Ako bojovať proti vyhoreniu vo vzťahu a rodine?
Ahojte. Už neviem čo mám robiť. V živote mi nič také nechyba. Máme dieťa, dom, Nice auto. Po materiálnej stránke všetko. Manžel nás krasne zabezpečil a stará sa. No ja už nevladzem. Stále pracujem, ja som na dieťa sama a už to prestávam zvládať. Stále som unavená, nervózna, nič má nebaví. Manžel má nedokáže pochopiť. Chyba mi jeho objatie, pocit lásky. Keď niečo nie je podľa neho nadáva mi, že mu rozkazujem. Nerobí nikdy nič čo by mi prekážalo, ale vadí mi, že ma nevie pochváliť, že mi nadáva aj za maličkosti. Vraví mi, aby som odišla, keď mi neni dobre. Že bez nebo by som nič nemala a nedokazala. Strašne si želám, aby zas ostal normálny a vedel sa somnou normálne rozprávať. Nenadaval mi za maličkosti, venoval nám trochu času a aby som zas cítila, že som milovaná. Chcem ešte niečo zažiť. Trochu romantiku. Ísť niekam sami, skúšať nové veci a podobne. Aby má chytil za ruku vonku, keď niekam ideme. Objal a tak. Keď toto však pre ním spomeniem, tak sa pomaly smeje, či mám 15 rokov. (Nemáme ani 30) A reči typu nemám na to čas. Tak ja už neviem. Stále to iste dokola. Nie je to to, že by ma nemiloval. Doma má chytí, povie že má lubi, ale už to nie je tak veľa. Odist od neho nechcem, ľúbim ho nejak stále a viem, že ak odídem pridem o dieťa, lebo mi ho vezme. Neviem čo čakám, ze mi napisete skôr som sa chcela len posťažovať.
🫂 chcelo by to nehnat sa za len zabezpecenim (peniaze a majetky), ci dokonalou domacnostou/domom/zahradou..., ale mat v zivote spolocne konicky, aktivity, zazitky, spoznavat, vyletovat. Skus podumat, na co by si ho "navnadila" (a co by bolo aj pre teba fajn), co by vam obom urobilo radost, kde by ste vybocili z ubijajuceho stereotypu. Vsetci spolu alebo len vy dvaja (ak sa vam ma kto postarat o dieta). Poznavacka, priroda, turistika, cyklovylet, termal, wellness, kultura... aj na SK, v CR a okolitych krajinach je spustu zaujimaveho a netreba na to extremne peniaze ani kopu dovolenky. Pokukajte spolu zlavove portaly...
Si unavená a znechutená.Musis rozbiť ten stereotyp..ale, že ti nadáva to je zle.asi je aj on prepracovaný?
@luccija je podľa mna. Zobudí sa a ide zas do roboty. Potom si necha pol dňa voľno, aby aj s dieťaťom bol trochu a potom zas
Obaja ste adepti na prečítanie knihy Päť jazykov lásky. Prejavujete ju inak a jeden druhého nechápete.
Ale tie nadávky… to sa mi veľmi nepáči. Reálne ti nadáva? 😲
Začnem od konca, dieťa ti nevezme, to nie je pes a o tom rozhodne súd nie on.
To co sú za reči, vyhrážky..
Nevracaj sa na začiatok, aké to bolo iné, krásne.. Viac ta chytil, objal.. Vzťah sa vyvíja, posúva a mení, prejav lásky môže byť iný, nemusí ta iba mojkat tulit..
Mozno pozerat menej romantickych filmov 😉
Máš všetko, ale si unavená. Možno skús pracovať na polovičný úväzok, ak sa dá. Budeš mať viac času a energie. S manželom ísť niekde do kina, na rande cez víkend, dieťa k babke. Len od neho nežiadaj prejavy lásky na verejnosti, naozaj každý na to nie je. Tie prejavy by mali prísť sami, nie že si to vynutis. Manžel asi tiež veľa pracuje, možno tiež je unavený a nemá na nič náladu. Neviem. Je taká doba uponáhľaná. Možno trochu spomaliť obaja.
Nikdy to nie je stále vo vzťahu také ako na začiatku keď máme v bruchu motýle .Ale vzťah sa posúva, zreje,ale hlavný ste vy dvaja. Musíte na vzťahu pracovať.
Prejav lásky nemusí byť vždy len o mojkaní,objímaní a krásnych vyznaniach.Vela krát sú činy viac ako prázdne slová. Nie každý chlap je zákonite plyšová hračka.
Tešiť sa z maličkostí, mať spoločné záľuby a nájsť si čas aspoň raz za čas na seba (sami bez dieťaťa).Alebo ísť na spoločný výlet, prechádzky, pozrieť si spolu dobrý film. Vzťah je vždy o dvoch a snažiť sa musíte obaja. Zrejme ste už obaja unavený a zunovaný stereotypom. A možno je to ten začarovaný kruh z ktorého sa človek ťažko vymaní pri každodenných povinnostiach, stereotype.Pozmäm to veľmi dobre. Dookola práca rodina, domácnosť..Ale vždy sa snažíme tráviť čas SPOLU aj ako rodina aj ako partneri. Pozeráme spolu filmy,chodíme na výlety,koncerty. A snažím sa aj sama si nájsť čas s byť sama zo sebou a v tichu v prírode. A sem tam aj s kamoškou či inou rodinou. Ja viem stereotyp, starostlivosť o rodinu ,práca, starosti sú ubíjajúce,ale sú aj pekné veci.Mozno je aj preto taký, že ty si taká.On nevie prečo si nervózna (ak aj vie,že to nezvládaš ) určite by ťa chcel mať veselú, šťastnú, usmiatu. Musíte si sadnúť a porozprávať sa.Ver tomu, že keď je spokojná žena, spokojná je celá rodina.
Tak tvoj manžel robí veľkú chybu, ze materiálne zabezpečenie považuje za jedinu dôležitú vec vo vašom vzťahu. Možno je už aj on taký vyčerpaný, že sa nedokáže po práci uvoľniť a stále " pracuje" v hlave. Mnoho ľudí to tak má, že sice sú telom doma, ale hlavou inde, myšlienky im lietajú a sú akoby duchom nepritomni pre rodinu. Je to často krát aj daň za kariéru, úspech zabezpečenie, ale nie vždy. Nakoľko človek si sám musí nastaviť balance medzi kariérou a súkromím. Tvoj manžel mi pripadá ako workoholik. Druhá možnosť je, že sa od teba vzďaľuje a nema motiváciu na vašom vzťahu pracovať, berie ho ako samozrejmosť, alebo rutinu. Vyzerá to tak, že kým obaja nespomalite a nezačnete pracovať na romantike, intimite a spoločných zážitkoch, čoskoro už ostanete iba spolubývajúci, čo vychovávajú dieťa.
Zamysli sa,kedy sa vas vztah pokazil. Kedy ti prestal prejavovat lasku ? Ako si mohla dopustit,aby ti nadaval. To si mala hned stopnut a ohradit sa a nie so sklopenymi usami pocuvat. Ked sa ti smeje z toho,co hovoris,tak nehovor,ale konaj. Chyt ho ty za ruku,pritul sa k nemu. Pomalymi krocikmi sa mozno prida. A ked sa neprida,bohuzial nema ta za nic a nevazi si ta,tam uz nie je co zachranovat. Zachranit sa da len taky vztah,kde chcu obaja.
Dieťa dať babke, vy dvaja ísť napr na týždeň niekde úplne mimo a dať doporiadku vzťah