Životné príkoria jednorodiča

Ahojte ženy, prišla som sa sem asi len vypísať. Ostala som s malým dieťaťom sama a mám pocit, že to už celé prestávam zvládať. Neviem či sú to len chvíľkové stavy frustrácie alebo upadám do depresie. Pre rodičov, ktorí sú sami od štátu neexistuje žiadna pomoc pokiaľ viem. Pritom je to obrovská finančná a energetická záťaž byť na všetko sám. Koľko rodín finančne nestíha a to sú na to všetko dvaja. Začalo to hľadaním roboty... Potrebovala som takú aby som mohla začať a skončiť tak že dieťa donesiem do jasiel a aj ho odtiaľ vyzdvihnem. To bol prvý veľký problém nakoľko väčšina prác čo boli v ponuke končili v čase kedy by som to už nestihla. Druhý veľký problém bol, že v tých prácach kde aj bol vyhovujúci pracovný čas ma odmietali kvôli dieťaťu a strachu z toho, že budem nonstop na OČR. Napokon som prácu našla. Je to hrozná robota čo sa týka prístupu k zamestnancom, čo sa dá, mi dávajú na čierno na ruku aby nemali vysoké odvody za mňa. Ale čo už. Nemohla som si vyberať lebo vyhovovala pracovná doba a aj peniaze nie sú úplná minimálka v konečnom dôsledku aj keď sú na čierno. Mám pocit, že keď sa vrátim z práce a položím tašky, vyzlečiem dieťa aj seba tak som už úplne bez energie ale vtedy len treba začať, venovať sa dieťaťu, variť, upratovať, prať a to si častokrát ešte donesiem prácu aj domov. Momentálne hľadám bývanie a to je už úplne hrozné. V žiadnom byte nechcú dieťa. Popri tomto všetkom ešte hľadám a reagujem na ponuky prenájmov lenže rad za radom mi každý odpíše že v byte nechce deti alebo že byt nie je vhodný. Jediné čo mi bolo ponúknuté bol krásny dvojizbový byt ale za viac než 800€ a to by som nezvládala dlhodobo platiť. Vždy keď nájdem niečo cenovo a priestorovo prijateľné, môžem si byť rovno istá, že tam nechcú deti. Hypotéku nedostanem. Mám pocit, že tento kolotoč sa nikde nekončí.