Čelím častým konfliktom. Kde je chyba?
Toto fórum je skvele v tom, ze sa mozete opytat co vas trápi alebo zaujíma a nemusíte zaťažovať nikoho z okolia.
Poznáte ten výrok, ze kazdy ma v okoli nejakého idiota a ked takého nemate, tak tým idiotom ste pravdepodobne vy?
No tak vam odpisem situacie ale nie velmi konkrétne lebo nechcem aby ma tu niekto spoznal. Som mladá žena myslím si o sebe, ze som nekonfliktna. Napriek tomu kade idem tam konflikt.
Príklad 1 práca. Mali sme v robote novú babu ktorá bola proste nová, nevedela robit rychlo ani z vlastnej iniciatívy. Šéf dohodol na veľkú akciu aby mi pomáhala. Na taký druh akcie treba dve plnohodnotne baby lebo popri tak vela robote nemate cas novej vysvetľovať co ma robit. Klesá tým kvalita prace pre zákazníka. Tak som napisala šéfovi ze ci jej mozem napisat, ze budem robit s kolegyňou. Súhlasil. Napisala som novej, ze ma to mrzí ale budem robit s druhou kolegyňou. Ked sa dohodla výmena smien zrazu sa šéf osopil a urazil, ze to bolo odo mna nefér lebo nova chcela robit.
Príklad 2 robila som v dvoch prácach súčasne a chcela som si vybrať tu, kde viac zarobím. V práci A som dostávala 4€za hodinu v práci B 7€. Mala som radsej menej platenú robotu tak som sa skúsila spýtať šéfa, ci mi da tolko ako mi ponúkajú v druhej robote, kde si ma chcú nechať na stalo. On odmietol a urazil sa a potom ma ohováral kolko som si pytala.
Príklad 3 po porode som nechcela mesiac navstevy lebo som na tom nebola dobre fyzicky ani psychicky a člen rodiny sa urazil a odstrihol ma.
Príklad 4 klasické nezhody ohladne výchovy mojich deti, robim vsetko zle a som zla mama - obmedzila som kontakt ja
Príklad 5 v inej práci som počas tehotenstva nemohla vykonávať fyzicky náročnú prácu a škodlivú pre plod (žiarenie) a mala som aj odporúčanie od gyn na preradenie ale nemal pre mna miesto. Kolegyne so mnou mali stale konflikt, ze tehotenstvo nie je choroba, problémy so zmenami a voľnom na tehotenské poradne. Vydržala som to do 6 mesiaca a sla na pn. Tiez sa urazili a ohovárali ma.
Podla mna moj problem je, ze si beriem vsetko prilis osobne a prilis prežívam krivdu. Stale riesim, ze nieco nie je fer a ze by sa to tak nemalo robit. Od malička som bola podceňovaná, kritizovaná a porovnávana. Podla tej logiky na zaciatku, som ten idiot ja. Neexistuje, aby sa správnemu a dobrému človeku “náhodne” do života stale priplietli konflikty.
Pravdepodobne ma tu zvozite a dourazate ako to býva v inych témach. No mozno sa nájde niekto, kto mi pomoze pochopiť co je za tým. Dakujem a pekny den.
To, čo opisujete, nie je náhoda ani „idiocia“. Je to pomerne sofistikovaný obranný mechanizmus. Keď ste dlhodobo podceňovaná, začnete extrémne citlivo reagovať na akýkoľvek náznak nespravodlivosti alebo odmietnutia. Potom robíte veci logicky správne (komunikujete, nastavujete hranice, pýtate sa na peniaze, chránite svoje zdravie), ale druhí to nezažívajú ako neutrálne, zažívajú to ako tlak alebo ohrozenie, a reagujú obranne (útok, urazenie, ohováranie). A tu vzniká ten cyklus: vy → férovosť a hranica → oni → emočná reakcia → vy → pocit krivdy a potvrdenie „zase konflikt“. Skúste prestať riešiť otázku „kto má pravdu“ a začať si všímať ako pôsobí vaša komunikácia na emócie druhých. Nie preto, aby ste sa prispôsobovali alebo ustupovali, ale aby ste vedeli vedome zvoliť formu. Keď niečo oznamujete (zmena kolegyne, vyšší plat, hranice po pôrode), pridajte tam uznanie a kontext pre druhú stranu, ešte pred samotnú požiadavku. Nie formálne „prepáčte“, ale skutočné pomenovanie dopadu. Vaša snaha o spravodlivosť (vymeniť kolegyňu, pýtať si plat podľa trhu, nastaviť hranice rodine) pôsobí na okolie ako chladná, technokratická stena. Ľudia vo vašom okolí nereagujú na fakty (ktoré máte často v poriadku), ale na absenciu emočnej diplomacie. Keď šéfovi oznámite, že nováčik je nepoužiteľný, nevidíte jeho ego alebo jeho potrebu mať procesy pod kontrolou, vidíte len „efektivitu“. Tým, že sa snažíte byť „neprestrelne v práve“, v ľuďoch vyvolávate pocit ohrozenia alebo nedostatočnosti, na čo oni reagujú útokom (ohováraním, urážaním sa). V živote, a v tom pracovnom obzvlášť, málokoho zaujíma, čo je „férové“. Ľudí zaujíma, ako sa pri vás cítia. Vaša fixácia na krivdu je v skutočnosti dieťa vo vás, ktoré stále kričí: „Pozrite sa, teraz som už urobila všetko správne, už ma nemôžete kritizovať!“ Lenže dospelý svet takto nefunguje. Skúste zmeniť optiku. Namiesto toho, aby ste riešili, či je niečo fér, sa pýtajte, aký dopad bude mať vaše rozhodnutie na vzťah. Byť „v práve“ je veľmi osamelé miesto. Ak chcete menej konfliktov, musíte pripustiť do komunikácie trochu „ľudského šumu“, nedokonalosti, diplomacie a občas aj akceptovania cudzej nekompetencie bez toho, aby ste ju hneď museli opravovať alebo vyčleňovať. Vaša hodnota nezávisí od toho, či urobíte „správne“ rozhodnutie, ktoré vám každý odobrí. Keď sa nabudúce ocitnete v konflikte, skúste si úprimne odpovedať: Chcem byť pochopená alebo chcem mať pravdu aj za cenu, že druhý sa bude cítiť ohrozený? Čo by sa vo vašom živote zmenilo, keby ste namiesto hľadania spravodlivosti začali hľadať porozumenie pre motívy ľudí, ktorí vás tak veľmi dráždia? Nie každý konflikt je chyba, ktorú treba opraviť. Niektoré konflikty sú dôsledok toho, že konečne prestávate byť „tá, ktorá všetko znesie“.
moj bezny den 🤣 netreba sa z toho poskladat. Ja robim na pozicii kde keby nemas lakte neprezijes. Tiez som nekonfliktna ale proste su situacie kde si musis postavit hlavu lebo ta prevalcuju.