Ako dlho ste sa zotavovali po rozchode?
Ako ste sa vyrovnavali s rozchodom a kolko trvalo, kym sa vam ulavilo? Jasne, je to individualne, kazdy to preziva inak.
Boli sme spolu rok, obaja pred 30-tkou, od zaciatku pripraveni na svadbu a deti, spolocny domcek. Casom sa ukazalo, ze si navzajom nevieme dat to, co potrebujeme. Este spolu byvame, ale uz sme par dni dohodnuti, ze ideme od seba a snazime sa to riesit rozumne, bez zbytocnych dram.
Vcera ma nasiel doma plakat, cudoval sa, ze co to robim, vraj nemozem stale len smutit. Je to divne, ked zena par dni po rozchode place pred svojim ex? Pripadam si ako z marsu, ze som emotivna, ved podla neho to musim dat aj bez slz a byt silna, lebo placom sa nic nevyriesi.
Bojim sa buducnosti, nemam vlastne ani ziadne kamaratky, som introvert a tazko si hladam ludi, s ktorymi si rozumiem. Som v cudzom meste, do ktoreho som prisla kvoli nemu, v rodine velku oporu nemam.
Zvladli ste niektora rozchod osamote? Mam z toho hrozny strach.
@marygk tak potom mate nieco spolocne 😁 srandujem. No s citovym vydieranim to nema nic, mne je do placu aj v praci, aj vsade inde, nerobim to len pred nim a uz vobec nie nasilu. Kedze je on ale uplny opak mna, tak to vobec nechape. Dokonca sa ma dnes pytal ci si nejako neublizim 🙄 mne to pride, akoby nikoho nikdy nevidel plakat a vobec pre to nema pochopenie.
urcite ale skus nejako prekonat samu seba, najst si aspon nejaku kamaratku, aby si nebola uplne sama, mozno v novej praci, ist obcas von, do galerie, prihlas sa na nejaky kurz, neviem varenia, jazykov a mozno niekoho stretnes
Nie je to ľahké, hlavne na začiatku, ale jednoducho to musíš len prežiť. vravíš, ze ideš sa sťahovať do zdieľaného bytu, možno tam si nájdeš dáku kamošku, aj keď nie extra super blízku tak čoam skúsenosti, občas sa dá ísť na kávu, pivo, vyjsť večer von, do kina, rozptýliť sa. V praci možno tirz stretneš nových ludi, nezamykaj sa do štyroch stien. Ex ako píšeš, on nemá pochopenie pre slzy, zbytočne budeš trápiť sa nad tým, že neprejavuje súcit, pre neho je to zrejme uzavretá vec, ste od seba. Čim skôr sa odstahuj, jednoznačne,ak si mala nejaké koníčky, začni sa im venovať (tanec, prechádzky v prírode, jazyky). Vedome si opakuj, že všetko prejde a je to dobre takto. Nekontaktuj ho, pripadne si blokni sociálne siete, aby ta ne ťahalo pozerať mu profil, nevyhladavaj ho náhodou "aby ta ešte viac neranilo, keď ho o pár týždňov možno uvidíš s inou. To take vlastne skúsenosti
Ti davam. Proste vziať to postupne ako fakt... Ste už minulosť, každý sám, život ide ďalej
A ver mi, prejde to...
Vsetko je ako má byť. Treba sa tomu otvoriť a nechať veci plynúť. Neznasilnuj vesmír...
Chod si svojou cestou. Tento človek ťa mal na nej sprevádzať len rok...tak to tak bolo. Teraz ťa čaká niečo ďalšie. A hlavne nesnaž sa ho idealizovat a "zabúdať" na veci co ti vadili...bude lepšie.
Teraz som si prečítala aj tvoje staré príspevky, ľudia moji, rozchod s takým človekom je najlepšie, čo sa ti mohlo stať. Nikdy by si nebola s nim šťastná, v kuse si opakuj, že ako ti je dobre bez neho. Zničila by si sa pri ňom
z relativne kratkeho vztahu som sa spamatavala viac nez rok, naopak zo 4-rocneho prislo uplne vytriezvenie a “vyliecenie” po 3 mesiacoch... oboch som lubila, velmi... oba rozchody pre mna boli tazke... ale s odstupom casu som si uvedomila ze sa mi nic lepsie stat nemohlo... boli slzy, bolelo to, ale chce to len cas... som priblizne v tvojom veku, po poslednom rozchode som bola 4 roky sama, neriesila som nic nasilu, dokoncila som VS, zamestnala sa... aktualne mam priatela ktoreho by som nevymenila za nic na svete, nemame to so sebou vzdy lahke (on so mnou, ani ja s nim) ale som stastna... a urcite aj na teba niekde caka niekto, kto si ta bude vazit, bude respektovat tvoje city a pocity... aj moj je skor racionalnejsi, kym u mna skor prevladaju city, aj mna to neraz trapi/trapilo, ale ked to porovnam (co nerada robim, kedze sa to jednak velmi neda a jednak z ucty) s predoslymi vztahmi, nechat ist co bolo a prestat sa trapit, zacat odznova a dat si cas, bolo to najlepsie co som mohla urobit... drzim palce
@okost ziadna, strach nikdy nepomaha. S odstupom casu sa na to uz pozeram inak, aj ked ta samota nie je bohvieco. Ale radsej byt sama ako zit s clovekom, pri ktorom som sa citila byt taka sama. Teraz si uvedomujem, ze on sice nie je zly clovek, ale nic mi nedal, ten vztah bol taky prazdny, boli sme len dobri spolubyvajuci. Pred nim mi po rozchode najviac chybali dotyky, pocit bezpecia, taka ta intimita, tu to zial uplne chybalo od zaciatku. Dnes som si bola zobrat posledne veci a necitila som nic, dokonca ked ma pri odchode objal, bolo to ako strohe objatie stareho kamarata.
@halabolka Ano. Spravne si to pomenovala. Strach ta len blokuje a neprinasa vobec nic... Len akesi emocionalne vypätie, ktore ani nevies pomenovat, ale stale tam je a otravuje ta. Rob ako uznas za vhodne, ale myslim, ze trosku samoty po rozchode je potrebnej. Potrebujes sa chvilku pozriet na seba. Co bolo to, preco ste sa rozisli z tvojej strany. (Jeho uz neries). Potrebujes to preto, aby si nesla do dalsieho vztahu a neprisla k tomu istemu bodu v ktorom si sa rozisla teraz. Si bohatsia o mnoho skusenosti a za to bud vdacna. 🙂 No a ak ti chybala intimita, dotyky, pocit bezpecia pozri sa v tomto prave na seba. Preco ti chybala? Chod do detstva, ako to bolo u tvojich rodicov, rozklucuj ten vzorec...🙂 Preco si si pritiahla prave partnera, ktory toto nevedel poskytnut? Co ti to ma ukazat? Co sa mas naucit? Bud k sebe dobra a vychutnavaj si samotu! Byt sama so sebou (na cas) vobec nie je zle... Alebo si myslis nieco ine?
@halabolka super, vidíš, tak sa to po mesiaci dalo dokopy ... chcelo to len čas, a je perfektné že si si to v sebe upratala a prijala. A hlavne, nezabúdaj "sebaláska" ! počkaj ešte pár mesiacov, to bude skvelý pokoj na duši. daj si čas, spoznaj samú seba, užívaj si svoj pokoj, paradoxne s tým ruka v ruke príde aj to, že si budeš vážit samu seba natoľko, že nikomu nikdy nedovolíš, aby Ti dával menej, než si zaslužiš 🙂 ♥
@halabolka chapem, tak potom, ked ty si uplne odlisna, musis si to stale logicky zdovodnovat, ze je lepsie vratit sa z kratsej cesty, predstav si, ze by ste mali deti, ty by si vsetko prezivala, on by ti ani brusko nepohladkal, deti by chcel vychovavat v chlade, trapila by si sa, ver mi, urcite najdes niekoho , kto sa k tebe bude hodit viac, smutenie je asi individualne, mozno aj rok - dva, ak si ho velmi lubila