Videli ste dokument - Nemý výkrik?
Ahojte, videli ste film, ci skor dokument? Co si o tom myslite? Nechcem vyzniet ako puritanka, ale povinne by som to dala pozriet mamickam zvazujucim potrat.
@katja78 preco prislo v Polsku k zruseniu tohot zakona? Lebo Polsko je silne katolicke a Polky, ktore chcu ist na potrat idu, napriklad do severneho Irska 😉
Vies zakaz potratov ide ruka v ruke so socialnym zabezpecenim a socialnym zakonom, jednoducho sa to neda oddelit. Lebo zena ak si dieta dovolit nemoze (bez ohladu ci slo o jej nezodpovednost alebo zlyhanie antiky) a nas socialny system jej to nijako neulahci, skor naopak, rozhodne sa pre interupciu bez ohladu na to ci je zakazana alebo nie. A vobec nemusi porusit zakon, lebo pojde na nu napriklad do Ciech. A ceny tam nie su o nic vyssie ako u nas, naopak, napriklad ivf ta tam vyjde ovela lacnejsie ako na SK 😉 Hold v tomto nemozeme spravit iba A ale potrebuje sa to dotiahnut aj do bodu B 😉
@cecil36 - veď na A môže veľmi rýchlo nadviazať aj B...
Neviem, či sa to dá porovnávať, ale Slovensko a Poľsko sú čo do "katolicizmu" rovnocenné, Poliaci majú naviac v tom, že majú silnejšie národné povedomie, bohatšiu históriu. Takže tam asi nebude príčina toho, že zrušenie zákona o potratoch prišlo v Poľsku tak skoro po nežnej. A sociálny systém nemajú zrejme tiež o nič vymakanejší ako my...
Mňa ako občana tejto krajiny zaujíma predovšetkým, aké zákony platia tu. Ak ich niekto chce obísť, s tým ja nič nespravím...jedine dúfať, ako písala Majka, že Európa sa v názore na právo na ochranu života od počatia zjednotí a v EÚ nebude možnosť využívať potratovú turistiku, iba ak ilegálnu. Ale tak je to vo všetkom, čo je zakázané.
@horana nepoužívaj moje úryvky proti mne, keď si nepochopila, čo som tým myslela!!!!
- suseda bola 6mesiaci tehotenstva. Lekár jej povedal, že dieťa má otvorený hrudník, nevyvinuté pľúca, všetky vnútornosti má mimo tela!!! - toto je diagnóza, názov neviem, no potvrdili jej to na niekoľkých vyšetreniach, plodovej vody a pod... - dieťa by síce donosila, no po narodení by sa nemalo ako nadýchnuť!!! - vnútornosti by sa síce dali nejako chirurgicky poriešiť, no ak dieťa raz nemá pľúca, tak toto je určite fakt, pre ktorý by som aj ja išla na ten potrat.... povedz mi ako tomu dieťatku pomôžeš?? nemáš šancu!
- z pitvy jej povedali, že to nebolo dedičné, len lekár to identifikoval proste neskoro
- beriem, že sú situácie, kedy sa narodia zdravé deti, no ak je tá diagnóza tak vážna, že bábo sa NEDOŽIJE ani pár hodín, tak aký má dôvod priniesť ho na svet? Aby som sa pozerala ako mi niekoľko hodín, či dní umiera pred očami??????
Ak by sa mojím deťom (narodili sa zdravé) nedaj Boh niečo stalo a skončili by napr. na vozíku a pod. je to ťažké, no dá sa s tým žiť! Ak je dieťa plne ležiace, kŕmiš ho hadičkami, je 24h denne pripojené na stroje a nevníma ťa a ty máš možnosť tomu zabrániť, prečo by som mala dovoliť, aby moje dieťa tak strašne trpelo? Ako som písala, postarala by som sa, no ani ja tu nebudem večne a v dnešnej dobe sa nedá veriť nikomu!!!!
Kto by sa po mojej smrti staral o moje dieťa? No povedz mi kto????
V ústave? Kde si ho takmer nikto nebude všímať?? Aby malo preležaniny a napr. nejaká nervná sestrička by ho mohla aj týrať? Áno! Aj takéto prípady už boli... štát sa nepostará tak ako matka a celý zbytok života sa báť, čo bude s tým dieťaťom? Hluché, slepé, aj na vozíčku a pod toto sú síce znevýhodnené deti, no majú šancu aspoň na aký-taký samostatný a plnohodnotný život !
@cecil36 tak proste nedovolím, aby to do mňa púšťal a hotovo... to, že má niekto antikoncepciu ešte neznamená hurá, ideme na plno, veď keď viem, že dnes nič nie je na 100% tak si dám pozor aj tak nie?
@lilyen2011 - Tvoje slová vyznievajú úplne logicky, ale tu je jeden príbeh, kedy som aj ja nasucho prehĺtala, link tu už raz bol:
http://www.anjeliky.sk/elisabeth_.htm
A kto by sa postaral o Tvoje dieťa? Veď takáto otázka sa objaví v nevedomí každej mamy, aspoň raz za čas...nikto nevieme, kedy nás Boh povolá. Napíšem zas o svojej vzdialenej rodine...staručkí rodičia sa už pominuli, a o ich syna, ktorému pri pôrode praskla vnútrolebečná tepna, sa stará ich nevesta, ktorá mala sama so sebou v minulosti problémy, manžel jej náhle umrel, ale stará sa o neho príkladne......tu nám nik nedá záruku, kto sa o koho postará, kto koho doopatruje, ani keby sme sa všetci narodili zdraví a šťastní...
@katja78 viem, že ak by sa nikto z rodiny nepostaral o moje deti, tak by išli do detského domova, no jedného dňa by mali tých 18rokov a mohli by byť samostatné, takže v podstate mám aj strach, no na druhej strane som aj kľudná ak chápeš... V tomto je ten zásadný rozdiel, že zdravé dieťa aj keď by sa mne niečo stalo a nemalo by moju podporu, či starostlivosť má šancu na samostatný život.
"Moralne je to, co tvori buducnost": podla tohto kriteria moze byt aj moralka "nemoralna", na ceste k ludskosti moze posluzit aj to, co je neludske. V podstate tato logika nie je odlisna od tej, ktora hovori, ze kvoli "skutocne spickovym vedeckym vysledkom" mozu byt niekedy obetovane aj ludske embrya. Nie je to odlisny pojem slobody ako ten, ktory nas poucuje o tom, ze k slobode zeny musi patrit aj pravo na odstranenie dietata, ktore stoji v ceste jej sebauskutocneniu. A tak dnes terorizmus s rovnakou silou napreduje na o cosi vznesenejsich bojiskachs plnym pozehnanim vedy a racionalistickeho ducha."
(Joseph Ratzinger, Zasiahnuti neviditelnym)
@lilyen2011 ahoj suoper pises
bola som vcera s detmi na plavanie...bol tam rodinka v bazene..ked vychadzala matka von tak som si vsimla ze asi osemrocneho chalana drzi na rukach z laskou k nemu prisiel brat asi mladsi pohladkal ho po hlave a podal mamke kapesnik na utretie slin..otec synov podal rucnik..a mne padla sanka..
ta rodina neposobila nestastne nehambili si boli v absolutnom tichu..potom zena zobrala toho chlapca ktoremu volne viseli nohy aj rukya polozila si ho do naruce z laskou sa na neho divala a spievala mu piesne..
nemohla som odtrhnut oci..lebo ho mala v naruci ako socha od michalangela..PIETA..a ona bola stastna..
@alerka - aha, chápem...
http://www.prave-spektrum.sk/article.php?525&ez...
pred hodinou som dopozerala tento dokument ☹ a lutujem toho,je mi na depku 😖 .skoda ze nie vsetky zeny ktore sli na potrat vedeli to co my urcite bu sa inak rozhodli. 😒
@lilyen2011
Ziadne tvoje vyroky nepouzivam proti tebe. To co ako vobec znamena "proti tebe"? Este som schvalne napisala na zaciatok svojho prispevku ze si poziciam tvoj vyrok na ilustraciu urcitych typov reakcii a od neho sa len odpichnem, a ze teda nereagujem vobec na teba. Citala si ma vobec? Lebo akoby si reagovala na nieco uplne nez teraz nasledne citam a potom ze ja som teba nepochopila? Ved som nastolila dilemu na uplne inej baze, ale nevadi. Chapem citlivost temy ktoru mozu brat mnohi osobnejsie.
Ale dietatko ktoremu sa nevyvinuli pluca a nebude sa moct nadychnut po porode, ale v brusku sa inak normalne vyvija (netrpi) je typicky priklad kedy by som potrat neschvalovala. Su to nove veci, nove vyskumy, chapem ze sa o nich este tolko na sirokej verejnosti nevie. Ale je isty predpoklad ze dieta v brusku vnima uplne inak plynutie casu a ze 9 mesiacov je pren a jeho vedomie/vyvoj ako 90 rokov potom mimo tela matky. Je to akoby zivot naviac. Sice o nom vieme este len velmi malo, ale vieme uz ze ma naviac pocity, culy dusevny zivot a veda naznacuje ze aj premysla! A teda ked aj viem ze po narodeni zomrie, vziat mu tento zivot len kvoli svojej sebeckosti, len aby som ja uz rychlo rychlo mohla skusat ine, nove, s lepsou perspektivou mi prijde skutocne len sebecke. Ale kazdeho svedomia volba to je.
@horana napísala si to pekne, fakt aj človeka chytí za srdce ak sa na to pozrie z tvojho pohľadu, no opýtam sa ťa len jednu otázku:
Ak by si mala na výber, ty alebo dieťa koho si vyberieš? Hm? Je veľmi veľa situácií, kedy dieťa (tehotenstvo) môže ohroziť matku na živote, len preto, lebo sa bábo nevyvíja tak ako by malo - aj pri konkrétne tomto bábätku (teraz mám info z druhej ruky, lebo tehotná bola kamoška a nie ja) - vraj mala strašné zdravotné problémy - krvácala z konečníka, čo si dobre pamätám, bolesti a tuším jej hrozila otrava krvi (toto neviem na 100% a ani príčinu prečo)
Možno budem teraz naozaj sebec a uznávam akýkoľvek iný názor, no ak sa na to pozerám triezvym rozumom a stojím pred takouto situáciou, tak východisko nevidím. Ja osobne mám 2malé deti, malá nemá ešte ani rok, som po potrate (spontánnom, proste som začala krvácať a dôvod nepoznám, bábo som stratila), no už som bola v takej situácií, kedy mi doktor povedal. Krvácate, mali by ste ísť ležať aspoň na 3-4týždne. Predstav si, že som si toto nemohla dovoliť. Nie finančne, alebo "nechce sa mi, nenávidím nemocnice" a pod, ale mne nemal byť kto s deťmi. Ten 1deň, alebo 5-6dní to si človek nájde aj susedov, rodinu, kamarátku to sa ešte dá, no ak by som mala ísť na rizikové, alebo mám v brušku tak choré bábo, že musím byť pod dohľadom do pôrodu niekoľko týždňov, či mesiacov, tak jednoducho nemôžem, lebo mám na svete už 2deti a tie sú na mňa odkázané. Nemôžem ich zavesiť na klinec a ahoj, dovi, tu ma čakaj...Priateľ je mimo mesta, odchádza z krajiny za robotou, ja som doma sama... navyše malú kojím, pre ňu je to tiež citovo náročné...
- neviem ako si na tom ty, možno ak by som dlho nevedela otehotnieť, čakala by som vytúžené prvé dieťa a dozvedela by som sa, že po pôrode neprežije chcela by som ho donosiť a "užiť" si ho aspoň v brušku, no psychicky je to pre ženu (podľa mňa) oveľa horšie keď 9mesiacov nosí bábo o ktorom vie, že zomrie. Ostatné mamičky kupujú výbavičku, všetko a ja nemám doma nič, lebo viem, že prídem bez bábätka... niekoľko mesiacov si necháš bábo kopkať? Cítiť ho vo dne v noci, ak vieš, že nebudete spolu? Áno, predĺžiš mu život, ale nedávaš mu žiadnu šancu, lebo ju nemá!
- nech hodí kameňom tá žena, ktorá dobrovoľne prinesie na svet (s plným vedomím) tak vážne choré dieťa, o ktorom vie, že bude žiť len pár minút, alebo bude 24hodín denne odkázané na stroje - bez vnímania, bez reflexov (dýchanie, kŕmenie, ja neviem ešte čo všetko možné)
Ja osobne by som sa nemohla a nechcela vedome dostať do takejto situácie - je to iné, ak sa mi narodí takéto dieťa a ako matka sa o neho starám, lebo je to moje dieťa a budem sa snažiť pre neho urobiť maximum (či by som to psychicky a fyzicky zvládla neviem povedať, možno by som musela byť silná a premôcť sa, nájsť v sebe všetku vnútornú silu, možno by som sa zosypala a nezvládla by som to - naozaj toto povedať neviem) - ale to asi nikto z nás...
sú ľudia, ktorí sú silne veriaci, niekto povie - toto je len skúška od Boha, alebo asi som sa niečím previnila a toto je môj trest - názory sú rôzne.
- genetika, správanie v tehotenstve, prostredie - toto všetko dokopy + náhoda? nikto nevie
- kamarátka viedla zdravý život, nefajčila, nepila - počas celej tehu brala vitamíny pre tehotné, pila len bio a mami drinky a podobné veci - zdravý životný štýl - narodil sa jej chorý syn (srdiečko) už asi 3-3,5roka má ten malý a čakajú na operáciu, aby vôbec žil. Nemôže plakať, lebo omodrie (nevládze dýchať, srdce nepumpuje krv dostatočne rýchlo) - takmer nespí, stále musí v noci počúvať, či jej malý dýcha (občas prestane na pár sekúnd)
- poznám aj babu, čo počas tehu fajčila, pila, do 9mesiaca si chodila po koncertoch a bolo jej všetko jedno a má úplne zdravé ukážkové dieťa... nevysvetlíš, proste je to tak
čo som tým chcela povedať... môžeme sa snažiť, dávať si pozor, proste nič sa nedá na 100% ovplyvniť ani predvídať, no ak mám raz všetky vyšetrenia a viem, že môžem niečo v živote ovplyvniť, určite nedovolím, aby som na svet priniesla postihnuté dieťa - ja nemám nikoho, kto by sa o neho po mojej smrti staral aj keď som podľa niekoho sebec... ak som raz postavená pred hotovú vec (úraz, alebo po pôrode sa vyskytnú nejaké ja neviem ochorenia, či pri pôrode sa niečo stane ako sa stať nemá) - som dospelá a musím sa vzchopiť, no dobrovoľne určite nie nehnevajte sa...
@lilyen2011 veľmi pekný a úprimný príspevok.
@minewka Ďakujem aj keď toto nie sú preteky o lepšej slohovej práci. Takto to vidím ja, nikomu nejdem robiť prednášky ani vnucovať svoj názor. Nikto nevie, čo ho čaká a každá z nás chce krásne zdravé detičky. Nikomu nič zlého neželám, len všetko dobré. 😉
@lilyen2011 napísala si to pekne, úprimne, tak, ako ty vnímaš (vnímala by si), rôzne situácie, ktoré by život mohol priniesť. Krásne by bolo, ak by sa žiadna matka (rodičia) nemuseli takto rozhodovať. Škoda, že život nie je vždy krásny.
@minewka mohol by byť, vôbec by som sa nenahnevala 😉
@lilyen2011 - aj mne sa páči Tvoj príspevok 🙂 len 2 Tvoje vety vnímam inak:
..."je veľmi veľa situácií, kedy dieťa (tehotenstvo) môže ohroziť matku na živote, len preto, lebo sa bábo nevyvíja tak ako by malo"...myslím, že ich pomerne ku všetkým tehotenstvám nie je až tak "veľmi veľa"
..." Áno, predĺžiš mu život, ale nedávaš mu žiadnu šancu, lebo ju nemá!" ...nie, šancu mu niekedy matka ani nikto dať nemôže, ale môže mu dať LÁSKU a nie smrť😔 ...skús si prečítať príbeh, čo som sem dala 10.júna o 21:17, mamina malej Elizabeth to nemala ľahké, zvolila si tú ťažšiu cestu, no nakniec našla zmierenie a teší sa z krátkeho života svojej dcéry. Ak by šla na UUT, asi ťažko by si to nevyčítala.
@lilyen2011 absolutny suhlas so vsetkym co si napisala. Rovnako to vnimam aj ja. 😉
Aj toto je odvratena strana zleho zakonodarstva...: "Čínske úrady prinútili ženu k potratu v siedmom mesiaci tehotenstva"
@lilyen2011 toto je tema ku ktorej mi neda nereagiovat..
som matka troch deti.bohuzial jedno je v nebicku,a milujem svoju dceru nadovsetko...som matka ktora stala pred rozhodnutim nechat si v brusko mozno aj chore dietatko...zaruku ti nikto nikdy neda!nakolko som porodila prvu dceru bez toho aby sme vedeli ze je smrtelne chora zabilo to kus mojho srdca...velmi skoro na to prisli otazky ci by som si ju nechala ak by som vedela ze je chora...najprv som si myslela ze asi nie...no vsak postupom casu som si uvedomila ze ludia sa ma pytaju na cloviecika ktoreho som milovala a milujem ,na cloviecika ktoreho vonu som mala moznost ovonat,tvaricku ktoru som mohla pohladit a za tieto moznosti som nesmierne vdacna a nikdy nezabudnem na to co som prezila s nou a vdaka nej...v dalsom tehotenstve prisli otazky genetikov,ci by som si dieta nechala ak bude chore..?
ja neviem mile mamicky ,ale mne sa nezda ze tu mam nad cim rozmyslat ☹ to ako keby sa ma niekto opytal ci chcem deti..?neviem ci to budem vediet presne vysvetlit ale skusim...
predstavte si detiktore mate v naruci...predstavte si ze by s avas niekto opytal ci ich naozaj chcete???co vas napadne ako prve?ci je ten clovek azda normalny..? drzala som svoju dceru v naruci,a zrazu jej niet a ak by som vedela ze je chora aj tak by som ju chcela porodit a drzat v naruci,ja nevidim v nej rozdiel vtedy ani po tom...no a takto nejak to citia mamicky ktore chcu vynosit svoje chore dieta...tu nejde o to ako s aciti mamicka tu nejde o to ako to vnimame my,ale ako to dieta moze zit...deti citia najme lasku a porozumenie az potom bolest a beznadej...ako sa staviame k zivotnym situaciam my tak ich budu vnimat aj oni...ak matka ktora ma postihnute dieta cele noci preplace ,aj dieta je presvedcene ze je mrzak a k nicomu dobre...ale ak matka ktora bojuje a usmieva sa aj jej dieta je usmiate a samo zeba vidi ako zdrave ...rovnako je to ako so zdravimi detmi...
tie deticky si zasluzia dostojne narodenie a dostojnu smrt,ako som to tu naoisala uz niekolko krat...
@lilyen2011 jedine v com musim suhlasit je ze naozaj sa neda deti zavesit niekde a ani nikomu dat na dllllhu dobu koli hospitalizaciii...tu v UK sa to tak ani nikdy neriesi,malo kedy som s astretla s tym ze zena bola hospitalizovana to uz muselo ist veru o vazny dovod ak bola...takze chapem tvoje rozhodnutie ostat doma a riskovat...ale myslim ze to je rozdiel oproti UPT a rozhodnutiu riskovat takto...a ak sa nenahnevas ja som tak uplne nepochopila zaver tvojho prispevku 😒
ak som raz postavená pred hotovú vec (úraz, alebo po pôrode sa vyskytnú nejaké ja neviem ochorenia, či pri pôrode sa niečo stane ako sa stať nemá) - som dospelá a musím sa vzchopiť, no dobrovoľne určite nie nehnevajte sa...
co nie dobrovolne?co sa moze stat a nema sa stat?
z mojho pohladu je porod jedna velka neznama a vzdy sa moze stat nieco co sa stat nema...
PS:pri dalsich dvoch detoch sa ma pytali co ak je chore?nechas si ho?a co to su za otazky?nikto nikdy nezaruci ze dieta ktore cakame bude zdrave...mozu byt hocijake vedecke a lekarkse cesticky ako to zistit no odpoved nam vzdy da az samotny porod...preto sa sama seba pytam co su toto za otazky?
tazko sa mi vyjadruje pismenkami pretoze zoci voci je jednoduchsie vyjadrit to ze vsetky moje deti su rovnake ...
dava to nejaky zmysel co pisem?
@liave ja som podstupovala geneticke testy na werding hoffamnov syndrom kedze ho mame v rodine a mohla byt sanca, ze by sa mohol vyskytnut aj u nas s mm. Deticky s tymto ochorenim sa zriedkakedy doziju dvoch rokov a slovo zivot je v tomto pripade dost prehnane slovo, kedze deticky nie su schopne zit mimo nemecnice a pristrojov, liecba neexistuje. Dietatko sa nehybe, nepapa, nemoze sa poskribat ked ju nieco svrbi nerozprava a od narodenia v podstate zomiera, lebo jej pomaly zlyhavaju organy. Kedze sme mali v rodine takto chore babo, viem, co to pre celu rodinu obnasalo, co prezivala mamina ked nemohla svojmu dietatu pomoct. Ked jej ho lekari x krat ozivili modlila sa, aby to bolo posledny krat a u uz nezachranovali lebo sa nemohla pozerat na utrpenie svojho vtedy jedineho dietata. Pravdupovediac, zamyslala som sa, ze co ak by sa to aj u nas potvrdilo ci by som sla na potrat. A vies k akemu zaveru som prisla? Ze ano, sla by som na potrat. Nie kvoli sebe, aby som bola na tom psychicky lepsie alebo co, ale preto, aby toto dieta nemuselo tolko trpiet, prezit si to, co prezivala moja neter. Lebo paradoxne tieto deti sa dozivaju max dva roky (zvycajne vsak menej), ale neter zila vdaka udrziavaniu na pristrojoch a lekaroch, ktori ju vzdy "zachranili" este dalsie dva roky. K comu toto bolo dobre? Pomohlo to dietatu, matke? Nie. Boli to sialene 4 roky bolesti, fyzickej aj psychickej. Nech to znie akokolvek kruto a neviem ako, ale mamine sa odchodom dietatka ulavilo, pretoze vedela, ze jej milovane dieta uz nemusi trpiet. Toto asi pochopi len clovek, ktori nieco podobne zazil. Takze k teme: Mna by od UPT v taktomto pripade neodradil ani dokument "Nemy vykrik", pokial viem, ze moje dieta nema sancu na prezitie. To ak sa nieco stane pocas zivota dietata uz spominane urazy ci komplikacue pri porode a podobne je naozaj ina tema a nesuvisi s potratom, lebo ked viem, ze sa mi narodi zdrave dieta, neuvazujem na UPT. Takisto hovorit o tom ci by som dala prec jedno zo svojich deti. Nie nedala, ani ak by mali nejaky zdr. problem zisteny po narodeni (zväcsa su to problemy s ktorymi sa da zit aj ked nie plnohodnotne). Situaciu radikalne meni fakt, ze viem, ze som tehu s dietatom, ktore nemoze prezit.....
@horana - hm, ak je to pre mnohé, ktoré UUT naozaj podstúpia, tak ťažké, sa rozhodnúť, o čo ťažšie by to bolo, keby rodič mal žiť s vedomím, že zbavil života svoje narodené, zrejme vytúžené, i keď choré dieťa. A ako by sa dalo spoľahlivo stanoviť, že dieťa trpí? Dieťa aké popisuješ, predsa nevie prejaviť vôľu v tom, či chce alebo nechce žiť. A to je pointa, kvôli ktorej sa takéto snahy zastavili aj v Holandsku, kde už je eutanázia dospelých (krutou) realitou.
Rodičia (rodina) trpia, psychicky určite, kým sa im nepodarí toto postihnutie prijať a naučiť sa s ním žiť, a aj keď to zmierenie nájdu, stopy tohto utrpenia nevymiznú nikdy.
My máme v rodine tiež postihnutie (nie presne také, aké popisuješ), ktoré sa udialo v 1.roku života a vtedy tomu bábätku nedávali šancu na prežitie. Dnes má po 30-ke, je šťastný a veselý tam, kde ho vedeli a chceli prijať, kde sa o jeho život bili a podriadili mu tie svoje 🙂