Cítite aj vy osamelosť v pracovnom kolektíve?
Ahojte, chcel by som sa opýtať, či má niekto podobnú skúsenosť.
V súčasnom zamestnaní pracujem necelý rok. Sme pomerne malý kolektív, v podstate dobrý, nikto mi nerobí zle, navzájom si pomáhame, ale napriek tomu sa tam necítim dobre. Chýba mi komunikácia a niekto, s kým by som sa mohol normálne porozprávať aj o iných veciach než len o práci.
Kolegovia sa medzi sebou rozprávajú, smejú a majú spoločné témy, no ja sa často cítim akoby mimo kolektívu. Som skôr introvertný, tichší človek. Neotváram sa každému hneď, ale keď si s niekým rozumiem, nemám problém komunikovať, žartovať a rozprávať sa aj dlhšie. Potrebujem však cítiť záujem aj z druhej strany. Nechcem byť stále ten, kto musí začínať rozhovory.
V predchádzajúcich zamestnaniach som si vždy našiel aspoň niekoho, s kým som si rozumel. Pracovalo sa, rozprávalo, občas sme sa zasmiali a deň ubehol príjemnejšie. Teraz mi to veľmi chýba.
Už som si na túto situáciu trochu zvykol, ale stále ma to vnútorne trápi. Človek trávi v práci veľkú časť života a je nepríjemné, keď sa tam cíti osamelo, aj keď je obklopený ľuďmi.
Nejde mi o to, aby som sa kamarátil s každým. Stačil by mi jeden človek, s ktorým by som si rozumel a komunikácia by bola prirodzená a obojstranná.
Máte niekto podobnú skúsenosť? Ako ste riešili situáciu, keď ste sa v kolektíve cítili osamelo, hoci sa k vám nikto nesprával zle?
A preco sa nezapojis do rozhovoru? Preco cakas, ze ta oslovia? Ak maju temu, kde sa vies zapojit, tak sa zapoj. Mozno si myslia, ze si nejaky odlud, ked sa ich debat stranis a preto ta do nich nezapajaju. Zacat by si mal ty, necakat kym ta oslovia
A preco sa nezapojis do rozhovoru? Preco cakas, ze ta oslovia? Ak maju temu, kde sa vies zapojit, tak sa zapoj. Mozno si myslia, ze si nejaky odlud, ked sa ich debat stranis a preto ta do nich nezapajaju. Zacat by si mal ty, necakat kym ta oslovia
@a0 snažil som sa hej, ale keď vidím ze tá druhá strana nereaguje a radšej je v kontakte druhým kolegom tak čo mam robit?
@anonym_9a67c3 neviem sa zapojit do rozhovoru lebo nemám niekedy názor na to, niekedy mám radšej ostanem ticho aby som nejakú sprostosť nepovedal.
A ako začať? Proste neni to take ako v predošlých zamestnaniach. Nemáme si co povedať v skratke
Čo ja by som za to dala ,aby ma v práci nik neotravoval súkromnými vecami a riesila by sa iba práca.
Veď si to užívaj
Keď si s nimi nemáš čo povedať, nemáš sa ako zapojiť do rozhovoru lebo nemáš čo povedať, tak je to iba ťažko... nie s každým si sadneme a nájdeme spoločnú tému a to je normálne...
Čo ja by som za to dala ,aby ma v práci nik neotravoval súkromnými vecami a riesila by sa iba práca.
Veď si to užívaj
@a0
@anonym_9a67c3
Cítim v sebe akoby blok. Potrebujem nieco z čoho sa viem odraziť. Ťažké to je. Vravím v predošlých zamestnaniach to take nebolo.
@minenkaa nemyslel som práve to, ze aby sme sa sťažovali jeden druhému vyliali srdce, ale niekedy je dobrý pocit si pokecať o niečom a nielen pracovať. Chápeš? Neviem sa z čoho odraziť proste. Potom jasne ze nejdem s nimi na prestávku keď sa necítim dobre v spoločnosti teda osamote sa cítim
Keď si s nimi nemáš čo povedať, nemáš sa ako zapojiť do rozhovoru lebo nemáš čo povedať, tak je to iba ťažko... nie s každým si sadneme a nájdeme spoločnú tému a to je normálne...
@anonym_39d0c4 no ale ked som tam necelý rok uz mi to začína vadiť vies. Nie som na to zvyknutý ako v predošlých zamestnaniach vieš. Tam to bolo úplne iné.
@a0 snažil som sa hej, ale keď vidím ze tá druhá strana nereaguje a radšej je v kontakte druhým kolegom tak čo mam robit?
@anonym_9a67c3 neviem sa zapojit do rozhovoru lebo nemám niekedy názor na to, niekedy mám radšej ostanem ticho aby som nejakú sprostosť nepovedal.
A ako začať? Proste neni to take ako v predošlých zamestnaniach. Nemáme si co povedať v skratke
@anonym_autor tak ked si nemate co povedat, co riesis?
Nemas si s nimi co povedat ani o pocasi alebo o tom co budete robit cez vikend? To su temy, kde sa netreba bat, ze povies sprostost. Nemusis s nimi preberat ani politiku, ani futbal a ani dokazy existencie Higgsovho bozonu
@anonym_autor tak ked si nemate co povedat, co riesis?
Nemas si s nimi co povedat ani o pocasi alebo o tom co budete robit cez vikend? To su temy, kde sa netreba bat, ze povies sprostost. Nemusis s nimi preberat ani politiku, ani futbal a ani dokazy existencie Higgsovho bozonu
@anonym_9a67c3 niekedy povedia niekedy nie a ja čakám ze sa oni tiež niečo sa opýtaju ale žiaľ nie. Niekedy vyjde so mňa to ako hovoríš ze o počasí alebo o niečom ale je to len krátke vieš. Možno to trvá pár minút a potom je ticho alebo rozprávajú s druhými
@anonym_39d0c4 no ale ked som tam necelý rok uz mi to začína vadiť vies. Nie som na to zvyknutý ako v predošlých zamestnaniach vieš. Tam to bolo úplne iné.
Nikto sa ti nebude donekonečna doprosovať a oslovovať ťa, keď sa sám odstrkuješ tým, že sa bojíš niečo povedať alebo radšej budeš tráviť čas sám...o takom kolegovi si poviem, že asi sa teda s nami baviť nechce a nechám ho tak... nemôžeš to porovnávať s bývalými kolegami, stále to opakuješ, ale to boli úplne iní ľudia s úplne inými záujmami a zrejme ste si viac sadli, ale nie vždy si každý s každým sadne a nedá sa to nasilu... bola som v rôznych kolektívoch, je jednoducho prirodzené, že s niekým si človek má viac čo povedať a s niekým až tak nie... mrzí ma, že sa tam potom necítiš príjemne, ale samé od seba sa to nezmení, tak isto ako nemôžeš zmeniť všetkých, iba na sebe vieš pracovať a výjsť z tej svojej komfortnej zóny, ľudia dobre reagujú na komplimenty, prirodzene sa dá tiež nadviazať kontakt tým, že niekoho požiadaš o radu, musíš sa proste pri týchto ľuďoch ty prvý trochu viac otvoriť... za ten necelý rok už si aspoň tým počúvaním musel zistiť kto asi čo robí, čo má rád atď...
@anonym_autor
@a0
@anonym_9a67c3
Cítim v sebe akoby blok. Potrebujem nieco z čoho sa viem odraziť. Ťažké to je. Vravím v predošlých zamestnaniach to take nebolo.
@minenkaa nemyslel som práve to, ze aby sme sa sťažovali jeden druhému vyliali srdce, ale niekedy je dobrý pocit si pokecať o niečom a nielen pracovať. Chápeš? Neviem sa z čoho odraziť proste. Potom jasne ze nejdem s nimi na prestávku keď sa necítim dobre v spoločnosti teda osamote sa cítim
@anonym_autor veď ja nepíšem o sťažovaní ale súkromný zivot iných v práci
V práci sa pracuje ,nehľadajú kamarati
Dobre ti píšu ak sa nemáte o čom rozprávať ,nesil to na čo to je dobre ,vykecat sa mizes po práci s kamarátmi
@anonym_9a67c3 niekedy povedia niekedy nie a ja čakám ze sa oni tiež niečo sa opýtaju ale žiaľ nie. Niekedy vyjde so mňa to ako hovoríš ze o počasí alebo o niečom ale je to len krátke vieš. Možno to trvá pár minút a potom je ticho alebo rozprávajú s druhými
@anonym_autor ty jednoducho cakas, ze ta niekto pozve do debaty a ked sa tak nedeje, tak sa len stazujes a nic nerobis. Zacni si uvedomovat, ze jediny koho mozes naozaj zmenit si ty, tych ostatnych nezmenis. Takze kym nezmenis seba a nezacnes sa zapajat, oni ta do debat pozyvat nebudu. Preco by to robili? Preco nejdes s nimi na prestavku? Vsak tym im jasne davas najavo, ze o ich spolocnost nestojis. Mne by toto pripadalo, ze nejdes, chces mat svoj klud tak ta necham. Nemam dovod aby som ta volala, ked som ta volala mozno par krat a zbytocne. Prosit sa ti nebudem. Si dospely, svojpravny bud s nami ides alebo nie. Bud zdvihnes zadok vtedy ked ideme my a ides s nami, alebo ostanes sediet. Je to na tebe
ano, mám podobné pocity .. a oproti tebe ja som velmi komunikativna a otvorena osoba. Ale ked máme séfa v práci, tak máme byt ticho a len pracovat... na to sme si zvykli ... ale ked tam neni tak sme mali inú atmomsféru az kym sa nám nevrátila kolegyna z materskej ... mám pocit, ze vsetko toci okolo nej ... pre mna je to velmi tazké, lebo do teraz sme sa bavili uplne v pohode s kolegami, ale teraz ako keby som tu ani nebola ... na stastie mám dost práce, tak sa zamestnám, aby som na to ani nemyslela ... ale áno, bohuzial stáva sa ... ☹
Píšeš že si tichší človek, introvert. Ja tiež. Keď som sa aj pokúsila zapojiť do debaty, vysloviť názor, nikto ma aj tak nepočúval...keď som polozila otazku tiez mi nikto neodpovedal..(a to nielen v práci, ale aj v škole) .ja som si už zvykla popravde...aj tak sa u nás len ohovára a do takých debát ani nemám chuť sa zapájať... a ten nakydal na toho a teraz sa s ním nebaví, tak ani dalsi sa nim nebavia atd😄 proste u nás ako deti v škôlke - a ten je na mňa zlýýý ja sa a ním nehrám teraz😄
@anonym_autor ja viem co ti cbyba resp.kto.
V minulom zamestnani nasa HR bola ta ktora otukavala ludi, ktori boli tak nejako bokom od kolektivu. Bola to IT firma a tam casto ti programatori su proste ini, niektori su bokom lebo sa nevedia zapojit a trapi ich to, dalsi su bokom ani sa zapojit nechcu ale su radi v kolektive ako pozorovatelia a potom su aj taki ktori su bokom a s nikym nic nechcu mat.
No a ta HR plus 2 jej asistentky boli tie ktore volali ludi na spolocny obed, zistovali ich zaujmy, co maju nove, co ich bavi, uplne nenasilne, ziadny povinny teambuilding 2xdo roka a 1xmesacne pivo. A bolo to velmi fajn. Potom aj v tych skupinkach pomahali introvertom ktori o to stali sa zaclenit, nadhodili temu, smalltalk, pomohli sa rozhovorit.
Alebo volali na obed, na cigu, len vyvetrat sa takych o ktorych vedeli ze tam chcu ist a len tisko pozorovali. Sem tam ich tie baby nejakym gestom akoby vtiahli do skupinky, utvrdili ze sa s nimi pocita. Nenasilne. Stacil usmev, ocny kontakt, prikyvnutie.
A presne taka osoba ti v tom kolektive chyba. Taky prepajac ludi. V IT firmach to robia bezne cielene lebo vedia ze s tymto mozu mat ich zamestnanci problem.
@a0
@anonym_9a67c3
Cítim v sebe akoby blok. Potrebujem nieco z čoho sa viem odraziť. Ťažké to je. Vravím v predošlých zamestnaniach to take nebolo.
@minenkaa nemyslel som práve to, ze aby sme sa sťažovali jeden druhému vyliali srdce, ale niekedy je dobrý pocit si pokecať o niečom a nielen pracovať. Chápeš? Neviem sa z čoho odraziť proste. Potom jasne ze nejdem s nimi na prestávku keď sa necítim dobre v spoločnosti teda osamote sa cítim
@anonym_autor pokiaľ to sám neprekonáš, tak sa nezačleníš, ja sama som introvert ale vždy som sa dostala do nejakej skupiny. Stačí dať blbý kompliment, spýtať sa aký bol víkend, dostaneš možno tip na výlet, rozvinieš to ďalej atď. K hlbším témam sa dostávam len s 3 ľuďmi v celom mojom živote a zrovna v práci to nikdy nie je, ani nebude 🤷🏼♀️. Spýtaj sa AI ako začať rozhovor, lebo to je základná zručnosť, ktorú človek potrebuje celý život.
@a0 snažil som sa hej, ale keď vidím ze tá druhá strana nereaguje a radšej je v kontakte druhým kolegom tak čo mam robit?
@anonym_9a67c3 neviem sa zapojit do rozhovoru lebo nemám niekedy názor na to, niekedy mám radšej ostanem ticho aby som nejakú sprostosť nepovedal.
A ako začať? Proste neni to take ako v predošlých zamestnaniach. Nemáme si co povedať v skratke
@anonym_autor čo máš robiť? No skús segedín, veď normálne, sa spýtaj aj ďalšieho kolegu niečo alebo choď za iným 🙂.
Ja by som to nebrala až tak tragicky. 🙂 Máte dobrý kolektív, buď rád, že sa tam u vás nedejú žiadne intrigy ani nič podobné. To by si len potom mal peklo.
radšej som sa zaoberala prácou ako vykecávaním v kolektíve. Tiež som to tak mala ako ty. Po čase som odišla na MD.
Musíš zvládnuť najmä spárené ženy s detmi aj keď je to mnohým proti srsti sa s takými zasivat. Také sú na pracoviskách najväčšie drbny. Presne ako tento web. Utvárajú kliky a buď niekoho chvalia alebo všetkých proti niekomu stvu. Bez nejakého zjavného dôvodu. Jednoducho človek nesadne. Alebo ho prekuknu.
@vsetci
Ťažké to je, ja som bol stále taký od detstva. Nemal som kamarátov, bol som šikanovani na skole. Nevedel som sa zapájať do diskusie. Osocovali ma, nadávali na mňa, bili ma. Stratil som dôveru v ľudí uz v škole. Aj rodičia sa čudovali, ze ako to ze som nevedel nájsť kamarátov. No keď ma niekoľko ľudí robili zle, sikanovali tak som stratil dôveru v ich. Potom ze to bolo v detstve ano, boli sme deti, ale nechalo to vo mne nejakú stopu a blok.
Aj v robote som zažil od majsterku šikanovanie, aj od kolegov. Došiel som na to, ze ked som sa s nimi rozprával alebo postazoval alebo som všetko tak spravil ako oni chceli ticho som bol spravil som využívali ma a nasli môj slabý bod kde som slabý. Nevedel som sa brániť ci to bolo v škole alebo v zamestnaní. Ale po čase som sa naučil lebo pretiekol niekoľko pohárov ale potom zas som dostal do takej situácie ze budem ticho budem sa nechávať lebo som sa bál , nemal odvahu. Čakal som ze ma niekto zastane. V škole ma zastavali rodičia, na to som nieže spoliehal, mozno trošku. Ale v zamestnaní tam som sa musel sam seba brániť. Niekedy to ide niekedy nie. Co sa týka toho komunikácie medzi kolegami; neni to take zle ako to vidno, zazil som zlý kolektiv, šikanovanie, ale tu mi chýba aby som mohol s kým pokecat. Neni s kým. Keď aj je, len krátko. Nemusíme byť najlepší kamaráti ale trosku sa spoznávať. Ale keď vidim ze nema záujem ani ta druha strana tak čo mam robit? Ťažké to mam veľmi.
@anonym_autor ahoj, tiež som introvert
Nemám rada témy súkromné , čím menej o mne vedia, tým lepšie
Niekedy rozoberajú aj fakt oplzle témy, čo sa mi už fakt zdá cez
Teambuildingov sa tiež nikdy nezúčastňujem,nemám rada spoločnosť,nových ľudí a na týchto akciách sa pije ,čo tiež nie je moja šálka kávy,ja nepijem vôbec.
Robím si svoje a oni sa vždy smejú , že ako to ja dokážem sa takto odosobniť
A nevadí mi to, ja som vždy bola tá divná v kolektíve , lebo nejdem s davom
@anonym_autor ahoj, tiež som introvert
Nemám rada témy súkromné , čím menej o mne vedia, tým lepšie
Niekedy rozoberajú aj fakt oplzle témy, čo sa mi už fakt zdá cez
Teambuildingov sa tiež nikdy nezúčastňujem,nemám rada spoločnosť,nových ľudí a na týchto akciách sa pije ,čo tiež nie je moja šálka kávy,ja nepijem vôbec.
Robím si svoje a oni sa vždy smejú , že ako to ja dokážem sa takto odosobniť
A nevadí mi to, ja som vždy bola tá divná v kolektíve , lebo nejdem s davom
@pe_mi
Tiež mám pocit, že čím menej o mne vedia tým lepšie. Lebo zas oni nepovedia nic o sebe prečo by som mal ja chápeš.
Čo sa týka spoločnosti mám rád. Rád chodím na futbal, na koncerty; ale s tými ľuďmi chodím von s kým chcem; a to chcem tym povedať viem ze s tými ľuďmi sa cítim dobre tak idem s nimi (narážam na rodinu, priateľku, alebo blízky priatelia). Zas čo sa týka spoznávanie nových ľudí na koncerte alebo na futbale neni to moja parketa. Nie som taký typ človeka proste. Ked ten človek nezačne spoznávanie ja nezačnem určite.
Ja tiež nepijem vôbec alkohol. Mimochodom aj mňa volajú na teambuilding ale nejak sa mi nechce ísť. Načo? S kým tam budem rozprávať? Nemám s kým robote a nie ešte ísť s nimi niekde sadnút. Budú pit alkohol ja čo budem robiť? Len sedieť?
Mne chvála Bohu nerobia zle ze sikana alebo naschvál zle to nie. Len mi chýba ta komunikácia.
Nemusim o nich vedieť všetko ale aspoň ten základ komunikácie ako sa máš co mas nove a tak. Chápeš?
Potom sa ma pýtajú co je nove na telefóne kedze som na telefóne lebo môžme byť. Splnam plán všetko prečo by sme nemohli byť chápete. Nehovorím nic ze co je nove vravím nic. Provokácia je to myslim si chápete. Keby oni neboli a sú viacej než ja
Musíš zvládnuť najmä spárené ženy s detmi aj keď je to mnohým proti srsti sa s takými zasivat. Také sú na pracoviskách najväčšie drbny. Presne ako tento web. Utvárajú kliky a buď niekoho chvalia alebo všetkých proti niekomu stvu. Bez nejakého zjavného dôvodu. Jednoducho človek nesadne. Alebo ho prekuknu.
@289pony to mas pravdu, prekukneme vas rychlo. Teba sme prekukli celkom rychlo. Nie si tu ani mesiac a uz vieme, ze si uchyl, ktory si mysli, ze aky on je borec lebo ma huste reci a pritom si len nespareny zufalec a takym aj ostanes.


A podnikla si nejaké kroky k tomu, aby si si bola s niekým bližšia? Lebo ty si prišla do kolektívu, takže ty musíš prvá prejaviť záujem o konverzáciu. Introvert neznamená, nevedieť spustiť konverzáciu, resp. dá sa to naučiť.