Ako komunikovať s manželom o hlbších témach?
Dobrý deň.
Ja viem, že už je teraz neskoro vyplakávať nad tým, čo sa u nás deje a čo aktuálne považujem za problém. Ale mám na vás otázku, či s partnermi, manželmi preberáte aj hlbšie témy.
Moj manžel bol od začiatku menej otvorený nejakým hlbším témam, komunikácii, vždy sme riešili praktické veci ohľadne fungovania… je workoholik a on vidí cestu len v práci. Aj tu prácu mame spoločnú a informácie 0 bodov. Mame spolu 2 deti. Problém - pre mňa je, že sa s ním neviem porozprávať . Čo ma trápi, čoho sa bojím, z čoho mám strach. Aké mám sny, nič. Napríklad, keď mu nieco poviem, povie mi, že čo to riešim, aj tak s tým nič neurobím. Alebo naše dieťa ma zdrav.problem, ktorý bude istú dobu viditeľný a hneď jeho komentár, že načo to riešim, že jemu sa tiež posmievali ako dieťaťu a tu je. Ja neviem.. chyba mi rozhovor. Alebo teraz sa udiala v rodine vec, že otec, hlava rodiny, nečakane zomrel. Pýtala som sa ho na temu ohľadne smrti, aj som povedala za seba, čo by som si priala, čo keď náhodou, predsalen jediným mojim strachom je starostlivosť o deti, povedal mi, ze už mi to potom bude jedno. Ja neviem. Cítim sa osamelo. Každý večer si ľahnem s tým, že nemám oporu, podporu. Nemám sa s kým porozprávať celé dni. Deti sú malé, času žalostne malo, aj na priateľstvá..
To máš ešte dobre, môj chce vždy z takýchto tém vycúvať tak šplechne nejakú hovadinu na štýl.
JA : Dnes to bolo v práci hrozné, zas sa na mne vyvŕšil šéf vraj...
A môj muž odpovie niečo aby to zahovoril celú tému napr:
,, Videl som, že sú už v predaji lístky na xy. "
,, Ešte by sa mi zišlo schudnúť zo 10kg, aha tu mám tuky navyše"
,, Fero doniesol včera to nové auto, videla si? "
Sme v rodine tri ženy s podobnými chlapmi. Oni tituly,firmy,zarobia,ale pracuju veľa,možno aj okolie tých chlapov nám závidí.A porozprávať doma sa niet s kým.Či sú zaplatené platby a co treba deťom to sa rieši,ale veci hlbšie nie,nie je čas ani ochota ani nastavenie z ich strany. Časom otupieš v tomto,zvykneš a budeš si hľadať inú blízku dušu.nemyslím milenca. Moje dospele dieťa vie ako chcem byť pochovaná,môj muž mi na to povedal,veď potom ti to už bude jedno.Zomrel mi rodič,podporu som dostala od iných,od neho nie.Síce tam bol,ale tak akosi stranou.A pritom je to pracovitý starostlivý muž v zmysle,aby sme mali bývanie,dovolenky,aj deti aby mali " všetko".Takže myslim,ze toto sa nezmení,podporu a oporu hladaj inde.Ty zosilnieš,poradís si aj sama. Ja chapem co potrebuješ,ale ked to nie je,tak to nie je.Ideme ďalej ( my tri) tak ako sa dá.
@anonym_77bb4a áno, samozrejme. Lenže v 20 riešim iné veci ako v 30, či v 40. On zastal tam, kde som ho spoznala.
@anonym_535a25 Presne toto mám doma.. závisť od druhých, že akého mám úžasného muža. Zarába, snaží sa, postará sa finančne, vezme nas kam chceme, nakúpi a mne sa nepaci… ďakujem Ti za tvoje slova, vystihla si to presne. Ja viem, že ma to zocelí, ale niekedy by som chcela muža, u ktorého sa môžem “zosypať” a vedieť, že tam bude. Nie len ticho stať. Tiež vieme odkomunikovať, čo vo firme, ale doma ticho. Máme 2 dcéry a oni ho zbožňujú..
Čítam a hovorím si zlatý môj chlap. Nemá problém komunikovať so mnou o hocičom, aj o hlbších témach, túžbach, obavách atď. Pozná ma ako zlý peňáz a môžem mu povedať všetko. Čo neznamená, že mu 24/7 pílim uši blbosťami a musí mi robiť psychológa. Ale ak by sme mali spolu riešiť iba prácu, domácnosť atď., to by mi nestačilo.
Úprimne, autorke poradiť neviem. Možno začať chodiť na terapiu? Lebo jeho nezmeníš, iba seba. A pokiaľ ide o dcéry, tie ho možno zbožňujú, ale to nevydrží. Muž, ktorý je emocionálne nedostupný pre vlastnú manželku nie je taký super ocko, ako sa zdá.
to mi pripomenulo jedneho mojho napadnika, stretavali sme sa chvilu a ked som sa raz za cas potrebovala postazovat, alebo len prehodit vetu dve ze co mam nove v praci tak on hned premostil...netreba sa nad tym zamyslat, pozri ako svieti krasne slniecko mame pekny den....a raz som prisla naozaj nahnevana z prace kedze pracujem s autistami a bola som pohryzena ziak mal amok a chcela som to proste vypustit ze narocny den a on ked zacal ze pozri ako krasne svieti slniecko vonku poslala som ho do certa. Potom som mala aj inych partnerov no kazdy ma dokazal vypocut a aspon empaticky prehodit vetu dve
Podľa komentárov je môj muž zjavne divný. Ak ma niečo trápi a potrebujem sa porozprávať, tak sa so mnou rozpráva. Nikdy ma neodbije. Ak podľa neho nie je problém tak vážny, tak to povie normálne a nie, že so mnou ani nekomunikuje. Toto nie sú debaty, či by ma muž miloval, aj keby som bola dážďovka ale normálne témy, ktoré ľudí trápia. Naštastie som mala otca, ktorý vždy dbal na pocity mamy, mám takéto muža a týmto štýlom vychovávam syna. Vôbec nepochopím normalizovanie tohto problému “lebo muži sú takí”. Ako muži nemajú pocity? Majú. Akurát o nich nehovoria presne pre takých hrdinov akí sú tu v komentoch. Predsa sa poriadny chlap nebude rozprávať o pocitoch. No a potom poznám viacerých, ktorí si siahli na život, lebo mali psychické problémy a mužské ego bránilo sa niekomi zdôveriť.
Napiste mi na nataliakoucing@gmail.com som vztahova poradkyňa a kiučka. Viem vám pomôcť vytvorit s partnerom hlbokú komunikáciu.
@anonym_autor moc sa asi vypytuješ hovadín.. ako ja chapem, že sa chceš len vyrozpravať, ale asi neni typ cloveka, co by to počuval, neviem, ja keď sa potrebujem vyrozpravať zavolam mame 😃 alebo chat gpt 🤣 a neotravujem s tým muža.. zas riešime rodinu, domacnost pracu atď spolu.. ale keby som sa mu mala sťažvať s každou hovadinou, by ho šlaktrafilo