Návrat do práce po materskej: Ako riešiť konfliktu s kolegyňou?
Chcem sa opytat aky ste mali navrat do prace po materskej? Ako prebiehalo zaucanie a kolko Vam trvalo sa zaucit a robit veci bezchybne a 100% a v plnom tempe? Som v praci mesiac a pol a evidujem tam kolegynu, asistentku , ktora je naladova a za tu dobu co som tam mala par konfliktov a co som pocula aj taky, ze nakricala na riaditela a podobne ked nemala naladu, mi tiez nahnevana raz prisla oznamit, ze nech sa rychlejsie zaucam lebo mi chce predat nejaku svoju agendu....rozumej, ze to nebolo oddobrene mojimi nadriadenymi, to si zmyslela len ona, lebo ju vtedy nieco nahnevalo.....a ze uvidi ako to bude dalej a ako budem pokracovat a ako mi to pojde samej bez kolegyne co ma zauca, lebo ta odchadza..cize som z jej strany citila mierne pohrozenie a vyhrazku , ze mi zatiadi aby som dalej nepokracovala ak to nepojde tak ako si predstavuje..dost ma to zranilo, nakolko sa moc snazim aby som sa co najviac naucila, ale mesiac a pol na plne 100% nasadenie mi zial pride este malo.....ako by ste reagovali vy na mojom mieste? Mozno by som teda rada pocula Vase postrehy tipy ako to odkomunikovat.....ja nie som typ, co sa hned ohradi a chce byt utocny alebo ukazat, ze sa neda a vie odpovedat takynto ludom....ja nemam celkovo rada konflikty a toboz nie v praci...nemala som ani v predchadzajucom zamestnani pred materskou...tam som vychadzala zo vsetkymi...snazim sa pomoct vsetkym...kazdy sa ucime
@anonym_autor ako by som reagovala? Anicka, to ta poslal za mnou sef aby si mi toto povedala? Nebude to nejake nedorozumenie? Som presvedcena, ze mi da vediet ked so mnou bude chciet prebrat veci ohladom mojej prace.
@anonym_autor KDE JE NAJVÄČŠÍ STRAŠIAK,TAM JE NAJLEPŠIA ÚRODA - povedala jedna známa.To, znamená, že k úrode - k novej práci,a čo najväčšiemu kludu v nej, sa nedostaneš bez toho,aby si sa vysporiadala s tým strašiakom = POSTAVIŤ SA TEJ KOLEGYNI SAMA ZA SEB,aj za cenu minimálne konfrontácie s tou kolegyňou, maximálne pevným hraniciam, ktoré jej potrebuješ dať. Citujem z tvojho príspevku:
......nemam celkovo rada konflikty a toboz nie v praci...nemala som ani v predchadzajucom zamestnani pred materskou...tam som vychadzala zo vsetkymi...snazim sa pomoct vsetkym...kazdy sa ucime.....
Taký sme boli aj sa snažíme byť aj ja s manželkou. Za 25 rokov sme zistili, že sú kolegyne,kolegovia, vedúce a vedúci s ktorými človek nič nedosiahne, keď im stále ustupuje.Len akurát pocit krivdy a frustrácie.
Manželka sa to veľmi dobre naučila, hlavne z toho, že ja som vyhorel v živote, lebo som sa snažil všetkým vyhovieť a vyhýbať sa konfliktom.Stale ustupovať je cesta do " pekla".
Takže manželka má v práci rešpekt, lebo každému povie otvorene,ale úprimne a slušne, čo sa jej nepáči.
Ja sa to tiež učím.Nedavno jedna tím liderka z práce, ktorá nie je mne priamo nadriadená vyčítala prečo nerobíme niečo tak ako sa ona predstavuje...????
Po prvé nie je moja priama nadriadená,po druhé ja mám pracovisko i inej budove ako je ona a ktomu o 100m ďalej.
Tak, jej hovorím: nehnevaj sa mňa, čo to riešiš , vysvetlil som jej pokyny ktoré nám od svojich priamych nadriadených,ale ona si išla svoje.Potom začala útočiť, že jej podriadený k vôli práci v našej budove má toho veľa a my sme na vine.
Tak som je povedal, že to nie je môj problém, že ona je jeho vedúca,je to jej problém a má si ho riešiť sama alebo na porade a nie zaťažovať mňa.
Takéto konfrontácie sú nepríjemné ( tiež som krátko v novej práci) ale oveľa horšie je byť ticho, všetko to,znášať, nechať to v sebe vrieť, nechať sa ponižovať.
A tiež tam máme jednu vedúcu úseku - fakt výkvet, čistá arogancia, kazí atmosféru na celom svojom pracovisku. Viackrát chodila takto v práci a vykrikovala, že riaditeľ je s prepáčením vyjebaný kokot.Minimalne 4 ria ľudia k vôli nej odišli a veľa ďalších zvažuje odchod.Uz bola aj "na koberci" na personálnom. Tak chvíľu seká dobrotu.
Tá tvoja kolegyňa aj naše vedúce sú ľudia, ktorí majú pocit menejcennosti, nepoznajú svoju hodnotu. A práve cez túto mini šikanu, ponižovanie, vyhrážky si túto svoju hodnotu dokazujú.Oni majú pocit, že keď niekoho ponížia, že oni sú " viac" .
Už čokoľvek takýto ľudia zažili v detstve alebo v živote ich neoprávňuje ponižovať iných ľudí. Preto ťa povzbudzujem začať sa učiť jej dávať hranice tej kolegyni alebo aj iným.Aj keď ti je to vrcholne nepríjemné.
Potom su možnosti: nahlásiť ju na personálnom, podať písomnú sťažnosť.Nahlasit ju na BOZP za ponižovanie a jej správanie - čo je zase nepríjemné pre firmu - lebo kto chce mať na krku BOZP, ktoré pošle nová zamestnankiňa...
Dokonca sa to dá nahlásiť na polícii,je na to nejaký paragraf - porušenie ľudskej dôstojnosti,alebo niečo také - AI ti poradí do pár sekúnd.
Môžeš si tieto plne zákonné možnosti vytlačiť na papier a keď už nepomôže tvoje slušné dávanie hraníc tej kolegyni,tak jej môžeš povedať, že to budeš riešiť oficiálne v rámci zákona.
Držíme ti palce
@anonym_autor KDE JE NAJVÄČŠÍ STRAŠIAK,TAM JE NAJLEPŠIA ÚRODA - povedala jedna známa.To, znamená, že k úrode - k novej práci,a čo najväčšiemu kludu v nej, sa nedostaneš bez toho,aby si sa vysporiadala s tým strašiakom = POSTAVIŤ SA TEJ KOLEGYNI SAMA ZA SEB,aj za cenu minimálne konfrontácie s tou kolegyňou, maximálne pevným hraniciam, ktoré jej potrebuješ dať. Citujem z tvojho príspevku:
......nemam celkovo rada konflikty a toboz nie v praci...nemala som ani v predchadzajucom zamestnani pred materskou...tam som vychadzala zo vsetkymi...snazim sa pomoct vsetkym...kazdy sa ucime.....
Taký sme boli aj sa snažíme byť aj ja s manželkou. Za 25 rokov sme zistili, že sú kolegyne,kolegovia, vedúce a vedúci s ktorými človek nič nedosiahne, keď im stále ustupuje.Len akurát pocit krivdy a frustrácie.
Manželka sa to veľmi dobre naučila, hlavne z toho, že ja som vyhorel v živote, lebo som sa snažil všetkým vyhovieť a vyhýbať sa konfliktom.Stale ustupovať je cesta do " pekla".
Takže manželka má v práci rešpekt, lebo každému povie otvorene,ale úprimne a slušne, čo sa jej nepáči.
Ja sa to tiež učím.Nedavno jedna tím liderka z práce, ktorá nie je mne priamo nadriadená vyčítala prečo nerobíme niečo tak ako sa ona predstavuje...????
Po prvé nie je moja priama nadriadená,po druhé ja mám pracovisko i inej budove ako je ona a ktomu o 100m ďalej.
Tak, jej hovorím: nehnevaj sa mňa, čo to riešiš , vysvetlil som jej pokyny ktoré nám od svojich priamych nadriadených,ale ona si išla svoje.Potom začala útočiť, že jej podriadený k vôli práci v našej budove má toho veľa a my sme na vine.
Tak som je povedal, že to nie je môj problém, že ona je jeho vedúca,je to jej problém a má si ho riešiť sama alebo na porade a nie zaťažovať mňa.
Takéto konfrontácie sú nepríjemné ( tiež som krátko v novej práci) ale oveľa horšie je byť ticho, všetko to,znášať, nechať to v sebe vrieť, nechať sa ponižovať.
A tiež tam máme jednu vedúcu úseku - fakt výkvet, čistá arogancia, kazí atmosféru na celom svojom pracovisku. Viackrát chodila takto v práci a vykrikovala, že riaditeľ je s prepáčením vyjebaný kokot.Minimalne 4 ria ľudia k vôli nej odišli a veľa ďalších zvažuje odchod.Uz bola aj "na koberci" na personálnom. Tak chvíľu seká dobrotu.
Tá tvoja kolegyňa aj naše vedúce sú ľudia, ktorí majú pocit menejcennosti, nepoznajú svoju hodnotu. A práve cez túto mini šikanu, ponižovanie, vyhrážky si túto svoju hodnotu dokazujú.Oni majú pocit, že keď niekoho ponížia, že oni sú " viac" .
Už čokoľvek takýto ľudia zažili v detstve alebo v živote ich neoprávňuje ponižovať iných ľudí. Preto ťa povzbudzujem začať sa učiť jej dávať hranice tej kolegyni alebo aj iným.Aj keď ti je to vrcholne nepríjemné.
Potom su možnosti: nahlásiť ju na personálnom, podať písomnú sťažnosť.Nahlasit ju na BOZP za ponižovanie a jej správanie - čo je zase nepríjemné pre firmu - lebo kto chce mať na krku BOZP, ktoré pošle nová zamestnankiňa...
Dokonca sa to dá nahlásiť na polícii,je na to nejaký paragraf - porušenie ľudskej dôstojnosti,alebo niečo také - AI ti poradí do pár sekúnd.
Môžeš si tieto plne zákonné možnosti vytlačiť na papier a keď už nepomôže tvoje slušné dávanie hraníc tej kolegyni,tak jej môžeš povedať, že to budeš riešiť oficiálne v rámci zákona.
Držíme ti palce
@anonym_94449d dakujem za rozsiahly nazor, suhlasim, ze je potrebne si nastavit hranice, lebo pri novacikoch sa skusa pokial sa nechaju....uplne ma sabotovala tym, ze pracu nevykonavam 100% bezchybne a v urcitom tempe....ale to tempo zo zaciatku nie je prave preto take, lebo si veci po sebe kontrolujem prave preto aby nevznikla chyba....takze som ostala zarazena, ze ci sa ostatni naozaj zaucia za mesiac a su bezchybni...mrzi ma to o to viac, ze vela ludi zabudlo ake to je na zaciatku a ako to mali oni a potom sa tu idu navysovat, ze su nieco viac
@anonym_autor neviem ako to chces riesit a vyhnut sa konfliktu. Nemusita sa hadat, ale postavit sa sama za seba musis len ty, nikto iny to nespravi. Otvorit usta musis len ty, pretoze ludia si k tebe dovolia len tolko, kolko im dovolis ty. Rozpory sa daju riesit aj kludne, bez kriku. Ked dojde pani kolegyna ako velka voda, treba ju nechat nech vypluje jedovatu slinu, za ten cas si premysliet odpoved a potom jej slusne ale razne povedat nie, takto to nepojde. Bud bude jednat slusne alebo nebudeme debatovat vobec, pretoze o tom kto co robi rozhoduje sef, nie ona a tym skoncit debatu.
@anonym_94449d dakujem za rozsiahly nazor, suhlasim, ze je potrebne si nastavit hranice, lebo pri novacikoch sa skusa pokial sa nechaju....uplne ma sabotovala tym, ze pracu nevykonavam 100% bezchybne a v urcitom tempe....ale to tempo zo zaciatku nie je prave preto take, lebo si veci po sebe kontrolujem prave preto aby nevznikla chyba....takze som ostala zarazena, ze ci sa ostatni naozaj zaucia za mesiac a su bezchybni...mrzi ma to o to viac, ze vela ludi zabudlo ake to je na zaciatku a ako to mali oni a potom sa tu idu navysovat, ze su nieco viac
@anonym_autor Áno človeka to mrzí,hlavne keď sa snažíme byť empatický a vžiť sa do situácie iného človeka,a iný si nedá ani tú najmenšiu námahu.
Ahojte. Mám podobnú situáciu a som z nej dosť smutná a neviem ako ďalej. Po rodicaku som nastúpila do novej práce. Som tam dva mesiace a už mi bolo povedané,že sa mám viac snažiť a ,že už sa nemám pýtať po dvoch mesiacoch to mám vedieť. Je to úplne iná práca akú som robila naozaj sa snažím, ale mám pocit že robím čo robím stále to nieje dosť. Nikdy som si nepripadala tak neschopne ako tam . Neviem čo mám robiť . Na tú prácu som sa tešila
Tak mozes este ostat na rodicaku. A po cca roku, co si tam nebola(kedze pises, ze si sa vratila po materskej), si hadam toho tolko nezabudla, takze si aj pospominas..