sefka povedala,ze nam gratuluje k jeho vychove ,ze nanho mozeme byt pysni -cela skupina o ktoru sa staral mu pripravila rozluckovy vecer-zevraj to este pre nikoho neurobili.
@vroni no ja zase vcelku chápem, co ma autorka na mysli, aj s tou oslavou - my oslavujeme v úzkom rodinnom kruhu. Žiadne mega vyzdoby - beriem to ako zbytočný odpad. Ziadna široká rodina bratrancov z druhého kolena a pod. To neznamená, že keď by syn chcel oslavu s kamošmi, ze by ju nemal. Ale radšej vezmem deti do lesa na opekacku, ako na "párty" do mekaca. Lebo je to viac v súlade s tým, ako my žijeme.
@akvi, aha, no vidíš, mne zase taka oslava s miliónom balónov, klaunom a tak ani nenapadla. A za roky a roky detských osláv som ešte na oslave v mekaci nebola (normálne, medzera vo vzdelaní 🤣🤣🤣), bombasticku oslavu som zažila len jednu, kde jednohubky a šampanské servirovali čašníčky v uniformách (áno, detská oslava), ale zase za jeden obraz z toho bytu by som si asi mohla kúpiť pol ulice, takže možno len závidím a bola to úplne normálna oslava 🤪
Ja mám dve deti, syn má 22 a dcéra 13. Takže jednu pubertu už máme za sebou a druhú práve prežívame. Syn absolútne nie je ovplyvnený komerciou. Vždy to išlo mimo neho. Má svoj štýl, je metalista a roky chodi v čiernom. Jemu stačia dvoje rifle, dve mikiny, zopár tričiek a jedny topánky. Keď mu chcem niečo kúpiť, tak ma zruší, že načo, veď má. Prvý mobil mal až ako 15 ročný, posledný v triede. Pre neho sú to nepodstatné veci. Dcéra je ovplyvnená trochu viac, ale netrvá na značkovom oblečení. Kupujeme v jej obľúbených obchodoch, ale normálne veci, nič mimoriadne. Na kvalitné topánky si potrpím skôr ja, ale preto, lebo také aj čosi vydržia. Sem tam ju chytí nejaká značka, napríklad Vans, kupim jej jedny topánky a je vybavené. Je nemám rada veľa veci, tak aj ju k tomu vediem. Mobil má tiež bežný, nič mimoriadne. Bývame na sídlisku, chodi do bežnej ZŠ a všetky deti sú na tom podobne ako dcéra. Myslím, že toto veľmi závisí od nastavenia rodičov. Ak si rodičia nepotrpia na značkové oblečenie a drahé veci, deti to maju podobne.
@vroni no ja som praveze zazila aj jednu, aj druhu. Do mekaca syna pozval na oslavu spoluziak, syn potom vyhlasil, ze na takom niecom bol prvy a poslednykrat. Dovodov bolo viacero, aj uplne "dospelackych", ako napr. mnozstvo odpadu, ktore vyprodukovali.. a to mal syn 8 rokov a zamyslel sa..
Autorka: ja ti taaak rozumiem, co tym chces vyjadrit. Uplne sa stotoznujem. A tie komenty niektore... Uf. Zavidis. Samozrejme ako inak. Poznavaci znak kona hned po ocikanych testoch a zlych svokrach. Ked poukazes na nieco, co nie je o.k. - mozes mat aj milionkrat pravdu - ale vzdy je tu aj moznost, ze len zavidis 🤦♀️ Pritom tu dakto napise - ze fakt nikto nemoze byt stastny v byte, to neexistuje! A ked to vravi aj pred svojimi detmi, co si tie deti myslia o spoluziakoch byvajucich v byte? Urcite su to megauboziaci, ked musia byvat tam, kde nie su stastni... A ze to s tym domom - ze len to je priorita - nie je ojedinely nazor. Len v poslednych dnoch, co som prebehla diskusie - rodina splaca obrovsku hypo, zene konci rodicak, nebudu mat co do ust. Pritom zamestnat sa a brigadu nie, dieta do skolky nie, lebo vsetko je 50 km daleko... Ked dostala rady ist do mesta, do bytu, kde by neplatili tolko hypo plus by mala za rohom robotu, skolku - nie, lebo dom musi byt. Druha debata na koniku z nedavna - dom na spolocnom dvore so svokrovcami, byvanie nevyhovuje kvoli nedostatku sukromia - rada ist do bytu - nie, lebo byvat musia v dome. Sice na vlastny nemaju, zeru sa so svokrovcami, ale radsej sa budu dalej, len neist do bytu... Cize ano ist za domom hlava nehlava, aj ked to z roznych dovodov nie je idealne, je trend sucasnosti, ktory autorka trefne pomenovala. Teda pardon, zavidi. Ja asi tiez zavidim, ked byvam v byte, nevadi, ze je to byt v najdrahsom meste na SK a ze keby som ho predala mam aj na dva skromnejsie domceky dakde v zapadnutej dedinke. Nuz a k tym ostatnym veciam. Niekto asi necita s porozumenim. Autorka je sama so svojim zivotnym stylom vysporiadana (aj ked ano, zas mozme hrat tu hru, ze vlastne to tak byt nemusi, obvinujme, neverme, domyslajme si). Ja autorke nemam preco neverit, ze s tym vysporiadana je, pise velmi vyrovnane a rozumne. Ona to riesi kvoli DETOM. Lebo nechce, aby boli v skole napr. sikanovane. A zas sa vsetci tvaria, ze take nieco neexistuje, ze staci sa s detmi o tom porozpravat, vysvetlit im to, ze zivot nie je o materializme a je to o.k - ci uz na strane tych bohatsich, alebo tych chudobnejsich. Take jednoduche to je? Ozaj? Zdanlivo ano, ako je potom mozne, ze je tolko vela sikany na skolach a ano, velmi casto prave kvoli socialnemu postaveniu ziaka, resp. jeho rodiny. Nik ma nepresvedci, ze to su ojedinele pripady, tomu snad sami neverite. Kde to teda zlyhava, ked vsetko je idealne? Zlyhava to jednoducho preto, ze dieta nie je zmenseny dospely a to plati rovnako pre fyzicno ako pre psychiku. Mozte im stokrat nieco povedat... Staci citliva osobnost, "zly" vek/ puberta, tlak partie, snaha zapacit sa za kazdu cenu, vytiahnut sa pred niekym na kom im zalezi, ci pred objektom tuzby... A ano, mozu sa z tej dokonalej vychovy vymknut. Aj mne doma nasi nie ze tisic, ale milionkrat vraveli, ake su dolezite nematerialne hodnoty a co myslite, ze ked sa mi chalan v skole pacil, nebolo mi luto, ze nemozem pred nim zamachrovat, ze uz aj ja mam mobil, ako spoluziacka, ktora bola razom hviezdou triedy? Musela som si prejst zivotom a roznymi fazami, aby som uz teraz videla, ake bolo hlupe sa tym trapit...
A hlavne ked ma niekto citlivejsie, introvertne, nesmele dieta, prirodzene, ze sa nad tym zamysla. V dnesnom svete, kde sa kladie obrovsky doraz na vonkajsiu sebaprezentaciu - ci je to vyzor, byvanie, dovolenky je tato otazka viac nez aktualna aj dopad toho vsetkeho na deti. Sama neviem, co by bolo uplne idealne. Asi nejaka zlata stredna cesta. Sama by som sa vedela vzdat a byt stastna s uplnym minimom hoc aj najlacnejsich veci. Teraz uz ano. Ale v tomto maju diskutujuci pravdu - kazdy sme iny, co je pre jedneho v pohode, pre ineho byt nemusi, tak nebudem v tomto uplnom extremnom minimalizme vychovat dieta, pokial na to nebudem samozrejme odkazana. Viem, ze moje dieta, by malo ciste, slusne a pekne oblecko aj z Pepca, ale napriek tomu mu kupujem aj drahsie veci. Argument, ze znackove dlhsie vydrzi je tu bezpredmetny, lebo pri detoch, ktore este rastu, nema zmysel kupovat nieco kvoli x-rocnej vydrzi, ked o rok, mozno aj skor, to uz bude male... A rok pri primeranom striedani a setrnej starostlivosti aj to Pepco tricko vydrzi... Podobne postupujem pri roznych veciach - zlaty stred... Aby si dieta vedelo vazit peniaze a nepozeralo vylucne po najdrahsom, lebo znacka, ale ani, aby nebolo zdeptane len z najlacnejsieho. Drzim ti autorka palce a prajem vela uspechov 🍀 a ospravedlnujem sa za ten sloh...
@nika301 citim to uplne rovnako, ale jedine, co mozes spravit je detom nenapadne svojim zivotom a volbami ukazovat, co je spravne. A dufam, ze sa na nich nieco nalepi. Priklad je najlepsi ucitel. A este je dôležité, aby si od nich nemala ocakavania, ze to pochopia hned, kedze su ludia, ktori potrebuju cas, aby zistili, ze materialno je dobry sluha, ale zly pan.
@karelova napísala si to dokonale! Tiež ma zarazil ten dom a panelák. Rozhodne nepovažujem za rozumné zobrať vysokú hypo na dom a potom roky v ňom ledva prežívať, ale ak rodina na to má prostriedky, nevidím dôvod, prečo by sa mali uskromniť v paneláku. Dieťa, ktoré pozná skutočné hodnoty, môže byť vychovávané tak v paneláku ako aj vo vile