Podali by ste ruku bývalému šéfovi zo slušnosti?
Podali by ste ruku ,,bývalému,, šéfovi (nepoznali sme sa pracovne ale vedeli sme o sebe, nastúpil keď ja som bola už na MD) ktorý vám účelovo zrušil pracovné miesto deň pred návratom do práce po skončení RD?
Človeku, ktorý vám klamal do očí a aj kolegyni, ktorá vás zastupovala?
Riešim teraz dilemu.
Môj muž stále pracuje v tej firme a pravidelne majú rôzne akcie.
Najbližšie organizujú Deň detí a on chce, aby sme tam išli spolu.
Ja to však odmietam – nechcem byť už nijako spájaná s tou spoločnosťou a úprimne, nechcem toho človeka ani stretnúť.
Ak by som tam aj šla, mám v pláne mu ruku nepodať.
Nemám si s klamárom čo povedať a nevidím dôvod tváriť sa, že je všetko v poriadku. Navyše neznášam klamstvá – o to viac, keď prídu od niekoho, kto mal byť férový.
A úprimne, som presvedčená, že sa tam ešte bude tváriť ako najväčší kamarát.
Ako by ste sa zachovali vy? Podali by ste ruku zo slušnosti, alebo by ste si držali odstup?
Zaujíma ma váš pohľad.
Stručné zhrnutie
- Rodič, ktorému bývalý šéf zrušil pracovné miesto tesne pred návratom z rodičovskej dovolenky, si bežne volí medzi tromi taktikami: vynechať firemné podujatie, zúčastniť sa a nepodať ruku, alebo zúčastniť sa a podať ruku formálne a chladne.
- Na otázku slušnosti pri stretnutí s bývalým šéfom ľudia odporúčajú minimalistické gestá ako kyvnutie hlavy a pozdrav namiesto podania ruky, alebo nechať manžela zobrať deti sám, ak by účasť spôsobovala stres.
- Rozhodnutie často závisí od povahy firmy: v korporáte zrušenie pozície väčšina vníma ako opatru súčasť úspor nákladov, v malých firmách ho mnohí považujú za osobné rozhodnutie vedenia.
Najčastejšie otázky
Q: Mal by som podať ruku bývalému šéfovi, ktorý mi zrušil pracovné miesto deň pred návratom z rodičovskej dovolenky?
A: Možnosti v diskusii boli: neísť na akciu, ísť a nepodať ruku, alebo ísť a podať ruku formálne s chladom; niekoľko príspevkov odporúčalo stačiť pozdrav alebo kyvnutie hlavy.
Q: Ako sa slušne vyhnúť konfrontácii s bývalým šéfom na firemnej akcii?
A: Konkrétne odporúčania v diskusii zahrňovali: kyvnutie hlavou a pozdrav, ignorovanie osoby, krátke "dobrý" a odísť, alebo nechať manžela ísť s deťmi sám.
Q: Mám ísť na Deň detí organizovaný bývalým zamestnávateľom, ak sa mu nechcem vystaviť?
A: Viacerí poukazovali, že "Deň detí" je primárne akcia pre rodiny a deti, a že rozhodovanie treba zvážiť podľa záujmu dieťaťa; alternatíva uvedená v diskusii je poslať len manžela s deťmi.
Q: Je zrušenie pozície vždy osobný útok zo strany šéfa?
A: V diskusii boli dva hlasy: niektorí tvrdili, že v korporáte ide o úsporu nákladov a šéf je len vykonávateľ, iní tvrdili, že v malých firmách môže byť zrušenie pozície osobné rozhodnutie vedenia.
Q: Ako reagovať, ak nechcem fingovať priateľstvo so šéfom, ktorý ma oklamal?
A: Viaceré odpovede odporúčali zachovať slušnosť formálnym pozdravom alebo chladným podaním ruky; niekoľko príspevkov podporilo úplné ignorovanie a asertívne vyjadrenie dôvodu (uviedol sa príklad "elegantného gesta Simona Omaníka").
Q: Môžem očakávať, že bývalý šéf si moje rozhodnutie nevšimne alebo ho nebude zaujímať?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že bývalému šéfovi to s veľkou pravdepodobnosťou bude ľahostajné a pravdepodobne si toho ani nevšimne.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je prijateľné nechať si len formálny pozdrav namiesto podania ruky.
- Deň detí mnohí považujú za udalosť prioritne pre deti, ktorú treba zvážiť oddelene od osobného konfliktu.
Sporné názory
- Niektorí považujú zrušenie pozície v korporáte za výsledok úspor nákladov a nie osobný útok, iní tvrdia, že v malých firmách to môže byť osobné rozhodnutie vedenia.
Otvorené otázky
- Ako vyvážiť záujem dieťaťa o účasť na firemnom podujatí a osobný odpor k bývalému šéfovi?
- Ako dlho je "prijateľné" držať odstup od bývalého zamestnávateľa po takomto incidente?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
podať ruku, nepodať ruku, kyvnutie hlavou a pozdrav, "elegantné gesto Simona Omaníka", ignorovanie osoby
Miesta a osoby
Simon Omaník
Nie som na to celkom hrdá, ale ja som si stála za svojím. Zachoval sa ku mne šéf aj jeho zástupca niekoľko x povýšenecky, odporne, potom začali šetriť a začali práve odo mňa. Lebo medveď ? Nebola som ritolez, nepodkladala som sa, netvarila som sa ako heeeerečka že mám mega roboty ( aj keď som mala, robila som potichu bez teatrov ).
Aj keď som dala podklady , že mám lepšie výkony ako kolegyňa, poznám klientov a mám lepsie odozvy. Výpoveď mu splechol 3 dni pred vianocami že končím do 31.12. ....
Takže oboch hnusákov som odvtedy ignorovala, keď sme sa aj stretli dala som najavo znechutenie a keby aj chceli prehodiť rozhovor, tak som bola naštartovana že ich slušne pošlem do PPP. slušne ale asertivne. Podať ruku ? Takým sliziakom nikdy.
Podobné mám aj so švagrinou a jej mužom. Celé roky sme sa s mojim chlapom snažili vychádzať dobre s nimi aj deťmi., ale ona mňa evidentne neprijala, mala nejaké svoje vnútorné hov.ná a časom nahuckala aj muža. Raz ma už opäť ponížili, ba až urazili a vynadali za nejakú vymyslenú smietku, korunovali to vyhlásením že aj tak nepatrím do rodiny. Tak som sa zbalila a odisla od svokrovcov a pekných pár rokov som tam ani nepachla.Raz sme sa stretli nečakane, išla mi podať ruku, ale obišla som ju ako že ju nevidím. Možno raz za rok idem ku svokrovcom, aj to len ak je cesta tým smerom, lebo svokra ju/ ich neupratala, mňa nikdy potom výslovne nepozvala, tak nebudem chodiť niekde, kde nie som vítaná , ale prehliadana , urazana. Aj oslavu narodenín som svokre kompletne zorganizovala ( nemám problém, poprosil ma chlap) ale týchto exotov som slušne ignorovala. Lebo zase sa správali sebecký a nevhodne, tak prečo sa mám tváriť že ich akceptujem a milujem. Správam sa slušne, ale bridí sa mi s takýmito ľuďmi konverzovat 😁 hihihi haha a podávať ruky.