Výhody a nevýhody nepoznania dňa smrti
Myslite ze je to dobre ze clovek nevie kedy zomrie ? Ti co si smrt naplanuju predsa vedia den aj cas 🤔
Stručné zhrnutie
- Nevedieť deň a hodinu smrti mnohí vnímali ako pozitívne, pretože údajne motivuje „žiť každý deň naplno“ a zabraňuje dlhodobému očakávaniu.
- Poznanie termínu smrti umožňuje naplánovať poslednú rozlúčku a rozlúčiť sa s príbuznými, čo diskusia uviedla ako hlavnú výhodu.
- Poznanie termínu smrti môže viesť k úzkosti a ťažkej depresii; v diskusii bol uvedený prípad osoby s ALS, ktorej lekár oznámil prognózu 3–5 rokov života.
Najčastejšie otázky
Q: Je lepšie nevedieť, kedy zomriem?
A: Diskusia uviedla oba pohľady: mnohí považujú nevedomosť za oslobodzujúcu a motivujúcu „žiť každý deň naplno“, iní by chceli vedieť termín, aby sa mohli pripraviť a rozlúčiť.
Q: Aké psychologické riziká prináša vedomosť dátumu smrti?
A: V diskusii sa spomenuli strach, úzkosť a ťažká depresia; konkrétny príklad: osobe s ALS oznámili prognózu 3–5 rokov a následne prežívala výrazný smútok a plač.
Q: Môže znalosť dátumu smrti pomôcť rodine a blízkym?
A: Áno; vedomosť termínu umožňuje naplánovať poslednú rozlúčku a dať príbuzným čas na rozlúčenie, čo viacerí diskutujúci považovali za dôležitú výhodu.
Q: Ako by vedomosť termínu smrti ovplyvnila dieťa?
A: Diskusia uviedla, že oznámenie termínu napríklad 10‑ročnému dieťaťu by bolo kruté a mohlo by vážne poškodiť jeho psychiku.
Q: Je náhla smrť lepšia než dlhé ochorenie?
A: V diskusii sa uviedlo, že náhla smrť (napr. infarkt alebo nehoda) býva pre zomierajúceho menej bolestivá, ale odoberá blízkym možnosť rozlúčiť sa; pri rakovine je naopak čas na zmierenie a rozlúčku.
Q: Aké kultúrne alebo náboženské praktiky pripomínajú smrť?
A: V diskusii boli spomenuté popelcová streda a dušičky ako kresťanské príležitosti na uvažovanie o smrti, a historický zvyk niektorých mníšskych rád mať lebku pri stole.
Závery z diskusie
Zhoda
- Smrť je neoddeliteľná istota života.
- Vedomosť termínu umožňuje naplánovať rozlúčku a rozlúčiť sa s blízkymi.
- Poznanie termínu môže viesť k úzkosti a ťažkej depresii.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že nevedieť je oslobodzujúce a motivuje žiť naplno; iní tvrdia, že vedieť termín umožní dôležité rozlúčenie a praktické plánovanie.
- Niektorí preferujú náhlu smrť ako menej utrpenia; iní oceňujú čas na zmierenie pri dlhom ochorení, napr. pri rakovine.
Otvorené otázky
- Ako by znalosť dátumu smrti ovplyvnila psychiku detí?
- Ako pristupovať k oznamovaniu prognóz pacientom a ich rodinám, aby sa minimalizovalo psychické poškodenie?
- Ktorý spôsob umierania (náhly vs. pomalý) prináša väčší úžitok pre zomierajúceho a pre pozostalých?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
ALS, infarkt, rakovina, samovražda, popelcová streda, dušičky, rozlúčka
Miesta a osoby
Perrault, Dobšinský, Grimmovci, Pán Boh, Kristus Pán, sv. Peter
Určite je dobré, že to takto je. Lebo má motiváciu prežiť každý deň naplno. Nikdy totiž nevie kedy bude ten posledný.
Ak by človek poznal deň, keď umrie, nerobil by nič iné, len desiatky rokov premýšľal nad tým, koľko málo času mu už ostáva.
@annm81 ale nebolo by to opak ze by sa nezatazoval hlupostami a zil stadtne pokym by vedel ze sa da
Medzi našimi rozprávkami je jedna, ktorá sa tomu venuje. Skrátene:
Keď ešte ľudia vedeli, kedy umrú, chodil raz Pán Boh po svete. Prišiel k jednej sedliackej chalupe a čo nevidí - komín krivý, strecha deravá, plot na spadnutie, pole samá burina. Nuž sa spýtal sedliaka, čo to má znamenať. Vraj načo, keď do roka umrie!? Odpoveď sa mu veru nepáčila. Porozmýšľal a odňal ľuďom vedomie o čase smrti. Zrazu sa sedliak pozrel inými očami na svoju chalupu a zhrozil sa. Rýchlo opravil strechu, vymuroval nový komín...
Takže tak.
Pre toho kto umrie je asi lepsie nevediet resp. umriet nahle. Pre rodinu to musi byt ale hrozne nemoct sa "rozlucit"
Boh to tak zaruliadil a ten da vsetko dobre. Lepsie to uz vymyslene z principu nemohlo byt 🙂
Ja by som chcela vediet kedy umriem.. ale asi je to takto lepsie 🙂 Boh vie co robi
Nevedieť dňa ani hodiny je pre mňa oslobodzujúce, neviem, ako by som s touto informáciou vedela naložiť. Stačí si sem tam pripomenúť, že sme tu na pomerne krátkej návšteve a v podstate nám tu nič nepatrí.
Dna ani hodiny nepozname ale urcite pride. To je jedina istotka ktoru mame na tomto svete. Treba to brat s lahkostou.
ja by som na 100% chcela vedieť kedy zomriem!!! musí to byť oslobodzujúci pocit poznať odpoveď... ale určite by som nechcela vedieť "ako zomriem"
Pre dieťa, ktoré umrie ako dieťa (povedzme v 10 r.), by to bola veľmi krutá informácia. Neviem, ako by sa s tým vysporiadala jeho psychika. A v minulosti umierali deti úplne bežne.
A naco by mi to bolo dobre vediet...len by som stresovala, ze uz sa blizi ten den.
Fakt, zvlastna uvaha...
Ťažko povedať. Mam kolegu, ktorý má ALS a nebolo mu všetko jedno keď mu povedali, že ma pred sebou 3-5 rokov života.
Darmo vie, koľko tu asi bude, keď si ich vzhľadom na svoj stav, nevie užiť. Aktuálne je na vozíku a nevie už pohnúť ani len prstom.
Jediná *výhoda * je asi len to, že sa môžeš rozlúčiť s príbuznými. Naplánovať svoju poslednú rozlúčku do detailov. Iné výhody za tým nevidím.
Nie, nežil by šťastné pokiaľ by vedel. Lebo by vedel, že čoskoro umrie a nakoniec by mal z toho možno aj ťažkú depresiu.
Môj kolega, keď sa dozvedel že ma ALS, každú diskusiu končil plačom. A plakali sme tam skoro všetci. Musí to byť hrozný pocit, keď vieš, že čoskoro.
Nezil by si stastne, ľudia, čo sú chori a povedia im, koľko mesiacov, rokov im zostava, to nevedia spracovat, ani ich rodinni príslušníci. Môjmu otcovi lekár povedal, že bude zit 4+2, rok už “nadsluhuje” nad pozitivny scenar, je to hrozne pre neho, pre nás.
@terezka1947 človek ktorý rozmýšľa o smrti je veľmi normálny. My sa snažíme pred smrťou strkať hlavu do piesku a je to v našej konzumnej spoločnosti tabuizovaná téma. V minulosti bol nejaký mníšsky rád, ktorý mal lebku na stole, alebo pri stole na ktorom jedli. Aby si vždy uvedomili, že sú tu dočasne. Aj ju brali do rúk a mohli si ju fyzicky ohmatať. Kresťania myslia na smrť intenzívnejšie pri popolcovej strede a na dušičky
K otázke: áno je dar nevedieť kedy zomrieš ale nie je dobrá ani náhla smrť. Infarkt je síce skoro bezbolestný len s krátkym intenzívnym šokom, ale človek nemá čas si vysporiadať nič. Ani jeho blízki. To isté nešťastia a havárie. Kto zažil že mu tak odišiel niekto blízky pochopí. Rakovina má v tej svojej bolesti určitú výhodu. Človek má šancu sa dokonca zmieriť so smrťou aj s blízkymi, ak prekoná fázu šoku a depresie, ak má silnú psychiku. Všetci majú šancu sa rozkúčiť. Rozlúčka je dôležitá časť pri pomalom zomieraní. Aj pre blízkych. Poznal som rodinu, v ktorej zomrela mladá len 35 ročná žena na rakovinu. Jej sestra ju do konca povzbudzovala a pomáhala jej bojovať. Nakoniec zomrela v náruči mamy. Sestra pri nej akurát nebola ale bola cely čas pred tým pri nej. Práve sestra to potom ťažko znášala. Nie preto že nebola v čase smrti s ňou. Ale preto že sa nerozlúčila. Že stále len ju nútila bojovať a nebol čas povedať zbohom sestrička. Pritom urobila pre ňu najviac zo všetkých z rodiny.
Krásnu smrť som počul z opisu: starý človek 90 ročný ležal na smrteľnej posteli (otec môjho známeho) bol už slabý a dýchal a dýchal môj kamarát bol pri ňom. Držal ho za ruku. Nebol sám. Nebol pri úplnom vedomí akoby spal, ale nebol v bezvedomí. Bol to človek čo prežil koncentrák. Veriaci a dobrák. Odrazu sa silnejšie nadýchol, pomaly vydýchol a už sa nenadýchol.
@deti95060810 Vedela by si aj, konkrétne v ktorej časti našla inšpiráciu? Lebo toto je naozaj verzia zo slovenských rozprávok zo skupiny, kedy Pán Boh či Kristus Pán so sv. Petrom po svete chodili (ako napr. v gréckej mytológii Zeus s Hermom). Inak, väčšina európskych rozprávok (ktoré zachytil Perrault, Dobšinský či Grimmovci) má vraj pôvod v stredovekých exemplách.
@slovakboy ja o smrti rozmýšľam...a bohužiaľ,obaja rodičia mi zomreli v rukách,čiže aj veľmi osobná skúsenosť so smrťou. Dokonca som prežila 2silne momenty,kedy som tu už nemusela byť.
Vážim si život....smrť môže prísť hocikedy.
Ale každý človek chce žiť...a status bol možno neštátne napísaný,no možno skôr ako reakcia na to,že teraz sa ľudia hneď pri prvom probléme snažia riešiť všetko nešťastne. Chceme žiť,sme tu potrební pre niečo.
A každá smrť niekoho urobí nešťastným. sú sviatky,depresia pre mnohých ako vyšitá...ale nepoddavajte sa jej. Kazdy jeden sme na svete potrebný.
Jasne, ze je to dobre. Naco by som chcela vediet datum a cas kedy zomriem? 🤷 Bodaj by som zomrela nahle, bez toho ,aby som trpela bolestami a zivot by som si uzivala do poslednej chvile.