icon

Začali ste jazdiť hneď po autoškole?

14. okt 2025

Ahojte zacali ste jazdit hned po autoskole ? Auto uz mam len zatia to tak necitim ze by som sla sama maximalne niekde do dediny jazdy som si uzivala v autoskole a zrazu prisiel strach 😅 neviem asi potrebujem iba nakopnut nechcem aby mi vodicak zapadol prachom mam 27 rokov.

Strana
z2
avatar
ika02
14. okt 2025

Ahoj, sadni za volant čo najskôr. Teraz máš obavy, ale keď budeš váhať, lebo raz prší, potom je veľa áut, potom Ťa bolí hlava, odvezie Ťa priateľ....až jedného dňa sa spamätáš a budeš musieť rozvážať plačúce deti do školy, škôlky, letieť do práce, budeš mať stres a obavu o deti.
Najlepšie je dať si jazdu s inštruktorom (možno z inej autoškoly) a získať trošku istoty a sadnúť hneď za volant. Prv cez víkend, keď sú voľné cesty, úsek, ktorý poznáš a postupne meniť trasy, pridávať zložitejšie križovatky aj dlhšiu jazdu vyskúšaj. Len odvahu, zvládneš to.

avatar
yosi
14. okt 2025

@anonym_autor Aký to má význam urobiť si vodičák a čakať s jazdením na neskôr? Nerozumiem tejto teórii. Čo tým čakaním akože získaš? Akurát tak stratíš prax ktorú si sa naučila na jazdách a potom už nebudeš chcieť jazdiť ani toľko

avatar
vorkola
14. okt 2025

@anonym_autor ja som zacinala za dedinou na polnych cestach, tam kde bola betonka, tam ssom sa poriadne najskor naucila ovladat auto, potom postupne kratke useky kde su znacky,.Do nasho okresneho mesta len kusok do predmestia, otocka a domov, a stale, stale predlzovala trasu az som sa do mesta konecne dostala,,,a v meste zase do novej ulice, potom inej,,a konecne asi po pol roku uz som nemala strach po celom mojom okresnom messte, ale co som sa bala,a doteraz sama ani na aute nebola bola Bratislava. Do Blavy od stracccchu idem vlacikom, alebo busom

avatar
gabrm
Autor odpoveď zmazal
avatar
bennn
15. okt 2025

Najlepšie je začať čo najskôr. Veď do práce z práce... čas beží a po mesiacoch a roku už budeš citiť šoferovanie asi ako zapnuť mikrovlnku... automaticky...

anonym_f32ce2
15. okt 2025

Tiez som nejazdila dlhe roky,mala som vodicak len pre peknu fotku,sladkych 18nast.Potom o par rokov neskor si urobil muz vodicak a ten zacal aktivne jazdit.Ked sme kupili 2he auto,prve mi nechal.Urobil somnou kopu jazd a teraz jazdim aktivne.

avatar
alexanderkovacs
15. okt 2025

@anonym_autor samizrejme

avatar
mariejenka
15. okt 2025

Jazdila som hned, muž bol spolujazdec, mesiac po vydani VP som dostala smyk na lade dolu kopcom a jemne som sa oprela o betónový múrik, zablokovala som sa...po troch rokoch som musela začať, deti rozvážať, práca,atd...najprv s mužom ,potom sama v nedelu kedy je menšia premávka po meste, aj mna zastavili policajti,ze ci nebludim lebo som si vaic krát prechadzala trasu, ktorou trebalo jazdiť...
Uz je to fajn,ale vzdy oči na premávke, predvídať,
Veľa šťastia

avatar
rebeka25
15. okt 2025

Nie nejazdila. A potom bum a nesadla som za volant 10 rokov.

avatar
snowflakenel
15. okt 2025
@rebeka25

Nie nejazdila. A potom bum a nesadla som za volant 10 rokov.

@rebeka25 kamoska spravila vodicak, no nikdy za volant nesadla. Lebo sa bala. A teraz, pri 2 detoch by sa jej to zislo a nemusela sa terigat busom za kazdym nakupom a na kruzky, kedze byva na dedine. ( deti 8 a 10). Pritom 5 km z dediny do mesta skoro po rovine by zvladla.

anonym_c40190
15. okt 2025

@anonym_autor čím dlhsie budes čakať, tým horšie

anonym_0c76e0
15. okt 2025

@anonym_autor v decembri to bude 2 roky čo mám vodičák ( mám 28r )
Otec ma od začiatku nútil jazdiť dlhé trasy radil mi išli sme aj mimo sk za hranice len aby som získala prax do väčších miest , zložitejších križovatiek aby som sa nebála jazdiť keď bude premávka
Osobne som za 1 rok a takmer 10 mesiacov prešla 90 000 km
Baví ma šoférovanie a pomáha to v súkromí aj práci
Nieje sa čoho báť treba len jazdiť hocikedy hocikam
s autom máš toľko možností že až

avatar
rebeka25
15. okt 2025
@snowflakenel

@rebeka25 kamoska spravila vodicak, no nikdy za volant nesadla. Lebo sa bala. A teraz, pri 2 detoch by sa jej to zislo a nemusela sa terigat busom za kazdym nakupom a na kruzky, kedze byva na dedine. ( deti 8 a 10). Pritom 5 km z dediny do mesta skoro po rovine by zvladla.

@snowflakenel u mňa skoro podobne len ja som potom za ten volant sadla lebo som si nevedela predstaviť fungovať s dvoma deťmi bez auta.
Par jázd a človek je v tom ok

autor
15. okt 2025

Ako citam baby mats to tak rozne inak u mna je asi iba to problem ze zatial este potrebujem vedla seba niekoho sama si moc netrufnem

avatar
nyusika
15. okt 2025
@anonym_autor

Ako citam baby mats to tak rozne inak u mna je asi iba to problem ze zatial este potrebujem vedla seba niekoho sama si moc netrufnem

@anonym_autor jedine, co potrebujes, je prax. kazdy mal zo zaciatku take pocity, ako ty.
na soferovanie nepotrebujes specialny talent - staci jazdit a byt ohladuplny

avatar
rmiklova
15. okt 2025
@sona96

Ja som sa tiež zo začiatku bála, jazdila som len dobre známe trasy, ktoré boli pre mňa "bezpečné" a mali do pár km. Postupne som sa osmelovala viac a viac. Hlavné neprestan jazdiť, lebo už nezacnes

@sona96 To nie je úplne pravda, ja som 10 rokov nejazdila a teraz som začala tento rok znova 😁 Ale hej, najlepšie je neprestať.

avatar
lienka9
15. okt 2025

@anonym_autor ja som nejazdila 10 rokov..potom som dostala auto v robote a odvtedy dennodenne po BA a vsade mozne..

anonym_934ef0
15. okt 2025

Nie nezačala. Inštruktor bol totálny magor a tak ma zdepal a ponizoval, že doteraz najazdím, lebo si neverím a bojím sa. Nemyslím, že niekedy vobec zacnem jazdiť este

avatar
vevesh
15. okt 2025
@anonym_autor

Chcem jazdit len si este neverim a mam pocit ze ma v autoskole nic nenaucili a to sa mi skusky podarili na prvikrat 😅

@anonym_autor zaplat si kondicne jazdy. Naozaj. Ja som sice robila vodicak v 18tke, ale v skratke rodicia mi nedovolili si vziat auto, potom som sa prestahovala do velkomesta, kde metro a mhd bola najrychlejsia cesta k cielu, az dokym som sa neprestahovala po 20rokov niekam, kde verejna doprava vobec nefunguje a bola som nutena do auta sadnut pravidelne a casto (samozrejme po kondicnych jazdach). Teraz jazdim denne 70km+ a v pohode.

avatar
mijama29
16. okt 2025

@anonym_autor je hlúposť teraz nejazdiť, budeš sa len viac báť…práveže treba pokracovat v “cviku”, upevniť si čo si sa naučila v autoškole, nech naberieš istotu . Vezmi niekoho skúseného k sebe. Jazdi aspon u vás po dedine, alebo trasu, ktorú máš naučenú s instruktorom. Postupne si budeš istejšia a pôjde to

autor
16. okt 2025
@mijama29

@anonym_autor je hlúposť teraz nejazdiť, budeš sa len viac báť…práveže treba pokracovat v “cviku”, upevniť si čo si sa naučila v autoškole, nech naberieš istotu . Vezmi niekoho skúseného k sebe. Jazdi aspon u vás po dedine, alebo trasu, ktorú máš naučenú s instruktorom. Postupne si budeš istejšia a pôjde to

@mijama29 ano ja si to tiez myslim pretoze teraz ked to necham tak uz si za volant nesadnem teraz je to este cerstve

avatar
lalilili
16. okt 2025

@anonym_autor
Vodičák som si urobila v 19.rokoch, v novembri 1999, šoférovanie som mala v krvi,spravila som ho ľavou zadnou,z celého kurzu asi 30 ľudí som bola najlepšia. V ten deň ako som si ho bola vyzdvihnúť začalo brutálne mrznúť, takže otec mi auto do rúk už nedal. Vo februári 2000 mala sestra svadbu a bolo treba veľmi veľa vecí povoziť do sály, bolo viac áut ako šoférov, tak som musela sadnúť aj ja a ísť. Absolútne som si neverila, bolo to len po meste a po cestách ktoré som dôkladne poznala, cela som sa rozklepala, no zaťala som zuby a išla som sama pomaly a s kľudom. V tom čase som mala priateľa, ktorý bol síce dobrý šofér,ale kôli vlastnej nezodpovednosti prišiel o vodičák, takže všade kde sme chceli ísť a bolo toho dosť som šoférovala výhradne ja. Veľmi mi to pomohlo, získala som skúsenosti, od vtedy jazdím denne, milujem to a bez vodičáku by som bola ako bez rúk. Pre mňa je auto o zodpovednosti ale aj o slobode, milujeme cestovanie. Dcéra si začala robiť vodičák v 16. rok, v 17.rok. ho dostala, jazdila s nami a od 18.rok jazdí sama, postupne naberala skúsenosti, teraz má 22.rok , doma máme 3 rôzne autá, s žiadnym z nich nemá problém ísť či je malé, veľké, manuál či automat. Všetko je to o našom nastavení, o potrebách a možnostiach. Je treba ísť na to zodpovedne, nečakať hneď zázrak , ale robiť maximum, samo od seba sa nič nezmení. Sama mám nabehané státisíce kilometrov, manžel už pár miliónov ale stále sa je kam posúvať a zlepšovať sa, lebo nikto nie sme neomylný a bezchybný. Prajem veľa úspechov a veľa šťastných kilometrov. Lucia

Strana
z2