Veríte na osudovú lásku?

Ahojte, chcem sa opýtať, či veríte na osudovú lásku. Na tú karmickú lásku, ktorú si nosíte z minulých životov. Ja som takú stretla pred 8 rokmi. Tú lásku, keď viete hneď, na čo ten druhý myslí, aj keď mlčí, keď máte pocit, ako keby ste sa poznali celý život, a pritom ste sa práve spoznali. Tú lásku, kedy nikoho nepotrebujete, len jeden druhého a kedy prerozprávate celé noci. Tú lásku, kedy stačí jeden jeho pohľad a vy sa celá chvejete a cítite tlkot srdca v krku. Tú lásku, kedy mu bezhranične veríte a viete, že to nie je naivné, pretože je to ON a nikdy Vás nesklame a tak mu zložíte celý svet k nohám.. Ale bola som asi na taký vzťah ešte nepripravená a on tiež prechádzal práve nie dobrou fázou svojho života, a tak som ten vzťah násilne ukončila, lebo som chcela ísť životom ďalej bez neho a nechcela som sa viac trápiť a čakať. Ukončila som to cielene tak, aby som ho nahnevala a zranila a aby sa nikdy viac neozval, lebo ja by som inak bola slabá a vrátila sa k nemu.. Prešlo päť rokov, počas ktorých nebol ani jediný deň, kedy by som na neho nemyslela. Ale túžila som po rodine, láske a domove, a tak som sa vydala a mám úžasného manžela a krásnu dcéru. Po štyroch rokoch sme sa stretli a obaja sme plakali - on je má už tiež svoju rodinu a dcéru a stále sa milujeme. Nie, ani sme sa jeden druhého nedotkli, ani jeden z nás nie je ten typ, ktorý by dokázal byť neverný, aj keď svojich partnerov neľúbime. Teda aspoň nie tak, ako by si to zaslúžili.. Stále mám ten pocit, že sa mi stráca svet pod nohami, že sa krúti so mnou a stále stačí jeden pohľad a vieme všetko aj bez slov. Po 5 rokoch sme sa videli a mali sme pocit, ako by to bolo len včera, čo sme si chránením vlastného ega a malou pomstou skazili život.. Milujem ho stále rovnako, dokonca tie roky vo mne ten cit ešte umocnili. Neviem, ako ďalej. Viem, že manželovi nemôžem ublížiť a ani on manželke, viem, že by sme mali žiť každý vlastný život, ale zároveň nechcem mať raz 60 a uvedomiť si, že mi život pretiekol pomedzi prsty, lebo som si nechala ujsť jediného muža, ktorého som kedy milovala. Vravím si, že život a osud to zariadi sám a ak máme byť raz spolu, tak to tak bude, aj keby som mala už sivé vlasy a vráskavú tvár.. Poznáte niekto takúto osudovú lásku? Dajte mi nádej, lebo inak sa zbláznim 😞
mywiel
14. okt 2009
Sisi ved nik je je dokonaly, ale pre teba ten clovek je ten najdokonalejsi tak som to myslela. Vies ze ma urcite nejaké chyby ale je ti to fuk. 😉
roselitkaautor
14. okt 2009
Je tu s Vami fajn, dievčatá. Akurát čítam ďalšie fórum, Kontakt s anjelmi a Mywiel, klobúk dole 😉
mywiel
14. okt 2009
Dakujem 🙂
linette
14. okt 2009
roselitka a nemrzi ta teraz s odstupom casu, ze si neni s osudovou laskou?
mozem sa ta spytat co citis k svojmu muzovi? ved si si ho zobrala s laskou..
linette
14. okt 2009
rose ano pred mywiel dolu klobuk, tie jej zazitky a to ako pekne vie podat myslienku 🙂 mam sa od nej este co ucit a pytat.
mywiel
14. okt 2009
Linette aj ja sa mam co este ucit od teba, to tvoje nadcenie, a cista dusa, si otvorena vela veciam...vazim si to a ucis aj ty mna. 😉 x-)
linette
14. okt 2009
myw to fakt??? jeeeej sa tesim 🙂 x-) ze ja mozem niekoho ucit 😉 ci mam cistu dusu tak to neviem, mozno je cista, len poznacena :-| ale tak vela ludi sa uz trapilo alebo trapi patri to k zivotu, ved nejakymi skuskami musime prejst a zobrat si poucenie - postupit. verim na to, ze nahody neexistuju a to, ze som tu na koniku na vela veci som prisla ktore som potrebovala a cerpam info, ktore viem vyuzit. je len na mne ci to tak aj spravim.
berenika39
14. okt 2009
...no je tocela zajímavá diskuse k přemýšlení....kdyby...
Kdybych za 15 let od rozvodu třeba jen s jedním s partnerů, kteří s "naskytli" 😉 😉 začala žít, kdybych třeba měla o pár let dřív další mimčo, kdybych nečekala, neodmítala, kdybych spěchala...nepotkala bych Petra. Trvalo to strašně dlouho, ale vyšlo to, možná že to je ten osud, že to je ta osudová láska? Jak jinak bych věděla, že mám čekat dál, že se nemám co mužů týká nikam hnát? I když čas utíkal, stárla jsem, pořád jsem čekala. A dočkala se.
Asi jo, je to on, je to moje osudová láska, a k tý krásný zamilovanosti se ted už přidala ta trocha pragmatična, který nám pomáhá v klídku a bez starostí žít, spolu se synem.
roselitkaautor
14. okt 2009
Je mi ľúto, že nie som s Ním. Je mi ľúto, že to nevyšlo, že sa naše cesty rozišli a obaja žijeme s ľuďmi, na ktorých miestach by sme radi videli toho druhého. Muža som sa naučila ľúbiť. Za to, aký je, čo mi dáva a za to, že ma tak miluje a ochraňuje. Ale vždy bude a bol v tieni Jeho. 😢
roselitkaautor
14. okt 2009
Dovolím si skopírovať charakteristiku osudovej lásky z fóra Kontakt s anjelmi. Je to od twinflame, ďakujem

1. Mala som pocit, ze toho cloveka poznam. Nevedela som si to vysvetlit, ale mala som v jeho pritomnosti pocit, ze sme si blizki, ako ked niekoho poznas od detstva.
2. Nutkavy pocit pozerat sa jeden druhemu priamo do oci. Nevies sa pozerat na toho druheho bez nutkania hladiet mu priamo do oci.
3. Podobali sme sa fyzicky - rovnaky vzrast, farba vlasov, pokozky, farba oci.
4. Nepotrebujes sa s tym clovekom rozpravat, funguje telepatia medzi vami. Jeden zacne nieco hovorit a ty presne vies, co bude nasledovat.
5. V jeho pritomnosti som mala pocit absolutneho stastia, vnutorneho naplnenia, harmonie a lasky.
6. Mas pocit, ze uz nic nehladas, prisla si na konecnu, niet kam dalej ist.
7. V hlave mi rezonovali myslienky ako "je to on", "sme dve polovicky tej istej skladacky", "sme sucastou vyssieho planu"
8. Ked ste spolu, cas bezi inak, mas pocit, ze stoji alebo bezi pomalsie. Rozpravali sme sa, mala som pocit, ze ubehlo 10 minut a pritom hodinky hovorili, ze sme sa rozpravali 50 minut.
9. Je jedno ci ste spolu alebo nie (my dvaja spolu nie sme) toho cloveka citis vedla seba. Vchadza do tvojich snov, posiela ti v snoch odkazy, lasku. Vies ze ta miluje a ty jeho aj ked fyzicky spolu nie ste.
10. Nepotrebujes spat! Po stretnuti s takymto clovekom si nabita energiou, v hlave ti rezonuje, mas ho pred ocami a nevies zatvorit oci a spat. Ja som nespala raz 3 dni. Neslo to a nebola som vobec unavena. Takyto clovek funguje ako nabijac "bateriek". Mas energie na rozdavanie. Neskutocny zazitok.
twinflame
14. okt 2009
Dovolim si doplnit jednu podstatnu vec, to co je popisane vyssie nie je nikdy jednostranne. Obaja vnimaju podobne pocity, prezivaju stretnutie podobne, mozno jeden intenzivnejsie ako ten druhy, no obaja s istotou vedia, ze ten druhy je pre neho iny ako vsetci ostatni partneri, ktorych kedy stretli a mozno stretnu.
Je to vzdy obojstranne.
roselitkaautor
14. okt 2009
Twinflame, presne tak 😉
miskachrumka
14. okt 2009
sem urcite patriiiiim 😉
lucaska
14. okt 2009
roselitka-kraaaasne 😉 😉 😉 😉 😉 😉
marianka79
14. okt 2009
claude ja somtiež opustila istotu,bezpečnost ktorú som mala pre"niečo"čo ani som nevedela či bude fungovat ale...proste verím
diddi
14. okt 2009
laska o sud?
miskachrumka
15. okt 2009
roselitka 😞
roselitkaautor
15. okt 2009
Marianka, to naozaj? A ako, vyšlo to?
linette
15. okt 2009
roselitka to je smutne 😞 .
neviem pochopit, ze ked si k nemu citila lasku, preco si sa vydala za ineho, ked k nemu si to necitila. ja by som sa nevedela vydat za muza, ku ktoremu lasku necitim, radsej by som bola sama.. (hovori sa, ze prava laska spolu prekona vsetko, vsetky prekazky)

opisem vam ja co citim k mojmu (neviem ci je to osudova laska) skusim to skratit.
na prvy pohlad ma nieco k nemu lakalo, pritahovalo, ked mi dal prvykrat bozk nebol taky jemny a bojacny, ale taky silny a vasnivy (akoby to nebol prvy bozk s nim), ja som citila chvenie vsade kde sa len dalo, velmi sme si pozerali do oci, ja som citila velke stastie. chcela som aby sa noc neskoncila, som citila strach ked vyliezalo slnko, pretoze som vedela, ze treba ist domov a ktovie ci ho este uvidim. na dalsi den mi pisal sms a ja som bola taka stastna x-) tak sme sa stretli a ja som zasa citila ten pocit, ktory citim stale ked som s nim x-) niekedy som si myslela, ze to je len letna laska, ktora skonci a bolo mi smutne. a tu je, neskoncila 🙂 na zaciatku boli chvilky ked priatela lakali kamarati (pod na pivo, nemusis ist za nou, ..) a ja som si myslela, ze ma nelubi. som rozmyslala ci je to laska alebo nie, ze takyto vztah nechcem ked nejavy o mna zaujem a pritom vsetkom som ho tak velmi lubila, ze som ho nedokazala opustit (akoby som vedela, ze to je nespravne, musim vydrzat a casom sa to uvidi, mala som pocit, ze ho poznam uz dlho), samozrejme vysla pravda najavo, ze on chcel ist zamnou, ale kamarati ho ovplyvnovali (veru kamarati a partia) som bola k nemu vzdy uprimna a prosila som ho, aby bol aj on ku mne. rozpravala som mu o vselicom - mala som aj mam k nemu velku doveru. citim, ze to neprezradi dalej, mozem sa mu vyrozpravat kedy chcem, ked mam problemi tak suciti somnou a robi ma veselou, vzdy mi zdvihne naladu.. viem, zeby mi neublizil, vela sa s nim nasmejem, je mi s nim naozaj ako v rozpravke kde je svet ruzovy. ked som s nim nevsimam si okolie, vsetko sa mi toci len okolo neho, aj do studne by som skocila, aj by som pre neho zomrela. som schopna vsetko spravit pre neho, ked je smutny on, mne to trha srdce. neviem ako dlho by som bez neho vydrzala, nebyt s nim to je pre mna dozivotny zial a ista smrt.
citim sa pri nom tak bezpecne. v mysli som si predstavovala inych chlapcov, vsak som este mlada, preco nevyuzit sancu, neuzivat si mladost a nedalo sa to. neviem sa sustredit na inych chlapcov, necitim potrebu to skusat ani ma iny chlapec nelaka. len tento, s nim sa citim naozaj vynimocne, neopisatelne a to co k nemu citim by som nazvala viac ako laskou.
samozrejme moja ruzova rozpravka zmenila farbu, lebo dosli problemi, ja som mala koly tomu velmi zle obdobie a on to vsetko somnou presiel, nevzdaval sa, bol pri mne, dodaval mi energiu, stal pri mne a bojoval somnou. teraz bojujem ja sama so sebou a s problemami a modlim sa aby to skoncilo vsetko dobre. velakrat sa pytam preco sa nam to deje? ved sa lubime. mozno je to len skuska, ktoru musime prejst, zvladnut ju, prekonat, hoci je to velmi tazke. kebyze sa on rozhodne, ze ma neche, v poriadku nech si ide za stastim, ale ja by som uz ineho nevedela lubit. ja viem naisto, ze s nim chcem byt nonstop, v kuse, cely zivot a nechem prist o neho.
mozno teraz vyzeram naivne, ale ja to tak citim.
roselitkaautor
15. okt 2009
Lin, láska má veľa podôb. A takáto ako s ním, prichádza len raz za život. Milujem manžela, ale nie tak ako Jeho. Je to iné.
linette
15. okt 2009
rose viem, ze ma laska vela podob, vsak inak lubime rodicov, kamaratov, priatelov, manzelov, deti, ..
to je pre mna take zaujimave, ze milujes svojho muza ale osudovku si milovala viacej a predsa si sa vydala za muza, ktoreho milujes ale menej ako jeho. ja som to zrejme nezazila a preto tak hovorim vlastne pisem. som opisala vyssie svoje pocity co citim k svojmu priatelovi a nemam sajnu ci je to osudova laska alebo nie, viem len tolko, ze ho velmi lubim.
potvorka88
15. okt 2009
Ja som si tú svoju osudovú vzala. Hneď ako som ho zbadala, ten prvý pohľad do očí bolo to jasné. Hneď som vedela, že je to ON. Ten, ktorého si vezmem raz za manžela a budeme mať spolu rodinu. Veľmi sa ľúbime. Keď ma prvý krát pobozkal, ako keby mnou elektrina prešla. Bolo to ako keby povedal - konečne sme spolu. Vzali sme sa po veľmi krátkej dobe a sme šťastní. Samozrejme, že máme aj nezhody, ale vieme ich riešiť. Vždy si všetko vydiskutujeme.

Roselitka je to veľké riziko nechať to čo máš a ísť do neistoty. Po prvé ublížili by ste nevinným ľuďom a po druhé riskujete, že prídete o všetko. Nemyslím tým majetky a tak, ale tú lásku, určitú istotu a pocit rodiny. Viem, že keď srdce niekam ťahá, tak rozum veľmi nefunguje, ale treba ho zapojiť. Nejde tu iba o vás dvoch ale aj o vaše deti a partnerov. Držím ti palčeky nech sa s tým nejako vysporiadaš a urobíš najsprávnejšie ako sa len dá.
miskachrumka
15. okt 2009
potvorka to si natom ako ja ja som si tiez tu moju osudovu lasku zobrala 😉
roselitkaautor
15. okt 2009
Ste šťastné ženy, viete to?
laska2208
15. okt 2009
Ahojte!Mozno to co napisem ja, nie je presne ta osudova laska, ako ju spomina roselitka, pretoze sa mi nepodlamuju kolena, nie vzdy uhadneme to, na co ten druhy mysli, preto sa snazime cim viac rozpravat a byt spolu. Ale nieco z tej osudovej to ma, pretoze my sme sa spoznali ako 18-nast rocni, bola to laska, ale z urcitych dovodov skoncila. Stretli sme sa po 20-tich rokoch, medzitym sme si zalozili rodiny, rozviedli sa a zrazu pri tom stretnuti sme prisli na to, ze sme raz za cas mysleli jeden na druheho v tom zmysle, ze ako sa ten druhy ma, co robi, ci sa mu dari. Presli uz 4 roky a my sme spolu a snazime sa sprijemnit jeden druhemu kazdy den a byt si oporou. Takze asi to bol nas osud, znovu sa stretnut 🙂.
roselitkaautor
15. okt 2009
Toto som potrebovala počuť! Ďakujem Laska!!! Zamrazilo ma, ako som to čítala..
V toto dúfam a takéto príbehy ma posilnia. Že raz budeme spolu aj bez toho, aby sme ublížili niekomu ďalšiemu... Prajem Vám to a som rada za Vás. 😉
luise
16. okt 2009
Roselitka, prečítala som to celé a môj názor je, že čo má prísť, tak príde...! 🙂 Len neviem pochopiť, ako si ho mohla nechať odísť??? 😞
roselitkaautor
16. okt 2009
Rozmýšlala som nad tým. Asi je to tým, že človek do určitého veku všetko berie tak, ako keby bolo samozrejmosťou, že po dnešku príde zajtra. Mladý človek do určitého veku nedbá ani na svoje zdravie, ide s mokrou hlavou von, slní sa cez obed na slnku, spáli sa, fajčí, pije, stravuje sa nezdravo. A potom príde určitý zlom, kedy si uvedomí, že nič nie je samozrejmosťou a nie všetko dostane na podnose bez vlastného pričinenia. Takisto som to aj ja vtedy vnímala tak, že nevadí, ja som ako robot, všetko prekonám, aj toto mi prejde a času dosť na to, aby som sa raz znovu zaľúbila a stretla niekoho podobného. Veď čo, keď sa mi to stalo raz, stane sa mi to aj druhýkrát, nie? Netušila som, že je obrovským šťastím, keď ma to vôbec raz stretlo. A že druhýkrát to už nikdy nepríde.
luise
16. okt 2009
No medzi podobnosťou a ,,originálom" je obrovská diera, ktorú máločo zaplní. A ináč aj rozbehnutý vlak možno dobehnúť, otázkou však je, či to stojí za to a či sa dakde nevykoľají... 😕
Prajem všetko dobré. 🙂

Začni písať odpoveď...

Odošli