Vnútorná spokojnosť/nespokojnosť a boj so stereotypom
Ahojte dievcata, ked tak citam vase prispevky castokrat si hovorim, keby som ja mala taku vnutornu spokojnost ako mate vy. Mna az tak nenadchyna nakupovanie a kupovanie vybavicky, ale kazda sme ina a ja by som bola rada keby som mala viac takych dni kedy som vnutorne spokojna. Mam 20 mesacnu dcerku akurat v obdobi strasneho vzdoru, dnesna hudobna s nou bol uplny des, vcerajsi vylet do ZOO sme museli ukoncit, lebo sme s nou dvaja nevladali. Nastastie mam jednu kamosku s rovnako starou dcerkou s ktorou sa stretavame, ale mna ten HROZNY STEREOTYP ubija, ako to vy riesite? Nastastie som od minuleho mesiaca zacala robit na projektoch 2 dni v tyzdni, inak dovtedy ma islo zo stereotypu mrdnut, napriek tomu, ze sme chodili na masaze, hudobnu, plavanie...proste mala som pocit, ze ja totalne vedomostami upadam a najhorsie ze som ani nemala zaujem sa ucit anglictinu co som vzdy robila, takisto som prestala cvicit, nejako som tak zlenivela az sa cudujem. Ako to baby, ze tak vyzerate stastne, mate super muzov, ktori vam to nejako kompenzuju? Kto sa prida do diskusie?
@dadis diky za odpoved - jasne citit z teba ze s tym zivotom spokojna. Ja nehovorim, ze som neni statna, ze mam malu, je to to najkrajsie co ma v zivote stretlo, ale mam pocit, ze som z toho stereotypu unavenejsia ako som byvala kedysi ked som mala x aktivit a presne ako vravis, skor lenosim a kvasim pri pocitaci ci telke. Proste idem spat skoro a vstavam o 7.30h a uz mam pocit, ze som unavena. Proste to, ze rano mam spratat, navarit do obeda, starostlivost okolo malej, potom 2,5h volna kym spi a potom ist von a cakat kym pride muz - to ma unavuje. Tebe co dodava energiu? Keby som mala muza, ktory ma zaujem aspon nieco cez vikend zorganizovat, nech sa tie dni aspon trosku odlisuju....
na mna už tiež niečo podobné dolieha a nepomaha mi ani to, že si v kuse opakujem, že malá je zdravá, že aj my s mužom sa mame fajn, netrpíme nudzou, rozumieme si, ale materská dovolenka nie je to, čo by som ešte chcela niekedy absolvovat. tiež chodíme so Saškou cvičit, plávat, ku kamoške hrat sa, ale ja sa proste necitim nijako naplnená, to že sa o nu starám (myslím, že prikladne 🙂 ) to je všetko len o tom, že viem, že sa to tak má, že to musim, že to pominie, ked pojde do školky
už ani tá kuchyna ma nebaví ako niekedy, možno je to len zimou..
mne dodáva energiu len čas strávený v práci (robím nechty, kozmetiku) to bolo mojím živobytím aj pred materskou, ine robit neviem...
a v poslednej dobe sa aj ja budím unavená, cez den som len ako matoha, bez života prekladame cez den hračky z jednej strany na druhu, okrem ineho Saška mala nejaku virozu, nechce nič papat a mne z toho už prepína 😢
No neverim, ze sa niekto takyto nasiel 🙂 Ja sa fakt tesim ked som s malou, ale musim to mat skombinovane s nejakymi inymi aktivitami. Ja netvrdim, ze na dalsiu matersku nepojdem, ale to budem musiet mat dohodnute projekty aspon 2 dni v tyzdni alebo si viem predstavit aj 2 tyzdne vkuse na nasej chate...to je tiez ine ako stereotyp tu. Vies co mi este prekaza, ze ako manazerku ma vkuse niekto kontaktoval, teraz na materskej sa mi pocet ludi, ktori ma kontaktuju sa vyrazne zredukoval... A viem, ze by som ich musela obvolavat ja, ale to sa mi nechce. A kde robis kozmetiku, mozno by som prisla ako zakaznicka 🙂
Ano dakujeme za tip, len ja neriesim temu Materska je nuda. My robime vela aktivit, stretavame kamosku s dietatom, vieme ako to je v materskom centre, maminy sa navstevujeme... Ale riesime vnutornu spokojnost. Pravdupovediac nemam stale chut riesit temy o detoch a rada by som pohla zavity aj na ine temy. Asi je pravda, ze som si sama vinou a mala by som si organizovat stretnutia s ludmi, ktori sa mozu pobavit so mnou aj o niecom inom... Ale ja len vecer cakam, ze pride muz a akoby sa mi nechcelo nikam ist a nikoho obvolavat ☹ s muzom vela aktivit cez tyzden nemame, asi aj to mi pomaha k stereotypu, ze je to len vecera, telka, kupanie malej... Cim si baby dobijate energiu a to vnutorne stastie? Ked mi napisete, ze pohladom na malu, ze je zdrava, to mi nejako dlho nefunguje
@dmoravska pripominas mi mna samu. "Problemom" je to, ze ocakavame od zivota viac ako bezny denny kolobeh. Su povahy, medzi ktore patrim aj ja - stereotyp ma ubija. U teba to bude podobne.
Mam pocit, ze toto je typicky problem zien, ktore su intelektualne zalozene. A je to aj otazka vnutorneho nastavenia. Zena ktora vidi vo svojom dietati zmysel, naplnenie svojho zivota, zije tym dietatom a seba neriesi. Inej to dieta ako naplnenie nestaci, potrebuje uznanie aj z inych sfer zivota.
my sme sa práve vratili z materskeho centra a nechtiac som sa započuvala do rozhovoru dvoch mamičiek s idealnymi mierami, dlhymi vlasmi, dvomi detmi a bohatými manželmi... ty kokso... to boli ešte len problemy!!! 😝 😝 nie tieto naše! 😲
taká som išla spokojná domov 😀 niekedy stačí aj málo 😝
@luludia tak tak... aj ked nie som mikrobiolog, vedecko-vyskumný pracovník, alebo iný pre ludstvo prospešný človek, mám svoje ambície a nie je to prebalovanie a pranie 😝
@dmoravska no ja nie som uplne spokojna...to podla mna clovek nie je nikdy, len som chcela napisat, ze aj pred "detmi" ma otravoval stereotyp, bola som tiez vecne s niecim nespokojna...teraz sa vela veci zmenilo...s tym co som bola nespokojna, som spokojna a to co ma "sralo", tak po tom tuzim...napr. ked som chodila do prace, mala som uplne nervy, ked mi volal riaditel, este predtym ako zdvihol som si zahresila, lebo som vedela, ze sa nieco "po.ralo" a budem to musiet riesit...co by som teraz dala za taky telefonat 😀 😀 ...dokonca sme isli minuly mesiac na oslavu 50tky mojej krsnej mamy, uplne som sa tesila, ze idem medzi ludi, ze sa mozem pekne obliect..do prace som sa obliekala so zatatymi zubami a tesila som sa na piatok a vikend, ze sa obleciem ako budem chciet... je toho vela..podla mna uplna spokojnost neexistuje, je to to, co nas posuva dalej...uvidis, pojdeme do prace a kolko krat si povieme, ze ako nam bolo na tej materskej dobre.. 😎
@dmoravska Ahoj, ja dieťatko nemám, snažilkujeme už dva a pól roka ale nedarí sa nám, Ty opisuješ skoro celú mňa, tiež som celé dni sama domka, som na UPSV už druhý rok, každý deň ten istý, cez víkend muž so mnou nikam nechce chodiť, ani na návštevy, nič ... vždy ma odbije že je unavený, on chodí do práce ... Doma každý deň navariť, upratať, oprať, povečať prádlo, telka, PC a čo potom? Chcem niečo nové, ale čo??? Neviem, som zo všetkého dosť unavená, z tej nudy, z toho stereotipu, z tej samoty ☹ 😒 😠 😖 😢 🙄 🤐 A čo Ty, ako to Ty prežívaš, vnímaš, ako to všetko čím zachraňuješ???
@stanca22 Stanci normalne neuveris, ale vedela som, ze sa pridas a videla som ako si zaregovala na jednu temu a pisala si kolko sa snazite a ze si na Urade. Tak som cakala ze sa ozves a budeme si pisat. No ja momentalne zacinam pracovat aspon 2 dni v tyzdni na nejakych projektoch pre firmy, malu som zacala davat na 3 dni do detskeho opatrov centra, ved stat nam to cele preplati, presne to vychadza ze preplati 10 dni, takze max 2 dni doplacame. Zacala som pracovat len nedavno, ale zatial to bolo, len ze robota 3 dni a potom 4 dni dcera a medzitym varenie a taky stereotyp. Uz som si vnutorne povedala, ze jeden den v tyzdni si spravim taky pre seba, relax a cvicenie... Ale neviem zozieraju ma vycitky ked si pomyslim, ze davam malu do skolky a ja nejdem do prace.. Ale budem musiet na seba mysliet. Minuly rok som chodila na flowin a keramiku, bavilo ma to, ale mala som to po veceroch a vzdy som tam isla v strese lebo muz prisiel naknap alebo som riadne meskala... Teraz rozmyslam, ze si spravim aspon raz za dva tyzdne taky oddeleny den a pojdeme niekam s kamoskami. Co ty tam nemas ziadne moznosti na relax?
@kalifa28 He he smejem sa, lebo toto sa mi presne stava, ze zapocujem ako baby riesia, ze uz ma doma 5 kocikov a ide si kupovat siesty, ze manzel jej dava na seba a male na ucet len 3000eur a ako ma z toho vyzit a vtedy si vzdy poviem, pane boze ja hadam patrim do nejakeho divneho kmena zien 🙂 ale ja napriklad tie baby ani neodsudzujem, vsetky sme ine, niekedy si dokonca prajem, aby som bola taka jednoduchsia, mozno by som vtedy neriesila vnutornu spokojnost. Poznam baby, ktore su doma uz dlhe roky a dokonca nie na materskej, ale v zivote sa nestazovali a su stastne a to je dobre, chvalia sa na FB ze prezili ten najkrajsi den nakupovanim v obchodnom dome a obedikom a kavickou... Ja nakupovanie robim raz za rok vacsinou v zahranici a vybavim to za 2h. Co sa tyka financii ja som nezavisla, mam svoje nasetrene, zarabam a este podnikam, nevedela by som byt cisto zavisla od niekoho... Mozno je aj toto moj problem, ze stale planujem, riesim buducnost...
@dmoravska Nie, lebo je to tu dedinka ako na konci sveta, do obchodu musíme zájsť autom na nákup do vedľajšej dedinky alebo až do P.B. do Tesca na väčší nákup, čo tým aj viac ušetríme ako každý druhý deň behať na nákup maličky do susednej dedinky 😖 Neni tu nič, sú tu asik 10 domčekov a zopár ľudí, čo tu v nich býva a to skôr starý, je tu jedna mladá rodinka ale Tý väčšinou sú u rodičov ako tu, takže o ničom ... celé dni som tu zavretá v chalupe sama, muž s taťkom prídu z práce až večer a koľko rázy aj na týždňovkách sú, buď by som tu bola sama alebo idem k mame do mesta na bytovku, kde som vyrastala, tu na chalupe musím všetko sama robiť, prať, žehliť, vešať prádlo, kúriť, variť, piecť, upratovať, neni nič v čom by mi mohol niekto pomôcť, preto chcem maličké, že keď vyrastie troška mi i ubehne čas i to bude o niečom inšom ten život, aj mi pomôže, samota pominie ... milujem deti !!! Od narodenia som sa sestre starala o jej deti, sú ako moje, hneď ožijem, keď vidím nejaké dieťatko 😉 Nesťažujem si, možno to len tak vyznieva ale naozaj len vyznieva, len si nemôžem pomôcť, samota ma tu ubíja ... Neni pre nás východisko ... žiaľ, taký život sme si vybrali a musíme ho tak i žiť! Ty bývaš na byte?
@stanca22 stanci, prajem ti krdel deticiek, budes dobra mamina a uplne ozijes pri nich a presne tak samota uz nebude. Hej my byvame v nadstavbe v byte ale mame aj chatu a tam chodievame na predlzene vikendy a ked bude doriesena voda, v lete by sme tam boli aj dlhsie... Na tej chate je fajn a nezaoberam sa rychlym zivotom z BA, ale tiez tak 3 tyzdne su dost. No obdivujem ta, ja by som to asi psychicky nezladla, predsa len potrebujem spolocnost a ked hovoris, ze si niekedy aj tyzden sama. Kludne mi pis aj do internej posty, aspon nam prejde cas 🙂 inak rucne prace ta nebavia? Ja napr ked mam cas vysivam krizikom, a inak skladam puzzle.., ale keby som vedela strikovat alebo hackovat, dali by sa robit krasne veci. Inak teraz si mi pripomenula jednu babu z jednej kreativnej stranky, ktora takto byva kvazi na samote a robi krasne vecicky, ktore cez web predava. Nieco take by ta nebavilo? Pekny den
@dmoravska Díky Ti moc, aj ja Teba obdivujem, že to všetko zvládaš, muža, dieťa, domácnosť, prácu a všetko dokopy ... aspoň na tej chate si trošinka odpočinieš a odreáguješ sa, čo? Tu nie je kde nájsť práca a dochádzať z mesta do dedinky, muž mi to zatrhol, vraj, dosť málo sa teraz vidíme 2 hodky cez večer, nieto ešte potom, keby som chodila na smeny dakde ... Píšem knihy, hrám sa na PC, keď mám času, idem na prechádzky so psami, ocko má dvoch na dvore a ja jedného vnútri, domka 🙂 Akurát mám bohovskú dilemu z mojim telom, tak sa teším na pondelok k dokymu, má teraz dovču, tak to vychádza ho navštíviť až v pondelok, ma tak napadlo, že mne keby sa tu dačo stalo, tak ani nik nevie že čosi sa deje, kľudne by som tu mohla i umrieť, to je hrozné, táto samota ... chcela som niečo na nej vidieť i pozytívneho ale akosik sa mi nedá nájsť nič ... Viem vyšívať aj štrikovať ale samú ma to nebaví ... skôr sa teším, keď mi chlapi nájdu miesto pre mašinu a začnem si šiť obliečky na paplóny a podušky, učila som sa za krajčírku, tak reku, možno raz si tým začnem privyrábať, uvidíme ... 😉
no tak to sa pridam aj ja. Absolutne milujem kazdu sekundu s mojou babikou ale napriek tomu nedokazem relaxovat. Externe studujem na VS, robim preklady z AJ, pracujem na vlastnej web stranke o vzdelavani deticiek a snazim sa otvorit sukromne jaslicky.Stale nieco vymyslam a aj som si hovorila,ze by som chcela zazit tu vnutornu spokojnost a proste relaxovat.
@kalifa28 aj u mna je podobny problem... moje dieta nadovsetko milujem, chcem pre synceka len to najlepsie... 2 roky som ho prakticky vychovavala sama, priatel chodil na tyzdnovky, cez vikendy pomahal rekonstruovat dom mojich rodicov, takze ani vtedy sme z neho nic nemali... dovtedajsiu nespokojnost som pripisovala prostrediu, kde sme zili (u rodicov), moc pomoci s malym sa mi od nich nedostalo, ani na prechadzky si ho nebrali, len raz-zacas, vztah s priatelom ochladol... Na mne bola prevazne kuchyna, domacnost, vychova dietata. Tesila som sa, ked sme sa stahovali, myslela som si, ze moja nespokojnost pominie. Som stastnejsia, ale ten stereotyp nie a nie vymiznut. Prisli dalsie problemy - priatelovi sa prestalo darit v praci. Cakame druhe dieta, takze si matersku zopakujem. :D V poslednom case mi prebehlo hlavou, ci netrpim depresiou. Ale po precitani par prispevkov vidim, ze v tom nie som sama, aspon ste ma trochu ukludnili a nebudem si stanovovat hrozostrasnu diagnozu. 🙂
stereotyp je aj v zivot bez deti, my sme boli bezdetni manzelia 3 roky...tiez som chodila na anglictinu,aj cvicit, je pravda, ze teraz mi to nechyba, vtedy som mala pocit, ze robim nieco pre svoje zdokonalovanie, stale som sa necitila dost dobra, dost pekna, dost uspesna...teraz viem, ze moja anglictina je ok, rozumiem, dohovorim sa, napisem, prelozim, certifikat nepotrebujem, naco by som tam chodila...cvicit teraz nechodim, chodim 1x tyzdenne do plavarne, ale so synom, tam sa skor vyvalujem a kecam s kamaratkou, nez aktivne plavam, ale tazku hlavu si z toho nerobim, pretoze som so sebou spokojnejsia nez predtym, aj ked uricte menej dokonala (t.j. uvedomujem si svoje nedostatky, ale viac si vazim na sebe "dostatky" 🙂) ) Niekedy je moj muz aj super, niekedy ma hneva, niekedy som stastna, niekedy sa hnevam, ale malokedy som skutocne nestastna... Vedomostami pracovnymi upadam, ale stale ma bavi vzdelavat sa: zaujimaju ma temy tykajuce sa deti: ich zdravia, vyvoja...mam nastudovanych vela veci o dojceni, strave, spravnom pohybovom vyvoji, vychove...vzdy sa snazim nacerpat co najviac dostupnych info z aktualne prebiehajucej situacie v mojom/nasom zivote, nemyslim, ze upadam, ubrala som sa trosku inym smerom(pre niekoho divnym 😀), ale viem ze coskoro zaradim vyhybku a opat bude pre mna praca a pracovne zalezitosti dostatocne dolezite...
a inak, ja som sa s mojim sefom dohodla, ze pocas materskej dovolenky si rozsirim vedomosti v jedenej pracovnej oblasti, dostala som garanta na vzdelavanie, spicku v tejto oblasti, s ktorym som sa este aj pred materskou stretla, dohodli sme sa, ze akym sposobom to moje vzdelavanie a konzultacie budu fungovat. Lenze, mne sa uz prve mesiace na materskej z toho stala uplna nocna mora...pozerala do knih, do projektov, ale stale som to nerobila s nasadenim a skutocnym zaujimom, nemalo to ziadny zmysel...povedala som mojmu sefovi, ze to nema pre mna zmysel, pokial v tom "nezijem", pre mna to bolo nieco ako studium na VS.. potrebujem si to spojit s praxou, niekam ist, zazit, rozmyslat nad tym, pozriet do knih, do starsich projektov a vtedy to riesit a nie nad tym rozmyslat s odsavackou v ruke...