V práci mi všetci tykajú, aj keď som staršia
Mam 34 rokov a v praci mi kazdy bez opytania tyka a mne to prekaza. Pravdou je ze v nasej rodine vsetci vyzerame mlado a ja vyzeram tak na 20 rokov a kazdy si mysli,ze som studentka. Snazim sa chodit upravena,namalovana lenze ked sa namalujem vyzeram este mladsie. Obliekam sa do kostymov,siat aby som vyzerala zensky ale kazdy si ma mili zo studentkou. Tym,ze si to kazdy o mne mysli tak sa ku mne aj chovaju a mne vadi,ze mi rozkazuju pricom som vzdelanim vyssie nad nimi no nemam vobec ziaden respekt u nich. Vypravaju sa somnou ako s dietatom a nie ako s dospelou zenou a mne to vadi. Ked som ich upozornila,ze sme si nepotykali povedia mi vsak tu si tykame vsetci.
Co mi poradite. Idem do druhej prace a ako dam jasne najavo,ze nechcem aby mi tykali
Stručné zhrnutie
- V mnohých firmách je tykanie bežnou súčasťou firemnej kultúry a v diskusii uviedli, že si v niektorých kolektívoch tykajú všetci vrátane generálneho riaditeľa.
- Viaceré príspevky zdôrazňovali, že rešpekt sa podľa diskusie získava správaním a odbornými výsledkami, nie automatickým vykaním alebo tykaním.
- Navrhované praktické riešenia v diskusii boli priame upozornenie s konkrétnou formuláciou ("Nepáči sa mi, že mi tykáte, nepotykali sme si. Ja Vám vykám, vykajte aj vy mne. Ďakujem."), zvolanie kolektívneho stretnutia na vyjasnenie pravidiel alebo vopred komunikovaná preferencia pri nástupe (napr. "ešte sme si nepotykali").
Q: Ako slušne povedať kolegom, že si neželám, aby mi tykali?
A: V diskusii odporúčali priamu vetu: "Nepáči sa mi, že mi tykáte, nepotykali sme si. Ja Vám vykám, vykajte aj vy mne. Ďakujem." a opakovane to zdôrazniť v prípade pokračovania správania.
Q: Je tykanie bežné vo firmách a ovplyvní to moju autoritu ako vedúcej?
A: Viaceré príspevky konštatovali, že tykanie je v mnohých firmách bežné (napr. "u nás si tykajú všetci, vrátane generálneho riaditeľa") a zároveň viacero ľudí uvádzalo, že autoritu a rešpekt určujú schopnosti a správanie, nie forma oslovovania.
Q: Môže vedúci požiadať podriadených, aby mu vykali?
A: Áno; v diskusii sa uvádzalo, že vedúca osoba má právo požiadať o vykanie a že stačí otvorene povedať svoj požiadavok, prípadne začať sama vykat a vysvetliť dôvod, ak sa problém opakuje.
Q: Ako riešiť, keď tykanie prechádza do familiárneho alebo povýšeneckého správania (napr. "sprataj to")?
A: Odporúčané kroky boli okamžité nastavenie hraníc v danej situácii, slušné upozornenie dotyčného, prípadne kolektívne stretnutie na vyjasnenie pravidiel a inštrukcie pre externý personál (upravovačka z inej spoločnosti) o tom, čo robiť/nerobiť.
Q: Kedy prejsť z vykania na tykanie v pracovnom kolektíve?
A: V diskusii odporúčali počkať na návrh druhej strany alebo na prirodzené zblíženie; jedno konkrétne pozorovanie uvádzalo, že vedenie alebo novoprijímaný manažér môže iniciovať tykanie a že navrhnutie tykania sa môže udiať napr. v priebehu prvých týždňov (príspevok: "keď nastupovala naša riaditeľka, čakali sme kým to navrhne ona").
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii panovalo presvedčenie, že tykanie je v mnohých kolektívoch bežné a zakorenené v firemnej kultúre.
- Viaceré príspevky potvrdili, že rešpekt sa získava prácou a správaním, nie samotnou formou oslovovania.
- Ak niekomu tykanie prekáža, viacerí odporučili riešiť to otvorene a priamo v danej situácii.
Sporné názory
- Niektorí považujú tykanie za pozitívny, rodinne pôsobiaci prvok firemnej kultúry a nevidia v ňom zníženie autority, zatiaľ čo iní tvrdia, že automatické tykanie znižuje profesionálne hranice a môže viesť k familiárnemu či neúctivému správaniu (príklad: upratovačka vydávajúca príkazy).
- Niektorí tvrdia, že osobná komunikácia a gramatika ovplyvňujú vnímanie autority, zatiaľ čo iní zdôrazňujú len odborné schopnosti a správanie ako zdroj rešpektu.
Otvorené otázky
- Ako najefektívnejšie v praxi vymedziť hranice medzi pracovnou profesionalitou a familiárnosťou tam, kde je tykanie bežné?
- Ako postupovať, ak kultúra firmy automaticky predpokladá tykanie a nové pravidlá chce zaviesť nadriadená osoba?
- Akým spôsobom riešiť situácie, keď podriadení prechádzajú z tykania do neprimeraného príkazového vystupovania voči vedúcej osobe?
- Ako pri nástupe do kolektívu jasne a profesionálne komunikovať preferenciu ohľadom vykania/tykania?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
tykanie, vykanie, "Nepáči sa mi, že mi tykáte, nepotykali sme si. Ja Vám vykám, vykajte aj vy mne. Ďakujem.", "ešte sme si nepotykali", teambuilding, onboarding, životopis, menovka, ISIC
Miesta a osoby
BA, Skalica, sv. Alžbeta
@stanulienkat keď si raz vo firme tykajú všetci nebudú tejto princeznej vykať. V našej firme si tak isto ľudia tykajú, preto sa v dnešnej dobe robia teambuildingy a podobne akcie, aby sa kolektív utuzil. Robí zo seba niečo čo nie je, podľa jej gramatiky nejde až o tak vysokopostavenu pozíciu, aby sa jej tam klanali. A tým vyšším vzdelaním tiež nechápem čo myslela, najskôr vysokú školu zivota💁 je smiešna. V minulosti ľudia vykali vlastným mamám, teraz uz si kolegovia tykajú bežne, keďže sa poznajú a sú spolu denne. Elementárna slušnosť je to pri ludoch, ktorých nepoznáš, alebo pri starších ľuďoch. Nadradené je to, ako to vyžaduje. Normalny človek si nezdvíha sebavedomie na tom či mu niekto tyka alebo vyka. Ale keď vy dve to tak veľmi potrebujete, kľudne sa jedna druhej aj klanajte, ale niečo viac to z vás neurobí.
@nikyball zadala normalny prispevok. Nikde som nezbadala nadradenu komunikaciu. Na rozdiel od mnohych primitivnych vyrokov. Ze hej? Na vykanie sa respekt nevyzaduje. To je elementarna slusnost. Vykam geniovi aj debilovi.